Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom: Der Ezzor, Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2, 080 06 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Prešov, Ľubochnianska 2, 080 06 Prešov, o zaistení č. PPZ-HCP-PO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024, týkajúce sa žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom: Der Ezzor, Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce.

II. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, trvale bytom: Der Ezzor, Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, toho cˇasu umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Secˇovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Secˇovce, bezodkladne p r e p u s t e n ý zo zaistenia.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 30.08.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024 o predĺžení zaistenia, prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania.

Administratívne konanie

2. Žalobca bol zaistený rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-55-010/2024-AV zo dňa 17.6.2024 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu s lehotou zaistenia do 17.08.2024.

3. Z informačného systému MIGRA, výstup z EURODAC lustrácie odtlačkov prstov bolo zistené, že žalobca je subjektom dublinského konania. V uvedenom systéme je záznam o azylovom konaní a to v Rakúskej republike, s vyznačením kladnej akceptácie.

4. Na základe oznámenia žalovaného zo dňa 17.06.2024 začalo Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou č. MÚ- DS-190/2024-DŽ o prevzatie naspäť dňa 19.06.2024.

5. Dňa 28.6.2024 bolo príslušnému rumunskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť.

6. Dňa 9.7.2024 Rumunsko písomne akceptovalo prijatie späť žalobcu podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej ako „Dublinské nariadenie“) a zároveň v súlade s článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014, čím súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie.

7. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. MÚ-DS-190-9/2024-DŽ zo dňa 12.7.2024 bolo rozhodnuté o odovzdaní žalobcu do Rumunska najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.

8. Žalobca podal dňa 08.08.2024 správnu žalobu voči rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR č. MÚ- DS-190-9/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024 na Správny súd v Košiciach. Konanie je vedené pod sp. zn. . V čase rozhodovania súdu nebol správnej žalobe odkladný účinok vo veci sp. zn. priznaný.

9. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024 rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.10.2024.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade žalobcu naďalej trvajú dôvody pre jeho vrátenie na územie iného členského štátu, konkrétne Rumunskej republiky.

11. V zmysle ustanovení Dublinského nariadenia členský štát zaisťujúci žiadateľa o azyl musí predložiť žiadosť o prijatie späť alebo o prevzatie zodpovednosti do jedného mesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov; po uplynutí tejto lehoty je možné žiadosť považovať za implicitne prijatú. Samotný transfer je potom nutné vykonať v maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto Dublinské nariadenie definuje maximálnu prípustnú dobu zaistenia. Je teda zrejmé, že okrem prípadov podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní podľa Dublinského nariadenia nemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt.

12. Predĺženie zaistenia žalobcu je účelné a efektívne aj z dôvodu, že u žalobcu existuje značné riziko úteku vyplývajúce z toho, že požiadal o azyl v členskom štáte, kde nezotrval, kým sa rozhodne o jeho žiadosti, ale vycestoval z tejto krajiny bez oprávnenia a potrebných dokladov. Nepredĺžením zaistenia a prepustením žalobcu zo zaistenia by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať žalobcu k dispozícii počas procesu jeho návratu v zmysle Dublinského nariadenia. Z uvedeného vyplýva riziko úteku, ako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke. Žalobca nemá pri sebe žiadne doklady totožnosti, žiadne finančné prostriedky a nedokázal by sa sám vrátiť na územie Rumunska, čo ani nemal v úmysle, keďže jeho cieľovou krajinou je Nemecko.

13. Žalovaný má za to, že nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia, ale je potrebné predĺžiť zaistenie a ponechať žalobcu v zaistení a odovzdať ho do krajiny, ktorá je príslušná v konaní o udelenie azylu.

14. V závere rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že postupoval v súlade s článkom 8 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, ako aj v súlade s článku 8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Správna žaloba

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o predĺžení zaistenia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že Rumunská republika akceptovala prevzatie žalobcu dňa 09.07.2024 a v tento deň zároveň začala plynúť 6 týždňová lehota v zmysle článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorá uplynula dňa 20.08.2024. Túto lehotu nie je možné predĺžiť.

