Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci výživou oprávnenej osoby (plnoleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C., D. XXX, v konaní zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s. r. o., so sídlom Levice, Ľudovíta Štúra 19, IČO: 47 256 401 proti výživou povinnej osobe (otec): E. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C., F. XXX/X, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Výživou povinná osoba je p o v i n n á prispievať na výživu výživou oprávnenej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám, počnúc dňom 10.10.2023. II. Zaostalé výživné za obdobie od 10.10.2023 do 12.03.2024 vo výške 848,06 eur je výživou povinná osoba p o v i n n á zaplatiť výživou oprávnenej osobe do 90-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a . IV. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 04.07.2006 č.k. -21 vo výroku o výživnom. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Výživou oprávnená osoba sa návrhom, súdu doručeným dňa 10.10.2023 domáhala zvýšenie výživného zo sumy 82,98 eur na sumu 380,- eur mesačne. V návrhu, ako i na pojednávaní poukázala na to, že výživné bolo určené v r. 2006, pričom v tom čase mala tri

roky. Na jej strane došlo k zmene pomerov, nakoľko v súčasnosti je študentkou vysokej školy. S poukazom na svoj vek má zvýšené náklady na ošatenie, stravovanie, hygienu, kozmetiku, školské potreby, poplatok za štúdium na vysokej škole, ako i náklady na nájomné. V písomnom návrhu poukázala na to, že len poplatok za semester predstavuje 1 326,- eur a nájomné za ubytovanie mesačne 620,- eur a internet 27,- eur. Jej matke pribudli dve vyživovacie povinnosti. S výživou povinnou osobou (otcom) sa styk uskutočnil naposledy v čase, keď mala 14 rokov. Na pojednávaní poukázala na výšku príjmu výživou povinného a jeho manželky, ako i skutočnosť, že si do výdavkov zahrnul napr. aj mesačné sporenie 250,- eur. Svojim ďalším deťom sporí po 50,- eur mesačne. Na pojednávaní dňa 13.02.2024 uviedla, že pokiaľ by to bolo možné, žiada výživné zvýšiť na 400,- eur mesačne (súc zastúpená právnou zástupkyňou, však nenavrhla pripustenie návrhu). Otec jej nič neposkytuje mimo určeného výživného. Poukázala na to, že je vlastníkom rodinného domu, ako aj dvoch motorových vozidiel. Naproti tomu jej matka je bez príjmu, nakoľko po skončení rodičovskej dovolenky jej maloleté dieťa neprijali do škôlky. Jej matka s manželom uhrádzajú len náklady na plyn a elektrinu, keďže bývajú v rodinnom dome rodičov zo strany matky, ktorí

dlhodobo žijú v zahraničí, uhrádzajú ostatné náklady a jej matku, ako i ju, finančne podporujú. Rozhodla sa pre spoplatnené štúdium, keďže mohla byť prijatá bez prijímacieho pohovoru, nakoľko mala obavu, že tento by nezvládla. Býva v podnájme, v dvojizbovom byte sama, keďže podmienky na internáte jej nevyhovovali, ako i z dôvodu, že na prípravu do školy potrebuje kľud. Ročne má náklady na električenku 200,- eur. Mesačne odhadom vynaloží na stravu 200,- eur a potreby do školy 100,- eur. Žiaden majetok nevlastní. Následne na pojednávaní dňa 12.03.2024 uviedla, že náklady na internátne ubytovanie, ktoré poskytuje škola by boli okolo 300,- eur mesačne. V súčasnosti v prenajatom byte býva s ňou i jej priateľ, ktorý sa v polovine podieľa na nákladoch. Má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca – výživou povinného. Myslí si, že časť zvýšeného výživného, t.j. 40,- eur mesačne, by mohla byť poukazovaná na jej úspory. Tiež poukázala na metodické pokyny Ministerstva spravodlivosti, v zmysle ktorých by výživné z príjmu otca mohlo byť určené vo výške 325,- eur mesačne, čo predstavuje 17 %. Z jeho príjmu v záverečnom vyjadrení navrhla zvýšiť výživné tak, že otec bude na jej výživu mesačne prispievať sumou 340,- eur a 40,- eur na tvorbu úspor.

