Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-7-2019.pdf
PDF · 103.52 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: JUDr. Michal Kováč, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovanej: JUDr. Veronika Doláková, PhD., Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, správca konkurznej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a.s., so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate takto
rozhodol:
I. Pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.484.734,92 EUR, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok proti podstate a ktorá bola prihlásená žalobcom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s., IČO: 36 532 045, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz vedený Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/48/2012, podaním žalobcu zo dňa 17.7.2019 je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu.
II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.8.2019 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 3.484.734,92 EUR titulom nároku na odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II, spis. zn. 33Cb/83/2012, ktorá je zapísaná v Zozname pohľadávok proti podstate a ktorá bola prihlásená žalobcom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. IČO: 36 532 045, sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 31K/48/2012, podaním žalobcu zo dňa 17.07.2019, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti. Okresný súd Košice I svojím uznesením spis. zn. 31K/48/2012-110 zo dňa 04.02.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KORLEA INVEST, a.s. so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO : 36 532 045 (ďalej len „úpadca“ alebo aj „KI“ príp. tiež aj “dlžník“) a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Urbánka, správcu č. S733 so sídlom kancelárie Mlynárska 19, Košice. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo uverejnené v OV č. 30/13 zo dňa 12.02.2013. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31K/48/2012 - 1331 zo dňa 25.01.2017 ustanovil JUDr. Veroniku Kubrikovú, PhD., zn. správcu S1587, so sídlom Radlinského 20, Spišská Nová Ves za (nového) správcu podstaty úpadcu. Uznesenie konkurzného súdu bolo zverejnené dňa 31.01.2017 v Obchodnom vestníku č. 21/17. V zmysle oznámenia v Obchodnom vestníku č. 67/2019 zo dňa 04.04.2019 správkyňa zmenila priezvisko. Zároveň má adresu kancelárie na Zimnej 62, Spišská Nová Ves. Žalobca zastupoval žalovanú v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. 33Cb 83/2012, v ktorom žalovaná vystupovala ako žalobkyňa proti spoločnosti Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 o náhradu škody vo výške 121.609.000,- EUR s prísl. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Košice II, spis. zn. 33Cb/83/2012 zo dňa 09.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice spis. zn. 2Cob/91/2018. Žalovaná podala voči rozsudku Krajského súdu Košice dovolanie. O podanom dovolaní v tejto veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 5Obdo 20/2019 zo dňa 18.04.2019 tak, že podané dovolanie odmietol. Žalobca v predmetnom konaní (vrátane dovolacieho konania) žalovanú zastupoval ako právny zástupca na základe udelenej plnej moci zo dňa 17.02.2017. Žalobca si písomným podaním zo dňa 17.07.2019 nazvaným „Záverečné finančné vysporiadanie veci po skončení zastúpenia, Uplatnenie pohľadávky proti podstate“ zn. „.5/2017/Ko“, doručeným dňa 17.07.2019 do elektronickej schránky žalovanej, uplatnil v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.484.734,92 EUR titulom nároku na odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II spis. zn. 33Cb/83/2012 v spojení s konaním pred Krajským súdom Košice spis. zn. 2Cob 91/2018 a Najvyšším súdom SR spis. zn. 5Obdo 20/2019 (ďalej spolu len „Uplatnenie PPP“). Žalovaná písomným Oznámením zo dňa 07.08.2019, doručeným do elektronickej schránky žalobcu dňa 08.08.2019, oznámila žalobcovi, že jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate uznáva čo do výšky, právneho dôvodu i poradia. V súlade s uvedeným aj zapísala uplatnenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti podstate. Zároveň však v závere Oznámenia uviedla, že cit.: „Nad rámec ustanovenia § 87 ZKR k Uplatneniu PPP uvádzam, že Vašu pohľadávku považujem za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.“ Žalobca má za to, že žalovaná svojím postupom v skutočnosti popiera uplatnenú pohľadávku proti podstate čo do jej právneho dôvodu a výšky, nakoľko jej navrhuje uspokojenie v rozsahu 0%, resp. odmieta jej uspokojenie s poukazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Žalobca sa domnieva, že jeho pohľadávka nie je pohľadávkou, ktorej uspokojenie je vylúčené podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, nakoľko jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, ktorá vznikla titulom vymáhania a správy majetku patriaceho do konkurznej podstaty a predstavuje nárok na tarifnú odmenu za poskytované právne služby.