Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-36-2020.pdf
PDF · 116.56 KB
Case nature
Subarea
17C/36/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 proti žalovanému 1/ E.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.Á. XXX/ XXX, Y. a 2/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, Y., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 19. 06. 2020 sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť strpieť od 21. 07. 2020 užívanie nehnuteľností (nebytových priestorov) vrátane príslušenstva, a to v rozsahu v akom tieto nebytové priestory užíval do 20. 07. 2020 vrátane, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/SP/2010 zo dňa 19. 07. 2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2016 (ďalej aj „zmluva/zmluva o nájme nebytových priestorov“) za účelom výkonu prevádzky pošty Y., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaní sú povinní zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by žalobcovi bránili od 21. 07. 2020 v užívaní týchto nebytových priestorov a ich príslušenstva, resp. ktorými by obmedzovali žalobcu v užívaní týchto nebytových priestorov a príslušenstva, a nemôžu žalobcu vypratať z týchto nebytových priestorov a príslušenstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca je povinný žalovaným uhrádzať s účinnosťou od 21. 07. 2020 nájomné v sume 60 Eur/m2/rok bez DPH, čo za celý predmet nájmu predstavuje sumu 2986,80 Eur/rok bez DPH. Uvedené platby nájomného je žalobca povinný platiť mesačne v sume 248,90 Eur bez DPH, a to bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na účet žalovaných, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým bude určená aj výška nájomného. Ďalej žalobca je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať žalobu vo veci samej, a to o určenie, že žalovaní sú povinní uzavrieť so žalobcom novú zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú 3 roky alebo Dodatok č. 2 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1/ SP/2010 zo dňa 19. 07. 2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21. 11. 2016 o predĺžení nájmu na dobu určitú 3 roky o určenie výšky nájomného. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 06. 2010 uzavrel so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva LV č. XX, k. ú. Y., budova a pozemok pošty Y., t. j. stavba, súp. č. 122, dom, postavená na pozemku parc. č. 357 o výmere 422 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ za kúpnu cenu v sume 19100 Eur. V zmysle čl. VI kúpnej zmluvy bolo v jeho prospech zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve užívať nebytové priestory na prízemí o výmere 63,04 m2 za účelom prevádzky pošty na dobu 10 rokov za cenu nájmu 0,1 Eur. Z dôvodu, aby žalovaní mohli čerpať na uvedenú nehnuteľnosť úver bolo na základe dohody neskôr zrušené vecné bremeno. Následne dňa 19. 07. 2010 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/SP/2010 na dobu určitú od 19.07.2010 na desať rokov, t. j. do 19. 07. 2020. Vzhľadom k tomu, že posledný deň lehoty pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty je nasledujúci pracovný deň, t. j. 20. 07. 2020. Žalovaný 1/ daroval žalovanej 2/ v roku 2012 1/2 predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní tak majú s ním uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21. 11. 2016, na základe ktorej užíva nebytové priestory o celkovej výmere 49,78 m2 podlahovej plochy, ktoré sa nachádzajú na prízemí uvedenej nehnuteľnosti, pričom predmet nájmu užíva výlučne za účelom prevádzky pošty. Vo veci tejto zmluvy je oprávnený na základe dohody žalovaných konať výlučne žalovaný 1/, ako jeden z podielových spoluvlastníkov. V zmysle čl. 3 bod 1 a 2 sa táto zmluva uzavrela na dobu určitú 10 rokov, pričom prvým dňom nájmu bol deň 19. 