Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17P/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Janou Macalovou v právnej veci manželov: Y. N., B.. X.X.XXXX, trvale bytom B.. C. X, W. - Š., právne zastúpený JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 19 a Q. N., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom B.. C. X, W. - Š., O.. Č.. O. X, W., právne zastúpená JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom Trieda KVP 1, Košice, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu: T. N., B.. XX.X.XXXX, X. D. C., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania Y. N. B.. XX.XX.XXXX H. Q. N., G. O., B.. XX.XX.XXXX, D. J.Ň. XX.XX.XXXX P. W., W. Y. Z. P. W. T. T. Ú. W.-Š. P. Z. Č. X, G. XXXX, B. U. XX, L. L. Č. X, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého T., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého T., B.. XX.XX.XXXX sumou 200 Eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n á uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.

IV. Návrh matky na úpravu styku s maloletým T. z a m i e t a.

V. Styk matky s maloletým n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2020 manžel navrhol rozviesť manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode maloleté dieťa zveriť do jeho starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku žiadal zaviazať na výživné vo výške 300€ mesačne. Styk matky s maloletým nežiadal upraviť. Zároveň navrhol rozhodnúť aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Uviedol, že manželské spolužitie bolo spočiatku harmonické. Dňa 26.8.1999 sa im narodil syn Y. a neskôr dňa 29.8.2004 syn T.. Po narodení druhého syna sa ich vzťah začal zhoršovať. Zlom nastal v roku 2006, kedy si všimol zmenu v správaní manželky. Následne sa dozvedel o jej mimomanželskej známosti, ktorú mu manželka potvrdila. Táto trvala po dobu 7 mesiacov. Od uvedenej doby až do roku 2018 žili usporiadaným manželským životom. V tomto roku manželka odišla na rekondičný pobyt, po návrate z ktorého sa začala správať zvláštne ako v roku 2006. Opätovne odhalil jej mimomanželskú

známosť, ku ktorej sa manželka následne priznala. Sľubovala, že tento vzťah ukončí a že sa to nebude opakovať. Koncom roku 2019 sa dozvedel, že manželka známosť neukončila. Na základe týchto skutočností ich vzťah ochladol a citovo sa obaja odcudzili. Ich manželstvo už neplní spoločenský účel a je natrvalo rozvrátené. K manželke neprechováva žiadne city. Dokážu spolu komunikovať a riešiť výchovu maloletého syna. Je zamestnaný ako operátor s priemerným mesačným čistým príjmom 1 000,- eur. Manželka je zamestnaná ako zdravotná sestra, kde dosahuje rovnaký čistý príjem 1 000,- eur. Manželka sa zo spoločného bytu odsťahovala a mal. T. ostal bývať s ním. S maloletým má dobrý vzťah. Syn nechce bývať s manželkou a jej partnerom v spoločnom byte, ale chce bývať s ním, kde celý život vyrastal a má samostatnú izbu. V návrhu špecifikoval výdavky spojené s bývaním sumou 250, ktorá predstavuje platbu inkasa. Taktiež spláca hypotéku za byt vo výške 220,- eur. Jeho mesačné výdavky na stravu a hygienické potreby preňho a syna predstavujú 300,- eur, na ošatenie 30,- eur, mobil 20,- eur, vreckové synovi 20,- eur mesačne. Na podporu tvrdenia o tom, že mal. T. chce bývať u otca predložil čestné vyhlásenie maloletého.

3. Uznesením zo dňa 29.5.2020 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Úrad vykonal sociálne šetrenie v domácnosti oboch rodičov. Konštatoval pozitívny citový vzťah dieťaťa k obom rodičom. Vykonal pohovor s maloletým dieťaťom, ktorý prejavil vôľu zotrvať v domácnosti otca a s matkou sa stretávať po dohode, tak ako doteraz.

