Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-39-2020.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného M. K., na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný M. K., T.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom F. XXX/X, I. O., t.č. v ÚVV Ilava
je vinný, že
dňa 28. 4. 2020 v čase približne o 15:00 h v kuchyni rodinného domu na adrese F. XXX/X, I. O., B.. C., kde spolu so svojím bratom, poškodeným Q. K. býva, po predchádzajúcej hádke a pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodeného tak, že ho sotil na zem kde ho opakovane kopal do oblasti hlavy, ľavej ruky a nohy, následne sa mu vyhrážal zabitím, na čo poškodený vybehol z domu na ulicu a od susedy telefonicky privolal políciu, čím poškodenému Q. K. spôsobil drobné poranenie na zápästí ľavej ruky, pravej ruky a na čele, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a týmto konaním vzbudil u poškodeného Q. K. dôvodnú obavu o život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - súrodencovi, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona,
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného M. K., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, bola
podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 167/20/3305-28 na tunajší súd dňa 24.06.2020 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, poškodeného Q. K., prečítal znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Márie Majzlanovej, oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa ku skutku a rozhodovaniu o treste a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný M. K., po prednesení obžaloby vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Je rozvedený, má dve dospelé deti, ktoré sú zamestnané. Trvalý pobyt má evidovaný na adrese uvedenej v obžalobe, kde žil s matkou a bratom - poškodeným. Obžalovaný je živnostník, ktorý dvadsať rokov pracuje pre jedného zadávateľa práce ako montér oceľových konštrukcií. Takto dlhodobo býva na ubytovni v Rohožníku s ostatnými robotníkmi, ktorí sú v podstate stáli zamestnanci p. Ľ. D., pre ktorého on pracuje. Domov dochádzal zväčša, keď bolo treba niečo porobiť, opraviť. Takto bol doma vo februári, potom na týždeň kvôli epidémii. Doma sa tak zdržiaval cca 3-4 dni v mesiaci, turnusy mal týždňové alebo dvojtýždňové, niekedy sa s bratom ani nestretli. Jeho príjem bol priemerne 1500,-€ mesačne, z čoho však odvádzal odvody ako živnostník. On má za to, že vychádzajú s poškodeným bratom dobre. Mávali aj hádky, no len bežné. V deň skutku bol pohreb ich matky. On popíjal už od rána no mal len zo tri deci vína, potom neskôr vypil niekoľko 0,4 dl, pohárikov tvrdého alkoholu. Na skutok si pamätá, vie že bratovi len dal facku, drgol do neho a ten padol, poškodený mu skočil na ruku, má ešte spuchnutý prst. Neuviedol, že by facke predchádzala hádka, nevie uviesť dôvod, prečo dal bratovi facku, myslí, že to mohlo byť preto, že ho brat drgol ako išiel okolo. Stalo sa to všetko rýchlo. Brat potom vybehol von na ulicu, začal tam hulákať a dobehla suseda. Oni nemajú zlé vzťahy v rodine, nehádali sa v ten deň v rodine. Na otázku či požíva alkohol a ako často uviedol, že si vypil keď prišiel domov, v práci alkohol požívať nemôže. On na pohrebe matky nebol, brat tam bol. V ten deň sa stretli ešte s mladším bratom, ten však potom odišiel. On na pohreb nešiel, lebo na pohreby nechodí, myslí, že by to nezvládol, že by odpadol.
