Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-28-2020.pdf
PDF · 140.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 6. júla 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n í
1./ I. W. Z. X. Y. B. D. Á., rod. W., nar. XX. X. XXXX v W. I., trvale bytom I. Č.. XXX, D., okres W. I., nezamestnaná,
2./ I. W. Z. X. Y. B., nar. XX. XX. XXXX v G. W., okres Y., trvale bytom I. Č.. XXX, D., okres W. I., nezamestnaný,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, že
ako rodičia maloletého Z. W., nar. XX. X. XXXX, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti vo D. na ul. I. XXX, okres W. I., nestarali sa riadne o jeho výchovu, nezabezpečili, aby riadne navštevoval povinnú školskú dochádzku, ktorú mal určenú v Špeciálnej základnej škole na Hradnej ulici 336 v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, pričom v školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 8. 1. 2020 maloletý Z. W. vymeškal 126 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, a to aj napriek tomu, že boli písomne predvolaní na deň 11. 10. 2019 na pohovor ku riaditeľovi, na ktorý sa nedostavili a opätovne boli predvolaní na pohovor dňa 23. 10. 2019, na ktorý sa dostavila len I. W., ktorá bola upozornená na nedbalú školskú dochádzku a tiež boli predvolaní na 5. 2. 2020 na pohovor k riaditeľovi, kde sa opätovne nedostavili, t e d a
vydali osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život,
č í m s p á c h a l i
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú:
1./ obžalovaná I. W. Z. X. Y. B. D. Á.
Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ju súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2./ obžalovaný I. W. Z. X. Y. B.
Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 19. 3. 2020 na I. W. a I. W. obžalobu pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.
Obžalovaná I. W. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedla, že chce vyhlásiť, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd preto po poučení, že takého vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchaného skutku povolil obžalovanej urobiť takéto vyhlásenie, na ktorom obžalovaná zotrvala. Obžalovaná odpovedala kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
- či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,
- či bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený jej za vinu,
- či sa obžalovaná priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Súd na hlavnom pojednávaní preto prijal vyhlásenie obžalovanej I. W., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie jeho spáchania, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ju vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona. Dokazovanie o vine súd preto už u tejto obžalovanej nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný I. W. po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že žije s jeho družkou I. W. v spoločnej domácnosti spolu s ich štyrmi deťmi, pričom jedno z detí je Z. W., ktorého si prisvojil ako vlastného syna. Vychovávajú ho spolu s družkou v domácnosti v rómskej osade v obci Važec, kde bývajú ešte s troma deťmi Y., Y. vo veku 12 rokov a I. 13 rokov. Syn Z. nikdy nemal problém so svojím správaním a vždy s ním bolo všetko v poriadku až do doby, kedy sa domov do rómskej osady vrátili jeho starí rodičia N. H. s manželkou, ktorí dávnejšie odišli do Anglicka a keď sa vrátili naspäť správanie syna Z. sa zhoršilo, ktorý je u nich stále, aj u nich prespáva. Z. chodí do ôsmeho ročníka Špeciálnej základnej školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku. Jeho triednou učiteľkou je pani učiteľka C.. Každé ráno do školy chodil z Važca na vlaku asi o 07.00 hod. Vždy chodil len s kamarátmi bez jeho alebo družkinho doprovodu. Bol v tom, že Z.Á. riadne chodí do školy, vzdeláva sa. Už minulý rok mal problémy s dochádzkou, preto boli vyšetrovaní políciou. On sám bol v minulosti v škole, ktorú Z. navštevuje, ale tam ho neprijali s tým, že nie je jeho biologický otec a z toho dôvodu sa o jeho vzdelávanie on viac nezaujíma. Jemu aj družke v októbri 2019 prišla poštou výzva z riaditeľstva základnej školy, ktorou ich predvolali na pohovor k riaditeľovi ohľadom dochádzky ich syna, na ktorý sa nedostavili a asi po dvoch týždňoch prišla ďalšia taká výzva, pričom na pohovor išla len družka I.. Dohovorili jej, aby si dôsledne plnila povinnosti ohľadne ich syna, aby dohliadli na to, aby sa riadne zúčastňoval na vyučovacom procese. V októbri 2019 bola u nich pracovníčka zo sociálky, ktorá ich upozornila na zlú dochádzku syna. Poukázal na to, že škola na základe odporúčania lekára T. rozhodla, že syn má chodiť do školy dva dni v týždni na prvé štyri hodiny. On nevie ovplyvniť, aby Z. riadne chodil do školy, lebo nemá ani finančné prostriedky na to, aby ho odprevádzal až do budovy školy a do celej výchovy syna sa stará svokra R. W. a on nemôže povedať ani slovo.