4. Manželka s návrhom na rozvod súhlasila. Uviedla, že s manželom už dlhší čas nežijú ako manželia. Vzájomne sa odcudzili. Na jar tohto roku opustila spoločnú domácnosť a prenajala si 1-izbový byt na sídlisku KVP, kde mal. T. navštevoval základnú školu. Nie je pravdivé tvrdenie manžela v tom, že opustila spoločnú domácnosť kvôli inému partnerovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Príčinou rozvratu ich manželstva je to, že si s manželom prestali rozumieť. Prestali sa tešiť na ich spoločnú budúcnosť a náklonnosť jedného k druhému sa vytratila. Komunikácia medzi nimi sa obmedzila už len na témy týkajúce sa ich spoločných detí. So zverením mal. T. do osobnej starostlivosti otca nesúhlasila s odôvodnením, že tak by ako jeho mama bola vylúčená zo starostlivosti o neho a o jeho výchovu. Navrhla zveriť maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že obaja budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v dvojtýždňových intervaloch. Ako prvá bude povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka, a to v období od pondelka prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rodičia si budú maloletého odovzdávať vždy v pondelok v párnych týždňoch v čase o 17.00 hod, pričom matka si prevezme maloletého v stanovenom čase v bydlisku otca a otec si prevezme maloletého v stanovenom čase v bydlisku matky. Každý z rodičov bude povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami. Každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Uviedla, že ako mama vždy pre deti vytvárala zdravé výchovné rodinné prostredie. Pokiaľ mal maloletý T. v predchádzajúcej škole problémy, manžel túto situáciu neriešil a ona zariadila, aby začal navštevovať inú školu. Má za to, že syn čestné vyhlásenie podpísal pod tlakom otca, resp. si dostatočne neuvedomil, čo je dôsledkom tohto vyhlásenia. Ona má taktiež všetky predpoklady, aby sa v plnom rozsahu o syna postarala rovnako ako jeho otec. Je v záujme maloletého syna, aby mohol byť rovnako s obidvoma rodičmi, pričom striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené jeho potreby.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

6. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 13.2.1999 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Šaca, vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X. Posledným spoločným bydlisko manželov bolo aktuálne bydlisko manžela.

