Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cpr-3-2020.pdf
PDF · 133.73 KB
No categories available
10Cpr/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne F.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. G.E. XXX, XXX XX O. A. G., zastúpená Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36628841, proti žalovanému Základná škola internátna, Veľká Čalomija 65, 991 09 Veľká Čalomija, IČO: 37831704, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou žalovaného zo dňa 04.02.2020 j e n e p l a t n é.
Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného t r v á.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.708,- € mesačne brutto, počnúc dňom 05.04.2020 do dňa právoplatnosti tohto rozsudku, najviac však za obdobie 36 mesiacov.
Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.04.2020 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 01.04.2020, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou žalovaného zo dňa 04.02.2020 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 v znení dohody zo dňa 27.08.2018, trvá. Zároveň žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 1.708,- € mesačne brutto, počnúc dňom 05.04.2020 do dňa právoplatnosti rozsudku súdu, najviac však za 36 mesiacov. Taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 01.01.2018, na základe ktorej bola prijatá do pracovného pomeru na dohodnutý druh práce „výchovnovzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom“. Dňom 01.01.2018, teda medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer. Dňa 27.08.2018 žalovaný vymenoval žalobkyňu do funkcie zástupkyne riaditeľa školy a v dôsledku toho bola v ten deň medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Dohoda o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej bol dohodnutý druh práce „výchovnovzdelávacia činnosť učiteľky základnej školy vykonávaná zástupkyňou riaditeľa školy“, tým vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným pracovný pomer. Žalovaný žalobkyni písomne dňa 02.01.2019 oznámil, že v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č.318/2018 Z.z. sa jej zmenila platová trieda na platovú triedu 9 a žalobca ju zaradil podľa kariérového stupňa „pedagogický zamestnanec s II. atestáciou“ v kariérovej pozícii „vedúci zamestnanec - zástupkyňa riaditeľa pre I.stupeň“ do platovej triedy 09, pracovná trieda 1, so započítanou praxou 31 rokov, na základe čoho jej bol určený mesačný plat vo výške 1.708,- €.
Dňom 04.03.2019 bola vedením školy - žalovaného poverená súčasná riaditeľka F.. Y. O., ktorá pred poverením vedením školy zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa školy. Žalovaný zaslal žalobkyni žiadosť o doplnenie dokladov o vzdelaní zo dňa 17.09.2019, ktorá jej bola doručená dňa 19.09.2019 v piatok, v ktorej žiadal o dodanie vysvedčenia o štátnej skúške, s tým, že bez toho nie je možné presne posúdiť kvalifikačné predpoklady žalobkyne. Na túto žiadosť žalobkyňa reagovala listom zo dňa 23.09.2019, v ktorom podrobne vysvetlila prečo je požiadavka žalovaného nezákonná. Na tento list žalovaný nereagoval. Dňa 03.02.2020 žalovaný predložil žalobkyni návrh dohody o zmene obsahu pracovných podmienok, s tým, aby pracovala ako asistent učiteľa, s čím táto nesúhlasila. Dňa 04.02.2020 žalovaný vykonal so žalobkyňou pohovor, kde jej oznámil, že došlo k zmene organizačnej štruktúry, s tým, že pôvodne mal žalovaný dvoch zástupcov riaditeľov a s účinnosťou od 01.09.2019 bude pôsobiť len jeden zástupca riaditeľa školy. Žalobkyňa poukázala na to, že disponuje dvoma verziami prvej strany zápisnice z tohto pohovoru. Na základe tohto pohovoru dal žalovaný žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný dňa 31.01.2020 jej určil plat, v ktorom uviedol kategóriu „asistent učiteľa“, platovú triedu 6 s platom 1.153,50 €, avšak už 