Poškodený Q. K. si nárok na náhradu škody neuplatnil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní uviedol pravdu. Skutok sa stal v deň, keď mala pohreb ich matka. Obžalovaný na ňom nebol. Po pohrebe mali kar, prezliekli sa a on potom ostal sám doma s bratom. Prišiel za obžalovaným do kuchyne. On stál pri sporáku a umývadle, brat ho sotil on spadol a udrel si čelo, potom ho brat začal kopať a udierať päsťami. Niečo mrmlal nebolo mu rozumieť. Ani nevie ako vstal, a utekal bosý von za susedou, pretože chcel zavolať políciu, no svoj telefón mal hore v izbe, kam sa nechcel vracať kvôli obžalovanému. Všetko sa to stalo rýchlo. Na to bola čítaná časť jeho výpovede z prípravného konania z 29.04.2020 od 16:45 hod. č.l. 7 kde uviedol: " Ja som išiel hore do svojej izby, tam som pozeral televízor. Potom som sa vrátil dolu do kuchyne, kde bol môj brat M., keby som ja vedel, že tam je, ani tam nepôjdem. Radšej by som odišiel preč. On bol v tej kuchyni, stáli sme k sebe chrbtami. Ja som mu nič nehovoril, on zrazu z ničoho nič do mňa sotil. Ja som padol na zem, on do mňa kopal a kopal. A pritom hovoril "Zabijem ťa, zabijem ťa". On stále hentak hovoril." Na to uviedol, že sa to stalo tak, ako vypovedal v prípravnom konaní. Na druhý deň mal modriny. On mal obavy, nevedel čo by mu ešte brat spravil. Nevie ani prečo ho brat napadol. Mal aj poškrabané čelo, na ošetrení nebol. Na druhý deň si radšej vzal dovolenku. Z brata obavu už nemá, nemyslí, že by mu už ublížil. Obžalovaný pracoval na týždňovky, chodil na dva tri dni domov. Každý z nich mal svoju izbu. Aj on mal vypité, bol pohreb matky, pil cez deň viackrát, inokedy takto nepije. Brat sa zvykne správať v pohode, keď nepije. Nemal by nič proti tomu, keby sa vrátil domov. Na návrh prokurátora bola prečítaná ešte jedna časť výpovede z 29.04.2020 č.l. 7 zápisnice, kde uvádza na otázku povereného príslušníka: Báli ste sa, že by vám mohol naozaj vážne ublížiť na zdraví? Odpoveď: "Nie, on len takto povie, dá facku, aj kopne, ale nič viac. On si teraz len sám vypil a nemal do koho rýpať, iba ja som tam bol. Musel sa nejak vybúriť.". Na to na doplňujúce otázky najskôr uviedol, že ho napadol raz, potom pripustil, že mu správanie brata nerobí dobre. Napokon uviedol, že mal obavu tak z fyzického napadnutia ako aj slov obžalovaného v čase skutku, a tiež, že ho obžalovaný napadol v izbe aj tri štyri mesiace pred skutkom, keď bola ich matka v nemocnici, otvoril dvere a potom ho udieral päsťami. On však brata nikdy nenapadol.
Podľa záznamu o podaní vysvetlenia na z 29.04.2020 na č.l. 52, ktoré podala N. C., bola dňa 28.04.2020 medzi 15.30 a 16.30 v mieste bydliska - Malé Uherce, Záhradná 207/4 na adrese trvalého pobytu vonku na záhrade. Keď išla otvoriť bráničku bol tam p. K., bol rozrušený a prosil ju, aby zatelefonovala na políciu, že ho napadol jeho brat. O 14:00 hod. bol v ten deň pohreb jeho mamy. Ona nikdy predtým nepočula nejaké hádky z ich domu. Ona len otvorila bráničku a zavolala políciu.
Podľa záverov prečítaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Márie Majzlanovej č. 35/2020 zo 04.06.2020, u obžalovaného sa nejedná o osobu závislú na požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, nebola zistená ani nelátková závislosť. Bol zistený abúzus (zneužívanie) alkoholu bez prejavov závislosti a nikotinizmus. Alkohol u obžalovaného odbrzďuje jeho správanie sa a v určitých podnetových situáciách a pri vyššom stupni alkoholového ovplyvnenia môže byť u neho spúšťačom k agresívnemu konaniu. Podľa dostupných subjektívnych a objektívnych údajov v čase skutku sa jednalo u neho o stav simplexnej ebriety stredne ťažkého stupňa s verbálnou a brachiálnou agresivitou, ktorej spúšťačom bol najskôr účinok alkoholu v spolupôsobení reálneho podnetu. Znalkyňa nenavrhla obžalovanému uložiť žiadnu formu ochrannej liečby. Pobyt obžalovaného z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Podľa oboznámenej fotodokumentácie k zraneniam poškodeného vyhotovenej dňa 28.04.2020, na č.l. 67-69, sú viditeľné škrabance či oderky na predlaktí ľavej ruky, za dlaňou pravej ruky, odrenina na čele, a malá odrenina na krku.
Poškodený k fotodokumentácii uviedol, že ho bolela hlava na druhý deň, nevie, či na nej modriny mal, mal však modriny na nohe a na ruke, ukázal na ľavú stranu tela.