Na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu vypovedal zhodne a dodal, že si nepamätá, že by pred policajtom povedal, že skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, spáchal. V máji 2019 bol v škole za riaditeľom, ale pred ním tam bol starý otec N. H. a riaditeľ sa so ním už nechcel ani baviť, že vraj nie je Z.T. biologický otec. Šiel tam len tak, opýtať sa, či syn Z. chodí do školy. Od septembra 2019 do 8. 1. 2020 v škole nebol. Družka mu povedala, že Z. nechodí do školy. Snažil sa mu dohovoriť, že budú mať z toho problémy, ale nedal si povedať. Rozprávali sa so sociálnymi pracovníčkami, jedna z nich sa volá Š., meno druhej nevie. Tiež povedali, že nie je biologický otec. V tom čase, od januára do decembra 2019 chodil na všeobecno-prospešné práce vo Važci ráno od 07.00 hod. do 10.00 hod., s obecným vozidlom chodili vysýpať smeti do Svitu alebo Popradu, niekedy sa vrátil o 14.00 hod. Z. nevystúpil z vlaku s ostatnými deťmi v Hrádku, ale v Okoličnom, kde chodil ku tete, nemohol ho kontrolovať, keď bol v práci. Dával mu peniaze na cestu, kupoval oblečenie. Z. nenosil domov žiadne knižky, nič nehovoril o úlohách, len o nejakej dielni, že tam niečo vyrábajú. Z. je stále rovnaký, berie lieky na ukľudnenie, nič nerobí, je doma. Do diagnostického centra ho nedali. V detskom domove v Liptovskej Porúbke si dali žiadosť, no nebolo miesto.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne I.. S. C. a prečítaním listinných dôkazov. Svedkyňa I.. S. C. v prípravnom konaní dňa 3. 3. 2020 uviedla, že pracuje ako učiteľka v Špeciálnej základnej škole na ulici Hradnej č. 336 v Liptovskom Hrádku. Je triednou učiteľkou 9. A., do ktorej chodí žiak Z. W., nar. XX. X. XXXX, ktorý v minulom ročníku prepadol, takže je stále žiakom ôsmeho ročníka. V školskom roku 2019/2020 začal vymeškávať vyučovacie hodiny už v septembri 2019, kedy mal 52 neospravedlnených hodín, okrem toho mal aj 35 ospravedlnených hodín. V októbri 2019 vymeškal 48 neospravedlnených hodín, okrem toho mal 53 ospravedlnených hodín. V novembri 2019 vymeškal 18 neospravedlnených hodín, okrem toho mal aj 14 ospravedlnených hodín. V decembri 2019 mal vymeškaných 8 neospravedlnených hodín, okrem nich 4 ospravedlnené hodiny. V januári 2020 vymeškal 20 neospravedlnených hodín, naviac mal 4 ospravedlnené hodiny. Vo februári 2020 mal 4 neospravedlnené hodiny, okrem toho 12 ospravedlnených hodín. K neospravedlneným hodinám nepredložil žiadne ospravedlnenie. V marci 2020 mal prísť do školy 2. 3. 2020 na prvé štyri vyučovacie hodiny, kedy sa vôbec nedostavil a nedoniesol on ani jeho rodičia žiadne ospravedlnenie. Zhrnula, že ku dňu jej výpovede mal 122 ospravedlnených vymeškaných hodín a 154 neospravedlnených vyučovacích hodín. Na základe tohto vymeškávania boli do školy prizvaní na pohovor k riaditeľovi jeho rodičia I. W., I. W. na deň 11. 10. 2019, nedostavil sa ani jeden z rodičov aj napriek tomu, že predvolanie im bolo doručené. Opätovne boli predvolaní na deň 23. 10. 2019 o 09.30 hod., kedy sa dostavila len Z. matka I. W.. Pohovor sa uskutočnil v kancelárii zástupkyne riaditeľa základnej školy I.. I. H. za prítomnosti svedkyne, pričom matku oboznámili s vysokým počtom vymeškaných neospravedlnených hodín. Matka tvrdila, že spolupracuje so sociálkou a políciou, ale výchovu Z. nezvláda. Dňa 31. 1. 2020 poslala ďalšie písomné predvolanie rodičom Z. W. na deň 5. 2. 2020 z dôvodu pretrvávajúceho vymeškávania neospravedlnených hodín, ktoré bolo riadne doručené, aj napriek tomu sa na pohovor nedostavili. Poukázala na to, že škola dňa 8. 11. 2019 vydala rozhodnutie č. 178/2019 o oslobodení Z. W. od vzdelávania sa v jednotlivých predmetoch alebo ich časti v čase od 8. 11. 2019 do 30. 6. 