Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-107-2019.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: E. Y., bytom A. pri X., Y. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 10. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 10. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 07. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 07. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 02. 07. 2019 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 20 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so spôsobom posúdenia jej zdravotného stavu, v ktorom neboli zohľadnené dlhotrvajúce problémy s chrbticou, ktoré má zdokumentované od r. 2006, a tiež sa neprihliadlo na jej pridružené ochorenia, ktoré podrobne v odvolaní popisuje, a preto žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 23. 10. 2019, za prítomnosti neurológa MUDr. Tibora Göböho, oboznámil sa s pripojenou lekárskou
dokumentáciou ako aj nálezom reumatologickým z 02. 04. 2019, neurologickým z 08. 07. 2019, interným zo dňa 06. 08. 2019, ECHOKG vyšetrenie zo dňa 30. 05. 2019, ortopedické z 25. 07. 2019, neurologické z 26. 09. 2019 ako aj vlastným vyšetrením posudkovým lekárom a neurológom.
Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav a uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú bolesti v celej chrbtici, hlavne v krčnej a bedrovej oblasti. Nie je prítomné radikulárne dráždenie ani iné motorické výpady. Vzhľadom na klinické príznaky tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia. Ostatné zdravotné poruchy svojimi dôsledkami čiastočne ovplyvňujú zdravotný stav. Z toho dôvodu je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru 30 %. Porucha srdcového rytmu vyžaduje liečbu a kontroly, ECHOKG nepotvrdilo závažné ochorenie srdca. Astma bronchiále je v kľude, poruchy funkcie kĺbov neboli zaznamenané. V súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje invaliditu.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala opätovne na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Poukazovala, že na to, že nesúhlasila s tým, že u nej nie je prítomné radikulárne dráždenie, keďže má cervikalgiu a dorzalgiu a nesúhlasí aj s určenou mierou poklesu v dolnej hranici sadzby 20 %. O jej zlom zdravotnom stave svedčia lekárske správy, ktoré predložila posudkovému lekárovi na posúdenie. V súvislosti s problémami chrbtice u nej pretrvávajú závraty, tŕpnu rúk a nôh, elektrizovanie, bolesť a pálenie v oblasti krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice a zvýšená dráždivosť nervov. Všetky tieto problémy sú chronického charakteru a k zhoršeniu zdravotného stavu prispievajú aj ďalšie ochorenia ako je alergia, astma, hypertenzia, trachikardia, chronická žilová nedostatočnosť. V ďalšej časti žaloby poukazovala na svoj profesijný a osobný život ako aj finančné problémy rodiny.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 01. 2020 poukázala na to, že zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár sa zaoberal všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobkyňa predložila k žiadosti na invalidný dôchodok.
Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 02. 07. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 02. 07. 2019, ktorý za
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím podľa kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. b/ a určil mieru poklesu 20 %. Svoj posudok zdôvodnil tým, že žalobkyňa od mája 2017 je v liečbe reumatológa pre artrotické zmeny drobných kĺbov rúk. Systémové ochorenie nebolo potvrdené, kontrolným reumatologickým vyšetrením bola zistená primárna genberalizovaná osteoartroza a vertebroalgický syndróm na podklade degeneratívnych zmien a protrúzie disku v torakolumbálnej oblasti. Liečená neurológom a ortopédom pre bolesti chrbtice a bolesti malých a veľkých kĺbov celého tela. Diagnostikovaná osteoartroza malých a veľkých kĺbov rúk, ramenných a bedrových kóbov, obojetranná coxatroza, Heberdenove uzly s artropatiou, vertebroalgický syndrjóm cervikálnej torakálnešj a lumbosakrálnej chrbtice na podklade multietážových diskopatií. Od novembraw 2018 v liečbe pneumológa pre bronchiálnu astmu, bližšie neurčenú, spirometria bez ventilačnej poruchy. Angiológom bola liečená pre chronické venózne ochorenie, je v liečbe internistu pre arteriálnu hypertenziu. Neurologické a ortopedické nálezy potvrdzujú, že sa jedná o začínajúce zmeny na chrbtici a kĺbov celého tela, reumatológom však nebolo verifikované systémové ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, čomu zodpovedá dolná hranica percentuálneho rozpätia 20 %. Ostatné ochorenia z posudkového hľadiska nie sú významné. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.
11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 03. 09. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - neurologické z 08. 07. 2019, 12. 07. 2019, 07. 08. 2019, EMG vyšetrením zo dňa 15. 07. 2019, ortopedické vyšetrenie z 17. 07. 2019, 25. 07. 2019, ECHOKG z 30. 05. 2019, interné vyšetrenie zo 16. 08. 2019, očné z 10. 11. 2017 a zistil, že je prítomná porucha statodynamiky krčnej a driekovej časti chrbtice, elektromiografickým vyšetrením má diagnostikovaný útlak stredového nervu vpravo stredne ťažkého stupňa, vľavo ľahkého stupňa. Od mája 2017 je v liečbe reumatológa pre artrotické zmeny drobných kĺbov rúk. Lieči sa na počínajúcu artrozu bedrových kĺbov, v objektívnom náleze je mierne obmedzená vnútorná rotácia ľavého bedrového kĺbu. Angiológom je liečená pre chronické ochorenie žíl dolných končatín. Dlhodobo sa lieči na vysoký TK, podľa výsledkov echokardiografického a očného vyšetrenia bez rozvinutých orgánových zmien. Sínusová trachikardia je liečbou kompenzovaná, diagnostikovaný má trompofilný stav. Elektromiografické vyšetrenie potvrdilo tetaniu. Za najzávažnejšie zdravotné postihnutie hodnotil ochorenie chrbtice, ktorému zodpovedá miera poklesu je 20 % a za ostatné ochorenia navýšil percentuálnu mieru o 10 %, na celkovú mieru poklesu 30 %.
12. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 685 719 6841 0 zo dňa 25. 10. 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.
13. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 23. 10. 2019, za prítomnosti neurológa MUDr. Tibora Göböho, oboznámil sa s pripojenou lekárskou dokumentáciou ako aj nálezom reumatologickým z 02. 04. 2019, neurologickým z 08. 07. 2019, interným zo dňa 06. 08. 2019, ECHOKG vyšetrenie zo dňa 30. 05. 2019, ortopedické z 25. 07. 2019, neurologické z 26. 09. 2019 ako aj vlastným vyšetrením posudkovým lekárom a neurológom.
Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav a uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú bolesti v celej chrbtici, hlavne v krčnej a bedrovej oblasti. Nie je prítomné radikulárne dráždenie ani iné motorické výpady. Vzhľadom na klinické príznaky tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia. Ostatné zdravotné poruchy svojimi dôsledkami čiastočne ovplyvňujú zdravotný stav. Z toho dôvodu je základná miera zvýšená o 10 %, na výslednú mieru 30 %. Porucha srdcového rytmu vyžaduje liečbu a kontroly, ECHOKG nepotvrdilo závažné ochorenie srdca. Astma bronchiále je v kľude, poruchy funkcie kĺbov neboli zaznamenané. V súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje invaliditu.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a za účasti neurológa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 16. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 19. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 20. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 21. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.
22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).