Podľa záznamov o dychovej skúške na č.l. 71-73 mal obžalovaný dňa 28.04.2020 o 16:43 h 1.35 mg/l alkoholu v dychu, dňa 28.04.2020 o 17:18 h poškodený Q. K. 1,38 mg/l alkoholu v dychu.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na č.l. 78, obžalovaný dosiaľ nebol postihnutý za priestupok.
Podľa odpisu z registra trestov sa neprihliada ani na jedno z dvoch odsúdení obžalovaného, pričom naposledy bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Partizánske sp. zn. PE 1T/49/04 zo dňa 13.10.2004, pre trestný čin podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na peňažný trest, ktorý zaplatil dňa 07.03.2005.
Podľa rámcovej zmluvy o spolupráci z 01.01.2018 na č.l. 4-7 spisu 2Tp/23/2020 túto zmluvu uzavreli spol. LV-MONT s.r.o. so sídlom Topoľčany, Družby 4853/16A, IČO:50911082 ako objednávateľ a obžalovaný ako zhotoviteľ, predmetom zmluvy je úprav a podmienok poskytovania montážnych a údržbárskych služieb. Zmluva je na dobu neurčitú. Cena je určená dohodou a viaže sa vždy k objednávke ku konkrétnej zákazke. Konateľ spoločnosti Ľ. D. na čl. 8 čestne prehlasuje, že obžalovaný bol ubytovaný v ubytovni MEDO s.r.o. v Rohožníku a môže tam byť naďalej ubytovaný.
Prokurátor zotrval na podanej obžalobe, právnej kvalifikácii ako v obžalobe, navrhol nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby bez priznania poľahčujúcich či priťažujúcich okolností so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajoba má za to, že nebolo preukázané že sa skutok stal, poukazujúc na rozpornosť výpovedí obžalovaného a poškodeného či poškodeného samotného, prípadne že skutok nie je trestným činom poukazujúc na to, že poškodený sa mal báť fyzického napadnutia nie slov obžalovaného v prípade uznania viny navrhol trest nespojený s odňatím slobody. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo, čo spravil on.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd mal preukázané bez dôvodných pochybností, že skutok sa stal tak ako v skutkovej vete rozsudku, ktorú súd len mierne upravil o spôsob, akým obžalovaný fyzicky napádal poškodeného, ktorý zodpovedá jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a fotodokumentácii.
Hoci obžalovaný vinu popieral a nebol žiaden priamy svedok skutku, priebeh skutku ako v skutkovej vete rozsudku súd ustálil na základe výpovede poškodeného, ktorú súd považuje za vierohodnú a to preto, že je podporená ďalšími dôkazmi, v spojení s ktorými vytvára reťazec, ktorý chýba verzii obžalovaného, ba verzia obžalovaného je s ním v rozpore. Hoci dôvod napadnutia poškodeného nebol nikým ozrejmený, možno mať za to, že došlo k napätiu medzi obžalovaným a poškodeným, možno v súvislosti s nevyriešenými vzájomnými vzťahmi z minulosti alebo priamo v deň skutku, keď obžalovaný nešiel na pohreb vlastnej matky, na namiesto toho od rána požíval alkoholické nápoje. Došlo k hádke, čím sa má na mysli možno len pár slov na jednu či druhú stranu, na čo nasledoval útok. Napokon pod vplyvom alkoholu bol aj poškodený. Takto stačila malá zámienka na hádku, sám
obžalovaný uviedol, že to mohlo byť neúmyselné drgnutie a napadol poškodeného. Hoci uvádza, že ho len posotil a dal mu facku, z výpovede poškodeného a fotodokumentácie, toho, že poškodený považoval za potrebné utekať z domu bosý a dožadovať sa zásahu polície vyplýva, že išlo o útok intenzívny, preto súd prisvedčil priebehu skutku ako ho popisoval poškodený. Súd nepovažuje fotodokumentáciu o zraneniach poškodeného za dôkaz vylučujúci, že bol kopaný, kedy by boli spôsobené vážnejšie zranenia poškodenému. Poškodený celkom logicky vysvetlil, že mal následne modriny, cítil bolesť na hlave aj končatinách, mal na nich modriny. Fotodokumentácia ale bola vytvorená ešte dňa 28.04.2020, teda v deň skutku, modriny zrejme v tom čase ani nemohli byť viditeľné, zvyčajne sa objavia neskôr s odstupom dňa či viac, nie bezprostredne alebo niekoľko hodín po zranení. Intenzita