7. Manžel zotrval na návrhu na rozvod. Uviedol, že manželstvo uzatvoril na základe citovej náklonnosti asi po jeden a pol ročnej známosti. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Prvé problémy vznikli asi po 7 rokoch od jeho uzavretia, kedy zistil neveru zo strany manželky. K tejto sa manželka priznala. Od tejto skutočnosti žili usporiadaným životom do času, kým nezistil ďalšiu neveru z manželkinej strany. K tejto došlo asi po 13-tich rokoch od uzavretia manželstva a trvá doposiaľ. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti 21. marca tohto roku. Zavolala priateľa, ktorý po ňu prišiel. Od uvedenej doby manželia spolu nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť. On sa pokúšal o obnovenie manželského spolužitia, ale zo strany manželky nebol záujem. Za príčinu rozvratu manželstva považuje opakovanú neveru manželky a jej klamstvá. Na návrhu zotrval i v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode. Mal. T. žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti, matku zaviazať výživným vo výške 300,- eur. Styk navrhol neupraviť, nakoľko na tejto skutočnosti sa s manželkou dokážu dohodnúť. So zverením mal. T. do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil. Takáto forma starostlivosti by nebola v záujme dieťaťa. Maloletý je zvyknutý bývať s ním, v byte má vlastnú izbu, v mieste bydliska má kamarátov. Od septembra 2020 nastúpi do 1. ročníka SOU hutníckeho v Košiciach - Šaci, t.j. v mieste bydliska. Predložené čestné vyhlásenie bolo spísané z jeho iniciatívy s čím mal. T. súhlasil. Spísané bolo po tom, čo sa ho opýtal, s ktorým z rodičov chce bývať, a taktiež aby nemusel prísť osobne vypovedať na súd. S matkou sa syn stretáva pravidelne. Prenocoval u nej iba raz, z čoho nebol nadšený. Vyjadril sa, že mu nebolo príjemné to, keď videl ako jeho mama spí s cudzím človekom. Taktiež uviedol, že má tam tvrdú posteľ a necítil sa dobre. On je zamestnaný ako operátor s čistým príjmom cca 1 000,- eur. Taktiež poberá mesačne úrazovú rentu vo výške 653,90 eur. Zamestnávateľ mu pridelil prácu navyše, ktorá je náročná a vzhľadom na svoj zdravotný stav túto nezvláda. Uvažoval nad tým, že ukončí pracovný pomer a požiada o priznanie invalidného dôchodku. V tom prípade by však prišil o rentu. Zamestnávateľom mu bolo oznámené, že pokiaľ pristúpi k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, bude mu vyplatené odstupné vo výške desaťnásobku mesačnej mzdy. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Y., ktorý študuje v zahraničí. Na jeho výživu prispieva sumou 200,- eur mesačne. Ďalej zo svojho príjmu uhrádza výdavky spojené s bývaním vo výške 250,- eur mesačne, spláca hypotéku za byt sumou 220,- eur mesačne, za pevnú linku s Mágiom uhrádza 40,- eur mesačne, za mobilný telefón 55,- eur mesačne. Taktiež uhrádza poistku za chalupu vo výške 88,- eur. Ako ďalšie výdavky označil daň z nehnuteľností, ktorú uhradil v máji 2020 vo výške 92,70 eur, poplatok za komunálny odpad uhradil v rovnakom čase vo výške 147,84 eur. V máji uhradil taktiež poistné na oboch synov á 35,- eur a na seba vo výške 28,20 eur. V súvislosti so svojím zdravotným stavom má zvýšené výdavky na lieky vo výške 50,- eur mesačne. Maloletý T. je zdravý. Zvýšené výdavky s jeho zdravotným stavom nemá. Mesačne mu dáva vreckové vo výške 55-60 eur. Za telefón mu uhrádza cca 30,- eur mesačne. Potvrdil, že vzťah syna s matkou je dobrý. V čase keď maloletý navštevoval základnú školu, dochádzal do školy autobusom, zo školy ho niekedy vyzdvihol on, niekedy matka. Má za to, že matka nemá vytvorené vhodné bytové podmienky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého, nakoľko býva v jednoizbovom byte. K výške výživného uviedol, že maloletý neustále rastie, potrebuje nové veci. Za primeranú výšku výživného, ktorá by zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého považuje sumu 200,- eur.

