Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Saz-1-2020.pdf
PDF · 185.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: K. T. E., narodený XX.XX.XXXX, K. S. X., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: F. E. K., Č. V. X, F. E. P., Z. E. W., K., bez dokladov totožnosti, toho času miesto pobytu T. Z. B. W. X., Q.. D.. E. Č.. XXX/X, A., zastúpený zákonným zástupcom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, Dobrianskeho 89, 068 01 Medzilaborce, poverenou zamestnankyňou A.. O. I., splnomocneným zástupcom: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 03.04.2020 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-226-16/2019-Ž zo dňa 07.02.2020, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.04.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-226-16/2019-Ž zo dňa 07.02.2020, ktorým nebol žalobcovi udelený azyl v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) a zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalobca v konaní pred žalovaným uviedol, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) žiada z náboženských dôvodov ako kresťan katolík a z dôvodu, že v krajine pôvodu by nemal pre svoj pôvod a sociálne postavenie možnosť prístupu k vzdelaniu, osobnostnému rozvoju potrebnému pre uplatnenie jeho potrieb a kvality života.
2. S napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prejednávanej veci ide o maloletého žiadateľa o azyl bez sprievodu rodičov, ktorý svoju žiadosť zakladá na náboženských dôvodoch ako kresťan katolík, kde kresťania čelia v krajine pôvodu žalobcu prenasledovaniu a taktiež na dôvodoch príslušnosti k sociálnej skupine a svojmu sociálnemu pôvodu, pre ktoré sa mu nedostávalo všetkých potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší rozvoj. Poukazoval na viaceré správy, ktoré sú v prílohe vyjadrenia o prenasledovaní kresťanov vo Vietname, ktoré spočíva ako vo forme fyzického prenasledovania, v podobe fyzických útokov a násilia, tak aj v podobe sociálneho vylúčenia kresťanských komunít a ich členov. Záver žalovaného, že v predmetnej veci neboli zistené dôvody relevantné pre udelenie azylu žalobcovi a že ide o ekonomického migranta, je preto neopodstatnený. Zdôraznil, že v prípade maloletých utečencov môžu formy ich prenasledovania nadobúdať iné podoby a rovnako sa v ich prípade zohľadňujú pri vyhodnocovaní splnení zákonných kritérií pre udelenie azylu špecifiká dané ich vekom, stupňom vyspelosti, zraniteľnosti
a podobne. V bode 6 § 2 ZoA sa za špecifickú formu prenasledovania označuje konanie namierené proti deťom. Žalovaný mal preto povinnosť v konaní skúmať, aké formy vážnych porušení základných ľudských práv môžu vo Vietname postihovať osobitne deti, t. j. žalobcu, a to najmä vzhľadom na práva dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa. Takisto v bode 20 Kvalifikačnej smernice pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu detí je potrebné, aby správny orgán zohľadnil osobitné formy prenasledovania detí. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl, dieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa. Deťom sú priznané viaceré špecifické práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa (práva na život, rozvoj, nebyť podrobený krutému a neľudskému zaobchádzaniu), ktoré uznávajú ich mladý vek a odkázanosť a sú základom pre ich ochranu, rozvoj a prežitie.
3. Dokonca aj odopieranie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv preto môže byť relevantné pri posudzovaní detskej žiadosti o azyl tak, ako je relevantné odopieranie politických a občianskych práv. Ujmu utrpenú dieťaťom je potrebné vyhodnotiť z pohľadu jej celkového dopadu na dieťa a neprikladať prvky dôležitosti iba určitým porušeniam práv, respektíve požadovať splnenie kritérií, ktoré sa kladú na dospelého žiadateľa o azyl. Dieťa má právo na svoj ďalší rozvoj a psychologická ujma a odopieranie sociálnych a kultúrnych práv je obzvlášť relevantný faktor. Bezpochyby maloletý žalobca, ako kresťan katolík, patrí vo Vietname k ohrozovanej skupine a v prípade návratu mu hrozí, že bude vystavený zaobchádzaniu nezlučiteľnému s Dohovorom o právach dieťaťa, okrem útokov sa bojí odopretia vzdelania a sociálnych potrieb nevyhnutných pre jeho ďalší vývoj a iných diskriminačných zákonných, či správnych opatrení.
4. Mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 8 ZoA pre udelenie azylu. Konanie, ktorému čelia kresťania vo Vietname, možno definovať ako vážne bezprávie v podobe neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a preto je rovnako nedôvodný záver žalovaného, že neboli v jeho prípade splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Rovnako poukazoval na to, že zákonný zástupca požiadal v mene žalobcu o udelenie mu azylu okrem iného aj z humanitných dôvodov, čo odôvodnil skutočnosťou, že ide o maloletú zraniteľnú osobu a v prípade návratu sa obáva prenasledovania a vážneho bezprávia z dôvodu svojho náboženstva a sociálneho postavenia. Ani tejto žiadosti žalovaný nevyhovel a prijal záver, že v prejednávanej veci neboli zistené dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 9 ZoA z humanitných dôvodov. S daným záverom žalovaného nesúhlasil a mal za to, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany vypovedal o svojom predošlom živote ako bola ich rodina pod kontrolou komunistov, ako boli napomínaní za nevystavenie vlajky počas štátneho sviatku a podobne a o ceste do Európy, kedy nielen že nevedel kam cestuje, ale zažil aj neľudské zaobchádzanie zo strany prevádzačov a ich fyzické útoky. Vzhľadom na to, že maloletý žalobca je ako prívrženec kresťanskej viery v krajine pôvodu ohrozený, môže byť terčom sociálneho vylúčenia a odopretia sociálnych a kultúrnych práv, prístupu k vzdelaniu a podobne. Záver žalovaného o tom, že v predmetnej veci neboli zistené dôvody pre udelenie azylu z humanitných dôvodov je neodôvodnený a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše bolo voči nemu použité fyzické, aj psychické násilie zo strany prevádzačov, spadá do kategórie traumatizovaných osôb, u ktorých sú dané humanitné dôvody na to, aby mu bol udelený azyl v zmysle § 9. Otázka možnosti udeliť azyl z humanitných dôvodov je najcitlivejšia práve v prípade osôb v tzv. zraniteľnom postavení, čo je aj prípad žalobcu, ako dieťaťa, ktoré cíti potrebu realizácie svojich práv, ktoré mu boli v krajine pôvodu upierané. Zdôraznil, že v najlepšom záujme žalobcu, vzhľadom na skutočnosti, o ktorých vypovedal pred orgánmi Slovenskej republiky (ďalej „SR“) a v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, je udelenie mu azylu.
5. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-226-16/2019-Ž zo dňa 07.02.2020 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl maloletému žiadateľovi a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle maloletému žiadateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloletý žiadateľ bol XX.XX.XXXX zadržaný policajnou hliadkou a uznesením Okresného súdu Michalovce mu bol ustanovený opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, ktorý za neho požiadal dňa XX.XX.XXXX o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu jeho náboženského presvedčenia. Dňa XX.XX.XXXX bol s ním vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že vo Vietname chodil F. X. B. Š., teda má ukončené E.Š. S. K.. Pretože za štúdium rodičia museli platiť a rodina nemala dostatok peňazí, v ďalšom štúdiu nepokračoval. Po skončení školy rodičia rozhodli, že za pomoci prevádzačov odcestuje z Vietnamu a dopraví sa do E., kde by mohol pokračovať v štúdiu. Pred cestou mu bez problémov rodičia vybavili cestovný pas, ktorý mu neskôr po ceste prevádzači zobrali. Po dohode s prevádzačom sa dopravil z miesta bydliska do hlavného mesta G.
(W. XXXX), odkiaľ sa legálne letecky dopravil do ruského hlavného mesta, A.. Na letisku ho čakal ďalší prevádzač, ktorý ho odviezol na neznáme miesto, kde do XX.XX.XXXX zotrval. Potom sa prepravil na územie Q. a následne až na hranice so SR, kam pokračoval pešo cez les spolu s ďalšími cudzincami ich zadržala polícia a dozvedel sa, že sa nachádza na území SR. Počas pohovoru uviedol, že na území SR, pokiaľ by mal možnosť, tak by rád študoval. Inak sa mu vo Vietname nikdy nič nestalo. Na otázku prečo odišiel odpovedal, že jeho rodičia, ako jednoduchí roľníci, mali jediní problém, a to nízku životnú úroveň a ako jednoduchí ľudia bez dostatku peňazí a bez známosti by mu nevedeli vybaviť ďalšie štúdium a pomôcť mu neskôr uplatniť sa. Preto ho poslali preč. Náboženský dôvod, uvedený vo vyhlásení, bol podľa neho myslený tak, že vo Vietname vládne jedna (komunistická strana) a preto, kto nemá známosti, tomu sa ťažko študuje a má problém v krajine presadiť sa. Na otázku, či mal niekto z rodiny, vrátane neho, vo Vietname nejaký konkrétny problém, odpovedal, že nie. Ani v náznakoch neuviedol nič také, z čoho by vyplynulo, že by mal on alebo niekto iný z rodiny nejaké problémy kvôli ich kresťanskému
- katolíckemu vyznaniu. Nebol ani členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie, o politiku sa nezaujímal a v podstate jej ani nerozumel. Nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie. Jediným problémom rodiny bol nedostatok peňazí, čo malo negatívny vplyv na ich životnú úroveň, s ktorou rodičia neboli spokojní. Iné dôvody pri objasňovaní svojej žiadosti o azyl neuviedol. Uviedol, že z jeho výpovede je zrejmé, že sa mu v krajine pôvodu nikdy nič nestalo, o politiku sa nezaujímal a nikdy nemal žiadne problémy s vietnamskými štátnymi orgánmi. Taktiež nespomenul, že by mal nejaké problémy so súkromnými osobami. Nielen maloletý žiadateľ, ale ani jeho rodičia, či súrodenci, nemali vo Vietname s nikým žiadne problémy. Hlavným a zrejme jediným skutočným problémom rodiny bol nedostatok finančných prostriedkov, čo menovaný potvrdil svojou výpoveďou keď uviedol, že jediným problémom rodičov a teda rodiny, bola nízka životná úroveň, ktorá nepriaznivo vplývala na každého člena rodiny. Ekonomické problémy, najmä vo vidieckych regiónoch, potvrdzujú aj aktuálne správy vo Vietname. Veľké mestá zažívajú náhly hospodársky rast, z vidieckych regiónov odchádza množstvo obyvateľov do zahraničia za účelom pracovného kontaktu. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu z provincie E. W., odkiaľ maloletý pochádza, legálne odišlo v ostatných rokoch najviac ľudí. Priemerný mesačný príjem za rok 2008 v dvoch najväčších mestách bol okolo 170 dolárov na osobu, v provincii E. W. to bolo iba 51 dolárov. Je tam vysoká nezamestnanosť. Desiatky tisíc Vietnamcov z chudobných provincií, teda aj z E. W., sú nútení emigrovať a hľadať lepšie živobytie pre seba a svoje rodiny. Počas posledného desaťročia (podľa BBC) migranti z Vietnamu do Veľkej Británie pochádzali najmä zo severného mesta G. Z. a provincie H. E.. Nedávno však došlo k nárastu nelegálnej migrácie z troch centrálnych provincií E. W., H. I. W. G. J.. Je zrejmé, že maloletý žiadateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný v zmysle zákona o azyle. Dokonca možno konštatovať, že nebol vôbec prenasledovaný, to isté platí v prípade jeho rodičov a súrodencov. Hoci vo vyhlásení prostredníctvom opatrovníka uviedol, že požiadal o azyl z dôvodu náboženského presvedčenia, počas pohovoru však dôvod svojej žiadosti vysvetlil tak, že to bola zlá ekonomická situácia v rodine a z toho vyplývajúca nízka životná úroveň, ktorá priviedla jeho rodičov k rozhodnutiu poslať ho z Vietnamu do ekonomicky vyspelej krajiny (v jeho prípade do E.), kde by mohol pokračovať v štúdiu a neskôr sa dobre uplatniť. V zmysle materiálu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ (Ženeva, 1992) kapitola II, odsek B, písmeno f) osoba, ktorá opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, aby sa usadila inde, je považovaná za prisťahovalca. Pritom takúto osobu môžu k tomu viesť túžba po zmene, rodinné alebo iné osobné dôvody. Migračný úrad jednoznačne dospel k záveru, že uvedené sa týka aj menovaného maloletého žiadateľa, keďže jeho dôvody, pre ktoré opustil krajinu pôvodu, sú ekonomické, prípadne osobného charakteru. Tieto dôvody však nespĺňajú charakteristické znaky definície azylovo relevantného prenasledovania. Dôvod opustenia krajiny pôvodu maloletým žiadateľom bezprostredne súvisel s nepriaznivou ekonomickou situáciou v krajine, pričom nebolo ničím preukázané, že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu vykonané, podporované alebo trpené oficiálnymi vietnamskými orgánmi, respektíve skupinou obyvateľstva a preto žalovaný dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 ZoA pre udelenie azylu. Zároveň v jeho prípade z objektívnych dôvodov nie sú splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 ZoA, teda pre udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Rovnako v prípade maloletého žiadateľa neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa §13a a § 13b ZoA, a to z daných dôvodov: 1) Z výpovede maloletého žiadateľa je zrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný a vo Vietname nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v
prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, možno hrozbu tejto formy vážneho bezprávia vylúčiť. 2) Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že nebol v minulosti vo Vietname vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a keďže tam nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne vietnamské orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe, Migračný úrad vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. 3) V konečnom dôsledku sa žalovaný zaoberal aj tým, či by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť maloletý žiadateľ reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Všeobecne je známe, že vo Vietname v súčasnosti objektívne neprebieha žiadny medzinárodný, či vnútroštátny ozbrojený konflikt, pri ktorom by dochádzalo k neselektívnemu násiliu. Aj keď vo Vietname v histórii bolo zaznamenaných len málo teroristických útokov, ani tu, ako kdekoľvek inde vo svete, nemožno útoky úplne vylúčiť. Napriek tomu sa Vietnam všeobecne považuje za bezpečnú krajinu. Pobyt cudzincov vo Vietname býva bezproblémový, až na výskyt vreckových krádeží, na čo bývajú turisti upozorňovaní, aby tak mohli včas prijať rozumné opatrenia na ochranu seba a svojich vecí, najmä vo veľkých mestách a turistických oblastiach. Z daného je zrejmé, že v prípade návratu maloletého žiadateľa do krajiny pôvodu mu nehrozí ani táto forma vážneho bezprávia. Poskytnutiu doplnkovej ochrany v zmysle § 13b ZoA, t. zn. na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že táto podmienka nebola v prípade maloletého žiadateľa splnená, a to z objektívnych dôvodov, keďže na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou.
