Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-689-2020.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Subarea
52Ek/689/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti povinnému: Gamma Invest s.r.o., so sídlom Švermova 51, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 263 813 o vymoženie 465,98 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej, so sídlom exekútorského úradu Veľký Krtíš, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod sp. zn.: 181EX 246/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I.
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 15.04.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 465,98 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: 63Cb/53/2019-11 zo dňa 11.06.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 16.07.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdnu exekútorku JUDr. Ivetu Tóthovú poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120285038.1 zo dňa 04.05.2020 vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 465,98 EUR s príslušenstvom a spolu s trovami exekúcie, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 181EX 246/20. Poverený exekútor vydala dňa 14.05.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 28.05.2020.
3. Dňa 18.06.2020 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného označené ako: ,,VEC: Žiadosť o zastavenie exekučného konania v plnom rozsahu“ zo dňa 28.05.2020. Podanie povinného možno podľa obsahu posudzovať ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený do exekútorského úradu dňa 02.06.2020. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zákonnom stanovenej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že má za to, že vymáhaná pohľadávka oprávneného je už dávno premlčaná. Povinný uvádza, že komunikoval s oprávneným a zistil, že pohľadávka sa týka obdobia od 01.01.2009 - 31.12.2010. Povinný nechápe prečo tento proces vymáhania vôbec začal až teraz po takmer 9 rokoch a považuje ho za neopodstatnený v celom rozsahu. Povinný ďalej tvrdí, že nemal vedomosť o tom, že Okresný súd Banská Bystrica vydal voči nemu platobný rozkaz č.k.: 63Cb/53/2019-11, a tak nemohol včas reagovať a podať odpor.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril. Vo svojom vyjadrení oprávnený uvádza, že povinný proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor nepodal, platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.07.2019. Žalovaný rovnako v zmysle vykonateľného platobného rozkazu neplnil, žalobca preto podal dňa 15.04.2020 návrh na vykonanie exekúcie. Námietku premlčania mal povinný možnosť uplatniť v rámci základného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, spisová značka: 63Cb/53/2019, teda povinný mal možnosť podať vecne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, vydanému dňa 11.06.2019. Oprávnený poukazuje na § 110 ods. 1. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Návrh povinného na zastavenie exekúcie považujem oprávnený preto za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného navrhuje oprávnený, aby exekučný súd návrh povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Povinný vo svojom návrhu namieta, že nemal vedomosť o tom, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.06.2019 Platobný rozkaz č.k.: 63Cb/53/2019-11. K uvedenému súd uvádza, že exekučný titul bol doručený žalovanému/povinnému elektronicky v súlade s ustanoveniami Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Dňom doručenia exekučného titulu bol 29.06.2019. Uvedené súd zistil z vlastnej úradnej činnosti zo súdneho spisu sp. zn. 63Cb/53/2019.
16. Ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka normuje časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ako deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby, actio nata), ide o deň, v ktorý veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Natur%C3%A1lna_oblig %C3%A1cia&action=edit&redlink=1>. Na premlčanie súd prihliada len na námietku <https:// sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1meitka&action=edit&redlink=1> protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením <https://sk.wikipedia.org/wiki/Bezd%C3%B4vodn %C3%A9_obohatenie>. Keďže povinný v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 63Cb/53/2019 neuplatnil námietku premlčania a nepodal voči platobnému rozkazu č.k.: 63Cb/53/2019-11 zo dňa 11.06.2019 odpor, platobný rozkaz sa stal vykonateľným exekučným titulom. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu a považoval nárok oprávneného za premlčaný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). V ustanovení § 110 Občianskeho zákonníka je normovaný inštitút tzv. prerušenia premlčacej lehoty. O prerušení premlčacej lehoty hovoríme vtedy, ak v dôsledku definovanej právnej skutočnosti sa pôvodná premlčacia lehota nahrádza premlčacou lehotou novou, a to objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou. Na premlčaciu lehotu, ktorá prípadne plynula pôvodne, sa od momentu takejto právnej skutočnosti neprihliada, a to bez ohľadu na to, koľko z nej už uplynulo. Právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty a jej nahradenie objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou. Vyžaduje sa teda, aby rozhodnutie súdu či iného orgánu nadobudlo vlastnosť právoplatnosti - k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty však dochádza až od momentu vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Vykonateľnosť pri rozhodnutiach ukladajúcich povinnosť plniť nastáva spravidla márnym uplynutím tzv. paričnej lehoty (lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti). Rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť plniť spôsobujú aj iné rozhodnutia im postavené na roveň (schválený súdny zmier, platobný rozkaz a pod.). Uvedená desaťročná objektívna premlčacia lehota je ustanovená na to, aby úspešný žalobca inicioval prípadné exekučné konanie. Oprávnený inicioval exekučné konanie pred uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.