Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-165-2022.pdf
PDF · 142.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/165/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: MOTOR TRUCK, s. r. o., 447, Rosina, IČO: 44 040 539, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o., Horná Mičiná 231, Horná Mičiná, IČO: 36 609 340, zastúpeného Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., Bajzova 2414/10, Žilina, IČO: 36 838 713, o zaplatenie sumy 1 092,56 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 092,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:
- zo sumy 1 708,78 eura od 13. 03. 2022 do 30. 05. 2022,
- zo sumy 476,34 eura od 12. 04. 2022 do 30. 05. 2022,
- zo sumy 1 092,56 eura od 31. 05. 2022 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 80,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27. 06. 2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný, označený ako žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade (spoločnosť Projekt Sporrkanska a.s., pôvodne TUBAU, a.s., IČO: 35 801 999) uhradili spoločne a nerozdielne sumu 1 092,56 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že v rámci záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žalobca poskytol žalovanému v 2. rade služby (oprava motorového vozidla MAN TGS 26.440 6x6, EČV: C. a Iveco Trakker, EČV: C.), za poskytnutie ktorých následne vyhotovil faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktorých úhradu si uplatnil u žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade faktúru č. XXXXXXXX uhradil len sčasti, kedy neuhradená čiastka ostávala vo výške 1 708,78 eura a faktúru č. XXXXXXXX neuhradil vôbec. Žalobca následne obdržal od žalovaného v 1. rade „Oznámenie o prevzatí záväzkov z dôvodu predaja časti podniku“. Na základe oznámenia o prevzatí záväzkov z dôvodu predaja časti podniku žalovaný v 1. rade kúpil od žalovaného v 2. rade časť podniku, na podklade čoho sa stal zároveň osobou povinnou zo všetkých povinností a záväzkov (týkajúce sa danej časti podniku), ktoré žalovaný v 2. rade mal voči svojim veriteľom, a teda aj žalobcovi. Žalobca na podklade oznámenia zo strany žalovaného v 1. rade vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy pochádzajúcej pôvodne zo záväzkov žalovaného v 2. rade, ktoré po odkúpení časti podniku prešli na žalovaného v 1. rade. Žalobca žalovaného v 1. rade vyzval na úhradu faktúry č. XXXXXXXX vo výške 2 508,78 eura s DPH, splatnej dňa 12. 03. 2022, neuhradenej v časti 1 708,78 eura a faktúry
č. XXXXXXXX vo výške 476,34 eura s DPH, splatnej dňa 11. 04. 2022, neuhradenej v celku. Zo strany žalovaného v 1. rade bola na podklade vyššie uvedenej výzvy dňa 30. 05. 2022 uhradená faktúra č. XXXXXXXX v plnej výške 476,34 eura a čiastkovo faktúra č. XXXXXXXX vo výške 616,22 eura. Na základe toho je zostávajúca dlžná suma 1 092,56 eura. Z ust. § 477 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že napriek prechodu práv a záväzkov na žalovaného v 1. rade žalovaný v 2. rade naďalej ručí za splnenie záväzkov, ktoré boli prevedené na žalovaného v 1. rade. Ide o zákonné ručenie, na podklade ktorého sú žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade solidárnymi dlžníkmi žalobcu, a teda za splnenie záväzkov zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
2. Súd vydal dňa 27. 07. 2022 pod č.k. 21Up/611/2022 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 1. rade, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že síce žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi listom s názvom „Oznámenie o prevzatí záväzkov z dôvodu predaja podniku“ skutočnosť, že titulom zmluvy o predaji časti podniku, v ktorej bol žalovaný v 1. rade na strane kupujúceho a v ktorej bol na strane predávajúceho žalovaný v 2. rade prešli na žalovaného v 1. rade v liste uvedené záväzky, práva a povinnosti, avšak žalovaný v 1. rade následne vykonal úkon odstúpenia od predmetnej zmluvy o predaji podniku. Týmto úkonom odstúpenia sa predmetná zmluva o predaji podniku zanikla s účinkami ex nunc, teda od vykonania úkonu odstúpenia. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi skutočnosť úkonu odstúpenia od predmetnej zmluvy o predaji podniku listom zo dňa 09. 08. 2022. Tento list bol zároveň riadne odovzdaný na poštovú prepravu dňa 09. 08. 2022. Dôsledkom úkonu odstúpenia od predmetnej zmluvy o predaji podniku došlo k spätnému prechodu práv, povinností a záväzkov, ktoré boli súčasťou zmluvy o predaji podniku, a to naspäť na žalovaného v 2. rade. Týmto dôsledkom preto žalovaný v 1. rade nie je povinným subjektom k splneniu záväzku, ktorého splnenie si žalobca uplatňuje v tomto konaní, teda žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný pre postavenie žalovaného v tomto konaní.