04.02.2020 žalovaný určil žalobkyni plat, v ktorom uviedol kategóriu „učiteľ I.stupňa ZŠ“ a platovú triedu 6 s platom 1.153,50 €. Na výpoveď reagovala žalobkyňa listom zo dňa 05.02.2020, doručeným žalovanému dňa 10.02.2020, v ktorom namietla neplatnosť výpovede a zároveň trvala na ďalšom zamestnávaní. Na tento list reagoval žalovaný dňa 12.02.2020, v ktorom uviedol, že na výpovedi trvá. Postavenie pedagogických zamestnancov upravuje najmä zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch. Už samotná žiadosť žalovaného zo dňa 17.09.2019 sa javí ako šikanózna a neopodstatnená, s tým, že posúdenie kvalifikačných predpokladov žalobkyne bolo žalovaným vykonané nesprávne a nezákonným postupom. Žalobkyňa poukázala na vyhlášku č.1/2020 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, konkrétne prílohu č.1, ktorá určuje podmienky týkajúce sa vzdelania získaného podľa predpisov účinných do 31.03.2002, čo je aj prípad žalobkyne, ktorá ukončila vysokoškolské vzdelanie v roku 1994, s tým, že vo vyhláške sa uvádza v rámci bodu 8, že sa vyžaduje študijný odbor „učiteľstvo pre 1. a 4.ročník základnej školy“ a informácia o vyučovacom jazyku nie je súčasťou vyžadovaného vzdelania s výnimkou, ak má byť predmetom vyučovania cudzí jazyk. Skutočnosť, že na vysokoškolskom diplome žalobkyne je v rámci študijného odboru dovetok „s vyučovacím jazykom maďarským“ je bez akéhokoľvek právneho významu. Naopak ovládanie jazyka národnostnej menšiny je požiadavkou nad rámec štandardných kvalifikačných predpokladov, v prípade, ak sa má vzdelávanie uskutočňovať v jazyku národnostnej menšiny. Pritom zo strany žalovaného nebolo spochybnené ovládanie štátneho jazyka žalobkyňou, ktorého ovládanie sa preukazuje výlučne za splnenia podmienok uvedených v § 17 zákona č.138/2019 Z.z., ktorý sa však na žalobkyňu nevzťahuje, pretože nezískala vzdelanie v inom ako štátnom jazyku, čoho dôkazom je aj to, že žalobkyňa vykonala maturitnú skúšku okrem iného aj zo slovenského jazyka a literatúry s výborným prospechom, čím je splnená podmienka v § 17 ods. 2 zákona č.138/2019 Z.z.. Žalovaný v tejto súvislosti porušil aj postup podľa § 14 ods. 4 zákona č.138/2019 Z.z., v zmysle ktorého sa nesplnenie kvalifikačných predpokladov oznamuje pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi písomne a v prípade, ak zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia a splnenia kvalifikačných predpokladov, má možnosť požiadať o preskúmanie okresný úrad v sídle kraja a ak zamestnanec nesúhlasí ani s výsledkom posúdenia okresným úradom, má možnosť požiadať o preskúmanie posúdenia ministerstvo školstva. Keďže žalovaný neoznámil údajné nesplnenie kvalifikačných predpokladov žalobkyňou, odňal jej tak možnosť o preskúmanie tohto názoru žalovaného v zmysle vyššie uvedeného. Žalobkyňa tiež poukázala na znenie § 87 ods. 2 zákona č.138/2019, z ktorého vyplýva, že ak žalobkyňa spĺňala kvalifikačné, aj iné predpoklady pre výkon pedagogickej činnosti ako učiteľ pred 01.09.2019, tak podľa tohto ustanovenia bez ďalšieho tieto predpoklady spĺňala aj ku dňu 04.02.2020. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na znenie § 28 ods. 2 a ods. 3 zákona č.138/2019 Z.z.. Žalovaný uviedol, že na základe novej organizačnej štruktúry došlo k zníženiu počtu zástupcov riaditeľa školy z pôvodných dvoch na jeden. Žalobkyňa rešpektuje toto rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry, avšak z tohto dôvodu nenastala jej nadbytočnosť ako zamestnanca. Poukázala tiež pritom na znenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce a tiež uviedla, že pred zmenou organizačnej štruktúry mal žalovaný dvoch zástupcov riaditeľa školy a s účinnosťou od 01.09.2019 malo dôjsť v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry k tomu, že u žalovaného mal pôsobiť len jeden zástupca riaditeľa školy. Keďže od 04.03.2019 bola vedením školy - žalovaného poverená súčasná riaditeľka F.. Y. O., ktorá predtým zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa, tak nemohla zároveň zastávať aj funkciu zástupcu riaditeľa