8. Manželka sa k návrhu na rozvod pripojila. Uviedla, že manželstvo taktiež uzatvárala na základe citovej náklonnosti. Za príčinu jeho rozvratu označila svoju neveru, ale taktiež prístup manžela k nej. Manžel bol žiarlivý. Stále ju kontroloval, a to i vtedy keď na to nemal dôvod. Musela mu vždy oznamovať, kde sa nachádza. Nemal pochopenie pre to, keď išla pomôcť svojej mame. K prvým rozporom v manželstve začalo dochádzať po narodení mladšieho syna, keď nastúpila do práce a naviazala mimomanželskú známosť. Cítila zo strany manžela nezáujem. Po ukončení tejto známosti sa vzťahy medzi manželmi nezlepšili, a tieto rozpory neprekonali. Dôvodom sporov v manželstve boli aj financie. Manžel jej vyčítal, že vynáša peniaze z domu. V roku 2018 nadviazala ďalšiu známosť, ktorá trvá doposiaľ. S priateľom nežijú v spoločnej domácnosti. Tento ju navštevuje a stretávajú sa. Je zamestnaná s mesačným príjmom cca 1 000,- eur. Z príjmu uhrádza 380,- eur za bývanie, 300,- eur uhrádza na výživu staršieho syna, ktorý študuje v zahraničí. Uhrádza poistku na mal. T. a na ňu v celkovej sume 46 eur mesačne, za mobilný telefón uhrádza 30,- eur mesačne. Taktiež z príjmu spláca pôžičku poskytnutú na zakúpenie okien pre jej mamu sumou 90,- eur mesačne. Mal. T. prispieva vreckovým cca 30,- eur. Taktiež mu zakupuje oblečenie. Na výživu maloletého je schopná uhrádzať výživné vo výške 100,- eur mesačne. Poukázala na to, že jej výdavky predstavujú 726,- eur. Tieto sú nevyhnutné a teda na živobytie jej ostáva 280,- eur. S maloletým synom sa stretáva jeden až dvakrát týždenne. Ide o 2 - 3 hodinové stretnutia. So synom sa na stretnutí stále dohodnú, nakoľko je zamestnaná. Iniciátorkou stretnutí je ona. Pokiaľ mu pri stretnutí odporúča, aby u nej ostal na noc, maloletý má výhrady k posteli, že je tvrdá. Raz u nej prenocoval. Vtedy sa ho pýtala, či mu nebude vadiť, keď príde jej priateľ. Maloletý nemal námietky. Býva v prenajatom 1-izbovom byte. Nájomná zmluva je uzavretá na obdobie pol roka. Po ukončení doby nájmu má podľa vyjadrenia vlastníčky bytu za to, že táto jej bude predĺžená. Potvrdila, že s partnerom sa stretávajú v jej byte. Taktiež potvrdila, že v decembri jej zamestnávateľ vypláca odmeny vo výške platu. V závere pojednávania matka uviedla, že trvá na určení striedavej starostlivosti. Pokiaľ by súd o tejto forme starostlivosti nerozhodol, prostredníctvom právnej zástupkyne predložila návrh na úpravu styku s maloletým, ktorým žiadala priznať matke právo stýkať sa s maloletým vždy v utorok a vo štvrtok od 14.30 hod. do 18.00 hodiny, každý nepárny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., v čase letných prázdnin od 15. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 19.00 hod. a od 15. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 24. decembra od 10.00 hod. do 25.

decembra do 19.00 hod., každý rok od 2. januára od 10.00 hod. do 7. januára do 19.00 hod. v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas Veľkej noci od Veľkonočnej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.

9. Otec k predloženému návrhu na úpravu styku uviedol, že takýto návrh je neakceptovateľný a nereálny, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že obaja rodičia pracujú na zmeny. Taktiež na základe takto určeného styku by mal maloletý ostať v domácnosti matky počas viacerých dní a nocí a tento sa sťažoval na podmienky vytvorené i počas toho, keď strávil u matky len jednu noc.

10. Kolízna opatrovníčka zotrvala na záveroch z prešetrenia pomerov. Uviedla, že pri vykonanom rozhovore s maloletým T. tento prejavil pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Uviedla, že maloletý mal v rámci rozhovoru problém so strávením viacerých dní alebo nocí v domácnosti matky. Taktiež sa vyjadril v tom smere, že mu vadila prítomnosť priateľa matky. Vzhľadom na to doporučila styk neupraviť.

11. Z potvrdenia od zamestnávateľa manžela súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 6/2019 do 7/2019 bol vo výške 1 250,89 eur. Od 12. augusta 2019 bol otec práceneschopný, v 8/2019 mu zamestnávateľ vyplatil sumu 300,91 eur, v 9/2019 sumu 31,11 eur, 10/2019 sumu 5,38 eur, 11/2019 547,27 eur, 12/2019 5,38 eur a 2/2020 titulom preplatku dane a daňového bonusu sumu 597,33 eur. Otcovi bol za uvedené obdobie vyplácaný daňový bonus na Y. N. a T. N.. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otcovi boli počas práceneschopnosti od augusta 2019 do júna 2020 vyplácané nemocenské dávky vo výške 1 017,90 eur mesačne. Taktiež je mu vyplácaná opakovaná úrazová renta vo výške 653,90 eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice otec poberá na mal. T. prídavok, výška ktorého od 1.1.2020 činí 24,95 eur mesačne.

12. Z potvrdenia od zamestnávateľa manželky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 6/2019 - 12/2019 bol 1 256,68 eur a za obdobie 1/2020 - 5/2020 bol 1 222,71 eur.