3. Z výpisu z obchodného registra a obchodného vestníka súd zistil, že na majetok žalovaného v 2. rade, spoločnosti Projekt Sporrkanska a.s. (pôvodne TUBAU, a.s.), IČO: 35 801 999 bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 02. 2023, sp. zn. 31K/39/2022, v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 22. 02. 2023. Z uvedeného dôvodu súd s odkazom na ust. §47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyzval správcu konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 05. 05. 2023 vyjadril svoj nesúhlas s pokračovaním v konaní, na základe čoho súd s odvolaním sa na ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil uznesením č.k. B3-23Cb/165/2022 - 115 zo dňa 09. 06. 2023.
4. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že žalovaný uznal svoj dlh tým, že sčasti uhradil faktúru č. XXXXXXXX, pričom nijako nerozporoval zvyšok faktúry, ani nijako inak sa z jeho správania nedalo vyčítať, že by predmetný záväzok akokoľvek rozporoval. Z toho dôvodu je naplnená dikcia ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný uhradil sčasti predmetný záväzok, keď sčasti uhradil faktúru č. XXXXXXXX vo výške 616,22 eura a faktúru č. XXXXXXXX vo výške 476,34 eura, a teda v celku. Zároveň je naplnená aj druhá časť daného zákonného ustanovenia, keďže zo správania žalovaného bolo možné usudzovať, že uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný žalobcovi predmetným listom len stroho oznámil, že odstúpil od zmluvy o predaji podniku. Nijakým spôsobom nekonkretizoval dôvod odstúpenia, resp. či uvedené odstúpenie od zmluvy vôbec bolo platne realizované, a to či už zo zákonných dôvodov naplnením všetkých kumulatívnych podmienok vymenovaných v ust. § 486 Obchodného zákonníka, alebo zmluvných dôvodov. Uvedené nijako nepreukázal ani v rámci podaného odporu k platobnému rozkazu. Na podklade uvedeného žalobca navrhol, aby žalovaný predložil za účelom preukázania svojich tvrdení zmluvu o predaji časti podniku medzi ním a žalovaným v 2. rade zo dňa 08. 04. 2022 a odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku zo strany žalovaného zo dňa 10. 06. 2022 z dôvodu, či vôbec odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo platne realizované. Žalovaný totižto nijako nepreukázal, že by k odstúpeniu reálne došlo, resp. či bolo platné. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného plnenia, keďže z toho má priaznivé dôsledky. Podporne na našu znie uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015, kde sa uvádza, že „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“. Navyše, žalobca ani objektívne tieto skutočnosti preukazovať nemôže. Žalovaný je povinný preukázať, že jeho odstúpenie od zmluvy bolo realizované či už zo zákonných, alebo zmluvných dôvodov. Bez ohľadu na to, ak by hypoteticky bolo odstúpenie od zmluvy z formálneho hľadiska realizované platne, je neplatným ako celok s odkazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tomto prípade síce realizoval svoje právo (údajne, lebo to nebolo preukázané) odstúpiť od zmluvy, avšak jeho realizácia je v rozpore s poctivým obchodným stykom v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka, preto nemôže požívať právnu ochranu. V predmetnom prípade konanie žalovaného bolo jednoznačne v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi ako takými, keďže ho realizoval v úmysle poškodiť žalobcu. Vyplýva to z toho, že žalovaný v 2. rade si objednal poskytnutie služieb u žalobcu. Žalobca uvedené služby poskytol a za ich poskytnutie vystavil faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX (splatné 12. 03. 2022, resp. 11. 04. 