16. Žalobca dňa 09.08.2024 podal správnu žalobu proti rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do Rumunskej republiky. Súdne konanie je na správnom súde v Košiciach vedené pod sp. zn. . Obsahom predmetnej správnej žaloby bola žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku rozhodnutia, avšak doposiaľ nebolo správnym súdom o tejto žiadosti rozhodnuté. Nakoľko v predmetnej právnej veci doposiaľ nedošlo k priznaniu odkladného účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6 týždňová lehota v zmysle Dublinského nariadenia jednoznačne začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 20.08.2024, nemožno aplikovať v danom prípade alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

17. Na základe uvedeného má žalobca za to, že od akceptácie prijatia žalobcu dožiadaným členským štátom môže jeho zaistenie trvať už iba 6 týždňov. Žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne. Držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 20.08.2024 je v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s článkom 28 ods. 3 Dublinského nariadenia. Postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

18. Zástupcovi žalobcu je z jeho činnosti známe, že viacerí cudzinci podliehajúci Dublinskému nariadeniu boli v minulosti presunutí do azylových zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR na základe dohody s Úradom hraničnej a cudzineckej polície z dôvodu preplňovania kapacít útvarov policajného zaistenia pre nemožnosť realizácie transferov. Aj vo veci žalobcu bolo teda možné jeho umiestnenie v azylovom zariadení namiesto určenia nezákonnej lehoty zaistenia do 17.10.2024.

Argumentácia žalovaného

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 30.08.2024 uviedol, že v čase spracovania tohto vyjadrenia nebolo doručené príslušnému štátnemu orgánu rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach o priznaní, respektíve nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe žalobcu vo veci rozhodnutia ministerstva o odovzdaní do iného štátu.

20. Posledný termín na podanie správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku bolo dňa 05.08.2024 a dňom 06.08.2024 sa rozhodnutie stalo vykonateľným. Do uvedeného dátumu nie je možné zrealizovať odsun žalobcu bez toho, aby mu bolo odopreté podanie návrhu na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou. Ani dublinské stredisko, ako jediná inštitúcia kompetentná na konanie v zmysle Dublinského nariadenia nezrealizuje odsun štátneho príslušníka tretej krajiny, kým neuplynie lehota 20 dní od vyhlásenia rozhodnutia.

21. Žalobca bol v zaistení od 17.06.2024 a zaistenie mu bolo predĺžené do 17.10.2024, a teda žalovaný neporušil v dĺžke doby zaistenia ustanovenie . K dĺžke doby zaistenia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zaistení na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa Dublinského nariadenia, ak existuje riziko úteku, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , bod 20, podľa ktorého nie je možné stanoviť trvanie jednotlivých úkonov, nakoľko táto skutočnosť je závislá jednak od cudzích štátnych orgánov, spolupráce zaistenej osoby, ale aj od momentálnej situácie v oblasti migrácie. Preto ponecháva na príslušné správne orgány, aby tieto v súlade so svojou praxou v oblasti vykonávania úkonov vedúcich k odovzdaniu zaistenej osoby sami stanovili dĺžku doby zaistenia. iba určuje maximálnu dĺžku doby zaistenia s tým, že príslušným správnym orgánom uložil povinnosť aj počas zaistenia venovať pozornosť prípadným zmenám v skutkových okolnostiach prípadu a pomerne rýchlo na ne reagovať.

22. Žalobca nebol zaistený podľa článku 28 Dublinského nariadenia, alebo bol zaistený rozhodnutím o zaistení podľa ustanovenia a taktiež aj rozhodnutím o predĺžení zaistenia v zmysle . Žalovaný ani pri vydaní rozhodnutia o zaistení dňa 17.06.2024 nestanovil maximálnu dĺžku doby zaistenia a ani pri predĺžení zaistenia žalobcu sa nepriblížil k dobe zaistenia 5 mesiacov, ktorá je uvedená v potvrdzujúcich rozsudkoch Najvyššieho súdu, pri zaisteniach za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Žalovaný nevie ovplyvniť dĺžku doby trvania jednotlivých úkonov, ktoré zabezpečuje dublinské stredisko a môže predĺžením zaistenia iba zabezpečiť, aby bol žalobca k dispozícii a bolo zabránené jeho ďalšej nelegálnej migrácii a porušovaniu zákonov v jednotlivých štátov, na ktorých územie vstupoval bez potrebných dokladov za účelom dostať sa do svojej cieľovej krajiny.

