Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/111/2020

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: A. F., nar. XX.XX.XXXX, A. F., nar. XX.XX.XXXX, A. W., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, deti rodičov: matky J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX a otca A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX, I. - Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.05.2020 sa matka maloletých detí domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu každého dieťaťa sumou vo výške 150 EUR mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi dva víkendy v mesiaci od 9,00 hod. do 18,30 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a na tom mieste jej ich odovzdá. Je ochotná umožniť otcovi aj iný termín stretávania v prípade, že bude riadne informovaná, avšak nesúhlasí, aby sa maloleté deti zdržiavali mimo územia SR v rodinnom dome otca, keďže tam nemá možnosť prístupu a vymáhateľnosť práv maloletých detí nie je zhodná so slovenským právnym poriadkom a nie je znalá maďarského jazyka ani ich právneho poriadku. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej nepodala. K návrhu priložila rodné listy maloletých detí.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že pracuje ako príslušníčka policajného zboru, s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti, býva s deťmi u priateľky, ktorá jej pomáha. Súžitie s otcom bolo spočiatku štandardné, neskôr však dochádzalo k osočovaniu, urážaniu a postupne to prešlo aj do vyhrážania sa tým, že otec matke zoberie deti a bude s nimi žiť v Maďarsku. Navrhovateľka sa snažila udržať rodinu, avšak situácia začala byť neúnosná. Posledné mesiaca sa otec s maloletými deťmi kontaktuje cez ich mobilné telefóny a každý týždeň zväčša počas víkendu si ich zoberie v sobotu medzi 8,00 hod. a 9,00 hod. a vráti ich o 18,30 hod. na adresu, kde aktuálne bývajú. Kde sa deti zdržiavajú otec navrhovateľke vždy oznámi, ale hodnovernosť jeho slov nie je dôveryhodná. Navrhovateľka vždy iba dúfa, že deti sú v poriadku. Od 12.03.2020 si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť nákupom 1 x týždenne a od 01.05.2020 začala posielať na účet navrhovateľky každý týždeň sumu 50 EUR na všetky deti. Deti vnímajú situáciu medzi rodičmi pokojne a prihliadnuc k ich veku ju chápu. Podľa ich vyjadrení sa cítia aktuálne šťastnejšie a sú spokojnejšie. Navrhovateľka svoje deti ľúbi, má vážnu obavu, že prostredie, v ktorom by deti vyrastali, nebolo pre ne vhodné a dovoľuje si spochybniť vážnosť otcovského vzťahu k deťom, pretože svojich synov zapieral pred svojimi rodičmi a až na naliehanie navrhovateľky sa k svojmu otcovstvu priznal. Podľa navrhovateľky je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov a v danom prípade je aj reálny predpoklad, že môže byť a aj je ohrozené jej garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

6. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa (ďalej len „“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

11. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.

16. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

17. Súd po oboznámení sa s návrhom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo sa týka zverenia maloletých detí do starostlivosti matky ani čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otcovi a úpravy styku. Zo správania otca nevyplýva, že by mal v úmysle maloleté deti z faktickej starostlivosti matky odobrať, keďže si maloleté deti pravidelne od matky už niekoľko mesiacov prevažne každú sobotu vyzdvihne a vždy jej ich v daný deň aj vráti. Zároveň matka uviedla, že ju vždy informuje, kde sa s deťmi zdržiava. Z návrhu nevyplýva, že by otec deti matke kedykoľvek proti jej vôli odobral alebo s nimi bez jej vedomia a súhlasu opustil územie SR. Navrhovateľka neuvádza, že by mala kedykoľvek problém sa s deťmi skontaktovať, keď sú s otcom.