2022). Žalovaný v 2. rade faktúru XXXXXXXX sčasti uhradil. Ešte v danom mesiaci (26. apríla) bol žalobca oboznámený zo strany žalovaného v 2. rade, že na podklade zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovanými, prešli predmetné záväzky na žalovaného v 2. rade. Žalobca následne v máji vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný v 2. rade uhradil faktúru č. XXXXXXXX sčasti a faktúru č. XXXXXXXX v celku. V júni žalobca podal žalobu týkajúcu sa zostatkovej neuhradenej časti faktúry č. XXXXXXXX. V auguste žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že odstúpil od zmluvy o predaji podniku. Ako možno vidieť, k celému procesu predaja podniku a následnému odstúpeniu od predaja došlo v priebehu necelých 2 mesiacov tomu, že v prípade zmluvy o predaji podniku nejde o úplne bežný právny úkon, keďže je značne špecifický. Žalovaný a žalovaný v 2. rade sú navzájom prepojené obchodné spoločnosti. Predsedom predstavenstva žalovaného v 2. rade je P.. N. X.. Spoločníkmi žalovaného sú žalovaný v 2. rade a P.. N. X.Š.., ktorý je rovnako konateľom žalovaného. Pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi platí ust. § 39 Občianskeho zákonníka aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa môžu prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Na druhej strane však správanie týchto osôb musí byť v zmysle judikatúry obvyklé, poctivé a spravodlivé. V tomto prípade však toto správanie bolo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. Je to dané predovšetkým tým, že žalovaný v 2. rade má v súčasnosti dlhy vo výške prevyšujúcej jeden milión eur. Ide predovšetkým o dlhy voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a v súčasnosti sa proti nemu vedie konkurzné konanie, čo vyplýva z údajov dostupných v obchodnom vestníku. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je v dlhoch, a nie je schopný (ochotný) uspokojovať dlhy jeho veriteľov, rovnako vyplýva aj z medializovaných informácií, napr. https://www.aktuality.sk/clanok/lwCsm4V/tubau- z-visnoveho-je-v-konkurze-mali-dodavatelia- davaju-trestne-oznamenie/. Vzhľadom na to, že v tomto prípade je väčšinový spoločník (a konateľ v jednej osobe) žalovaného zároveň predseda predstavenstva žalovaného v 2. rade a samotný žalovaný v 2. rade menšinovým spoločníkom žalovaného, žalovaný objektívne vedel o tom, že v prípade údajného „odstúpenia od zmluvy o predaji podniku“ by žalobca ako veriteľ nemal reálne ako vymôcť svoju pohľadávku od žalovaného v 2. rade. V tomto prípade je irelevantné, že konkurzné konanie začalo až v auguste, v zmysle medializovaných informácií totižto žalovaný v 2. rade dlží peniaze minimálne od novembra 2021. Na podklade uvedeného teda úkon žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, je neplatným právnym úkonom, v dôsledku ktorého je žalovaný naďalej pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. V prípade, ak by súd prihliadol na účelovú argumentáciu žalovaného, žalobca by nemal ako reálne vymôcť svoju pohľadávku od žalovaného v 2. rade, ktorý je v ohromných dlhoch a bolo voči nemu začaté konkurzné konanie. Účelovosť argumentácie žalovaného vyplýva v prvom rade v jeho absolútnej personálnej prepojenosti so žalovaným v 2. rade, z čoho pramení jeho vedomosť o tom, že pri odstúpení od zmluvy sa stane pohľadávka žalobcu „nevymožiteľnou“. Nebolo v konaní nepreukázané, že by žalobca dodal nekompletné doklady, resp. že by žalovaný v 2. rade vrátil faktúru späť na prepracovanie. Žalovaný v 2. rade po vystavení faktúry č. XXXXXXXX túto faktúru sčasti uhradil, preto je tento (a v podstate aj ostatné argumenty) argument irelevantný a bezpredmetný. Na podklade uvedeného je rovnako bezpredmetný aj argument, či žalobca službu dodal, keďže ako žalovaný v 2. rade, tak aj žalovaný sčasti predmetné faktúry uhradili, pričom nijako nereklamovali akékoľvek vady v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré by spochybňovali riadne poskytnutie služieb. O žiadnom predĺžení splatnosti faktúr žalovaný v 2. rade žalobcu neinformoval, nijako ho neupovedomil o potrebe predĺženia splatnosti predmetných faktúr.