2020 s tým, že Z. bude vzdelávaný podľa odporúčania I.. T. podľa individuálneho vzdelávacieho programu v rozsahu dvoch dní za týždeň, a to prvé štyri vyučovacie hodiny v pondelok a piatok. Ďalej svedkyňa dodala, že Z. matka I. W. za toto obdobie telefonovala do školy asi osemkrát, informovala sa, či sa Z. v škole nachádza, čo bolo z jej strany všetko. Poukázala na to, že ich škola toleruje všetky ospravedlnenky, ktoré donesú od lekára. Z. W. mal zníženú známku zo správania na stupeň 4 z dôvodu vysokého počtu neospravedlnených hodín. Na vyučovaní s ním nie je problém, pracuje podľa pokynov vyučujúcich, nemá problémy so spolužiakmi, číta slabikovaním až plynulým slabikovaním, technika je zvládnutá napriek vyššiemu ročníku čiastočne, porozumenie textu je prítomné, úsporne zreprodukuje text. Celkovo hodnotila Z. ako slabšieho žiaka, ktorý potrebuje individuálny prístup a opakovanie inštrukcií, avšak ona s ním na hodinách problém nemala.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že od 8. 11. 2019 sa Z. vzdelával na základe individuálneho plánu. Matka telefonovala do školy, aj v októbri, novembri, a informovala sa, či Z. prišiel, koľkokrát to bolo, uviesť nevie. Z ich strany neprítomnosť nebola podložená ospravedlnenkami. Matka len povedala, že Z. do školy šiel, no nie vždy to tak bolo. S Z. sa často rozprávala, potvrdil jej, že býva u starej matky, ktorá školu nikdy nekontaktovala, ani jeho otec. Len matka sa zaujímala a prisľúbila nápravu. K tej, ale nedošlo. Otec sa raz bol opýtať na syna, či chodí, nápravu tiež nezjednal. Do školy chodili aj sociálne pracovníčky z detského centra pre rodiny, pretože Z. bol riešený ambulantne. Žiadne nové informácie však neposkytli. Má vedomosť, že s matkou vybavovali sedenia u I.. T.. Školu neinformovali na základe čoho mal mať Z. skrátené vyučovanie. Pokiaľ Z. do školy chodil, venovala sa mu, tak bol by schopný získať poznatky a venovať sa škole, hoci aj každý deň. Po minulé roky bol šikovný žiak, avšak vynechávaním dochádzky u neho začalo klesať aj pochopenie učiva, a tým pádom sa nevedel zaradiť. Z.Á. opakovane prepadol z dôvodu vymeškávania vyučovania a povinnú školskú desaťročnú dochádzku ukončil v ôsmom ročníku základnej školy. Keď sa s ním rozprávala o vymeškávaní školy, tak jej aj sľúbil, že príde, ale neprišiel. Do školy s ním z Važca chodievali aj iné deti, ktoré jej potvrdili, že s nimi v Hrádku nevystúpil, pokračoval do Okoličného, kde mal nejakú rodinu a nastali s ním problémy. Z rozhovoru s ním má vedomosť, že rozbil nejaké auto, ukradol zbraň. Z. jej viackrát rozprával, že sa doma necíti dobre. Z oznámenia o narodení vyplýva, že Z. W. sa narodil XX. X. XXXX, ako otec je zapísaný I. W., nar. XX. XX. XXXX v G. W., matka I. W., nar. XX. X. XXXX v W. I.. Otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade v Liptovskom Mikuláši dňa 21. 2. 2007. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude používať priezvisko W..
Z oznámenia Špeciálnej základnej školy Liptovský Hrádok zaslanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva počet neospravedlnených vyučovacích hodín u Z. W. v dňoch: 6. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 9. 9. 2019 - 5 hodín, dňa 10. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 11. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 13. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 16. 9. 2019 - 5 hodín, dňa 17. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 18. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 20. 9. 2019 - 6 hodín, spolu neospravedlnených 52 hodín v mesiaci september 2019. V dňoch 8. 10. 2019
- 6 hodín, 10. 10. 2019 - 6 hodín, 14. 10. 2019 - 5 hodín, 21. 10. 2019 - 5 hodín, 22. 10. 2019 - 6 hodín, 24. 10. 2019 - 6 hodín, 25. 10. 2019 - 3 hodiny, 28. 10. 2019 - 5 hodín, 29. 10. 2019 - 6 hodín, spolu 48 neospravedlnených vyučovacích hodín v mesiaci október 2019.
Základnej špeciálnej škole Liptovský Hrádok bolo ÚPSVaR Liptovský Mikuláš dňa 21. 10. 2019 oznámené, že na základe podnetu o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky I.. Z. W. vykonal orgán sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej kurately osobné šetrenie v rodine. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka a mal. Z.. Boli opakovane upozornení na dôsledky vyplývajúce zo zanedbávania povinnej školskej dochádzky a s možnosťou ukladania výchovných opatrení. V zmysle zákona boli rodičia a I.. Z. odporučení do programu Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok na vykonávanie opatrení zameraných na riešenie problémov so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky u maloletého Z..