18. Matka síce uviedla, že nedôveruje informáciám od otca o tom, kde sa s maloletými deťmi zdržiava a tiež že má obavy či sú jej deti v poriadku, keď sú s otcom. Táto nedôvera a obavy matky sa v kontexte navrhovateľkou uvádzaných skutočností javia súdu ako nedôvodné, a to najmä s poukazom na vek maloletých detí. Najmladšia A. onedlho dovŕši vek 9 rokov, A. má 10 rokov a najstarší A. onedlho dovŕši 12 rokov. Matka sama uvádza, že otec s deťmi komunikuje cez ich mobilný telefón, preto aj matka má bezpochyby možnosť sa s deťmi kedykoľvek telefonicky skontaktovať (neuvádzala, že by tomu otec bránil alebo telefonický kontakt matky s deťmi obmedzoval). Rovnako samotné deti matke vedia poskytnúť informáciu, kde sa s otcom zdržiavajú a ako trávia spoločný čas. Skutočnosť, že má otec rodinný dom v Maďarsku a že matka nepozná maďarský právny poriadok a neovláda maďarský jazyk sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka síce uviedla, že sa otec mal vyjadriť, že s deťmi odíde žiť do Maďarska, opisované správanie otca však o takomto jeho zámere nesvedčí.

19. Z uvedených dôvodov súd nemal za osvedčené, že by otec skutočne chcel maloleté deti zo starostlivosti matky odobrať, alebo že by nejakým spôsobom zasahoval do výkonu jej rodičovských práv. Matka dostatočne neosvedčila, že by otec spochybňoval výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti a z návrhu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by v tomto smere odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu. Preto nie je potrebná predbežná urýchlená úprava výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, a teda ani dôvod na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením.

20. Rovnako súd nedospel k záveru, že je potrené styk otca s maloletými deťmi dočasne upravovať neodkladným opatrením, naopak matkou navrhovaná úprav styku, by mohla viesť k neodôvodnenému zásahu do rodičovských práv otca ako aj práv detí na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obomi rodičmi. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa rovnomerne a dieťa má právo na to, aby s oboma rodičmi trávilo čas, ktorý umožní každému rodičovi plne realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Tak ako rola matky aj rola otca sú v živote každého dieťaťa dôležité a nenahraditeľné.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že ani jeden z rodičov nemôže bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko maloletým deťom, keďže ide o podstatnú záležitosť súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Ak by sa rodičia maloletých detí nevedeli na bydlisku maloletých detí dohodnúť, môže ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na súd, ktorý o veci rozhodne. Zároveň platí, že ak by sa otec bez súhlasu matky natrvalo odsťahoval s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky, bol by daný dôvod na postup podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Za takej situácie by mala navrhovateľka možnosť obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu

detí a mládeže, ktoré jej sprostredkuje pomoc pri tzv. návratovom konaní, o ktorom vždy rozhodujú súdy štátu, kam bolo dieťa neoprávnene premiestené.

22. Navrhovateľka sa ďalej domáhala, aby súd neodkladným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu každého dieťaťa výživným vo výške 150 EUR mesačne, t.j. spolu sumou na všetky deti vo výške 450 EUR. Z lustrácie zo Sociálne poisťovne otca súd zistil, že otec je zamestnaný v SR s priemerným vymeriavacím základom (čo zodpovedá hrubej mzde) za obdobie január až máj 2020 vo výške 818 EUR mesačne. Neodkladným opatrením možno určiť výživné len v nevyhnutnej miere. Z návrhu vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť v určitom rozsahu plní. Matka uviedla, že otec si spočiatku plnil svoju vyživovaciu povinnosť realizovaním nákupov raz do týždňa, pričom neuviedla čo a v akej hodnote nakupoval. Finančne začal otec matke prospievať od 01.05.2020 sumou 50 EUR týždenne na všetky deti, pričom návrh podala matka dňa 21.05.2020. Z uvedeného súd nemal za osvedčené, že by otec svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v nevyhnutnej miere neplnil, nie je zrejmé ani to, akou celkovou priemernou sumou mesačne bude matke na všetky deti prispievať. Preto súd nevyhovel návrhu matky ani v časti požadovaného určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä z dôvodu, že súd nemal za osvedčené, že je s ohľadom na záujem maloletých detí nevyhnutný okamžitý zásah súdu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd daným rozhodnutím posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie a zistil, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, keď absentuje základný predpoklad, a to naliehavosť dočasnej úpravy. Súd poznamenáva, že matka má možnosť podať na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej, kde súd bude rozhodovať po riadne vykonanom dokazovaní o komplexnej úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a určí vyživovaciu povinnosť povinnému rodičovi nie len v nevyhnutnej miere. Predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.