Uvedené je navyše v rozpore so samotným správaním žalovaného v 2. rade, ktorý časť predmetnej faktúry (ktorej zvyšná neuhradená časť je predmetom tohto sporu) uhradil.
5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia písomne k veci uviedol, že časť celkovej sumy vystavenej faktúrou č. XXXXXXXX bola žalovaným uhradená. Takýmto spôsobom došlo k uznaniu dlhu a správnosti faktúr, ktorých neuhradená časť je predmetom tohto súdneho konania. Takisto je potrebné dodať, že žalovaný uvedenou čiastočnou úhradou potvrdil dodanie samotnej služby. Zaplatením časti dlžnej sumy došlo v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v podstate k uznaniu celého dlhu. Zároveň žalovaný v podanom odpore namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spojení s tým, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o predaji podniku. Toto tvrdenie však počas trvania sporu nijak nepreukázal. Žalovaný vzhľadom na túto skutočnosť neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný bol povinný preukázať platnosť a zákonnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o predaji podniku. Počas trvania konania však túto skutočnosť nijak nepodporil ani nepreukázal. Zároveň, aj keby existovalo platné odstúpenie od zmluvy o predaji podniku, ide o právny úkon realizovaný v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Keďže obe strany zmluvy o predaji podniku boli osobne prepojenými spoločnosťami, je zrejmé, že úkon odstúpenia od zmluvy o predaji podniku by bol realizovaný účelovo, aby záväzky žalovaného prešli späť na spoločnosť, ktorá nemá žiaden majetok (spoločnosť ktorá bola v pôvodnom konaní žalovanou v druhom rade a voči ktorej bolo konanie v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavené). Vzhľadom na to je preto na mieste predpokladať, že odstúpenie od zmluvy o predaji podniku bol účelovo realizovaným aktom, ktorý by spôsobil nevymožiteľnosť predmetnej pohľadávky. Takéto konanie (aj vzhľadom na špecifikovanú prepojenosť) je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, z dôvodu čoho nemôže požívať právnu ochranu. S ohľadom na uvedené žalovaný v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno tvrdení uvedených v skorších vyjadreniach v rámci sporu a nepreukázal platnosť a zákonnosť odstúpenia od zmluvy o predaji podniku. Takisto, ak by aj dodatočne svoje tvrdenie preukázal, právny úkon odstúpenia od zmluvy je rozporný s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a odporuje to skutočnosti, že žalovaný zrealizoval čiastočnú úhradu dlžnej sumy.
6. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že aj vzhľadom na vyjadrenia pôvodného žalovaného v 1. rade, ktorý uvádzal, že splatnosť pohľadávky ešte nenastala, pretože žalobca ako zhotoviteľ neodovzdal riadne dielo, konkrétne neodovzdal doklady viažuce sa na dielo a cena diela bola viazaná na úhradu investorom (vyšším objednávateľom pôvodného žalovaného v 1. rade), k čomu neprišlo, žiadal žalobu zamietnuť.