a preto ak u žalovaného mal po organizačnej zmene pôsobiť len jeden zástupca riaditeľa, mala byť táto pracovná pozícia logicky obsadená práve žalobkyňou a preto sa po zmene organizačnej štruktúry žalobkyňa ako jediný zamestnanec na pozícii zástupcu riaditeľa školy nemohla stať nadbytočnou, aj preto je výpoveď neplatná. Navyše F.. Y. O., ktorá bola pôvodne poverená riadením školy sa s účinnosťou od 01.02.2020 stala riaditeľkou školy a preto nemohla byť zároveň zástupcom riaditeľa školy. Žalobkyňa nemá vedomosť, že by bola na pozíciu zástupcu riaditeľa vymenovaná akákoľvek iná osoba než žalobkyňa. Zástupcu riaditeľa školy v podmienkach žalovaného menuje a odvoláva riaditeľ, s tým, že žalobkyni nikdy nebolo doručené akékoľvek rozhodnutie žalovaného, ktorým by ju odvolal z pozície zástupcu riaditeľa školy. Keďže žalobkyňa mala priznaný najvyšší kariérny stupeň pedagogického zamestnanca podľa § 28 ods. 2 písm. d) zákona č.138/2019 Z.z., tak bol žalovaný povinný ponúknuť žalobkyni prácu na pozíciu učiteľa aj v prípade, ak by sa stala na pozícii zástupcu riaditeľa školy nadbytočnou. Tvrdenie žalovaného, že jej ponúkol prácu asistenta učiteľa, pretože inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii pre ňu nemal, je nepravdivé. Pričom žalobkyňa mala informáciu zistenú na portáli www.istp.sk <http://www.istp.sk> (internetový sprievodca trhom práce), že zamestnávateľ aj podľa údajov aktualizovaných k 27.01.2020 mal uverejnený inzerát, že hľadá zamestnanca na pozíciu „učiteľka 1. st. ZŠ“, čo je jednoznačne pracovná pozícia, na ktorú žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady. Okrem toho žalobkyňa poukázala na to, že u žalovaného zastáva pracovnú pozíciu samostatného učiteľa - triedneho učiteľa P. O. ako triedna učiteľka 2.C., pričom táto osoba nemá ukončené žiadne vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, čiže nespĺňa kvalifikačné predpoklady a napriek tomu žalovaný túto prácu neponúkol žalobkyni. Žalobkyňa sa teda nemohla stať nadbytočnou nielen ako zástupca riaditeľa školy, ale ani ako pedagogický zamestnanec v pozícii učiteľa. Konanie žalovaného sa javí ako účelové a šikanózne s cieľom umelo vytvoriť zdanie nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca, s tým, že žalobkyňa sa v skutočnosti nikdy nestala nadbytočnou a preto je výpoveď neplatná. Podľa jej názoru je výpoveď neplatná aj podľa § 74 Zákonníka práce, keďže nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Ďalej žalobkyňa odkázala na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, s tým, že nakoľko žalobkyňa listom zo dňa 05.02.2020, doručeným žalovanému dňa 10.02.2020 oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával, tak jej pracovný pomer sa neskončil a naďalej trvá. Keďže posledný platne určený funkčný plat žalobkyne v súlade s jej kariérovým stupňom bol stanovený dňa 02.01.2019 vo výške 1.708,- € brutto, tak si žalobkyňa zároveň touto žalobou uplatnila nárok na náhradu mzdy v tejto výške, počnúc dňom 05.04.2020, t.j. dňom nasledujúcim po skončení výpovednej doby.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 09.04.2020 sp.zn.10Cpr/3/2020-41 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripoj listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žaloba spolu s prílohami vrátane predmetného uznesenia a poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu boli žalovanému doručené dňa 16.04.