Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-5-2018.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci navrhovateľky: I. X., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, X. P. Č.. XX, X., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o. so sídlom Bezručova č. 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 424 944 a jej manžela: I. X., B.. XX.XX.XXXX, X. P. T. XX, B., O. G., Š. C. O. G., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Siváčkom, Timravina č. 9, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov: I. X., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, Š. C. U. G. H. I. X., B.. XX.XX.XXXX, Š. C.H. O. G., D. J. XX.XX.XXXX P. V., Z. P. W. T. T.É. C. V., C. O., Z. E., G. XXXX, U. XXX, L. Č. XX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručený súdu dňa 03.07.2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré dňa 06.06.1987 uzavrela s I. X., B.. XX.XX.XXXX, C. O. G., Z. P. W. T. T.Č. C. V., C. O. P. Z. E., G. XXXX na U. XXX L. L. Č. XX. Návrh odôvodnila vecne tým, že s manželom žila v Talianskej republike, ale v roku 2015 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vrátila sa na Slovensko. Od tej doby žijú s manželom v oddelených domácnostiach - navrhovateľka v byte na P. D. Č.. XX P. X. a manžel naďalej v Taliansku. Uviedla však, že prvé nezhody medzi manželmi sa začali prejavovať už približne po dvoch mesiacoch od uzatvorenia manželstva, kedy jej manžel oznámil, že je neplodný, pričom adopciu odmietal. Manželstvo tak zostalo bezdetné, hoci navrhovateľka deti chcela. Ďalšie nezhody manželov v zmysle odlišného pohľadu na spoločné spolužitie a trávenie voľného času sa začali prejavovať, keď manžel zostal chorľavý a depresívny. Po odchode na Slovensko si navrhovateľka uvedomila, že jej vzťah s manželom nefungoval už dlhé roky a vrátiť sa k nemu už nechcela. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považovala povahové rozdiely a rozličné názory na riešenie životných situácií, nenaplnené očakávania, nezáujem prispôsobiť sa jeden druhému a v neposlednom rade rozdielne rodinné zázemie a z toho prameniace odlišné predstavy o riešení zásadných životných otázok. Navrhovateľka tiež uviedla, že za celú dobu trvania manželstva mali spoločný intímny styk asi desaťkrát a žili vedľa seba len ako priatelia. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka bola presvedčená, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoju funkciu, manžela už nemiluje, na obnovení ich vzťahu nemá záujem a v súčasnosti už vedie vlastný súkromný život.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil nezvratný rozvrat manželstva spôsobený viacročným oddelením manželov, keď on žije v Taliansku a manželka na Slovensku, pričom toto oddelenie malo za následok odcudzenie manželov a manželstvo stratilo pre oboch akýkoľvek význam.
3. Pred vecným posúdením právnej veci rozvodu manželstva súd vzhľadom na to, že jeden z manželov má štátne občianstvo Talianskej republiky, skúmal podmienky pre založenia právomoci slovenského súdu prejednať a rozhodnúť vec a zistil, že právomoc slovenského súdu daná je, nakoľko navrhovateľka je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky (členského štátu Európskej únie) a na jej území má obvyklý pobyt, keďže zo skutočností uvedených v návrhu je zrejmé, že od roku 2015 býva na Slovensku a návrh na rozvod podala na súd až 03.07.2018, z čoho jednoznačne vyplýva, že splnila nariadením Rady (ES) vyžadovanú šesťmesačnú dobu obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky.
4. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) šiestej odrážky nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“.
5. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Súd prejednal právnu vec na pojednávaní dňa 06.07.2020 a zistil, že manželia už dlhodobo (približne 5 rokov) nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy sa navrhovateľka presťahovala na Slovensko a jej manžel zostal žiť v Taliansku. Za túto dobu odlúčenia sa manželia navzájom odcudzili a nepociťujú potrebu sa k sebe vrátiť. Súd tiež zistil, že manželia za celú dobu trvania manželstva (33 rokov) spolu intímne prakticky nežili a nevedeli sa zhodnúť ani v plánovaní rodičovstva, keď manžel navrhovateľky nepoprel skutočnosť, že napriek vôli navrhovateľky mať deti, tento adopciu odmietal.
9. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov v súčasnosti predstavuje iba formálny zväzok dvoch ľudí, ktorý neplní svoj účel a s prihliadnutím na vážnosť narušenia vzťahov medzi manželmi, ktoré sú dlhodobo rozvrátené, nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).