7. Na pojednávaní dňa 26. 02. 2024 súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 180 C.s.p., ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní súd vyhlásil po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného a písomnom záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a pojednávanie podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. odročil na deň 11. 03. 2024, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. XXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, oznámením o prevzatí záväzkov z dôvodu predaja časti podniku zo dňa 26. 04. 2022, listom o odstúpení od kúpy podniku zo dňa 09. 08. 2022, potvrdením o poštovej preprave, objednávkou č. XX- K., Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Projekt Sporrkanska a.s., pôvodne TUBAU, a.s., výpisom z platieb, výpisom z obchodného registra spoločností žalobcu, žalovaného a spoločnosti TUBAU, a.s. a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
14. Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
15. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
16. Podľa ust. § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
17. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
19. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
21. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
22. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
23. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
24. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
25. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
26. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
27. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
28. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
29. Podľa ust. § 429 ods. 1 Obch. Z. zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
30. Podľa ust. § 429 ods. 2 Obch. Z. prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.
31. Podľa ust. § 486 ods. 2 Obch. Z. kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.
32. Podľa ust. § 486 ods. 4 Obch. Z. pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.
33. Podľa ust. § 323 ods. 2 Obch. Z. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
34. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
35. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
36. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
38. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
39. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
40. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
41. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
42. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
43. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
44. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
46. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
47. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
48. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
49. Podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
50. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
51. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
52. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
53. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
54. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a zmluvy o kúpe časti podniku žalovaného v 2. rade žalovaným boli obe strany sporu podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej ústnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
55. Súd mal z vykonaného dokazovania vyššie uvedenými listinnými dôkazmi za preukázané, že žalobca a pôvodný žalovaný v 2. rade (spoločnosť Projekt Sporrkanska a.s., pôvodne TUBAU, a.s.) uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol zhotoviteľom diela a pôvodný žalovaný v 2. rade objednávateľom diela. Zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá v ústnej forme na základe objednávky pôvodného žalovaného v 2. rade zhotovením objednanej služby žalobcom, a to opravy motorového vozidla MAN TGS 26.440 6x6, EČV: C. a Iveco Trakker, EČV: C., pričom cenu opravy (diela) si žalobca uplatnil faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, z ktorých pôvodný žalovaný v 2. rade faktúru č. XXXXXXXX uhradil len sčasti (neuhradená ostala suma 1 708,78 eura) a faktúru č. XXXXXXXX neuhradil vôbec. Týmto čiastočným uhradením faktúry č. XXXXXXXX bez toho, aby pôvodný žalovaný v 2. rade u žalobcu reklamoval buď vykonané služby alebo výšku uplatnenej odmeny (ceny diela) mal súd s prihliadnutím na ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za to, že toto čiastočné zaplatenie pôvodného žalovaného v 2. rade malo účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko práve z toho dôvodu, že pôvodný žalovaný v 2. rade nereklamoval žalobcom vystavené faktúry alebo ním vykonané služby možno usudzovať, že tým uznal aj zvyšok záväzku. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný nárok bol v čase podania žaloby platný a existujúci.
56. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26. 04. 2022 Oznámenie o prevzatí záväzkov z dôvodu predaja časti podniku, z ktorého vyplynulo, že žalovaný kúpil od pôvodného žalovaného v 2. rade časť podniku, na podklade čoho sa stal zároveň osobou povinnou zo všetkých povinností a záväzkov (týkajúce sa danej časti podniku), ktoré pôvodný žalovaný v 2. rade mal voči svojim veriteľom, a teda aj žalobcovi. Žalobca na podklade tohto oznámenia vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy pochádzajúcej pôvodne zo záväzkov pôvodného žalovaného v 2. rade z faktúry č. XXXXXXXX v zostávajúcej výške 1 708,78 eura a faktúry č. XXXXXXXX vo výške 476,34 eura. Žalovaný dňa 30. 05. 2022 uhradil faktúru č. XXXXXXXX v plnej výške 476,34 eura a faktúru č. XXXXXXXX čiastočne vo výške 616,22 eura, z dôvodu čoho zostávajúca dlžná suma predstavovala 1 092,56 eura. Aj v prípade čiastočného platenia predmetných faktúr žalovaným súd použil rovnakú právnu konštrukciu ako v prípade čiastočnej platby pôvodného žalovaného v 1. rade, teda že týmto čiastočným uhradením faktúry č. XXXXXXXX a úplným uhradením faktúry č. XXXXXXXX bez toho, aby žalovaný u žalobcu reklamoval buď vykonané služby alebo výšku uplatnenej odmeny (ceny diela) mal súd s prihliadnutím na ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za to, že toto čiastočné zaplatenie žalovaného
malo účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko práve z toho dôvodu, že žalovaný nereklamoval žalobcom vystavené faktúry alebo ním vykonané služby možno usudzovať, že tým uznal aj zvyšok záväzku.