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 06.07.2020, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ako i jej právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalovaný ku dňu pojednávania neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa spolu so žalobou a to: pracovnú zmluvu z č.l.5, menovací dekrét z č.l.6, dohodu o zmene pracovných podmienok z č.l.7, list - Oznámenie z č.l.8, rozhodnutie o funkčnosť plate z č.l.9, doplnenie dokladov o vzdelaní z č.l.10, list zo dňa 23.09.2019 z č.l.11, list z č.l.12, návrh dohody o zmene obsahu pracovných podmienok z č.l.13, zápisnicu z pohovoru so zamestnancom z č.l.14-15, výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť z č.l.16, list zo dňa 05.02.2020 z č.l.17-18, list zo dňa 12.02.2020 z č.l.19, rozhodnutie o funkčnom plate z č.l.20, rozhodnutie o funkčnom plate z č.l.21, fotokópiu vysvedčenia o maturitnej skúške z č.l.22, fotokópiu osvedčenia o štátnej skúške z č.l.23, výňatok z internetovej stránky www.istp.sk <http://www.istp.sk> z č.l.24 a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom súd zistil, že žalobkyňa mala nastúpiť do zamestnania dňa 01.01.2018, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, s tým, že dňom 01.01.2018 vznikol medzi nimi pracovný pomer a bol dohodnutý druh práce „výchovnovzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom“. Z menovacieho dekrétu zo dňa 27.08.2018 súd zistil, že riaditeľ žalovaného týmto vymenoval žalobkyňu do funkcie zástupkyne riaditeľa žalovaného, pričom žalobkyňa tento menovací dekrét dňa 27.08.2018 prevzala a s vymenovaním vyjadrila súhlas. Z dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce, ktorou došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2018, s tým, že v dôsledku vymenovania žalobkyne do funkcie zástupkyne riaditeľa žalovaného bol dohodnutý ako druh práce „výchovnovzdelávacia činnosť učiteľky základnej školy vykonávaná zástupkyňou riaditeľa školy“. Z listu žalovaného adresovaného žalobkyni zo dňa 02.01.2019 súd zistil, že jej týmto oznámili, že od 01.01.2019 v zmysle tam citovaných právnych predpisov sa s účinnosťou od 01.01.2019 mení jej platová trieda na platovú triedu 9. Z dokladu Funkčný plat zo dňa 02.01.2019 súd zistil, že ním žalovaný rozhodol vo vzťahu k žalobkyni o určení funkčného platu v zmysle tam citovaných právnych predpisov, keď dotyčná bola zaradená do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s II. atestáciou v kariérovej pozícii vedúci zamestnanec
- zástupca riaditeľa pre I. stupeň, platová trieda 09, pracovná trieda 1 a bol jej určený funkčný plat mesačne v celkovej výške 1.708,- € s účinnosťou od 01.01.2019, s tým, že bol podrobne rozpísaný tento funkčný plat na jednotlivé tam uvedené zložky. Tiež je uvedené, že do započítanej praxe jej k 31.12.2018 započítali 31 rokov. Z listu Doplnenie dokladov o vzdelaní zo dňa 17.09.2019 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobkyni, v ktorom ju požiadali dodať vysvedčenie o štátnej skúške z magisterského štúdia do 23.09.2019, ktoré sa nenachádza v jej osobnom spise a bez toho nie je možné jednoznačne posúdiť jej kvalifikačné predpoklady. Z listu zo dňa 23.09.2019 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému v reakcii na žiadosť o doplnenie dokladov o vzdelaní, v ktorom odcitovala príslušné ustanovenia právnych predpisov a vyjadrila presvedčenie, že predložila všetky doklady o splnení kvalifikačných predpokladov tak, ako to žiada platná legislatíva, s tým, že ak napriek tomu žalovaný trvá na svojej požiadavke, žiadala špecifikovať nevyhnutnosť potreby predloženia požadovaného dokladu aj v súvislosti so zákonom o ochrane osobných údajov. Z návrhu dohody o zmene obsahu pracovných podmienok zo dňa 31.01.2020 súd zistil, že týmto žalovaný ako zamestnávateľ navrhol zmeniť obsah pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou s účinnosťou od 01.02.2020, ohľadne druhu práce z vedúceho pedagogického zamestnanca (zástupca riaditeľa školy), kategória učiteľ na pedagogického zamestnanca, kategória