2. Výživou povinný (otec) v písomnom vyjadrení, súdu doručenom dňa 03.11.2023 potvrdil, že s dcérou sa nestretáva. Styk na základe rozhodnutia súdu, pri rozvode manželstva, nemohol vždy realizovať, keď pracuje v zmennej prevádzke a matka dieťaťa mu pri zmene termínov styku nevyšla v ústrety. Následne bol súdnym rozhodnutím styk zmenený v r. 2010. Styk sa realizoval, avšak nie pravidelne a v určenom rozsahu. Prekážky boli tak u neho (výkon práce), ako i na strane dcéry, keď matka udávala, že dieťa je choré, majú iný program a podobne. Poukázal na to, že jeho ďalšie maloleté dieťa od septembra 2024 bude študovať na strednej škole, teda bude mať zvýšené náklady. Žiadal, aby sa do „rozhodnutia“ zapracovalo ukončenie jeho vyživovacej povinnosti dňom ukončenia štúdia, ako i povinnosť informovať ho o jeho skončení. Žiadal určiť povinnosť poskytovať mu potvrdenie o absolvovaní semestra, nakoľko doteraz nebol informovaný ani o začiatku a konci stredoškolského štúdia a započatí štúdia na vysokej škole. Na pojednávaní dňa 13.02.2024 uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na maximálne 250,- eur mesačne. Poukázal na dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Dcére vždy k sviatku píše, avšak bez odozvy, resp. sa ozve po pol roku. Sama dcéra si však na neho nespomenie. O tom, že študuje na vysokej škole sa dozvedel len cez sociálne siete. Potvrdil, že vlastní nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená hypotekárnym úverom. Čo sa týka motorových vozidiel, jedného je vlastníkom a druhého držiteľom. Na ostatnom pojednávaní uviedol, že medzičasom musel zakúpiť notebook do školy, ktorý spláca. Má za to, že z príjmu, ktorý vyčíslil jeho zamestnávateľ, je potrebné odpočítať 280,- eur, t.j. daňový

bonus. Od februára 2024 prispel na výživu dcéry sumou 250,- eur. V záverečnom vyjadrení zotrval na zvýšení výživného na maximálnu sumu 250,- eur mesačne.

3. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť výživou povinného, k v tom čase mal. A., bola určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 04.07.2006 č-k. -21, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do osobnej starostlivosti matke. Otec – výživou povinný, sa zaviazal prispievať na výživu sumou 2 500,- Sk, t.j. 82,98 eur mesačne. Zároveň bol upravený i jeho styk s dieťaťom, ktorý bol následne rozšírený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.02.2010 č.k. -13. V tom čase matka výživou oprávnenej osoby bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 140,41 eur a rodinných prídavkov 21,99 eur mesačne. S v tom čase s mal. A. bývala v domácnosti svojich rodičov. Výživou oprávnená osoba bola v celodennej starostlivosti matky. Čo sa týka príjmu výživou povinnej osoby, súd v tom čase vychádzal z príjmu len za mesiac apríl 2006 vo výške 408,45 eur, keď otec sa zamestnal v ÚVTOS Želiezovce od 01.04.2006. Rodičia nevlastnili nehnuteľný majetok, nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 3.1. Od septembra 2023 je výživou oprávnená študentkou I. stupňa Paneurópskej vysokej školy, študijný program psychológia. Jedná sa o dennú formu štúdia. Poplatok za semester štúdia predstavuje 1 325,- eur. Býva v dvojizbovom prenajatom byte. Nájomné mesačne predstavuje 620,- eur a poplatok za internet 27,- eur. V priebehu konania sa do predmetného bytu nasťahoval i jej priateľ, pričom náklady na bývanie uhrádzajú každý v polovici. Je zdravá, osobitné záujmy nemá. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že ju finančne podporuje stará matka (matka matky), ktorá jej zaslala na účet v roku 2023 sumu 1 400,- eur v júni (na školné) a pravidelne jej prispieva sumou 160,- eur mesačne, v prípade potreby aj viac, sumu 500,- eur v auguste, 300,- eur v septembri a 1 580,- eur (na školné) v decembri.