6. Súdom ustanovený opatrovník ÚPSVaR Stropkov predložil k žiadosti materiály, z ktorých vyplynuli informácie, že vo svete je prenasledovaných 300 miliónov kresťanov. Pápežská nadácia ACN na základe monitoringu stavu náboženskej slobody vo svete (nielen kresťanov, ale aj iných náboženstiev a etnických skupín) v období jún 2016 až jún 2018 vo svojej správe zaradila Vietnam medzi krajiny, kde sú členovia náboženstiev diskriminovaní. Podľa ďalšej správy komunistická vláda monitoruje kresťanské aktivity, je podozrievavá hlavne voči etnickým menšinám v T. W. S. K.. Podľa organizácie Open Doors kresťania v odľahlých oblastiach zažívajú najintenzívnejšie obťažovanie, diskrimináciu, prenasledovanie. Vzhľadom na tieto informácie, podľa opatrovníka, nie je dôvod na spochybnenie výpovede žiadateľa, ani jeho dôveryhodnosti. Informácie korešpondujú so zážitkami žiadateľa, toto postavenie je maloletému a jeho rodine prisudzované štátnym pôvodcom násilia, pričom štátne zložky, ani politické strany, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť maloletému rešpektovanie základných ľudských práv. Žiadateľ, ako aj celá jeho rodina, čelia z dôvodu prenasledovania z náboženských dôvodov a príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Maloletý žiadateľ bez sprievodu teda patrí do najzraniteľnejšej skupiny žiadateľov o azyl. Z usmernenia UNHCR vo vzťahu k maloletým žiadateľom o azyl vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa, pričom sa posudzuje aj perspektíva dieťaťa. Je potrebné brať na zreteľ, že ide o maloletú osobu, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o právach dieťaťa. V zmysle Dohovoru je záujem dieťaťa prvoradý.
7. Maloletý sa aktívne integruje, je žiakom základnej školy, je šikovný, rešpektuje pravidlá centra, je kamarátsky, obľúbený a nekonfliktný. Poskytnutie doplnkovej ochrany nijakým spôsobom nerieši stabilnú budúcnosť maloletého. Opatrovník zastával názor, že maloletému by mala byť poskytnutá na území SR medzinárodná ochrana, pretože mu v krajine pôvodu hrozí jednak použitie psychického násilia, pretože má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov a jeho príslušnosti k sociálnej skupine, ako aj vážne bezprávie a spĺňa podmienky na udelenie azylu. Nakoľko ide o maloletého bez sprievodu, ktorý patrí do zraniteľnej skupiny osôb, opatrovník odporučil, aby Migračný úrad v jeho prípade zvážil aj možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov. Migračný úrad v prvom rade považoval za nutné zdôrazniť, že maloletý žiadateľ počas pohovoru neuviedol nijakú skutočnosť, z ktorej by či už priamo alebo nepriamo vyplynulo, že bol v krajine svojho pôvodu z akéhokoľvek dôvodu prenasledovaný. Vo Vietname sa mu nič nestalo, dokonca ani v súvislosti s jeho vierovyznaním, a nielen jemu, ale ani nikomu z rodiny. Nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov, čo potvrdzuje aj fakt, že pred odchodom z krajiny mu rodičia bez problémov vybavili cestovný pas. V súvislosti s posúdením každej žiadosti má Migračný úrad povinnosť zistiť skutočný stav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uvedie. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť, aby Migračný úrad sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu a následne k týmto vykonal príslušné skutkové zistenia. Z pohovoru jednoznačne vyplynulo, že jediným a hlavným problémom celej rodiny bola chudoba a z nej
vyplývajúca nízka životná úroveň, s ktorou neboli spokojní. Migračný úrad nechce v žiadnom probléme bagatelizovať ekonomický problém, s ktorým sa vo Vietname boria mnohé rodiny, najmä vo vidieckych oblastiach. Je pravda, že rodiny, ktoré majú dostatok finančných prostriedkov, dokážu svojim deťom zabezpečiť kvalitnejšie vzdelanie a tým aj lepší štart do života v porovnaní s tými, ktoré majú ekonomické problémy. S touto skutočnosťou sa však možno stretnúť v ktorejkoľvek krajine, vyspelé a ekonomicky silné štáty nevynímajúc. Pokiaľ rodičia nemali dostatok vlastných finančných prostriedkov, mohli peniaze, ktoré si zrejme požičali a ktorými zaplatili jeho cestu do cieľovej krajiny E. využiť práve na to, aby mu vo Vietname zabezpečili ďalšie vzdelávanie a zvýšili jeho šancu na lepšiu budúcnosť.