asistent učiteľa. Z listu zo dňa 03.02.2020 súd zistil, že ho žalobkyňa adresovala žalovanému, s tým, že jej bol 03.02.2020 na pracovisku doručený návrh dohody o zmene obsahu pracovných podmienok, s ktorým vyjadrila nesúhlas. Na dokumente sa nachádza poznámka prevzala, podpis nečitateľný a pečiatka žalovaného. Tiež je tam nečitateľný podpis a rukou písaná poznámka „svedok“. Z dokladu Zápisnica z pohovoru so zamestnancom súd okrem iného zistil, že je zo 04.02.2020, ako prítomní sú uvedená riaditeľka ZŠ, F.. Y. O., za personálne oddelenie ZŠ O. W. a ako zamestnanec žalobkyňa, s tým, že predmetom pohovoru malo byť prerokovanie dohody o zmene pracovných podmienok žalobkyne. V bode 2 je uvedené okrem iného, že podľa pôvodnej organizačnej štruktúry školy (platnej od 01.09.2018) mal riaditeľ školy dvoch zástupcov, s tým, že od 01.09.2019 došlo k zmene organizačnej štruktúry školy, teda z pôvodných dvoch zástupcov vznikla funkcia iba jednému zástupcu riaditeľa školy. Organizačná štruktúra školy bola prerokovaná na prvej pedagogickej rade dňa 30.08.2019 (bod 10). Ďalej je tam uvedené, že riaditeľka školy potom, čo bola poverená riadením ZŠ, zistila u žalobkyni, že v jej osobnom spise chýba vysvedčenie o štátnej skúške, preto bola žalovaná požiadaná o doposlanie dokladu o kvalifikovanosti. Žalobkyňa nedodala vysvedčenie o štátnej skúške a preto žalovaný posudzoval vzdelanie na základe vysokoškolského diplomu, kde sa uvádza, že táto ukončila učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským a keďže ich škola je s vyučovacím jazykom slovenským a nemajú otvorené maďarské triedy, tak je pre ich školu žalobkyňa nekvalifikovaná, čo má vyplývať aj z vyjadrenia Ministerstva školstva. Keďže žalobkyňa bola od 03.03.2019 do 31.01.2020 práceneschopná, po nástupe do práce jej ponúkajú prácu, ktorá zodpovedá jej kvalifikácii - asistent učiteľa (poznámka súdu: súd konštatuje, že boli do súdneho spisu predložené dve prvé strany „zápisnice z pohovoru so zamestnancom“ s čiastočne rozličným obsahom, s tým, že obidve sú písané na počítači a priložená je aj druhá strana, kde je uvedený bod č.3 a bod č.4 - tieto sú
písané rukou, kde je uvedené, že žalobkyňa prevzala výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť, s tým, že odpovie do 05.02.2020 a v bode 4 je uvedené, že výpoveď bola odovzdaná a čakajú na vyjadrenie žalobkyne. Z dokladu Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 04.02.2020 súd okrem iného zistil, že bola daná žalobkyni žalovaným, v ktorom je uvedené, že s ňou ukončujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č.01/2018 zo dňa 04.01.2018, výpoveďou z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce. Pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce a zároveň bolo uvedené, že má nárok na odstupné vo výške jednomesačného priemerného platu. Taktiež bola upozornená, že v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby pracovný pomer skončil dohodou. Z listu Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 05.02.2020 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, ktorému bol doručený 10.02.2020, podľa došlej pečiatky žalovaného, v ktorom žalobkyňa uviedla v podstate zhodne skutočnosti, ako uviedla v podanej žalobe, pričom týmto oznámila žalobkyňa žalovanému, že na základe tam uvedených skutočností považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 04.02.2020 za neplatné a zároveň týmto oznámila, že ako zamestnanec trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, s tým, že jej pracovný pomer nekončí. Na záver navrhla, aby žalovaný odvolal výpoveď podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce, keď zároveň na takéto odvolanie týmto dala písomný súhlas. Z listu Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou - odpoveď zo dňa 12.02.2020 