Žiadosťou zo dňa 8. 11. 2019 adresovanou Špeciálnej základnej škole, žiadali rodičia Z. W. o skrátenie vyučovania od 8. 11. 2019 na dva dni v týždni z dôvodu odporúčania lekára, k žiadosti pripojili potvrdenie od lekára.
Z lekárskej správy I.. I. T. zo dňa 8. 11. 2019 vyplýva, že tento zo zdravotných dôvodov odporučil Z. W. dochádzku do školy 2 dni v týždni po 4 vyučovacie hodiny, najlepšie v pondelok, piatok zo zdravotných dôvodov. K správe sú pripojené ďalšie rukou písané ospravedlnenia (jedno pod hlavičkou lekárske potvrdenie) obsahujúce ospravedlnenia a dôvody neprítomnosti Z.T. W. v škole vzťahujúce sa na neprítomnosť v dňoch 12. 9. 2019 a 25. 9. 2019 (telefonické ospravedlnenia matkou), 23. 9. -30. 9. 2019 (domáce liečenie potvrdené pediatrom), 3. 10. 2019 (telefonické ospravedlnenie matkou), 4. 10. 2019 a 7. 10. 2019 (písomné ospravedlnenie matkou), 11. 10., 15. 10., 23. 10. 2019 (telefonické ospravedlnenia matkou), 16., 17., 18. 10. 2019 (písomné ospravedlnenie matkou), 7. - 8. 11. 2019 (potvrdenie I.. T. o domácom liečení a o vyšetrení), 22. 11. 2019 (telefonické ospravedlnenie matkou).
Obžalovanými bola do spisu predložená správa I.. I. T. zo dňa 31. 1. 2020 podľa ktorej matka uvádza, že syn do školy nechce chodiť, doma jej pomáha, vedia spolu vyjsť. Keď ide do školy, nedôjde tam, ide za frajerkami a matka nevie, kde sa nachádza. Keď nejde do školy matka vie, kde je. Lekár odporučil dochádzku do školy 1 deň v týždni po 4 vyučovacie hodiny. K tejto správe je pripojené aj vyjadrenie pediatričky I.. N. D. s tým, že vyššie uvedené odporúčanie detským psychológom je platné od 31. 1. do 30. 6. 2020.
Špeciálna základná škola dňa 8. 11. 2019 rozhodla písomným rozhodnutím č. j. 178/2019 o oslobodení žiaka Z.Á. W. od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich časti, v čase od 8. 11. 2019 do 30. 6. 2020 s tým, že žiak bude vzdelávaný podľa odporúčania lekára podľa individuálneho vzdelávacieho programu v rozsahu dvoch dní za týždeň, a to prvé štyri vyučovacie hodiny v dňoch pondelok a piatok. Rozhodnutie bolo doručené zákonnému zástupcovi - podpísaná je matka W..
Špeciálna základná škola zaslala I. W. a I. W. predvolania na dni 11. 10. 2019, 23. 10. 2019 a 5. 2. 2020. Z ich obsahu vyplýva aj dôvod - neospravedlnené vyučovacie hodiny - 52 hodín v septembri 2019, ďalších 35 hodín v októbri 2019 (do 17. 10. 2019), ďalších 20 hodín v januári 2020. Fotokópie podacích lístkov potvrdzujú, že predvolania boli podané na poštovú prepravu doporučeným spôsobom.
Zo zápisnice z pohovoru zo dňa 23. 10. 2019 vyplýva, že I. W., bola oboznámená s vysokým počtom neospravedlnených hodín od septembra k danému dňu v počte 79 neospravedlnených hodín. Bola upozornená, že po dosiahnutí 100 neospravedlnených hodín bude škola uvedený stav hlásiť sociálke a policajtom. Matka tvrdila, že spolupracuje so sociálkou aj s policajtmi, len výchovu svojho syna nezvláda. V uvedený deň bol Z. u psychiatra v Liptovskom Mikuláši, v pondelok je objednaný ku psychiatrovi v Likavke. Sľúbila, že po vyšetrení príde osobne do školy a dohodne postup spolupráce pri žiakovej neprítomnosti v škole.
Z výkazu školskej dochádzky vyplývajú počty neospravedlnených hodín za mesiac september 52, október 48, november 18, december 8, január 20 a február 4.