Z predložených dokladov vyplýva, že v mesiaci júl 2023 zaplatila za učebné pomôcky 23,15 eur a v decembri 2023 11,19 eur. 3.2. Matka výživou oprávnenej osoby je nezamestnaná, bez evidencie na príslušnom úrade práce. Jej príjem tvoria rodinné prídavky vo výške 180,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý dosahuje príjem cca 1 700,- eur mesačne netto. Z ich manželstva sa narodili mal. G., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Nehnuteľný majetok nevlastní. Obývajú rodinný dom vo vlastníctve rodičov matky. Mesačne uhrádzajú sumu 257,50 eur (plyn + elektrina), ostatné náklady podľa vyjadrenia výživou oprávnenej osoby hradia jej starí rodičia. 3.3. Výživou povinný dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1 913,97 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorej priemerný mesačný príjem je cca 1 030,- eur. Z ich manželstva sa narodili mal. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. H., nar. XX.XX.XXXX . Je výlučným vlastníkom rodinného domu (nadobudnutý v r. 2009) a garáže. Mesačne uhrádzajú za plyn 112,- eur, vodu 15,- eur, internet 14,- eur, mobil 53,- eur, RTVS 4,99 eur, FREESAT 24,48 eur, splátku Cetelem 17,18 eur, elektrinu 49,40 eur, hypotekárne splátky 214,81 eur. Ročne poistenie nehnuteľnosti 100,50 eur, čistenie žumpy 49,- eur, komunálny odpad 112,17 eur, PZP 87,80 eur, havarijné poistenie 109,02 eur. Užíva dve motorové vozidlá, pričom jedného je vlastníkom a druhého držiteľom. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že dcére D. uhradili v septembri 2023 za školskú jedáleň 50,- eur, v októbri 2023 ZUŠ 28,- eur za tanečný odbor a 36,- eur za odbor spev. Mesačné sporenie vrátane sporenia pre mal. deti predstavuje cca 250,- eur.

4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

7. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

15. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov, je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

16. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, prípadne prípravu na povolanie.

17. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

18. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb). Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ sa jedná o jednotlivé druhy výživného. Z tohto hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.

19. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na zmenu rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konania o výžive. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

20. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, ako i zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.

21. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo skoro 18 rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Výživou oprávnená osoba fyzicky vyspela. Už len uplynutím času je zrejmé, že došlo k zvýšeniu nákladov na jej stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity. Pribudli náklady v súvislosti so štúdiom (školské pomôcky, ubytovanie), keď v čase ostatného rozhodnutia výživou oprávnená bola v celodennej starostlivosti matky. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že je naďalej výživou odkázaná na svojich rodičov, keďže sa ďalším štúdiom, dennou formou, pripravuje na svoje budúce povolanie. Výživou oprávnená osoba na pojednávaní deklarovala mesačné náklady na bývanie v podnájme 310,- eur (polovica z celkového nájmu), stravu 200,- eur, školské pomôcky 100,- eur a MHD (električenka) 16,66 eur (200,- eur / rok). Ostatné náklady nevyčíslila. Súd jej odôvodnené mesačné náklady ustálil vo výške približne 568,- eur, keď uznal oprávnené náklady na stravovanie 200,- eur, ubytovanie 200,- eur, keď nebol zistený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nemohla byť ubytovaná na internáte aj v dvojlôžkovej izbe, za ktorú poplatok sa podľa predložených dokladov, i zistení súdu (peniaze.sk) pohybuje vo výške max. 190,- eur mesačne. Ďalej súd zohľadnil jej mesačné náklady na ošatenie cca 83,- eur (1 000,- eur / rok), hygienické potreby 30,- eur, zdravotný stav 20,- eur, voľný čas 20,- eur a učebné pomôcky cca 15,- eur. Výživou oprávnená nepreukázala náklady na MHD, ani školské pomôcky vo výške 100,- eur mesačne, ktorá suma sa súdu javí ako premrštená. Súd nezohľadnil náklady na poplatok za školné, keď výživou oprávnená mala možnosť študovať na nespoplatnenej vysokej škole a v konečnom dôsledku jej na tento výdavok neprispieva ani matka, ale starí rodičia. Zmena pomerov bola preukázaná aj na strane výživou povinného, u ktorého došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu, nadobudol nehnuteľnosť, avšak zároveň mu pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Na jeho výdavky spočívajúce v uhrádzaní poistenia (okrem PZP), ako i sporenia, súd neprihliadol, keď tieto nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Súd dospel k záveru, že zvýšené výživné je výživou povinný schopný uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho možnosť zabezpečiť si svoje nevyhnutné potreby a plniť si ďalšie vyživovacie povinnosti. Deti majú právo kopírovať životnú úroveň svojich rodičov a to tak v pozitívnom, ako i negatívnom smere. Výživou povinný sa dlhodobo na zvýšených nákladoch svojho prvorodeného dieťaťa dobrovoľne nad rámec určeného výživného nepodieľal. Je potrebné poukázať na to, že nielen otec, ale i matka má k dcére vyživovaciu povinnosť, ktorú si však neplní, keď podľa vyjadrenia výživou oprávnenej aj tzv. „vreckové“ jej poskytuje stará matka. V danom prípade nie je možné zohľadniť výkon osobnej starostlivosti matky o A., ktorý by sa mohol považovať sčasti za vyváženie výživného zo strany otca, nakoľko sa jedná o plnoleté dieťa, ktoré aktívnu osobnú starostlivosť nevyžaduje. Rodičia by z celkových nákladov svojej dcéry mali mesačne pokryť sumu 508,- eur, nakoľko časť nákladov je pokrytá rodinnými prídavkami vo výške 60,- eur mesačne. Nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané, že matka výživou oprávnenej sa z objektívnych príčin nemôže zapojiť do pracovného procesu a zabezpečiť si príjem a tak zvýšiť svoju životnú úroveň a zároveň i životnú úroveň všetkých svojich detí. Je evidentné, že jej vyživovaciu povinnosť k dcére nahrádzajú, i keď dobrovoľne, jej rodičia. Nie je teda namieste poukazovať zo strany výživou oprávnenej na celkový príjem v rodine otca vrátane