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobkyni, v ktorom konštatovali, že dňa 10.02. im bol doručený list o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, avšak oni na predmetnej výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene - zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce naďalej trvajú a zároveň uviedli, že jej ponúkli prácu asistenta učiteľa, ktorú neprijala a inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii nemajú. Z rozhodnutia žalovaného o funkčnom plate zo dňa 31.01.2020 súd zistil, že sa týka žalobkyne, ktorá ho prevzala 04.02.2020 a ktorým jej bol priznaný funkčný plat v kariérovej pozícii asistent učiteľa, platová trieda 6 a funkčný plat s účinnosťou od 01.02.2020 bol určený vo výške 1.153,50 €. Z rozhodnutia žalovaného o funkčnom plate zo dňa 04.02.2020 súd zistil, že sa týka žalobkyni, ktorá ho prevzala 06.02.2020, pričom jej bol priznaný funkčný plat v kategórii učiteľ 1. stupňa ZŠ, platová trieda 6, funkčný plat s účinnosťou od 01.02.2020 1.153,50 €. Z fotokópie vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 03.06.1983 súd zistil, že sa jedná o vysvedčenie H. A., nar. XX.XX.XXXX, vydané Strednou ekonomickou školou Rimavská Sobota, kde je okrem iného uvedené, že maturitnú skúšku vykonala aj zo slovenského jazyka a literatúry s prospechom výborný. Z fotokópie osvedčenia o štátnej skúške zo dňa 22.06.1994 súd okrem iného zistil, že sa týka H. X., rod. A., vydané Vysokou školou pedagogickou v Nitre, s tým, že dotyčná ukončila vysokoškolské štúdium v študijnom odbore učiteľstvo pre 1. stupeň základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Z výňatku z internetovej stránky www.istp.sk <http://www.istp.sk> zo dňa 05.02.2020 súd zistil, že je tu uvedené ako voľné pracovné miesto učiteľ základnej školy Základná škola internátna, Veľká Čalomija, dátum nástupu ihneď, dátum pridania ponuky 06.09.2019, dátum poslednej aktualizácie 27.01.2020, pracovný pomer na neurčitý čas, v údaji o pracovnom mieste je uvedený náplň (druh) práce, učiteľka 1. st. ZŠ, požadované vzdelanie učiteľstvo vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tak mal za to, že nedošlo k účinnému popretiu skutkových okolností tvrdených v žalobe žalobkyňou a teda skutkový stav je nesporný, v dôsledku čoho žiadal, aby súd žalobe vyhovel v zmysle petitu podanej žaloby.
5. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu. Podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.
Súd poukazujúc na dátum došlej pečiatky tunajšieho súdu a z ďalších dôkazov vykonaných v priebehu konania mal preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola uplatnená na súde v zákonnej lehote, keďže výpovedná doba mala u žalobkyni začať plynúť 01.03.2020, pričom výpovedná doba mala byť dva mesiace, čiže pracovný pomer mal skončiť 30.04.2020, a žaloba bola na tunajší súd doručená dňa 03.04.2020. Súd primárne skúmal, či boli splnené všetky formálnoprávne, ako i hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede tak, ako ich vyžaduje Zákonník práce. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.02.2020 bola žalobkyni doručená žalovaným výpoveď zo dňa 04.02.2020, ktorá jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti. Z obsahu predmetnej výpovede priamo nevyplýva odkaz na organizačnú zmenu, ktorá mala byť u žalovaného prijatá, keď vo výpovedi je len uvedené, že táto je daná „z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce“. Až následne v liste zo dňa 12.02.2020, ktorým žalovaný reagoval na list žalobkyne ohľadne neplatnosti predmetnej výpovede a trvaní na jej ďalšom zamestnávaní, je zmienka o tom, že výpoveď jej bola daná z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene
- zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a predtým je o tom zmienka len v zápisnici z pohovoru so žalobkyňou ako zamestnancom dňa 04.02.2020, kde je uvedené, že od 01.09.2019 došlo k zmene organizačnej štruktúry školy, keď z pôvodných dvoch zástupcov vznikla funkcia iba jedného zástupcu riaditeľa školy, pričom táto organizačná štruktúra mala byť prerokovaná na pedagogickej rade 30.08.2019. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril a ani sa nedostavil na pojednávanie, kde by mohol prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu ozrejmiť tieto sporné otázky, musel súd konštatovať, že nebolo v konaní preukázané kedy, kým resp. akým spôsobom malo byť prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene a v čom konkrétne táto organizačná zmena mala spočívať. Súd pritom poukazuje na vyššie citované znenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého platí, že dôvod výpovede sa musí v nej skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom pod sankciou neplatnosti výpovede. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetnú výpoveď danú žalobkyni je nutné považovať za neplatnú, okrem iného aj z dôvodu nedostatočnej konkretizácie výpovedného dôvodu, vzhľadom na jeho neurčitosť, tak ako bol tento definovaný v predmetnej výpovedi, keďže aj v zmysle právnej teórie je potrebné výpovedný dôvod uplatnený zamestnávateľom uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Súd nespochybňuje, že zamestnávateľ nie je vždy povinný pripojiť k výpovedi svoje predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene, avšak v prípade, že je výpoveď daná práve podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti, zastáva súd názor, že v takom prípade je potrebné aspoň do textu výpovede poňať nielen odkaz na predmetné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (s tým, že v tomto prípade ani len táto podmienka nebola splnená), ale aj jeho podstatnú časť tak, aby z obsahu samotnej výpovede mal možnosť zamestnanec zistiť o akú organizačnú zmenu sa jedná a či následne táto organizačná zmena je v príčinnej súvislosti voči nemu tvrdenou nadbytočnosťou, pretože bez toho nie je zamestnanec ani schopný posúdiť, či je takáto výpoveď zákonná a platná, a pokiaľ nie je výpovedný dôvod skutkovo vymedzený takýmto spôsobom, tak je možné aj konštatovať, že ho je možné zameniť s iným dôvodom resp. by ho bolo možné dodatočne zmeniť. Jednoznačne však platí, že v prípade súdneho sporu ohľadne určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou daného z tohto dôvodu je na zamestnávateľovi, teda v tomto prípade žalovanom, aby preukázal splnenie všetkých troch predpokladov tohto výpovedného dôvodu, a to existenciu organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou toho ktorého konkrétneho zamestnanca. Inak povedané, na to, aby mohol byť použitý tento výpovedný dôvod, musia byť splnené všetky tri tieto podmienky. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede vo vzťahu k žalobkyni nebola splnená a preto aj z tohto dôvodu súd túto výpoveď považoval za neplatnú. Ak by totiž súd aj vychádzal z toho, že predmetnou organizačnou zmenou mala byť zmena organizačnej štruktúry spočívajúca v tom, že namiesto pôvodných dvoch zástupcov riaditeľa mala ďalej existovať už iba funkcia jedného zástupcu riaditeľa školy, žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že nakoľko druhá zástupkyňa školy, ktorou mala byť F.. Y. O., bola dňom 04.03.2019 poverená vedením školy a následne s účinnosťou od 01.02.2020 sa táto mala stať riaditeľkou školy, čiže nemohla byť zároveň zástupcom riaditeľa, a teda súd nemal v konaní preukázané, že by žalobkyňa ako v tom čase už jediná zástupkyňa riaditeľa sa ku dňu 04.02.2020 mala stať nadbytočnou a v dôsledku toho teda súd nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi údajnou nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou, ktorá mala spočívať v znížení počtu zástupcov riaditeľa školy.