13. Podľa ust. ( ďalej len ) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

14. Podľa ust. konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

15. Podľa ust. účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

16. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

18. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4.) Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

23. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Návrh na rozvod podal manžel, s týmto však manželka súhlasila. Príčiny rozvratu manželstva pomenovali manželia zhodne, išlo o neveru manželky, ale aj rozdielne predstavy o manželskom spolužití. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené, nemôže už plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V manželstve sa nerealizuje žiadna z jeho funkcií. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú a spoločne nevychovávajú dieťa pochádzajúce z manželstva. Manželia sa zhodli na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, rozvrat je trvalý. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

26. Na čas po rozvode súd zveril mal. T. do osobnej starostlivosti otca. Súd predovšetkým prihliadol v súlade s ustanovením § 38 C.m.p. na názor maloletého dieťaťa, ktorý sa jednoznačne v rámci pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce zotrvať a bývať pri otcovi, nakoľko tu má školu, kamarátov. U matky nemá svoju izbu, nechce tam prespávať. Striedavú osobnú starostlivosť si nevie a ani nechce predstaviť. Taktiež prihliadol na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý neodporúčal striedavú starostlivosť a žiadal rozhodnúť v súlade s prejavenou vôľou maloletého. Otec zároveň s návrhom súdu predložil čestné vyhlásenie maloletého T., ktorým vyhlasuje, že v konaní o rozvode rodičov a úpravu rodičovských práv a povinností chce byť zverený do otcovej osobnej starostlivosti. Zároveň uvádza, že vyhlásenie podáva preto, aby nemusel v tejto skutočnosti osobne vypovedať na súde. Vôľa prezentovaná maloletým týmto vyhlásením bola preukázaná pred kolíznym opatrovníkom, ktorý s ním vykonal pohovor bez prítomnosti tretej osoby. Súd teda nemá pochybnosť o tom, že rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca skutočne zodpovedá vôli a najlepšiemu záujmu dieťaťa. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletého. Bývajú v 3-izbovom byte a maloletý má v domácnosti vyčlenenú samostatnú izbu. V tomto prostredí maloletý vyrastal. Od septembra 2020 začne študovať na SOU v Košiciach - Šaci, čo je v mieste jeho bydliska. V starostlivosti otca o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Na druhej strane matka býva v 1-izbovom byte, v ktorom maloletý nemá vlastnú izbu a navyše sa v byte stretáva so svojím priateľom. Súd má za to, že dieťa vo veku 16 rokov vyžaduje určitý priestor, zázemie, nakoľko má svoje záujmy a záľuby. Byt pozostávajúci z 1-izby takéto zázemie neposkytuje. Takýto byt má k dispozícii 1 izbu na trávenie času, venovanie sa záľubám, školským aktivitám, ako aj spánku. Navyše z vyjadrenia maloletého vysloveného pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že maloletý má námietky k prítomnosti priateľa matky v jej domácnosti. Maloletý striktne odmieta v byte matky prenocovať. U matky strávil noc 1x, po čom prezentoval názor, že mu nebolo príjemné vidieť matku spať s cudzím človekom. Taktiež nie je bez významu skutočnosť, že bývanie matky má dočasný charakter, nakoľko má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu 6 mesiacov. Súd má za to, že je potrebné rešpektovať vôľu dieťaťa, ktorý nemá záujem meniť rodinné prostredie, v ktorom vyrastal od útleho veku. Je namieste ponechať mu časový priestor na to, aby sa vyrovnal s novou rodinnou situáciou.

27. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 38) tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností niektorého z rodičov (§ 38 ZOR), preto súd v tejto časti nevyhovel návrhu otca a rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

29. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby, strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

30. Otec v návrhu žiadal zaviazať matku prispievať na výživu mal. T. sumou 300,- eur mesačne. Na pojednávaní pripustil, že za primeranú výšku výživného zodpovedajúcu potrebám maloletého považuje sumu 200,- eur. Otec dieťaťa bol od augusta 2019 do júna 2020 práceneschopný. Jeho príjmom boli nemocenské dávky vo výške 1 017,90 eur a úrazová renta 653,90 eur. V súčasnej dobe po ukončení práceneschopnosti pracuje. Jeho čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa pred práceneschopnosťou dosahoval priemerne 1 250,89 eur. V čase rozhodovania súdu jeho príjem za jún 2020 nebol známy. Otec z príjmu uhrádza výdavky spojené s bývaním vo výške 250,- eur mesačne, spláca hypotéku za byt sumou 220,- eur mesačne, za pevnú linku uhrádza 40,- eur mesačne, mobilný telefón 55,- eur mesačne, poistku za chalupu 88,- eur, plnoletému synovi uhrádza výživné vo výške 200,- eur. Výpisom z účtu za obdobie od 1.5.2020-31.5.2020 preukázal úhradu poistného vo výške 2 x 35,- eur a 76,37 eur, dane z nehnuteľností vo výške 92,70 eur, poplatku za komunálny odpad vo výške 147,84 eur. Matka uviedla, že v jej možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur. Plnoletému synovi, ktorý študuje v zahraničí prispieva výživným vo výške 300,- eur mesačne čo súdu preukázala zriadeným trvalým príkazom zo dňa 18.5.2020. Matka výšku ňou navrhovaného výživného odôvodňuje i tým, že otec dosahuje vyšší príjem. Súd poukazuje na to, že v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 75 Zákona o rodine súd pri určení výživného prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a pri stanovení miery povinností podieľať sa na výžive dieťaťa súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine zohľadňuje skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa správy zamestnávateľa matka je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom za období 6/2019 - 12/2019 vo výške 1 256,68 eur a za obdobie 1/2020-5/2020 vo výške 1 222,71 eur. Zo svojho príjmu uhrádza nájomné vo výške 380,- eur mesačne, poistné pre mal. T. vo výške 46,58 eur, plnoletému synovi uhrádza výživné vo výške 300,- eur mesačne. Z príjmu spláca pôžičku poskytnutú na zakúpenie okien pre jej mamu sumou 90,- eur mesačne.

31. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. I s poukazom na uvedené súd na výdavok, ktorým matka vlastne spláca investíciu do bývania svojej matky neprihliadol. Taktiež súd poukazuje na to, že matka bola ochotná uhrádzať na mal. T. výživné vo výške 100,- eur s tým, že vychádzala z príjmu 1 000,- eur. Z predložených potvrdení zamestnávateľa však vyplynul priemerný mesačný príjem matky vo vyššej sume tak ako bolo uvedené. Pri určení výšky výživného súd prihliadol i na skutočnosť, že výška výživného pre plnoletého syna nebola

súdom určovaná, túto rodičia uhrádzajú na základe vlastného uváženia. Otec uhrádza výživné vo výške 200,- eur, matka vo výške 300,- eur mesačne. Súd posúdil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Maloletý T. má 16 rokov. Možno povedať, že ide o dospievajúce dieťa, čomu zodpovedajú i výdavky na stravu, ošatenie, záľuby, hygienické potreby. Taktiež považoval za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že maloletý od septembra 2020 začne navštevovať strednú školu, v súvislosti s čím je potrebné zakúpiť už počas leta školské pomôcky a potreby nevyhnutné pre štúdium. S poukazom na odôvodnené potreby dieťaťa, príjem matky preukázaný potvrdením zamestnávateľa, ako aj neprihliadnutím na mesačný výdavok matky týkajúci sa investície do majetku jej matky, súd považuje výživné v určenej výške 200,- eur, z ktorej pripadá na deň suma 6,66 eur za primerané a zodpovedajúce jednak odôvodneným potrebám 16 ročného dieťaťa, a taktiež možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky.

