Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/66/2020

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. W. XX, právne zastúpenej JUDr. Jana Šepeľová, advokátka so sídlom Námestie slobody 13/25, Humenné, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Zamestnávateľ žalobkyne Okresný súd Humenné, Laborecká 17, 066 01 Humenné, IČO: 00165883, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020 zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 11.06.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Ďalej, aby zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020 zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.200,- eur. Spolu s touto Zmluvou o revolvingovom úvere so žalovaným dňa 22.05.2013 uzavrela aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX nemá k dispozícií, avšak táto skutočnosť vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej len Dohoda o zrážkach zo mzdy). V bode II vyššie uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že „Strany dojednávajú v zmysle k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. 4017106432/7500 pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 64,29 EUR mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšený nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov

upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“ Žalovaný požiadal listom zo dňa 28.05.2020 zamestnávateľa Okresný súd Humenné, Mzdová učtáreň, Laborecká 17, 066 01 Humenné, o vykonávanie zrážok zo mzdy a to za účelom uspokojenia jeho pohľadávky vo výške 1.095,32 €. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Má za to, že z jej strany už došlo k úhrade dlžnej sumy, dokonca je presvedčená, že žalovanému zaplatila aj sumu, ktorá môže predstavovať bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Podaním zo dňa 16.01.2017 už bola žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, vyzvaná na úhradu dlžnej sumy, na ktoré reagovala listom, označeným ako Stanovisko k výzve k okamžitej úhrade dlhu zo dňa 03.02.2017, na ktoré nedostala odpoveď.

3. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k návrhu: žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne zo dňa 28.05.2020 adresovanou zamestnávateľovi žalobkyne, dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 22.05.2013 a stanoviskom žalobkyne k výzve k okamžitej úhrade dlhu zo dňa 03.02.2017.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby, aby boli upravené pomery strán. Podmienkou pre vyhovenie návrhu je naliehavosť situácie, vykazujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu.

6. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strán a z osvedčenia porušenia týchto práv. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.

7. Žalobkyňa osvedčila, že medzi ňou a žalovaným mal vzniknúť zmluvný vzťah na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a mala jej byť poskytnutá čiastka vo výške 1200 eur.

8. Dňa 22.5.2013 žalobkyňa a žalovaný uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva) čiastku vo výške 1.200,- eur. Strany dojednávajú v zmysle k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so

mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 64,29 eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu) ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s týmto postupom výslovne súhlasí. Strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka, resp. iným platiteľom príjmu do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená, či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

9. Listom zo dňa 28.5.2020 bolo Okresnému súdu Humenné, mzdová učtáreň, oznámené vo veci zrážok zo mzdy zamestnanca a súčasne klienta žalovaného žalobkyne nasledovné: Vzhľadom na to, že si klient neplní riadne a načas záväzok voči spoločnosti, žalovaný sa obracia s požiadavkou o vykonávanie zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 548,32 eur. Vzhľadom na to, že klient bol v omeškaní v splátkach, bola mu na základe zmluvných podmienok vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatky. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné dozrážať celkovú sumu, ktorá je k uvedenému dňu vo výške 1.095,32 eur. Po dozrážaní celkovej sumy obdrží oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť. Mesačné zrážky v maximálnej možnej miere žiadal žalovaný poukazovať na účet.

10. Žalobkyňa teda osvedčila aj to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená jej zamestnávateľovi, a ktorá na základe žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy by mala byť realizovaná zamestnávateľom žalobkyne.

11. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa , proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa , ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ( ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.

13. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa a nasl. vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

14. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

15. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

16. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia , je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

17. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Je zrejmá jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí aby táto dohoda bola uzavretá na samostatnej listine, ale podľa sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Len ťažko uveriť tomu, aby spotrebiteľ, ktorý má záujem o úver, mal reálnu možnosť odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ak je mu táto predkladaná na podpis spolu so zmluvou o úvere, v ten istý deň. Následkom odmietnutia podpísania dohody o zrážkach zo mzdy, je určite v každom prípade strata možnosti získať úver. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere, nemožno uveriť, že priemerný spotrebiteľ, ktorý má záujem získať úver, neznalý následkov podpísania dohody, mal možnosť túto odmietnuť.

20. Ústavný súd ČR v nálezoch zo 06.11.2007 a z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (s.5 ) aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

22. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú a tým neplatnú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

23. Žalobkyňa teda súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti riešenia vzťahov medzi stranami. Sú tak osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom na to, že je odôvodnené očakávať, že zamestnávateľ žalobkyne na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy by nesporne zrážky zo mzdy vykonával, je osvedčená aj hrozba škody na majetku a právach žalobkyne.

24. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobkyne vyhovel.

25. Súd upravil výrok neodkladného opatrenia v porovnaní s petitom, pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka nie je súčasťou zmluvy o úvere, ale bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Teda nepreniesol do výroku časť: ,,ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere“.

26. Podľa , 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

27. Žalobkyňa sa zároveň domáhala aj uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Súd mal, ako už bolo uvedené vyššie, za preukázané, že zamestnávateľovi bola doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Súd preto za danej situácie aplikoval a postupoval, ako by bol sám zákonodarcom a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a ustálenú rozhodovaciu prax pokiaľ ide o neodkladné opatrenia s povinnosťou zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobkyňa v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle .

28. Podľa súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože má za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa . Žalobkyňa mala vo veci úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).