kopnutí ani nemusela byť vzhľadom k opitosti a otáznej stabilite a koordinácii obžalovaného vplyvom alkoholu vysoká, nemuseli zanechať výraznejšie dokonca žiadne odreniny. Poškodený popísal aj hrozby, ktoré útok sprevádzali. Z jeho výpovede celkom jednoznačne na záver vyplynulo, že mal obavy o svoj život a zdravie aj vplyvom fyzického napadnutia aj slovných vyhrážok. Tu súd uvádza, že za takéhoto priebehu udalosti to ani nemožno odlíšiť. Súd si ani nevie predstaviť ako je možné zároveň utekať z dôvodu obáv z pokračovania fyzického útoku, ale v podstate považovať za neškodné zároveň vyslovené hrozby, že sa tak naozaj stane, že bude poškodenému naozaj ublížené, či ho útočník zabije. Poškodený bezprostredne po skutku, bosý hľadal pomoc, bál sa vrátiť naspäť pre mobilný telefón a utekal k susede, ktorá zavolala políciu. Poškodený napokon, hoci spočiatku popisoval útok obžalovaného ako jediný, konfrontovaný s vlastnými slovami zo zápisnice z prípravného konania uviedol, že niekoľko mesiacov predtým ho brat tiež znenazdajky fyzicky napadol, a tiež že v podstate sa takto správa, keď je pod vplyvom alkoholu. To dáva zmysel aj správaniu poškodeného v čase skutku, keď tento nepremýšľa nad závažnosťou skutku, či hľadať pomoc alebo netreba, či skutok oznámiť alebo kedy, ale hneď uteká z domu k susede. To všetko sú dôvody, prečo súd považuje výpoveď obžalovaného o jednej facke a postrčení za snahu vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok, ale prisvedčil výpovedi poškodeného.
Obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na chránenej osobe blízkej osobe - súrodencovi, spáchal teda prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný konal v priamom úmysle a porušil záujem na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Súd prihliadol aj k tomu, že trest má postihnúť iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri ukladaní trestu neprihliadol ani k jednej poľahčujúcej či priťažujúcej okolnosti. Vychádzal z trestnej sadzby 6 až 36 mesiacov odňatia slobody. Súd po zhodnotení všetkých okolnostiach významných pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 16 mesiacov, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý. Obžalovaný bol naposledy trestaný pred šestnástimi rokmi, nebol mu ukladaný nepodmienečný trest, nebol ani postihnutý za priestupok. Pred vzatím do väzby riadne pracoval a to dlhodobo, na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné ukladať trest druhom najprísnejší - nepodmienečný, nič na tom nemení ani to, že bol väzobne stíhaný, pretože účelom väzby nie je vopred vykonať trest. Hoci sa obžalovaný dopustil domáceho násilia a fyzicky napadol poškodeného, neboli mu spôsobené zranenia, ktoré by odôvodňovali práceneschopnosť, závažnosť skutku a potreba odsúdenia takéhoto konania spoločnosťou nedosiahla takú naliehavosť, aby v podstate 16 rokov netrestanému páchateľovi, ktorý inak vedie riadny život a pracuje musel byť ukladaný nepodmienečný trest čo i na dolnej hranici trestnej sadzby. Naopak práve trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, u ktorého hrozba neosvedčenia je tým, čo bráni obžalovanému páchať ďalej trestnú činnosť a má tak účinky generálnej a individuálnej prevencie, má väčší zmysel, ako výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v totožnej či nižšej výmere. Na viac umožní obžalovanému byť prospešný pre spoločnosť a živiť sa sám, čo nie je možné v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ktorý má zmysel ak iné druhy trestov nie sú postačujúce.
Súd neukladal obžalovanému probačný dohľad ani iné obmedzenia či povinnosti, pretože väčšie excesy obžalovaného možno riešiť aj v rámci porušenia povinnosti viesť riadny život. Obžalovaný tiež väčšinu času býva mimo trvalého bydliska, kde nebolo preukázané, že by páchal nejakú trestnú činnosť či priestupky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.