Spojená škola R. J. Rumana, elokované pracovisko Liptovský Hrádok podala prostredníctvom triednej učiteľky I.K.. S. C. hodnotenie na žiaka Z.T. W., ktorý ju navštevoval v školskom roku 2019/2020 v 8. ročníku, desiaty rok školskej dochádzky. Pochádza z málo podnetného, sociálne znevýhodneného prostredia. Do školy chodí zanedbaný, neupravený, nemá osvojené základné hygienické návyky. Spolužiaci sa sťažujú na jeho zápach. Z. nemá dostatočne zvládnuté základné okruhy komunikácie. Náročnejším pojmom nerozumie. V domácom prostredí prebieha komunikácia výlučne v rómskom jazyku. Jeho porozumenie bežných praktických sociálnych situácií je vzhľadom k veku výrazne oslabené. Číta slabikovaním až plynulým slabikovaním. Technika je zvládnutá napriek vyššiemu ročníku len čiastočne. Porozumenie textu je prítomné, úsporne zreprodukuje text krátkymi rozvitými vetami. S matematickými operáciami má oproti minulým školským rokom výrazné nedostatky. Absentuje logické myslenie. Vyžaduje si individuálny prístup. Na vyučovacích hodinách pracuje podľa pokynov vyučujúcich. Pri aktivitách vyžadujúcich spoluprácu medzi spolužiakmi je v pozícii pozorovateľa, nezapája sa do činností. Jeho záľuby sú nevyhradené, infantilné, používa vulgarizmy, nekultivovanú komunikáciu k spolužiakom. Vie byť aj milý, často sa podelí s vlastnou desiatou s deťmi z Važca. Intenzívne priateľské vzťahy nenadväzuje vzhľadom k tomu, že jeho absencia na vyučovaní je veľmi častá. Od 8. 11. 2019 je vzdelávaný podľa odporúčania I.. T. podľa individuálneho vzdelávacieho programu dva dni za týždeň, prvé štyri vyučovacie hodiny v pondelok a v piatok. Žiak aj napriek skrátenému vzdelávaciemu procesu školu nenavštevuje. Jeho výchovno-vzdelávacie výsledky sú podpriemerné. V prvom polroku 2019/2020 neprospel. Spolupráca s rodičmi je veľmi slabá. Matka do školy zavolá, informuje sa o prítomnosti syna v škole. Dodatočné písomné ospravedlnenie nepredloží. V školskom roku 2019/2020 Z. ukončil povinnú školskú dochádzku. O vzdelávanie na odbornom učilišti neprejavuje žiadny záujem. V školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 3. 3. 2020 celkovo vymeškal 276 vyučovacích hodín, z toho 154 neospravedlnených, vzhľadom na vysoký počet neospravedlnených hodín mu bola udelená známka zo správania na stupeň 4.
Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplynulo, že Z. vyrastá v úplnej rodine. Rodičia sú dlhodobo nezamestnaní, evidovaní na úrade práce. V domácnosti je zavedená elektrina. Vodu čerpajú zo spoločného vodovodu. Hygiena na nízkej úrovni. Medzi Z. a otcom sú narušené vzťahy, pretože I. W. je uvedený v rodnom liste dieťaťa, ale nie je jeho biologickým otcom. Od výchovy Z. sa dištancuje. Medzi ostatnými členmi rodiny pretrvávajú usporiadané vzťahy. Z. je citovo naviazaný na starú matku z matkinej strany, ktorá o neho zabezpečovala starostlivosť od narodenia, a u ktorej Z.T. striedavo býva. V školskom roku 2019/2020 navštevuje ôsmy ročník špeciálnej základnej školy, desiaty rok školskej dochádzky. V minulom školskom roku často narúšal vyučovací proces tým, že slovne provokoval ostatných spolužiakov alebo sa nechal vyprovokovať a vyjadroval sa vulgárne. Terénnou sociálnou prácou v Špeciálnej základnej škole bolo zistené, že Z. v súčasnosti na vyučovaní pracuje, nie sú s ním problémy v správaní. V školskom prostredí so spolužiakmi nemá konflikty. Triedna učiteľka uviedla, že v novembri mal 18 neospravedlnených hodín a do 13. 12. 2019 štyri neospravedlnené hodiny. V rodinnom prostrední dňa 28. 11. 2019 bolo zistené, že Z. detský psychiater I.. T. z dôvodu porúch správania odporučil dochádzku do školy dva dni v týždni po štyri vyučovacie hodiny v pondelok a piatok. Z toho dôvodu matka dňa 8. 11. 2019 podala žiadosť o skrátenie vyučovania pre Z., žiadosť bola školou schválená a vydané rozhodnutie o oslobodení od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch s tým, že do 30. 6. 2020 bude vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Rodičia so školou nespolupracujú, neinformujú sa o maloletého Z.. Oznamovaciu povinnosť voči škole si plnia čiastočne. Z. bol podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš bolo priestupkové konanie zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo preukázané. V trestnej veci prečinu krádeže bol uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš medzi obv. Z. a spol. a poškodenými schválený zmier dňa 7. 11. 2019. Z. sa nachádza v evidencii detí, mládeže s problémovým správaním od roku 2016 z dôvodu opakovaného spáchania činov inak trestných a v roku 2017 mu bolo uložené výchovné opatrenie - upozornenie na dobu šesť mesiacov na základe rozhodnutia príslušného orgánu ÚPSVaR, ktoré bolo zrušené dňa 28. 11. 2017, pretože splnilo svoj účel. S maloletým Z., rodičmi a starou matkou boli terénnou sociálnou prácou v rodinnom prostredí opakovane vykonávané pohovory. Matke bolo odporučené umiestnenie Z. na dobrovoľný pobyt v diagnostickom centre, s čím súhlasila, žiadosť však nezaslala. Dňa 24. 9. 2019 bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky u Z. v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok terénnou a ambulantnou formou.
Trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto to vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.). Páchateľom môže byť ktokoľvek. Pokiaľ však podstata konania spočíva v opomenutí riadne dohliadať na ohrozenú osobu, prichádzajú do úvahy len páchatelia, ktorým táto povinnosť vyplýva zo zákona alebo úradného rozhodnutia (napríklad § 28 a nasl. zákona o rodine). Na trestnú zodpovednosť stačí nedbanlivosť. Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti výroku tohto rozsudku sa stal, tento napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, a bolo spoľahlivo preukázané, že sa ho dopustil obžalovaný I. W., preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania. Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní najprv tvrdil, že bol v domnienke, že syn chodí do školy riadne, neskôr tvrdil, že sa snažil svojmu synovi Z.Á. dohovoriť, čo sa týka jeho nedbalej školskej dochádzky, dával mu peniaze a oblečenie do školy, avšak zotrval na tom, že žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, či syn Z. chodí alebo nechodí do školy, pretože chodil na obecné verejnoprospešné práce, nemohol ho do školy sprevádzať a príslušné orgány - sociálne pracovníčky, či riaditeľ základnej školy s ním odmietali komunikovať s odôvodnením, že nie je biologickým otcom maloletého Z.. Takáto obrana však neobstojí, pretože obžalovaný je zapísaný ako otec maloletého v oznámení o narodení, aj keď k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov až dodatočne (cca 3 roky po narodení maloletého), to v súčasnosti nemá vplyv na práva a povinnosti, ktoré obžalovanému I. W. ako otcovi z hľadiska právnych prepisov prináležia a vyplývajú. Na obžalovaného sa hľadí ako na riadneho otca maloletého, pretože podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Otázka biologického otcovstva v tomto prípade nemá žiadny právny význam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú okrem iných najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pričom starosť o dodržiavanie povinnej školskej dochádzky maloletým nepochybne patrí medzi rodičovské povinnosti, ktoré si musí každý rodič plniť. Musí na to využiť všetky dostupné prostriedky, čo však obžalovaný neurobil. Jeho obranu, že bol v práci súd považuje za účelovú, pretože nebol zamestnaný, ale sa zúčastňoval na verejnoprospešných prácach v obci. Nebol schopný zabezpečiť, aby sa maloletý Z. od 8. 11. 2019 dostavil na vyučovanie, hoci len 2-krát do týždňa po 4 vyučovacie hodiny. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by obžalovaný signalizoval na obecnom úrade takúto potrebu odprevadiť syna do školy, obec by mu vyšla v ústrety v tieto dni pridelením inej práce. Zo správy oddelenia sociálnej kurately preukázateľne vyplynulo, že I. W. sa od výchovy Z. dištancuje. Výpoveďou svedkyne S. C., triednej učiteľky, ani listinnými dôkazmi neboli preukázané tvrdenia, že by s obžalovaným nik nechcel komunikovať len preto, že nie je biologickým otcom Z., ako súd uviedol vyššie, jeho otcom sa stal tým, že bolo určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov a škola ho na pohovory predvolávala rovnako často a na rovnaké termíny ako obžalovanú I. W., biologickú matku maloletého. Taktiež príslušné štátne orgány, konkrétne ÚPSVaR - orgán sociálnoprávnej ochrany detí s obžalovaným I. W. v súlade so zákonom jednal ako so zákonným zástupcom, otcom maloletého. V týchto otázkach totiž nerozhoduje skutočnosť, že nie je biologickým, ale zákonným otcom maloletého, ktorým sa stal po tom, čo spoločne s jeho matkou túto skutočnosť prehlásili pred príslušným orgánom (matrikou). Boli vyvrátené tvrdenia obžalovaného o tom, že by s obžalovaným inštitúcie nechceli konať z tých dôvodov, ktoré uvádzal na hlavnom pojednávaní, práve naopak. Zo správy ÚPSVaR z 15. 1. 2020 vyplýva, že medzi Z. a otcom sú narušené vzťahy, pretože I. W. je uvedený v rodnom liste dieťaťa, ale nie je jeho biologickým otcom a od výchovy Z. sa dištancuje. Tiež bolo preukázané, že s maloletým Z., rodičmi a starou matkou boli terénnou sociálnou prácou v rodinnom prostredí opakovane vykonávané pohovory. V súhrne súd hodnotí, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že aj základná škola, ktorú mal maloletý Z. riadne navštevovať aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže spolupracovali s oboma rodičmi, snažili sa na nich vplývať, aby si riadne plnili povinnosť zabezpečiť riadnu školskú dochádzku maloletým synom Z., za ktorej plnenie rodičia zodpovedajú, kontaktovali, vyzývali, predvolávali si ich, upozorňovali