8. Na základe všeobecne známych informácií je zrejmé, že za takéto služby si prevádzači pýtajú nemalé finančné čiastky. Potvrdzujú to aktuálne informácie o Vietname, z ktorých vyplýva, že potenciálni migranti platia za vycestovanie rôzne ceny, tí, čo majú menej peňazí 10 000 až 15 000 USD, musia rátať s náročnejšou cestou, ktorá môže zahŕňať aj nočnú chôdzu naprieč lesom. Tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť viac 40 000 až 50 000 USD cestujú väčšinou lietadlom. V každom prípade nespokojnosť s nízkou životnou úrovňou nie je dôvod na udelenie azylu. Hoci opatrovník predložil do konania informácie o problémoch, s ktorými sa stretávajú všeobecní kresťania, členovia iných náboženstiev a etnických skupín, maloletý žiadateľ, vierovyznaním kresťan katolík, svojou výpoveďou tieto problémy nepotvrdil. Zároveň problémy kresťanov katolíkov nepotvrdili ani ďalšie informácie, ktoré do konania predložil samotný opatrovník. Podľa nich tvoria kresťania katolíci 7% celkovej populácie Vietnamu. Cirkev sa začala šíriť v 16. storočí, je vo Vietname registrovaná a štátom uznaná. Katolícki kresťania majú najviac oprávnení a slobôd zo všetkých kresťanských skupín. Môžu na miestach k tomu určených slobodne praktizovať svoje náboženské vierovyznanie. Pokiaľ katolíci riešia záležitosti týkajúce sa ich manželstva, nemajú s miestnymi úradmi žiadne problémy. Obmedzenia existujú v podstate pre kňazov, ktorí vo svojich kázňach nemôžu napádať komunistický režim alebo riešiť politické otázky. Vietnamská ústava stanovuje, že všetci jednotlivci majú právo na slobodu vierovyznania, vrátane slobody nenasledovať žiadne náboženstvo. Zakazuje občanom porušovať slobodu vierovyznania alebo využívať výhody vierovyznania za účelom porušovania zákona. Dňa 19.12.2018 sa konalo v Hanoji 7. stretnutie spoločnej pracovnej skupiny pre vzťahy medzi Vietnamom a Svätou stolicou a výsledkom je krok vpred v diplomatických vzťahoch na úroveň permanentného pápežského reprezentanta vo Vietname. Z daného vyplýva, že bežní vietnamskí kresťania katolíci, ku ktorým možno zaradiť aj maloletého žiadateľa, sa vo všeobecnosti nestretávajú s problémami kvôli svojmu vierovyznaniu. K tvrdeniu opatrovníka, že maloletý žiadateľ bez sprievodu patrí do najzraniteľnejšej skupiny žiadateľov o azyl a že musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa, keďže sa na neho vzťahuje Dohovor o právach dieťaťa uviedol, že skutočnosť, že sa jedná o zraniteľnú osobu, však sama o sebe nie je dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany. V prípade takýchto žiadateľov sa počas konania zohľadňujú ich osobitné potreby a dodržiava osobitný prístup v konaní, čo v konečnom dôsledku Migračný úrad v prípade maloletého žiadateľa rešpektoval. Po zadržaní bol umiestnený do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej „zariadenie“), kde mu bola a naďalej je poskytovaná náležitá starostlivosť a bol mu súdom ustanovený opatrovník. Po podaní žiadosti nebol presunutý do azylového zariadenia, ako je to v prípade plnoletých žiadateľov, ale naďalej zostal v zariadení, kde prebiehali všetky úkony spojené s azylovou procedúrou, na ktorých, okrem maloletého, bol vždy prítomný aj jeho opatrovník. Pred samotným pohovorom opatrovník mal možnosť informovať maloletého o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho pripraviť. Počas pohovoru mal možnosť mu klásť otázky a uplatňovať pripomienky. Pri pohovore s maloletým žiadateľom poverený pracovník Migračného úradu prihliadal na jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti. V neposlednom rade poukazoval žalovaný na to, že napriek tomu, že maloletý žiadateľ bez sprievodu odôvodnil svoju žiadosť o azyl inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 13, § 10, § 13a alebo § 13b ZoA, nebola jeho žiadosť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ale riadne v merite veci posúdená.
9. Dohovor o právach dieťaťa má síce prednosť pred zákonmi, avšak tým, že maloletému nebol udelený azyl, ani poskytnutá doplnková ochrana, neboli porušené jednotlivé články Dohovoru. Od zadržania bol umiestnený v zariadení, bol mu súdom ustanovený opatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Maloletý chodí do školy, je zabezpečený jeho prístup ku vzdelaniu. Má zabezpečenú primeranú zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu, že sa v priebehu azylového konania nepreukázalo jeho prenasledovanie vo Vietname a svoj rodinný život v krajine pôvodu hodnotil pozitívne, ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo zotrvať na území SR minimálne do dosiahnutia plnoletosti. V každom prípade zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle nevyplýva, že by maloletému žiadateľovi o azyl mala byť automaticky udelená medzinárodná ochrana.
10. Táto sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v jeho prípade splnené neboli. K názoru opatrovníka, že maloletý, ako príslušník sociálnej skupiny, má opodstatnené obavy pred prenasledovaním ,Migračný úrad zaujal nasledovné stanovisko. V prvom rade treba uviesť, že opatrovník neuviedol žiadnu charakteristickú črtu alebo spoločný pôvod sociálnej skupiny, ktorej príslušník mal byť maloletý žiadateľ a z toho dôvodu mal mať opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine pôvodu. A keďže v priebehu konania správny orgán nezistil žiadne charakteristické znaky, ani spoločný pôvod, na základe ktorých by bolo možné maloletého považovať za príslušníka určitej sociálnej skupiny, možno jednoznačne vylúčiť, že by v krajine pôvodu mohol čeliť prenasledovaniu z dôvodu príslušnosti k určite sociálnej skupine.
11. Pokiaľ sa týka udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle uviedol, že podmienky na udelenie azylu nie sú presne definované. Jediná norma, ktorá sa nimi zaoberá, je Nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014, kde v článku 13 je uvedené, že za humanitné dôvody, na základe ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne aj smrť. Z uvedeného však nevyplýva povinnosť správneho orgánu udeliť azyl z humanitných dôvodov každému žiadateľovi, aj keby spadal pod uvedené prípady neúspešných žiadateľov o azyl. V prípade predmetnej žiadosti treba konštatovať, že maloletý žiadateľ nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení. Hoc na jednej strane z pojmu „najmä“ vyplýva, že správny orgán môže aj v iných prípadoch udeliť azyl z humanitných dôvodov, na druhej strane, ako vyplýva z § 9 ZoA Migračný úrad humanitný azyl môže udeliť. Nie je teda povinnosťou správneho orgánu žiadateľovi udeliť azyl z humanitných dôvodov. Správny orgán nemá problém s využívaním tohto inštitútu v odôvodnených prípadoch, za ktorých však nepovažuje prípad maloletého žiadateľa. Nakoľko správny orgán na základe správnej úvahy k takémuto riešeniu predmetnej žiadosti o azyl nepristúpil, sa maloletému cudzincovi azyl z humanitných dôvodov neudelil. Migračný úrad sa predmetnou žiadosťou o azyl dôkladne zaoberal a dospel k záveru, že maloletý žiadateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný v zmysle zákona o azyle, dokonca v jeho prípade možno konštatovať, že nebol vôbec prenasledovaný. Z uvedeného dôvodu správny orgán sa nestotožnil s názorom opatrovníka, že vzhľadom na výpoveď maloletého, ktorá je v súlade s informáciami o Vietname, má maloletý v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov a jeho príslušnosti k sociálnej skupine, ako aj vážneho bezprávia. Z tejto analýzy je zrejmé, že maloletý žiadateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky v zmysle zákona o azyle, pretože dôvody, ako hľadanie lepších životných podmienok, nezakladajú žiaden relevantný dôvod pre udelenie azylu na území SR. Zároveň nebolo ničím preukázané, že by maloletému v prípade návratu do krajiny pôvodu reálne hrozila určitá forma vážneho bezprávia. Preto mu na území SR nebola udelená, respektíve poskytnutá žiadna forma medzinárodnej ochrany.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.04.2020 uviedol, že žalobca namieta nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. K danému uviedol, že v prípade žalobcu ide o maloletého žiadateľa o azyl bez sprievodu rodičov, ktorý svoju žiadosť zakladá na náboženských dôvodoch, ako kresťan katolík má byť v krajine pôvodu vystavený prenasledovaniu, čo dokumentoval správami o krajine pôvodu, na ktoré poukazoval prostredníctvom svojho opatrovníka. Podľa právnej zástupkyne tak záver žalobcu, že v jeho prípade ide o ekonomického migranta, nie je opodstatnený. Mal zato, že tento záver je účelový, nakoľko sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žalobcovej žiadosti a zaujal k ním aj náležité stanovisko v preskúmavanom rozhodnutí. V súvislosti s neprávnym právnym a skutkovým posúdením veci ďalej zástupkyňa poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa OSN z roku 1989 a využíva konštrukciu, že nakoľko je žalobca maloletý, mal žalovaný posúdiť jeho žiadosť o udelenie azylu a prenasledovanie v zmysle ustanovení tohto Dohovoru, mal sa zaoberať, ako mu boli garantované práva dieťaťa zaručené Dohovorom a pokiaľ mu neboli garantované v dostatočnej miere, mal mu udeliť azyl z dôvodu porušenia jeho sociálnych a kultúrnych práv. Rovnako poukazuje na všeobecne nepriaznivé ekonomické podmienky, v ktorých majú žiť žalobcovi rodičia a v dôsledku toho mu nemôžu zabezpečiť kvalitné vzdelanie v krajine pôvodu. Takúto interpretáciu považoval za rozpornú so samotným Dohovorom o právach dieťaťa.