57. Sporným v konaní bola otázka pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko tento tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný pre postavenie žalovaného v tomto konaní, nakoľko žalovaný vykonal úkon odstúpenia od predmetnej zmluvy o predaji podniku s pôvodným žalovaným v 2. rade, čím predmetná zmluva o predaji podniku zanikla s účinkami ex nunc, teda od vykonania úkonu odstúpenia, čo žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 09. 08. 2022. V dôsledku odstúpenia od predmetnej zmluvy o predaji podniku došlo k spätnému prechodu práv, povinností a záväzkov, ktoré boli súčasťou zmluvy o predaji podniku, a to naspäť na pôvodného žalovaného v 2. rade. Týmto dôsledkom preto žalovaný v 1. rade nie je povinným subjektom k splneniu záväzku, ktorého splnenie si žalobca uplatňuje v tomto konaní, teda žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný pre postavenie žalovaného v tomto konaní. Jediným hmotnoprávnym dôkazom, ktorý mal uvedené tvrdenie žalovaného preukázať, bol list žalovaného žalobcovi o odstúpení od kúpy podniku zo dňa 09. 08. 2022, čo však podľa názoru nepreukázalo, že žalovaný skutočne odstúpil od zmluvy o predaji podniku s pôvodným žalovaným v 2. rade, nakoľko takéto odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalovaného v konaní predložené nebolo. Z uvedeného dôvodu súd nemal odstúpenie žalovaného od zmluvy o predaji podniku s pôvodným žalovaným v 2. rade za riadne preukázané relevantným dôkazom iným ako tvrdenie žalovaného priamo v konaní a uvedení v liste žalobcovi, takže obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
58. Nakoľko teda žalovaný nepreukázal, že naozaj od zmluvy o predaji podniku s pôvodným žalovaným v 2. rade odstúpil a teda logicky nijakým spôsobom nekonkretizoval dôvod prípadného odstúpenia od predmetnej zmluvy, nebolo možné zistiť, či k takémuto prípadnému odstúpeniu naozaj prišlo, a ak áno tak zo zákonných dôvodov naplnením všetkých kumulatívnych podmienok vymenovaných v ust. § 486 Obchodného zákonníka, alebo zo zmluvných dôvodov. V konaní potom súd z uvedeného dôvodu nemohol zistiť, či k odstúpeniu od predmetnej zmluvy zo strany žalovaného reálne došlo a ak áno, čo vôbec bolo platné. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti spočívalo na žalovanom, ktorý ho však neuniesol, čo malo za následok nevyhovenie jeho obrane.
59. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil obranu žalovaného ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu za dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
60. V prejednávanej veci malo teda nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi cenu diela, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie ceny diela v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej ceny diela za obdobie od 13. 03. 2022 (išlo o deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry žalobcu č. XXXXXXXX). K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 13. 03. 2022) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
61. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 80,- eura podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko si žalobca uplatnil nárok z dvoch faktúr č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX (2 x 40,- eura = 80,- eura).
62. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
63. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
64. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
65. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
66. Podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
67. Podľa ust. § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
68. Podľa ust. § 278 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
69. Právny zástupca žalovaného obdržal od žalovaného plnú moc na zastupovanie v konaní datovanú dňa 31. 01. 2024, pričom na pojednávaní dňa 26. 02. 2024 navrhol súdu, aby vo veci rozhodol rozsudok pre zmeškanie žalobcu, nakoľko boli splnene všetky zákonne podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. V ostatnom sa pridržiaval sa doterajších tvrdení a poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, nakoľko tento dňa 10. 06. 2022 odstúpil od zmluvy o predaji časti podniku, na základe čoho predmetná zmluva zanikla a všetky pohľadávky a záväzky z nej vyplývajúce prešli opäť na spoločnosť TUBAU a.s. vrátane tých, ktoré tvoria predmet sporu. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nastavajú okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane. Z uvedeného dôvodu má záväzok plniť žalovanému iba spoločnosť TUBAU a.s.. Predmetné odstúpenie nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, pretože žalovaný realizoval iba svoje právo odstúpiť od zmluvy, pričom dôvody takéhoto odstúpenia nebol povinný oznamovať alebo preukazovať žalobcovi a zákon subjektu, ktorý odstupuje od zmluvy, neukladá povinnosť uvádzať dôvody odstúpenia. Žalovaný napriek tomu ako dôvod odstúpenia od predmetnej zmluvy uviedol, že podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a zistené vady sú neodstrániteľné, a to s odkazom na ust. § 486 ods.2 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že žalované pohľadávky vznikli pred uzavretím zmluvy o predaji časti podniku a predložil súdu odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10. 06. 2022.
70. Ohľadom procesného návrhu právneho zástupcu žalovaného na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní dňa 26. 02. 2024 súd uvádza, že neboli splnené všetky predpokladané zákonné náležitosti pre vydanie takejto formy rozhodnutia, pretože právny zástupca žalobcu dňa 01. 02. 2024 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní dňa 26. 02. 2024 z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a dokonca zaslal aj písomne spracované záverečné vyjadrenie. Z uvedeného je zrejmé, že neboli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 ods. 1 C.s.p., pretože právny zástupca žalobcu sa síce na pojednávanie dňa 06. 02. 2024 nedostavil, avšak svoju neúčasť ospravedlnil súhlasiac s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd vo veci nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 ods. 1 C.s.p.
71. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, pričom toto vyjadrenie žalobcu súd doručil v zmysle ust. § 167 C.s.p. žalovanému na vyjadrenie s príslušnou výzvou, pričom žalovaný takúto výzvu súdu prevzal dňa 02. 02. 2023, avšak na ňu žiadnym spôsobom viac ako rok nereagoval, iba neskôr počas konania dňa 31. 01. 2024 iba udelil svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na svoje zastupovanie v konaní, avšak ani tento právny zástupca odo dňa udelenia plnej moci dňa 31. 01. 2024 neuvádzal žiadne tvrdenia ani nepredkladal žiadne dôkazy, iba na pojednávaní dňa 26. 02. 2024 uviedol skutkové tvrdenia a predložil aj listinný dôkaz - odstúpenie žalovaného od zmluvy o predaj časti podniku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť sa v konaní vyjadriť v zmysle výzvy súdu do konca februára roku 2023 a predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle ust. § 149 C.s.p. (napríklad predmetné odstúpenie od zmluvy o predaj časti podniku) a neurobil tak, rovnako ani jeho právny zástupca počas takmer celého kalendárneho mesiaca od udelenia plnej moci tak neurobil, súd použil na tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, prednesené na pojednávaní dňa 26. 02. 2024 a na predložený listiny dôkaz - odstúpenie od zmluvy o predaj časti podniku - ust. § 153 C.s.p., a teda použil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, pretože mal za to, že žalovanému bola súdom poskytnutá dostatočná lehota na realizáciu jeho práva prednášať prostriedky procesnej obrany v zmysle ust. § 149 C.s.p., avšak žalovaný tak svojím zavinením neurobil, takže mal súd za to, že žalovaný prostriedky procesnej obrany vznesené jeho právnym zástupcom na pojednávaní dňa 26. 02. 2024, ktoré mal k dispozícii a vedel o nich už v čase podania žaloby neuplatnil včas, pretože ich mohol predložiť pred týmto pojednávaním, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosti konania. Z uvedeného dôvodu súd s odkazom na ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na takéto prostriedky procesnej obrany, teda skutkové tvrdenia a predložený listinný dôkaz pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
72. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. 7Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
74. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.