ich na aktuálny stav, aj to, čo im v prípade porušenia hrozí, avšak neúspešne. Z výpovedí obžalovaného a spôsobu jeho obrany je zreteľná snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, a preniesť ju na iné osoby (starých rodičov maloletého), ktoré nie sú zodpovedné za jeho výchovu, preto ich možno hodnotiť ako relevantné. Z vykonaného dokazovania - zoznamu vymeškaných hodín predložených školou vyplýva, že škola zohľadnila všetky ospravedlnenia matky maloletého z neprítomnosti na vyučovaní, akoukoľvek formou boli uskutočnené - telefonické, písomné, potvrdeniami od lekárov, a hodiny vymeškané v týchto dňoch nepovažovala za neospravedlnenú neúčasť, čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa I.. S. C., triedna učiteľka. Výpoveď svedkyne I.. S. C. súd vyhodnotil ako presvedčivú, vierohodnú a logicky nadväzujúcu na prečítané listinné dôkazy. Listinné dôkazy a výpoveď svedkyne I.. S. C. záver o vine obžalovaného jednoznačne potvrdzujú a sú dostatočne presvedčivé, pretože vo všetkých podstatných okolnostiach sú totožné a zhodné navzájom. Hoci obžalovaný zodpovednosť za spáchanie skutku poprel, podľa názoru súdu výpoveď svedkyne I.. S. C. a zabezpečené listinné dôkazy predstavujú ničím nenarušenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby, a sú dostatočným a nespochybniteľným podkladom pre vyslovenie záveru o jeho vine zo skutku, ktorého sa dopustil tak, že ako rodič maloletého Z. W., nar. XX. X. XXXX, spolu so spoluobžalovanou I. W., pričom obaja žijú s maloletým v spoločnej domácnosti vo D.Ž. T. O.. I. XXX, okres W. I., nestaral sa riadne o jeho výchovu, nezabezpečil, aby riadne navštevoval povinnú školskú dochádzku, ktorú mal maloletý Z. určenú v Špeciálnej základnej škole na Hradnej ulici 336 v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, a v dôsledku toho v školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 8. 1. 2020 maloletý Z. W. vymeškal 126 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, a to aj napriek tomu, že bol aj s obžalovanou I. W. písomne predvolaný na deň 11. 10. 2019 na pohovor ku riaditeľovi, na ktorý sa nedostavili a opätovne boli predvolaní na pohovor dňa 23. 10. 2019, na ktorý sa dostavila len I. W., ktorá bola upozornená na nedbalú školskú dochádzku a tiež boli predvolaní na 5. 2. 2020 na pohovor k riaditeľovi, kde sa opätovne nedostavili, teda vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný I. W., išlo o konanie úmyselné, vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že pokiaľ bude jeho syn mať v školskom roku vymeškaných viac ako 100 vyučovacích hodín, hrozí obžalovanému ako zodpovednej osobe - rodičovi maloletého trestný postih, s čím bol aj uzrozumený, tým porušil záujem spoločnosti na riadnej výchove neplnoletej osoby, v tomto konkrétnom prípade na riadnom plnení si povinnej školskej dochádzky. Z hľadiska subjektívnej stránky konanie obžalovaného súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako spáchané v nepriamom úmysle, pretože vedel, že spoločnosťou chránený záujem môže porušiť a pre prípad jeho porušenia s tým bol uzrozumený. Obžalovaný je plne trestne zodpovednou osobou. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania. Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu „ultima ratio“, avšak vzhľadom na to, že stíhanie pre takýto skutok u obžalovaného nie je ojedinelým a v minulosti bol opakovane pre tento trestný čin odsúdený, mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri žalovanom prečine, z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia obžalovaného, za dané.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej I. W. zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotená, obec neeviduje žiadnu písomnú, ani ústnu sťažnosť. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu dňa 7. 4. 2020, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. V odpise registra trestov má obžalovaná dva záznamy. V prvom prípade jej bolo uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 123/18/5505 zo dňa 24. 5. 2018, právoplatným dňa 5. 6. 2018, pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona (skutok do 31. 1. 2018) podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom sa osvedčila v skúšobnej dobe, druhý záznam svedčí o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/55/2019 zo dňa 28. 10. 2019 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (skutok do 30. 6. 2019), ktorým bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov do 28. 6. 2021. Aktuálne sa proti nej nevedie iné trestné konanie.