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. S právnym názorom žalobcu nesúhlasí. Predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že zo žiadnych ustanovení ZKR nevyplýva, že by sa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, ktoré pojednáva o vylúčení uspokojenia niektorého typu pohľadávok, nemohlo dotýkať aj pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku proti podstate titulom pohľadávky súvisiacej so správou (a vymáhaním) majetku podliehajúceho konkurzu. Nemožnosť súbežnej aplikácia dotknutých ustanovení a záver o vylúčení uspokojenia uplatnenej pohľadávky totiž zo ZKR nikde nevyplýva. Zo samotnej podstaty pohľadávok proti podstate vyplýva, že sa jedná o také pohľadávky, ktoré v zásade vznikli po vyhlásení konkurzu (s určitými upresneniami uvedenými v ZKR). Je nepochybné, že ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR rieši také typy pohľadávok, ktoré zodpovedajú trovám vzniknutým účastníkom v konkurznom konaní a konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. také pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Pritom nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o také konanie, ktoré súvisí so správou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, a teda že sa jedná v zásade o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ZKR. ZKR definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR, kde vymenúva jednotlivé typy pohľadávok proti podstate a poradie ich uspokojenia. Tým ale nie je vylúčené, aby v prípade, že sa zároveň jedná o pohľadávky podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR bolo ich uspokojenie vylúčené. Zároveň platí, že ak nejaká pohľadávka nespĺňa kritériá uvedené v § 87 ods. 2 ZKR, nejedná sa o pohľadávku proti podstate, t.j. takú pohľadávku, ktorú možno uspokojiť z výťažku dotknutej podstaty spôsobom podľa § 87 ZKR. Žalobca si uplatnil Uplatnenú pohľadávku titulom nároku na tarifnú odmenu za poskytované právne služby v konaní spis. zn. 33Cb/83/2012 s poradím podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, t.j. ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Tak ako uviedla v Oznámení, nespochybňuje právny dôvod a ani výšku a ani poradie Uplatnenej pohľadávky. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu tarifnej odmeny za zastupovanie žalovanej v konaní, v ktorom sa vymáhala pohľadávku úpadcu na náhradu škody. Ako je teda zrejmé, žalovaná nespochybnila právny dôvod, výšku Uplatnenej pohľadávky a ani poradie Uplatnenej pohľadávky. Nebol preto dôvod vyzývať žalobcu na podanie žaloby o určenie pravosti pohľadávky proti podstate. Zároveň uviedla, že sa jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Domnieva sa, že Uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom, nakoľko sa jednalo o správu majetku podliehajúceho konkurzu. Navyše, z tohto konania nevznikol konkurznej podstate žiadny prospech. Má za to, že uspokojenie tejto pohľadávky je vylúčené podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Zdôrazňuje v tejto súvislosti, že vymáhanie pohľadávok úpadcu (správa jeho majetku v širšom slova zmysle) úzko súvisí s konkurzom ako generálnou likvidáciou dlžníka, nakoľko predchádza uspokojeniu jeho veriteľov (zo získaného výťažku) a následnému zániku dlžníka (v prípade právnickej osoby jeho výmazom z príslušného registra). Úzko tak súvisí s konkurzom ako takým, nakoľko je nevyhnutnou podmienkou jeho realizácie a ukončenia. Vzhľadom na uvedené má preto za to, že názor žalobcu je nesprávny. Preto trvá na závere, že odmena za zastupovanie, ktorú si žalobca uplatnil svojou prihláškou adresovanou žalovanej dňa 17.07.2019 na sumu 3.484.734,92 EUR, je pohľadávkou, ktorá vznikla žalobcovi účasťou v konaniach súvisiacom s konkurzom na majetok úpadcu. Takáto pohľadávka je preto podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia vylúčená.
3. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 6.7.2020 boli stranám sporu riadne a včas doručené. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, ani nežiadala pojednávanie odročiť pre svoju neúčasť z dôležitých dôvodov. Z uvedeného dôvodu, v zmysle ust. § 181 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.
5. Okresný súd Košice I svojím uznesením sp. zn. 31K/48/2012-110 zo dňa 04.02.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KORLEA INVEST, a.s. so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 (ďalej len „úpadca“ alebo aj „KI“ príp. tiež aj “dlžník“) a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Urbánka, správcu č. S733 so sídlom kancelárie Mlynárska 19, Košice. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo uverejnené v OV č. 30/13 zo dňa 12.02.2013. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/48/2012-177 zo dňa 20.05.2013 odvolal JUDr. Jozefa Urbánka z funkcie správcu a ustanovil za správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., so sídlom kancelárie Radlinského 20, 052 01 Spišská Nová Ves, zn. správcu S1169. Uznesenie konkurzného súdu bolo publikované v OV č. 102/13 zo dňa 29.05.2013. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/48/2012-1271 zo dňa 15.12.2016 odvolal správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s. z funkcie a zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na deň 24.01.2017. Predmetné uznesenie konkurzného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2016. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 31K/48/2012-1331 zo dňa 25.01.2017 ustanovil JUDr. Veroniku Kubrikovú, PhD., zn. správcu S1587, so sídlom Radlinského 20, Spišská Nová Ves za (nového) správcu podstaty úpadcu. Uznesenie konkurzného súdu bolo zverejnené dňa 31.01.2017 v Obchodnom vestníku č. 21/17. V zmysle oznámenia v Obchodnom vestníku č. 67/2019 zo dňa 04.04.2019 správkyňa zmenila priezvisko. Zároveň má adresu kancelárie na Zimnej 62, Spišská Nová Ves.