Aplikovaná právna úprava

23. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

24. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

25. Podľa písmeno d) o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

26. Podľa o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné b) prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa , . ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa , . ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie, d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

27. Podľa o azyle, proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.

28. Podľa čl. 27 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie č. 604/2013“), na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v

primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.

29. Podľa čl. 28 odsek 2 nariadenia č. 604/2013, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

30. Podľa čl. 28 odsek 3 nariadenia č. 604/2013, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

31. Podľa čl. 29 odsek 1 nariadenia č. 604/2013, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Ak sa odovzdania do zodpovedného členského štátu vykonávajú odchodom s dozorom alebo eskortovaním, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali ľudským spôsobom a aby sa pritom v plnej miere dodržiavali základné práva a ľudská dôstojnosť. Ak to je potrebné, žiadajúci členský štát vydá žiadateľovi laissez passer (priepustku). Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzor laissez passer (priepustky). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 2. Zodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode dotknutej osoby alebo o skutočnosti, že sa nedostavila v stanovenej lehote.

32. Podľa čl. 29 odsek 2 nariadenia č. 604/2013, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.

33. Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

34. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024, ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu v zmysle na účely zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.10.2024.

35. Dňa 9.7.2024 Rumunsko písomne akceptovalo prevzatie žalobcu späť na svoje územie a rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. MÚ-DS-190-9/2024-DŽ zo dňa 12.7.2024 bolo rozhodnuté o odovzdaní žalobcu do Rumunska najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok.

36. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle , resp. rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobcu je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

37. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.

38. V zmysle zákona o azyle, proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Rumunskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska ( ). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Dublinského nariadenia nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania. Žalobca síce podal voči rozhodnutiu dublinského strediska správnu žalobu, avšak v čase rozhodovania súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nebol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

39. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.

40. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.06.2014, v ktorom kasačný súd uviedol, že na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.

41. Dňa 09.07.2024 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, ktorá uplynula dňa 20.08.2024. Preto ďalšie trvanie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia aj po 20.08.2024 nie je v súlade s Dublinským nariadením, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.

42. Správny súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.05.2021, ktorý zaujal stanovisko k výkladu tzv. dublinských lehôt zaistenia, kedy uviedol, že: „13. ..... Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie

trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.“

43. Vyššie citovaný článok Dublinského nariadenia upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie (1 mesiac) ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom následkom nedodržania týchto lehôt správnym orgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Tým sú upravené maximálne lehoty zaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Dublinské nariadenie má v súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní. Preto pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel jeho odovzdania podľa Dublinského nariadenia potom ako Rumunská republika akceptovala dožiadanie o prijatie žalobcu späť (09.07.2024), bol povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu uvedenú v treťom pododseku uvedeného ustanovenia, t.j. 6 týždňov. Právny poriadok Slovenskej republiky, ako jediný prostriedok ochrany subjektívnych práv voči rozhodnutiu o odovzdaní, upravuje správnu žalobu vo veciach azylu, ktorá však nemá odkladný účinok ( v spojení s zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to na návrh žalobcu. O priznaní odkladného účinku správnej žalobe vo veci rozhodnutia ministerstva, týkajúceho sa odovzdania žalobcu do iného štátu, nebolo v čase rozhodovania súdu rozhodnuté, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek, alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“

44. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že iba samotné zakotvenie správnej žaloby v právnom poriadku, t. j. bez toho aby jej bol priznaný odkladný účinok v zmysle , nemá za následok jej odkladný účinok. Podľa čl. 29 ods. 3 Dublinského nariadenia ak bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie, bezodkladne prijme túto osobu späť.

45. Z článku 29 ods. 3 Dublinského nariadenia vyplýva, že dotknutá osoba musí byť bezodkladne prijatá späť členským štátom, ktorý vykonal odovzdanie v prípade, ak išlo o chybné vykonanie odovzdania alebo ak došlo k zrušeniu rozhodnutia o odovzdaní až po jeho vykonaní. Uvedené nevyhnutne znamená, že Dublinské nariadenie pripúšťa aj situáciu, kedy dôjde k odovzdaniu zaistenej osoby pred podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní, resp. pred rozhodnutím o opravnom prostriedku (ak tento nemal odkladný účinok).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené v preskúmavanej veci lehota šiestich týždňov na odovzdanie zaisteného žalobcu začala plynúť od výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť Rumunskou republikou, t. j. odo dňa 09.07.2024.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu v plnom rozsahu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.