32. Súd sa v konaní zaoberal otázkou styku matky s maloletým dieťaťom. Mal jednoznačne preukázané, že tento sa realizuje nielen na základe dohody s otcom, ale predovšetkým na základe dohody priamo s maloletým T.. Tento pri pohovore s kolíznym opatrovníkom stretnutia s matkou potvrdil. Uviedol, že s mamkou má vytvorený dobrý vzťah, navštevujú sa, táto sa o neho zaujíma. S mamkou má predstavu stretávať sa po dohode tak ako to je teraz. Matka v konaní žiadnym spôsobom neuvádzala, žeby jej bolo v styku s maloletým akýmkoľvek spôsobom bránené. V závere pojednávania súdu predložila návrh, ktorým v prípade, že bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, žiadala upraviť styk s mal. T.. Žiadala priznať právo stýkať sa s maloletým vždy v utorok a vo štvrtok od 14.30 hod. do 18.00 hodiny, každý nepárny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., v čase letných prázdnin od 15. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 19.00 hod. a od 15. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 24. decembra od 10.00 hod. do 25. decembra do 19.00 hod., každý rok od 2. januára od 10.00 hod. do 7. januára do 19.00 hod. v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas Veľkej noci od Veľkonočnej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod. Súd považuje tento návrh za neúplný a účelový. Z tohto nie je zrejmý spôsob realizácie styku, t.j. akým spôsobom a kde sa zabezpečí prevzatie a odovzdanie dieťaťa. Taktiež matke je známa preukázaná vôľa dieťaťa, ktorý odmieta stráviť u matky noc, pričom podľa predloženého návrhu matka žiada upraviť styk v rozsahu viacerých dní. Súd sleduje záujem maloletého dieťaťa a 16 ročné dieťa nemožno nútiť k niečomu, čo výslovne pred kolíznym opatrovníkom odmietlo. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na skutočnosť, že matka má zabezpečené iba dočasné bývanie. Býva v 1-izbovom byte, kde ju navštevuje priateľ, voči prítomnosti ktorého má maloletý námietky. Rozhodnutie súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom nemá plniť výchovnú funkciu, ale má zabezpečiť realizáciu osobného styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti predovšetkým v prípade, keď je takémuto rodičovi v styku bránené a komunikácia s druhým rodičom je narušená a komplikovaná.

33. Zákon vychádza z toho, že na otázke úpravy styku s dieťaťom ako špeciálnej zložke rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodnú a rozhodovanie súdu o nej bez takejto možnosti by bolo nevhodným vmiešavaním štátnej moci do rodinných vzťahov. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. Zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa svojej povahy a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by boli v rozpore so záujmom dieťaťa. S poukazom na uvedené súd styk matky s maloletým neupravoval a tento ponechal neobmedzený ako doposiaľ, keďže takáto forma stretávania matky s dieťaťom sa realizuje, je v záujme dieťaťa a zodpovedá jeho vôli. Striktná úprava styku by bola obmedzujúca, nadbytočná a neúčelná. Takto určený styk by bol podľa názoru súdu nerealizovateľný, keďže matka sama potvrdila, že na stretávaní sa s maloletým vždy najprv dohodnú, nakoľko je zamestnaná. Dospievajúce dieťa je natoľko citovo a rozumovo vyspelé, že svoj kontakt s matkou dokáže dohodnúť tak, aby bol v súlade s jeho potrebami, rozmanitými záujmami a voľnočasovými aktivitami. Je prirodzené ponechať styk matky s maloletým na vzájomnú dohodu matky so synom. Obaja majú vytvorený pekný vzťah a zasiahnutím do tohto rozhodnutím súdu by mohlo vyvolať opačný efekt. Maloletý sa chce s matkou stretávať podľa dohody tak ako tomu bolo doteraz. Súd preto návrh matky zamietol a styk s maloletým neupravoval, pričom prihliadol i na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal styk neupraviť.

34. Súd v závere považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie v časti výkonu rodičovských práv a povinností nie je nemenné, pokiaľ dôjde na strane účastníkov konania k zmene pomerov, súd môže v zmysle § 26 Zákona o rodine aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné (povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).

UPOZORNENIE :

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.