13. Dodal, že Dohovor treba vykladať v jeho celistvosti, pričom žiadne ustanovenie Dohovoru nemôže mať prednosť pred iným ustanovením Dohovorom. Podľa článku 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom
práve z roku 1931 interpretovať medzinárodnú zmluvu treba v súlade s textom jej preambuly, ako aj dodatkov. Preambula Dohovoru tak stanovuje záväzné interpretačné pravidlá pre uplatňovanie Dohovoru, kde je jednoznačne stanovené, že rodina predstavuje základnú jednotku spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí a musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bez zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti. Pre najlepší rozvoj osobnosti dieťaťa musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí. Maloletý síce uviedol, že nevie, či niekto niečo zaplatil za jeho vycestovanie, avšak zo všeobecnej situácie vyplýva, že prevádzači si pýtajú nemalé sumy. Potvrdzujú to aj aktuálne informácie o Vietname, z ktorých vyplýva, že potenciálni migranti platia za vycestovanie z Vietnamu rôzne sumy, tí, čo majú menej peňazí, 10 000 až 15 000 USD, musia rátať s náročnejšou cestou a nočnou chôdzou naprieč lesom a tí, čo si môžu dovoliť zaplatiť viac, 40 000 až 50 000 USD, cestujú väčšinou lietadlom. Pokiaľ rodičia maloletého nemali dostatok vlastných finančných prostriedkov, mohli peniaze, ktoré si zrejme požičali a ktoré zaplatili jeho cestu do Európy, využiť práve na to, aby mu vo Vietname zabezpečili ďalšie vzdelávanie a zvýšili tak šancu na lepšiu budúcnosť.
14. Zdôraznil, že je jednoznačné, že v dôsledku ekonomických rozdielov medzi krajinami je kvalita života obyvateľov rôznych štátov na inej úrovni, avšak tieto rozdiely v ekonomických podmienkach nie sú dôvodom na udelenie azylu. To isté platí aj pre rozdiely v kvalite vzdelávacích inštitúcií. Nemôže byť dôvodom na udelenie azylu skutočnosť, že vzdelávacie inštitúcie v krajine pôvodu nie sú na takej úrovni, ako v Slovenskej republike. Tieto nemôžu byť ani dôvodom na udelenie humanitného azylu. Pokiaľ právna zástupkyňa poukazuje na náboženské dôvody jeho žiadosti o azyl a nemožnosť uplatnenia jeho sociálnych a kultúrnych práv v súvislosti so vzdelaním, ako dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov, žalobca počas pohovoru neuviedol žiadne náznaky toho, na základe čoho právna zástupkyňa v správnej žalobe konštruuje náboženské problémy, respektíve neprekonateľné prekážky jeho sociálneho a kultúrneho uplatnenia v krajine pôvodu. Žalobca má povinnosť uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu počas správneho konania a nie až dodatočne prostredníctvom právnej zástupkyne v podanom opravnom prostriedku, čo považoval správny orgán za účelové. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom, respektíve neskôr právnou zástupkyňou v opravnom prostriedku, boli komplexne a objektívne vyhodnotené, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Správny orgán niekoľkokrát odôvodnil, a to po rozbore všeobecnej situácie v krajine, ako aj po zhodnotení subjektívnych dôvodov žiadosti žalobcu, prečo sa v jeho prípade nejedná o perzekúciu z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákone o azyle.
15. Dodal, že preskúmal znova jeho žiadosť a dospel k záveru, že nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu. Žalobca sa síce sťažuje na celkovú nepriaznivú situáciu v krajine, avšak svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do Vietnamu sa nepodarilo opodstatniť. Rovnako neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by v prípade jeho návratu do krajiny bol vystavený vážnemu bezpráviu v zmysle § 2 písm. f) ZoA. Nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, i keď podopreté prehlásením žalobcu o tom, že by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine, nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v SR, ktorú si vybral za svoju cieľovú krajinu po svojom nezákonnom vstupe. Od zadržania na území Slovenska bol maloletý umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany pre mladistvým a súdom mu bol ustanovený opatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Ďalej je potrebné poukázať na to, že maloletý chodí do školy, čím má zabezpečený prístup k vzdelaniu, má rovnako zabezpečenú primeranú zdravotnú starostlivosť, garantované právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. V zariadení má priestor na oddych a voľný čas, ktoré môže využívať na voľnočasové aktivity. Napriek tomu, že sa v priebehu azylového konania nepreukázalo jeho prenasledovanie vo Vietname a svoj rodinný život v krajine pôvodu hodnotil pozitívne, ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo zotrvať na území SR minimálne do dosiahnutia plnoletosti, ako to vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V každom prípade zo žiadneho ustanovenia Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, ani zo zákona o azyle, ktoré vymedzujú pojem utečenca v podmienkach SR nevyplýva, že by maloletému žiadateľovi mala byť automaticky udelená medzinárodná ochrana. Tá sa poskytne len tej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v jeho prípade splnené neboli. V jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania, ani reálna hrozba vážneho bezprávia tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre SR záväzné. Záverom navrhol správnu žalobu zamietnuť.