6. S poukazom na zhodné tvrdenia strán sporu , ako aj tvrdenia, ktoré neboli druhou stranou namietané má súd nepochybne za preukázané, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012, v ktorom žalovaná vystupovala ako žalobkyňa proti spoločnosti Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 o náhradu škody vo výške 121.609.000,- EUR s prísl. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Košice II spis. zn. 33Cb/83/2012 zo dňa 09.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice spis. zn. 2Cob 91/2018. Žalovaná podala voči rozsudku Krajského súdu Košice dovolanie. O podanom dovolaní v tejto veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 5Obdo 20/2019 zo dňa 18.04.2019 tak, že podané dovolanie odmietol. Žalobca v predmetnom konaní (vrátane dovolacieho konania) žalovanú zastupoval ako právny zástupca na základe udelenej plnej moci zo dňa 17.02.2017. Žalobca si písomným podaním zo dňa 17.07.2019 nazvaným „Záverečné finančné vysporiadanie veci po skončení zastúpenia, Uplatnenie pohľadávky proti podstate“ zn. „.5/2017/Ko“, doručeným dňa 17.07.2019 do elektronickej schránky žalovanej, uplatnil v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) pohľadávku proti podstate v celkovej výške 3.484.734,92 EUR titulom nároku na odmenu za zastupovanie v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II spis. zn. 33Cb/83/2012 v spojení s konaním pred Krajským súdom Košice spis. zn. 2Cob 91/2018 a Najvyšším súdom SR spis. zn. 5Obdo 20/2019 (ďalej spolu len „Uplatnenie PPP“). Žalovaná písomným Oznámením zo dňa 07.08.2019, doručeným do elektronickej schránky žalobcu dňa 08.08.2019, oznámila žalobcovi, že jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate uznáva čo do výšky, právneho dôvodu i poradia. V súlade s uvedeným aj zapísala uplatnenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti podstate. Zároveň však v závere Oznámenia uviedla, že cit.: „Nad rámec ustanovenia § 87 ZKR k Uplatneniu PPP uvádzam, že Vašu pohľadávku považujem za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.“
7. S poukazom na závery uvedené v odseku 5 tohto rozsudku, ako aj skutkové tvrdenia, ktoré neboli stranami sporu spochybnené má súd nepochybne za preukázané, že si žalobca riadne prihlásil voči úpadcovi pohľadávku proti podstate vo výške 3.484.734,92 EUR s odôvodnením uvedeným v odseku 1 tohto rozsudku. Žalovaná Oznámením zo dňa 07.08.2019, doručeným do elektronickej schránky žalobcu dňa 08.08.2019, síce oznámila žalobcovi, že jeho uplatnenú pohľadávku proti podstate uznáva čo do výšky, právneho dôvodu i poradia, avšak vzhľadom na to, že následne nepochybne uviedla, že pohľadávku považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, túto pohľadávku de facto poprela.
8. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení.
9. Podľa ust. § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), (2) Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
10. Podľa ust. § 87 ods. 1 ZKR (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
11. Podľa ust. § 87 ods. 2, 7, 8 ZKR (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,
b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. 8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
12. Podľa ust. § 100 ods. 1, 2 ZKR (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.
13. S poukazom na skutočnosti a závery uvedené v odsekoch 4 až 6 tohto rozsudku bolo preto povinnosťou súdu iba právne posúdiť, či daná pohľadávka je , alebo nie je pohľadávkou proti podstate, a to iba v intenciách právneho názoru žalovanej o tom, že danú pohľadávku považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
14. Ku konaniu vedenému Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 33Cb/83/2012 súd uvádza, že svojou povahou nie je konaním vyvolaným konkurzom, ani súvisiacim s konkurzným konaním napriek tomu, že žalobcom bol správca podstaty úpadcu a konanie začalo po vyhlásení konkurzu. Konanie vyvolané konkurzom, alebo súvisiace s konkurzným konaním je totiž iba také konanie, ktoré by nebolo začalo ( nebolo by vyvolané ), keby nedošlo k vyhláseniu konkurzu. Je preto nepochybné, že na trovy vzniknuté v konaní 33Cb/83/2012, sa ust. § 100 ods. 2 ZKR nevzťahuje. Preto aj argumentácia žalovanej je v danom ohľade nesprávna a naopak, je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu o nemožnosti použitia ust. § 100 ods. 2 ZKR. Žaloba v konaní 33Cb/83/2012 je svojou povahou autonómnou žalobou, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade). Samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je stranou sporu, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Správkyňa sa pritom - v konaní vedenom Okresným súdom Košice II, po sp. zn. 33Cb/83/2012
- dala právne zastúpiť a to v súlade s ust. § 86 ods. 2 ZKR.
15. S poukazom na závery tunajšieho súdu uvedené v odseku 13 tohto rozsudku a skutočnosť, že daná pohľadávka riadne a včas uplatnená žalobcom v danom konkurznom konaní ako pohľadávka proti podstate bola nepochybne a nesporne žalovanou posúdená ako pohľadávka v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, je daná pohľadávka žalobcu vo výške 3.484.734,92 EUR pohľadávkou proti podstate a ako taká nie je vylúčená z uspokojenia v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR. Daná pohľadávka proti podstate je teda nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky a to v celom rozsahu, teda aj čo do jej vymáhateľnosti.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
19. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a ZKR (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).