Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1451-2010.pdf
PDF · 82.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Er/1451/2010
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XB, H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o vymoženie 76,37 eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd v y h o v u j e námietkam povinného zo dňa 05.11.2010.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.07.2010 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07.07.2010 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.07.2010 a exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného č. 700-0430056210- GC04/10 zo dňa 26.01.2010.
2. Poverením č. 5204 034095 * vydaným Okresným súdom Piešťany dňa 16.09.2010 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 76,37 eur a trov exekúcie.
3. Dňa 15.11.2010 bolo exekučnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinného zo dňa 05.11.2010, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.11.2010. Súdny exekútor exekučnému súdu zároveň predložil fotokópiu Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 2620/2010 zo dňa 29.09.2010. Nakoľko predmetným podaním povinný v zákonnej lehote na podanie námietok reagoval na Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo predmetné podanie posúdené ako včas podané námietky povinného proti exekúcii. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že v roku 1997 riadne ukončil podnikateľskú činnosť vo firme Damip. Nakoľko mu to zákon ukladá odovzdal živnostenský list a aj odhlásil všetky platby, ktoré mu vyplývali z podnikateľskej činnosti. Uviedol, že od roku 1998 je zamestnancom firmy, ktorá ho prihlasovala na odvody a riadne ich aj za neho odvádzala. Oprávnený mu doručoval poštu na adresu na ktorej firma DAMIP už 13 rokov nie je (a už ani neexistuje)
- I. X, a taktiež mu doručoval poštu na adresu R. XX, kde už 7 rokov nebýva. Je podľa neho zarážajúce, že oprávnený si neprepísal adresu kde býva, nakoľko u jeho posledného zamestnávateľa Koratex a.s. má zmenenú adresu trvalého pobytu a tak je aj nahlásený v Sociálnej poisťovni na platenia odvodov zo strany zamestnávateľa. A navyše rozhodnutie oprávneného sa deje po 13 rokoch od skončenia jeho podnikateľskej činnosti, čo je po dobe (10 rokov), keď je podnikateľ povinný odkladať daňové a iné doklady pre prípad kontroly. Dobu považuje za premlčanú. Domnieva sa, že v uvedenom evidentne pochybil oprávnený, nakoľko ak by bol nejaký nedoplatok tak ho mohol vymáhať ešte počas jeho podnikateľskej činnosti, uvedené nedoplatky sú za časť rokov 2005, 2006 a od mája do ukončenia podnikateľskej činnosti sú zase v poriadku alebo pri ukončení podnikateľskej činnosti, kde mala na nezrovnalosti prísť. Požiadal, aby uvedené exekučné konanie voči nemu bolo zastavené a aby poplatky spojené s úkonmi súdneho exekútora uhradil oprávnený, nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu.
4. Podaním zo dňa 22.11.2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2010 podal oprávnený vyjadrenie k námietkam povinného, pričom uviedol, že povinný bol ako zamestnávateľ evidovaný v registri oprávneného od 01.07.1994 do 03.04.1996. Rozhodnutím č. 700-0430056210-GC04/10 zo dňa 26.01.2010 bolo povinnému podľa § 144 ods. 1, 2, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) bod ôsmy a § 210 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predpísané poistné na príspevok do fondu zamestnanosti za obdobie 07/1995, 08/1995, 09/1995, 10/1995, 11/1995, 12/1995, 01/1996, 03/1996, 04/1996 v sume 76,37 eur. Uvedené rozhodnutie bolo povinnému doručované do vlastných rúk v zmysle § 212 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na adresu X. A. A., I. X, H., ktorá je uvedená v živnostenskom registri. Obálka sa vrátila dňa 05.03.2010 neprevzatá s oznamom adresát neznámy. Rozhodnutie bolo na uvedenú adresu opakovane zaslané a opäť sa obálka vrátila dňa 29.04.2010 s oznamom adresát neznámy. Rozhodnutie bolo zaslané aj na adresu R. XX, H., ktorá je uvedená v informačnom systéme dôchodkového sporenia. Obálka sa vrátila dňa 06.04.2010 s oznamom zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Na uvedenú adresu bolo rozhodnutie opätovne zaslané. Obálka sa opäť vrátila dňa 26.05.2010 s oznamom zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.06.2010. Nakoľko príslušná pošta na ktorej bola zásielka uložená, vrátila obálku s oznámením zásielka neprevzatá v odbernej lehote, je záležitosťou povinného, aby sa obrátil na Slovenskú poštu, prečo a z akého dôvodu takto obálku vyznačila, keď uvádza, že na uvedenej adrese Nitrianska 21 nebýva už 7 rokov. Povinný uviedol, že oprávnený si neprepísal adresu trvalého pobytu, ktorú má u svojho zamestnávateľa zmenenú. Z informačného systému oprávneného však vyplýva, že terajší zamestnávateľ, spoločnosť KORATEX a.s. povinného prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na drese R. XX, H.. Uviedol, že podľa § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Treba podotknúť, že Exekučný poriadok neustanovuje lehoty na vykonanie exekúcie. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Na základe uvedeného považuje exekúciu za prípustnú.
5. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov (ďalej len „o sociálnom postení“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
9. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.
10. Pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii súd preskúmal námietky povinného proti exekúcii, ako aj celý obsah spisu a dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú opodstatnené.
11. Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, a ktoré ukladá určitú povinnosť. Materiálna vykonateľnosť každého rozhodnutia spočíva v tom, či sú napríklad účastníci dostatočne individualizovaní, teda, že sú označení tak, že tu nie je pochybnosť alebo riziko zameniteľnosti s inou osobou, rovnako tiež, či obsah i rozsah plnenia sú dostatočne vymedzené, a tiež nesmie chýbať lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. V neposlednom rade musí byť každé rozhodnutie správneho orgánu účastníkovi správneho konania riadne doručené, aby sa mohol s jeho obsahom oboznámiť a v uloženej lehote podať opravný prostriedok, alebo splniť uloženú povinnosť.
12. Súd zistil, že Sociálna poisťovňa predpísala rozhodnutím č. 700-0430056210-GC04/10 zo dňa 26.01.2010 povinnému príspevok do fondu zamestnanosti za obdobie júl 1995, august 1995, september 1995, október 1995, november 1995, december 1995, január 1996, marec 1996, apríl 1996 v celkovej výške 76,37 eur. Oprávnený vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť dňom 14.06.2010 a vykonateľnosť dňom 14.06.2010.
13. Súd z lustrácie povinného v Registri obyvateľov zistil, že v období od 17.12.2008 do súčasnosti má trvalý pobyt na adrese C. XXXX/XB, H..
14. Súd z vyjadrenia oprávneného zistil, že rozhodnutie bolo povinnému doručované na adresu I. X, H. a R. XX, H. do vlastných rúk v zmysle § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, na adresu X. A. A., I. X, H., ktorá je uvedená v živnostenskom registri. Obálka sa vrátila dňa 05.03.2010 neprevzatá s oznamom adresát neznámy. Rozhodnutie bolo na uvedenú adresu opakovane zaslané a opäť sa obálky vrátila dňa 29.04.2010 s oznamom adresát neznámy. Rozhodnutie bolo zaslané aj na adresu R. XX, H., ktorá je uvedená v informačnom systéme dôchodkového sporenia. Obálka sa vrátila dňa 06.04.2010 s oznamom zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Na uvedenú adresu bolo rozhodnutie opätovne zaslané. Obálka sa opäť vrátila dňa 26.05.2010 s oznamom zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Oprávnený vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.06.2010.
15. Ako to vyplýva z citovaných ustanovení zákona, nevyhnutným predpokladom na použitie tzv. fikcie doručenia (náhradného doručenia) je, aby mal správny orgán dostatočne preukázané, že adresát, ktorému sa písomnosť doručuje, sa v mieste doručenia aj zdržiava. V opačnom prípade nemožno toto ustanovenie aplikovať. V predmetnej veci došlo k doručovaniu rozhodnutia povinnému na poslednú známu adresu I. X, H., z ktorej sa zásielka vrátila ako nedoručená s oznamom adresát neznámy resp. na adresu R. XX, H., z ktorej sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd má však z výpisu z registra obyvateľov preukázané, že v období od 17.12.2008 do súčasnosti (teda ja v čase doručovania rozhodnutia) mal povinný trvalé bydlisko na adrese C. XXXX/XB, H.. Povinný sa teda v čase doručovania
rozhodnutia nezdržiaval na adrese I. X, H. a ani na adrese R. XX, H., kde oprávnený rozhodnutie doručoval.
16. Keďže súd dospel k záveru, že zákonné podmienky na použitie tzv. fikcie doručenia neboli splnené, rozhodnutie nebolo povinnému účinne doručené, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozhodnutie tak nie je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie a exekúcia vedená na jeho základe by bola neprípustná. Súd preto námietkam povinného vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany. Podáva sa dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.