príjmu manželky, keď i v rodine matky by v prípade, že by sa zamestnala, mohli byť majetkové pomery výrazne lepšie. Pokiaľ sa jedná o metodickú tabuľku Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného, na ktorú poukazuje výživou oprávnená, súd udáva, že podľa tejto by v prejednávanej veci výživné malo predstavovať 17 % z príjmu výživou povinného, t.j. maximálne 325,- eur mesačne, avšak jedná sa o metodické usmernenie k výpočtu výživného, ktoré má odporúčaný charakter a nie charakter záväzný.

22. V súvislosti s návrhom výživou oprávnenej ohľadne tvorby úspor súd udáva, že Zákon o rodine v prvej vete § 63 ods. 3 nerozlišuje, či oprávnené dieťa je maloleté, resp. plnoleté. Spôsobom, akým sa bude tvorba úspor zabezpečovať je však nevyhnutné upraviť len v súvislosti s majetkom maloletého. V prípade oprávneného plnoletého dieťaťa povinný rodič tieto finančné prostriedky poukazuje priamo do rúk oprávneného, pričom nie je potrebné osobitne špecifikovať sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor. Výživné sa teda určí ako jeden celok.

23. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh výživou oprávnenej považoval čiastočne za dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 300,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti (presahujúcej sumu 300,- eur a tvorbu úspor) návrh zamietol ako nedôvodný, keď podľa názoru súdu možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinného mu neumožňujú podieľať sa na výžive plnoletej dcéry vyššou sumou a neodôvodňujú ani tvorbu úspor. Súd poukazuje na to, že výživou oprávnená v prípade ukončenia štúdia z akýchkoľvek dôvodov a nadobudnutí schopnosti sama sa živiť má túto skutočnosť oznámiť výživou povinnému. V opačnom prípade by mohla byť vystavená situácii vrátenia výživného v súlade s § 78 ods. 2 Zákona o rodine.

24. Výživné súd zvýšil v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania, t.j. 10.10.2023 ku dňu rozhodnutia súdu, zročné výživné predstavuje sumu 848,06 eur (otec mal zaplatiť alikvotnú časť za 21 dní v mesiaci október 2023 sumu 203,28 eur + 4 mesiace x 300,- eur, t.j. 1 403,28 eur, pričom zaplatil alikvotnú časť za mesiac október 2023 vo výške 56,28 eur + 3 mesiace x 82,98 eur + 1 mesiac 250,- eur, t.j. 555,22 eur), ktoré s poukazom na výšku zročného a prihliadnuc na spotrebný charakter výživného, súd výživou povinnému uložil zaplatiť v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok ). Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( ).