K osobe obžalovaného I. W. v rámci úvah o treste súd zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, obec na neho neeviduje žiadnu písomnú, ani ústnu sťažnosť. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá žiaden záznam. V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy. Pri prvom zázname sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý záznam svedčí o podmienečnom zastavení trestného stíhania uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 123/18/5505 zo dňa 24. 5. 2018, právoplatným dňa 5. 6. 2018, pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona (skutok do 31. 1. 2018), pričom sa osvedčil v skúšobnej dobe, pri treťom zázname ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/55/2019 zo dňa 28. 10. 2019 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (skutok do 30. 6. 2019), ktorým bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov do 28. 6. 2021. Aktuálne sa proti nemu nevedie iné trestné konanie. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože pri svojej výpovedi v prípravnom konaní sa ku skutku priznala aj ho oľutovala, zároveň vyjadrila nad ním ľútosť aj na hlavnom pojednávaní, a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená. U obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže bol už za trestnú činnosť odsúdený, poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. U obžalovanej pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd mohol ukladať trest v zákon stanovenej trestnej sadzbe vo výmere až na dva roky. Pri zistení prevahy priťažujúcich okolností u obžalovaného, pri ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, súd mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere osem mesiacov až dva roky. Z lustrácií je nepochybné, že obaja obžalovaní sa už opakovane dostali do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine a sú opäť stíhaní za trestnú činnosť rovnakého charakteru a vo vzťahu k žalovanému prečinu sa u nich jedná o špeciálnu recidívu. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmera trestu za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osoby páchateľov a ich kriminálnu minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovaných do budúcnosti a ich deklarovaný postoj k doposiaľ páchanej trestnej činnosti. Obaja obžalovaní sa skutku dopustili napriek tomu, že sú v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nehľadiac na hrozbu nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, ktorý im bol v poslednom odsudzujúcom rozhodnutí pôvodne podmienečne odložený. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obom obžalovaným je nevyhnutný. Čo sa týka výmery uloženého trestu odňatia slobody, nielen pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane obžalovaných, ale práve postoj k spáchanému skutku súd viedol k individuálnej diferenciácii výšky uloženého trestu, pretože obžalovaná ku skutku zaujala diametrálne odlišný postoj, uvedomila si, že aj jej pričinením si syn neplnil školskú dochádzku riadne. Naopak obžalovaný poprel, že by sa v prípravnom konaní pri výpovedi pred policajtom ku skutku priznal, vyhlásil, že je nevinný a za skutok v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť on, ale iné osoby. Súd je názoru, že v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov, a to najmä po tom, čo sa ich synovi znížila frekvencia povinnej školskej dochádzky na 2 dni v týždni, bolo zabezpečiť, aby sa ich syn aj skutočne na vyučovanie dostavil a rozdeliť si jeho odprevádzanie do školy tak, že raz za týždeň by ho odprevádzala matka a raz za týždeň by ho odprevádzal otec. Obaja mali riadnu vedomosť o tom, že ich syn sa sám do školy nedostaví a je potrebné ho tam osobne odprevadiť. Takéto riešenie bolo v ich záujme, ale aj ich syna. Obranu o nedostatku financií alebo o pracovných povinnostiach otca súd nepovažuje za relevantnú vzhľadom na to, že maloletý bol povinný chodiť do školy len 2 dni v týždni a pracovná činnosť otca pre obec nie je riadnym každodenným zamestnaním. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by obžalovaný mal záujem odprevadiť syna jeden krát do týždňa do školy, obec by mu vzhľadom na hrozbu trestného stíhania poskytla pomoc a súčinnosť. Na strane oboch rodičov však absentovala vôľa skutočne sa pričiniť o riadnu školskú dochádzku ich syna aspoň v tom minimálnom rozsahu, ako mu bola odporúčaná detským psychiatrom, hoci s následkami ich konania boli riadne uzrozumení. O to viac je súd presvedčený, že tak mali urobiť najmä z dôvodu, že veľmi dobre vedeli, nielen z upozornení školy a sociálnej kurately, že po vymeškaní 100 vyučovacích hodín budú čeliť trestnému stíhaniu, ale aj preto, že už dvakrát v minulosti boli za takéto konanie trestne stíhaní. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil ako primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne u obžalovanej I. W., t. j. v prvej štvrtine zákonom stanovenej trestnej sadzby a u obžalovaného I. W. vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, t. j. na dolnej hranici zvýšenej trestne sadzby za tresty zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Keďže obžalovaní v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, neboli vo výkone trestu, ktorý by im bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra trestov, zaradil ich na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.