16. Na pojednávaní konanom dňa 06.07.2020 maloletý žalobca počas svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že jeho život v domovskej krajine bol ťažký a preto sa rozhodol odísť a ako prvorodený cítil zodpovednosť voči svojej rodine. Ekonomická situácia rodiny je zlá, lebo jeho nemá kvôli zdravotným problém pravidelný príjem a v čase jeho odchodu mama porodila dieťa. V tom čase on nevidel inú možnosť ako ísť do zahraničia. Na život na Slovensku si zvykol, ľudia sú k nemu dobrí a snaží sa naučiť slovenský jazyk aby sa mohol lepšie začleniť do spoločnosti. Život vo Vietname hodnotil ako v krajine, kde je stále totalitný režim a niekto ako on, kto nemá peniaze, nemá žiadnu perspektívu. Počas cesty tiež zažil zlé chvíle, keď mu asi jeden alebo dvakrát nedali najesť počas dvoch dní. Ohľadne prístupu k vzdelaniu uviedol, že od ôsmej triedy musel pracovať, lebo rodičia v dôsledku choroby otca sa dostali do zlej ekonomickej situácie. V polovici deviatej triedy musel zanechať štúdium a potom sa rozhodol, že odíde do zahraničia. Pracoval ako pomocník v kuchyni v reštaurácii 8 mesiacov, za čo dostal najprv 3,5 milióna vietnamských dongov, čo je v prepočte asi 150 eur za mesiac a potom dostal trochu viac, asi 4 milióny vietnamských dongov. Nevedel sa vyjadriť k zaplateniu letenky, nakoľko všetko vybavovali rodičia a všetko čo zarobil v práci dával svojim rodičom. Vo Vietname chcel študovať odbor kuchár. Rovnako uviedol, že nemohol bezplatne študovať vo Vietname, aj keď je garantované bezplatné školstvo, nakoľko sa muselo za neho platiť školné a študovať odbor kuchár ako chcel nemohol, keďže bez peňazí sa to nedá. Školné na základnej škole bolo 3 milióny dongov za jeden rok, pričom treba k tomu ešte zarátať ďalšie výdavky, ktoré smerovali na knihy a na zošity.
17. Opatrovníčka maloletého cudzinca na pojednávaní uviedla, že tento bol do zariadenia T. Z. B. W. X. K. A. prijatý dňa XX.XX.XXXX. Odvtedy sa integruje a ako jeden z mála cudzincov dodržiava režim zariadenia a ani raz sa nepokúsil o útek. Dňa XX.XX.XXXX bola maloletému nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa môže realizovať v zariadení na výkon rozhodnutia súdu do času, kým bude dodržiavať režim zariadenia a v prvom rade kým bude študovať, minimálne do veku 18 rokov a po dobu 27 rokov veku dieťaťa. Od začiatku sa sám začal učiť slovenský jazyk, aby sa mohol lepšie dohovoriť, je žiakom ôsmeho ročníka Základnej školy na ul. D. K. A.. Aj v čase pandémie sa zapájal do vzdelávacieho procesu, ako dieťa si ho obľúbili všetci zamestnanci zariadenia a taktiež chce byť nápomocný aj ostatným maloletým, ktorí do zariadenia prídu. Stotožnila sa s vyjadrením právnej zástupkyne a podotkla, že ide o osobu zraniteľnú. Ide o maloletého bez sprievodu, ktorý nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných, ani v Európskej únii, ktorí by mu mohli poskytnúť pomoc.
18. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že má zato, že boli splnené podmienky pre to, aby bola žalobcovi priznaná medzinárodná ochrana ako v zmysle § 8, tak aj 9 zákona o azyle z tých dôvodov, ktoré bližšie rozviedli v správnej žalobe. Zdôraznila aj s poukazom na výpoveď maloletého žalobcu na pojednávaní, že vzhľadom na situáciu, v ktorej žil v krajine pôvodu, v ktorej sa ocitol, aj na okolnosti, za akých odchádzal z krajiny pôvodu boli dané dôvody na to, aby mu bol udelený azyl aj z humanitných dôvodov. Maloleté osoby majú garantovaný širší rozsah práv, ako dospelý žiadateľ, majú právo na svoj priaznivý ďalší rozvoj a adekvátne životné podmienky. Tieto skutočnosti v prípade maloletých žiadateľov môžu zakladať dôvod na udelenie azylu, pokiaľ sa im to nedostáva v krajine pôvodu. Z tohto dôvodu nesúhlasila so záverom žalovaného a navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.
19. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca požiadal o azyl jednoznačne z dôvodu jeho náboženského presvedčenia. Počas pohovoru však sám tieto dôvody vôbec nepotvrdil a hovoril o tom, že by chcel tu študovať a sa tu dobre cíti. Mal cestovať do E., ale keď bol naposledy s rodičmi v kontakte, tak mu povedali, že ďalej nemusí ísť, keď sa tu dobre cíti a môže ostať tu. Na základe týchto skutočností považoval tvrdenia právnej zástupkyne o jeho prenasledovaní v krajine pôvodu za účelové, ako aj celú jeho žiadosť, nakoľko žiadne tieto dôvody v jeho prípade, ani v prípade jeho rodiny preukázané neboli. Rovnako založili aj správy o náboženskom prenasledovaní kresťanov v krajine pôvodu, pričom ide o druhú najväčšiu náboženskú komunitu, ktorá sa teší slobodnému vykonávaniu viery, ako aj iné náboženské menšiny a obmedzeniam čo sa týka viery, podliehajú hlavne farári, ktorí majú zákaz prednášať tak tie svoje kázne, aby napádali republiku, alebo štátne zriadenie. Ústava garantuje deťom bezplatné vzdelávanie, je tam prepracovaný systém vysokého školstva, ako aj stredného, ako aj vysokého. Sú tam školy, ktoré sú výlučne v gescii štátu, sú tam školy, ktoré podliehajú štátnym orgánom, ako ministerstvu, je tam napríklad ministerstvo pre výchovu a vzdelávanie. Potom sú tam dokonca profesijné vzdelávania, ktoré robí napríklad ministerstvo dopravy už na konkrétne profesie alebo ministerstvo priemyslu. Z týchto informácií, čo sú dostupné, nie je tam nikde, že by ho obmedzujúce, aj nejaké finančné, aj prostriedky, ktoré by museli študenti zháňať, ale je tam tvrdý
systém prijímacích skúšok, ktorý tí považujú za veľmi náročný a je ho ťažké naozaj absolvovať na niektorých školách. Na základe týchto všetkých skutočností mal za to, že mu jednak nehrozí v krajine pôvodu žiadne vážne prenasledovanie, ako to vyplýva z jeho výpovede. Má tam rodinu, môže sa k nej vrátiť. Na Slovensku môže ďalej pokračovať vo vzdelávaní. Všetky práva zaručené Dohovorom môže ďalej realizovať, minimálne kým dosiahne plnoletosť. Zdôraznil, že žalovaný nemôžeme dopustiť to, aby sa zneužíval inštitút azylu na legalizovanie pobytu akéhokoľvek migranta. Nechcel zľahčovať jeho situáciu, ale samozrejme v každej krajine sú deti, ktoré chcú študovať prípadne, aj na Slovensku, ktoré si možno nemôžu dovoliť študovať na školách aké by chceli. Kopec mladých ľudí sa aj na Slovensku zadlžuje, berie si študentské pôžičky, ktoré následne spláca. Čiže takéto tvrdenia, že on nemá dostatok peňazí a nemôže vo Vietname študovať, keďže ani nie je preukázané, že naozaj peniaze sú tu najväčším problémom v prístupe ku školstvu, kde štát garantuje vzdelávanie, sú účelové. Na základe týchto skutočností zotrval na ich rozhodnutí a navrhol, aby sa teda jeho stav riešil hlavne prostredníctvom pobytového zákona, ktorý teda môže riešiť jeho formu pobytu na území Slovenska, ale nie prostredníctvom medzinárodnej ochrany.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
21. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
22. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
23. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
24. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
26. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
28. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle.
29. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
30. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:
31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-226-16/2019-Ž zo dňa 07.02.2020, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu.
32. Svoju žiadosť o udelenie azylu na území SR založil žalobca na náboženských dôvodoch, kde uviedol, že ako kresťan katolík čelí v krajine svojho pôvodu prenasledovaniu. Takisto ich opieral o príslušnosť k sociálnej skupine a k sociálnemu pôvodu, pre ktoré sa mu nedostávalo všetkých jeho potrieb pre rozvoj.
33. Vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že pokiaľ by mal možnosť, tak by rád študoval. Z Vietnamu odišiel preto, že jeho rodičia, ako jednoduchí roľníci, mali jediní problém, ktorým bola nízka životná úroveň a bez dostatku peňazí a bez známosti by mu nevedeli vybaviť ďalšie štúdium a pomôcť mu neskôr uplatniť sa, čo bol dôvod prečo ho poslali preč. K náboženskému dôvodu uvedenom vo vyhlásení uviedol, že tento myslel tak, že vo Vietname vládne jedna (komunistická strana) a kto nemá známosti, tomu sa ťažko študuje a má problém v krajine presadiť sa. Potvrdil, že niekto z rodiny, vrátane neho, nemal vo Vietname nejaký konkrétny problém, pričom ani neuviedol nič také, z čoho by vyplynulo, že by mal on alebo niekto iný z rodiny nejaké problémy kvôli ich kresťanskému - katolíckemu vyznaniu. Rovnako nebol ani členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie, o politiku sa nezaujímal, nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie. Potvrdil, že jediným problémom rodiny bol nedostatok peňazí.
34. Jedným z tradičných dôvodov udeľovania azylu je prenasledovanie z dôvodu náboženstva. Príručka UNHCR konkretizuje v nadväznosti na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, že ide o právo slobody myslenia, svedomia a náboženstva, ktoré zahrňuje i slobodu človeka zmeniť svoje náboženstvo, ako i jeho slobodu náboženského prejavu, či už verejne alebo súkromne, formou výuky, náboženskej praxe, bohoslužieb a plnenia náboženských povinností. Perzekúcia z náboženských dôvodov môže mať rôzne formy, ako napr. zákaz príslušnosti k náboženskej komunite zákaz vykonávať náboženské obrady v súkromí alebo na verejnosti, zákaz poskytovať alebo prijímať náboženskú výchovu alebo tiež zavedenie závažných diskriminačných opatrení voči osobám iba preto, že praktizujú svoje náboženstvo alebo že prináležia ku konkrétnemu náboženskému spoločenstvu.
35. V prípade žalobcu však žalobca ohľadne perzekúcie z náboženských dôvodov, či už jeho alebo jeho rodiny, neuviedol žiadne skutočnosti. Naopak z jeho výpovede vyplýva, že z daného náboženského dôvodu ani jemu, ani jeho rodine nebolo nijak ublížené a neboli vystavení žiadnej forme prenasledovania z tohto dôvodu, pričom neboli vystavení vôbec žiadnej forme prenasledovania ani z nijakého iného dôvodu v zmysle § 8 ZoA. Z konania pred žalovaným teda vyplynulo, že v krajine pôvodu sa mu nikdy nič nestalo, ani on, ani jeho rodina nemala žiadne problémy kvôli kresťanstvu, o politiku sa nezaujímal a nemal žiadne problémy s vietnamskými štátnymi orgánmi, ani súkromnými osobami. Hlavným problémom jeho rodiny bola nízka životná úroveň.
36. V zmysle konštantnej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadne ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1
Sžo KS/154/2005 z 27.02.2007). Teda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.
37. Aj napriek tej skutočnosti, že z výpovede žalobcu nevyplynula žiadna forma prenasledovania z náboženských dôvodov, keďže tvrdil, že ako kresťan katolík je v krajine pôvodu prenasledovaný, zadovážil žalovaný v priebehu administratívneho konania dostatok materiálov týkajúcich sa nielen ekonomickej situácie v rôznych regiónov Vietnamu, ale najmä z pohľadu rešpektovania slobody vierovyznania v krajine pôvodu žalobcu. Rovnako materiály k tejto otázke predložil aj samotný opatrovník žalobcu. Z týchto vyplýva, že členovia náboženstiev sú v krajine pôvodu diskriminovaní a komunistická vláda monitoruje kresťanské aktivity a kresťania v odľahlých oblastiach zažívajú najintenzívnejšie obťažovanie, diskrimináciu a prenasledovanie.
38. Kresťania katolíci tvoria 7% celkovej populácie Vietnamu, pričom cirkev je registrovaná a štátom uznaná. Katolícki kresťania majú najviac oprávnení a slobôd zo všetkých kresťanských skupín a na miestach k tomu určených môžu slobodne praktizovať svoje náboženské vierovyznanie. V prípade záležitostí týkajúcich sa ich manželstva nemajú s miestnymi úradmi žiadne problémy. Obmedzenia existujú pre kňazov, ktorí vo svojich kázňach nemôžu napádať komunistický režim alebo riešiť politické otázky. Ústava Vietnamu stanovuje, že všetci jednotlivci majú právo na slobodu vierovyznania, vrátane slobody nenasledovať žiadne náboženstvo. Zakazuje občanom porušovať slobodu vierovyznania alebo využívať výhody vierovyznania za účelom porušovania zákona. Z daného pohľadu je dôležitá aj spolupráca medzi Vietnamom a Svätou stolicou, ktorej výsledkom je krok vpred v diplomatických vzťahoch na úroveň permanentného pápežského reprezentanta vo Vietname.
39. Aj keď z predložených materiálov vyplývajú informácie o problémoch, s ktorými sa stretávajú všeobecní kresťania, členovia iných náboženstiev a etnických skupín, maloletý žiadateľ vierovyznaním kresťan katolík svojou výpoveďou však tieto problémy nepotvrdil.
40. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť v intenciách ňou uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na ním tvrdené skutočnosti.
41. Navyše maloletý žalobca na pojednávaní konanom pred správnym súdom dňa 06.07.2020 uviedol, že hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola zlá ekonomická situácie jeho rodiny, do ktorej sa dostala jeho rodina po tom, čo jeho otec ochorel. Preto musel počas štúdia základnej školy začať pracovať, čím podporoval svoju rodinu. Cítil vysokú zodpovednosť voči rodine, keďže bol prvorodený a v tom čase (v čase odchodu z krajiny pôvodu) nevidel iné východisko. Náboženské problémy, ako dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu, vôbec nespomenul. Dodal, že by rád študoval na území SR, pričom vo Vietname chcel študovať odbor kuchár.
42. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru.
43. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
44. K samotnej žiadosti žalobcu o udelenie azylu, ktorú možno vnímať ako žiadosť o udelenie azylu z náboženských dôvodov správny súd udáva, že tento vôbec neuvádzal ani v konaní pred správnym orgánom, ani v súdnom konaní, žiadnu takúto skutočnosť, že by bol prenasledovaný z náboženských dôvodov v krajine pôvodu.
45. K posudzovanej veci súd dáva do pozornosti rozsudok sp. zn. 8Sža/41/2009 z 04.08.2009 z ktorého vyplýva, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
46. K výroku o neudelení azylu žalobcovi správny súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - žalobcovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu žalobcovi v zmysle zákona o azyle.
47. Možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou objasnil, prečo v prípade maloletého žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, teda nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov v zmysle zákona o azyle, ani Ženevskej konvencie.
48. Teda možno konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
49. Správny súd má zato, že je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA.
50. Rovnako aj pokiaľ sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany možno zhrnúť, že takisto nič nenasvedčuje tomu, žeby jeho možná obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená, nakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu bol vystavený reálnej hrozbe vážne bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle. Žalovaný jasne a zrozumiteľne s uvedením jasných dôvodov vysvetlil prečo v jeho v prípade neprichádza do úvahy poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a a § 13b ZoA.
51. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že nebola zohľadnená jeho príslušnosť k sociálnej skupine, avšak nijako v správnej žalobe túto sociálnu skupinu nešpecifikoval okrem k už tvrdenej príslušnosti kresťan
katolík. Rovnako v priebehu konania opatrovník žalobcu poukazoval na jeho príslušnosť k sociálnej skupine, avšak neuviedol žiadnu charakteristickú črtu, resp. spoločný pôvod sociálnej skupiny, ktorej príslušníkom mal byť maloletý žalobca. Rovnako ako správny orgán, ani správny súd nezistil žiadne takéto charakteristické znaky, na základe ktorých by mal pristúpiť k skúmania žiadosti žalobcu ako príslušníka určitej sociálnej skupiny a preto danú námietku nemožno vyhodnotiť inak ako nedôvodnú, keďže z konania pred správnym orgánom nevyplynulo, žeby bol žalobca príslušníkom nejakej inej sociálnej skupiny ako tej, na ktorej založil svoju žiadosť o udelenie azylu z náboženských dôvodov, t.j., že ide v jeho prípade o kresťana katolíka. Navyše danú skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o kresťana katolíka sa žalovaný náležite venoval a aj ju vyhodnotil náležite v preskúmavanom rozhodnutí.
52. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola zohľadnená zo strany žalovaného špecifiká forma prenasledovania, a to konanie namierené proti deťom správny súd uvádza, že je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) bod 6 ZoA sa za špecifickú formu prenasledovania v zmysle zákona o azyle považuje konanie namierené proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Žiadosť žalobcu o udelenie azylu však spočívala nie na špecifickej forme prenasledovania voči deťom v krajine pôvodu, ktoré by bolo výlučne zamerané len voči deťom z nejakého dôvodu (žalobcom však bližšie nešpecifikovanom), pričom takúto formu prenasledovania rýdzo voči deťom v krajine pôvodu neuvádza ani žalobca vo svojich výpovediach a rovnako ani neuvádzal, žeby bol vystavený špecifickej forme prenasledovania z daného dôvodu on sám.
53. V preskúmavanom prípade žalobca poukazoval na potrebu dodržiavania Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má prednosť pred zákonmi SR s tým, že má byť sledovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorým má byť zabezpečenie aj lepšie rozvoja dieťaťa. Správny súd má zato, že zo strany správneho orgánu bol daný prístup vo vzťahu k žalobcovi zachovaný. Boli dodržané všetky jeho procesné práva s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide o maloletého žiadateľa o udelenie azylu. V prvom rade bezodkladne po jeho zadržaní bol mu príslušným súdom ustanovený opatrovník, ktorý ho zastupoval v konaní pred správnym orgánom a zabezpečoval aj ďalšie potreby maloletého. Bol mu zabezpečený prístup ku vzdelaniu, ako aj zdravotnej starostlivosti. Je však potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že ide o maloletého žiadateľa o azyl a v zmysle ponímania zákona o azyle aj o zraniteľnú osobu, tieto skutočnosti samé o sebe nezakladajú či už v zmysle zákona o azyle, resp. Dohovoru o právach dieťaťa automatické udelenie azylu bez splnia podmienok uvedených v § 8 a následne zákona o azyle, resp. § 13a ZoA.
54. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, v zmysle ktorej vyplýva že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, nie je možné žalovanému vyčítať, že účastníkovi konania azyl z humanitných dôvodov neudelil.
55. Vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný (1Sža/34/2008 z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ by žalovaný nepovažoval dôvody účastníka konania pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je možné považovať uvedenú námietku za dôvodnú.
56. Žalovaný náležite vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo nepristúpil v prípade žalobcu k udeleniu azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA. Rovnako ani táto jeho správna úvaha ohľadne neudelenia azylu z humanitných dôvodov nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Žalovaný prihliadol aj nato, že maloletý žiadateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný v zmysle zákona o azyle a dokonca v jeho prípade možno konštatovať, že nebol vôbec prenasledovaný. S týmto záverom sa stotožňuje aj správny súd.
57. Navyše žalobca počas pojednávania konanom dňa 06.07.2020 dodal, že počas cesty mu prevádzači nedali jedenkrát alebo dvakrát najesť počas viacerých dní, avšak ani daná skutočnosť, ho nemôže zaradiť medzi traumatizované osoby a iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť udelenie
azylu z humanitných dôvodov, neuviedol. Ochota študovať a zotrvať na Slovensku za účelom ďalšieho vzdelávania sama o sebe podľa názoru správneho súdu nespĺňa podmienku udelenia azylu z humanitných dôvodov.
58. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29). Správny súd má zato, že v danej právnej veci reflektujúc na judikatúru ESĽP sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákon o azyle.
60. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 03.04.2020 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle ani poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 13b zákona o azyle.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.