Okrem toho súd zastáva názor, že predmetná výpoveď daná žalobkyni je neplatná aj z dôvodu, že nebola splnená ďalšia hmotnoprávna podmienka tejto výpovede, a to ponuková povinnosť, keďže z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že ku dňu 05.02.2020 žalovaný ako zamestnávateľ mal zverejnenú pracovnú ponuku na internetovom portáli, druh práce učiteľka 1. stupňa základnej školy s požadovaným vzdelaním učiteľstvo vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, s tým, že táto ponuka na internetovom portáli mala byť pridaná 06.09.2019 a aktualizovaná 27.01.2020, keď tento stav bol nezmenený k 05.02.2020 a teda je jednoznačné, že žalovaný ako zamestnávateľ mal ponúknuť žalobkyni túto pracovnú pozíciu (ak by súd aj pripustil, že sa napriek vyššie uvedeným skutočnostiam stala žalobkyňa nadbytočnou pre pozíciu zástupkyne riaditeľa), pričom opätovne žalovaný v konaní nepreukázal, že by si túto svoju ponukovú povinnosť pred daním výpovede žalobkyni splnil. Na okraj súd uvádza, že pokiaľ bolo v konaní nepriamo poukazované na to, že žalovaný ponúkal žalobkyni pracovné miesto asistenta učiteľa s odôvodnením, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na inú prácu, táto otázka bola pre účely tohto súdneho konania irelevantná a súd preto ani bližšie nepreskúmaval otázku kvalifikácie žalobkyne, keďže pokiaľ by žalovaný dospel k názoru, že žalobkyňa ako zamestnanec nespĺňa kvalifikačné predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, musel by s ňou byť ukončený pracovný pomer z iného výpovedného dôvodu, k čomu ale nedošlo. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že je predmetná výpoveď neplatná aj podľa vyššie citovaného § 74 Zákonníka práce, nakoľko nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Totiž žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by u žalovaného ako zamestnávateľa pôsobil buď odborový orgán alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník, s tým, že žalovaný sa nepriamo k tejto otázke vyjadril tak, ako to vyplýva z predmetnej zápisnice z pohovoru so žalobkyňou dňa 04.02.2020, keď táto žiadala, aby bol prítomný zástupca zamestnancov, pričom riaditeľka školy sa vyjadrila, že neboli na škole uskutočnené právoplatné voľby zástupcu zamestnancov, a teda žiadny zástupca zamestnancov nie je. S poukazom na túto skutočnosť súd vychádzal z toho, že žalovaný nebol povinný, keďže ani takú možnosť nemal, prerokovať vopred danú výpoveď, ktorá bola následne daná žalobkyni so zástupcami zamestnancov, nakoľko u neho žiadni nepôsobili a preto mohol konať samostatne, v dôsledku čoho nie je možné právny úkon - výpoveď vyhodnotiť z tohto dôvodu ako neplatnú. Pretože však súd už predtým vyššie konštatoval a ozrejmil, že predmetná výpoveď je neplatná z viacerých iných dôvodov, bola táto skutočnosť pre účely rozhodnutia súdu v danej veci už irelevantná, bez právneho významu vo vzťahu k výsledku sporu. S poukazom k vyššie uvedeným skutočnostiam teda súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného predmetnou výpoveďou zo dňa 04.02.2020 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Žalobkyňa si touto žalobou uplatnila aj svoj zákonný nárok na náhradu mzdy, ktorý vyčíslila a keďže žalovaný nespochybnil ani výšku uplatneného nároku ohľadne predmetnej náhrady mzdy, v dôsledku toho súd žalobkyni priznal tento jej nárok v požadovanej výške, s tým, že nakoľko nemohol prekročiť žalobný návrh, priznal jej nárok na náhradu mzdy od 05.04.2020 tak, ako to požadovala žalobkyňa v podanej žalobe a nie od 10.02.2020, odkedy oznámila žalobkyňa žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával a do dňa právoplatnosti tohto rozsudku (najviac za obdobie 36 mesiacov) a nie do času, keď jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, s tým, že pokiaľ by žalovaný žalobkyni ďalej neprideľoval prácu resp. nevyplácal mzdu napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu v tejto veci, musela by sa žalobkyňa svojich nárokov domáhať z iného titulu v inom súdnom konaní.
7. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.