07. 2010. V zmysle čl. 3 bod 3 ak žalobca 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu požiada o predĺženie nájmu na dobu určitú v trvaní maximálne 20 rokov, alebo na dobu neurčitú, zaväzujú sa žalovaní za podmienok platných ku dňu podania žiadosti o predĺženie nájmu predložiť nájomnú zmluvu v súlade s podmienkami v bode 1.6. čl. 1 (t. j. presná špecifikácia jednotlivých miestností, ktoré tvoria predmet nájmu v celkovej výmere 49,78 m2. V prípade, že žalovaní napriek žiadosti nedodržia ustanovenia o predĺžení nájmu, sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 5-násobku mesačného nájomného. V zmysle čl. 3 bod 4 zmluvy, v prípade, že žalovaní nebudú schopní určiť primeranú cenu nájmu a podmienky dodávky služieb s nájmom spojených, majú právo vo veci požiadať o rozhodnutie miestne príslušný súd. Dňa 17. 01. 2020 doručil zástupcovi žalovaných žiadosť o predĺženie doby nájmu na ďalšie 3 roky, pri stanovení obvyklých cenových podmienok nájmu v zmysle zmluvy. Cenový návrh vychádzal z priemeru obvyklých cien nájmu nebytových priestorov v danej lokalite podľa priložených vyjadrení realitných kancelárii, kde na základe týchto ponúk priemerná obvyklá cena bola stanovená na 60 Eur/m2 ročne. Ďalej požiadal žalovaných o predloženie Dodatku k zmluve a jeho predloženie v termíne do 31. 03. 2020. Na uvedenú žiadosť žalovaní odpovedali dňa 30.01.2020, keď požiadali v prípade predĺženia doby nájmu o 3 roky nájomné v sume 150 Eur/m2/ročne, zloženie zábezpeky 6 000 Eur, pričom uvedené je ich konečným stanoviskom bez predloženia akýchkoľvek podkladov. Má za to, že je potrebná a nevyhnutná dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami, pretože v opačnom prípade sa môže stať, že pobočka pošty Y., napriek tomu, že sa jedná o povinný bod poštovej siete, bude musieť byť dočasne zrušená. To by znamenalo ohrozenie poskytovania univerzálnej služby v danej lokalite, pričom poskytovanie poštovej univerzálnej služby je v zmysle zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu (§ 8 ods. 2 písm. a/ bod 1) považované za poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. 2. Žalovaný 1/ doručil súdu dňa 23. 06. 2020 podanie k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že žalobca predal budovu pošty aj s príslušenstvom, ktoré okrem iného tvorila aj žumpa a pozemok pod ňou, ale pri predaji klamal. Žumpa nebola postavená na predávanom pozemku parc. č. 357, ale na dvoch pozemkoch. Druhý pozemok parc. č. 358 bol vo vlastníctve SPF a bol drahý. Museli kúpiť aj pozemok parc. č. 358, na ktorom stála časť žumpy. Znovu na dlh, znovu na úver. Cena pozemku bola stanovená na 19 000,44 Eur. Žalobcu vôbec nezaujímalo, aké náklady majú na základe ním uvedených nepravdivých informácii pri prevode nehnuteľností, ďalej platia nájom v sume 1 Eur ročne. Zatiaľ si žalobca užíval výhody nájmu za 1 Eur ročne bez toho, aby zvyšoval o mieru inflácie, lebo to urobil iný kolega a mal problémy a nebol ochotný na tomto stave nič meniť, využíval situáciu, že prenajímateľ bol zároveň jeho zamestnancom. Po 22 rokoch dostal výpoveď v práci k 01.07.2019, blížil sa koniec platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov. Má dve deti, musí splácať úver v sume 378 Eur mesačne. Je chorý, rovnako jeho manželka, jeho staršie 7 ročné dieťa a ešte má malé dvojročné dieťa. Bol zamestnaný na pošte ako právnik špecialista, teda žalobca sa postaral o to, že prišiel o prácu a príjem, bude ľahšou obeťou aj pri rozväzovaní pracovného pomeru, aj pri vyjednávaní o novom nájme z uplatnenej opcie. Na žiadosť žalobcu súhlasil s predĺžením nájomného vzťahu, ak budú dohodnuté podmienky výšky nájmu tak, ako boli dohodnuté v bode 3 a 4 čl. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov. To znamená, že budúca výška nájmu sa má skladať z dvoch zložiek. Bežný nájom v danej lokalite a primerané zohľadnenie investícii vykonaných prenajímateľmi. V ich budove má prenajaté priestory iný prenajímateľ Slovak Telekom, a. s., Bratislava, pričom platí bežný nájom v sume 66,44 Eur/m2/rok. Prikladá zmluvu o nájme nebytových priestorov so Slovak Telekom, a. s. a oznámenia o zvyšovaní nájmu. Zoberú tento bežný tržný nájom, ktorý platí Slovak Telekom, a. s. a k nemu vykonajú rozpočet doterajších investícii pre potreby žalobcu. Tie sú vo výške 30.000 Eur. Nájom vychádza na tri roky v sume 30.000 Eur delené tri roky = 10.000 Eur ročne, čo robí pri nájme 50 m2 sumu vo výške 200 Eur/m2/rok. K tomu treba pripočítať bežný nájom v sume 66,44 Eur/m2/rok, spolu je to 266,44 Eur/m2/rok. Ale v zmluve je dohodnuté, že náklady sa rozpočítajú primerane. Ak tak prenajímatelia určia cenu v sume 150 Eur/m2/ rok, s prizretím na obe zložky nájmu, teda bežný nájom plus investície primerane ponížené z 266,44 Eur na 150 Eur, čo žalobca odmieta. Navrhli aj to, že nájom nemusí byť ani v sume 150 Eur ročne, môže byť aj nižší, ak sa dohodne dlhšia doba nájmu. To žalobca odmieta. Žalobca nechce v cene nájmu zohľadniť doteraz vykonané investície, nechce zohľadniť ani ďalšie ním požadované investície, ktoré požaduje vykonať do budúcna a mali by byť v znovu vo výške viac ako 30.000 Eur. Totižto žalobca poslal výzvu na výmenu okien na pošte, výmenu žalúzií, vysušenie budovy a iné požiadavky na to, ako majú poštu prerobiť. V zmluve bolo dohodnuté, že môžu nepredĺžiť nájom a nedodržať opciu, ak nebudú chcieť, jedinou sankciou je zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 0,42 Eur a to dokonca bez určenia, kedy je táto zmluvná pokuta splatná. Na nepredĺženie nájmu nemusia uviesť ani len žiadny dôvod, urobiť tak môžu kedykoľvek a bez udania dôvodu. A tak to teraz robia, prikladajú prílohu ako výpis z účtu žalovaného 1/. Domáhajú sa ochrany slabšej strany, buď nevydať neodkladné opatrenie, alebo určiť nájom v sume aspoň 100 Eur/m2/rok. Domáhajú sa práva zohľadniť špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a zdravotného stavu ich detí. Ak súd vydá NO, nebude vykonateľné, lebo nájom sa končí dňa 19.07.2020 pre oznámenie žalovaných žalobcovi o tom, že odopierajú jeho právo využiť opciu a zaplatia zmluvnú pokutu. 3. V podaní doručenom súdu dňa 06.07.2020 žalovaní uviedli, že dňa 02.07.2020 sa uskutočnilo stretnutie so žalobcom za účelom podpísania dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov, pričom žalobca odsúhlasil výšku nájmu v sume 150 Eur/m2/rok a vyhotovil dodatok na dobu určitú v trvaní 3 mesiacov. Podpis dodatku však podmienil aj podpísaním dohody o urovnaní, v ktorých sa žalovaný 1/ vzdá všetkých svojich práv vo všetkých súdnych a iných konaniach, definitívne príde o prácu. Zároveň ho nútil k tomu, aby k podpísaniu dodatku č. 2 donútil aj žalovanú 2/. Keďže sa im nepodarilo predať dom, rozhodli sa, že dodatok č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov predsa len podpíšu, aby mali hoci len trojmesačný príjem. Žalobca sa však rozhodol, že ho podpísať nechce, že bude čakať na rozhodnutie súdu. Opäť poukázali na ustanovenie čl. 3 bod 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Domnievajú sa, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a súd by mu nemal poskytnúť ochranu. Konanie žalobcu sa javí ako zneužívanie práva na čo myslelo ustanovenie čl. 5 CSP. Preto navrhli návrh žalobcu zamietnuť. 4. Súd z LV č. XX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor zistil, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parcely registra „C“ s parc. č. 357/1, o výmere 220 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 357/2 o výmere 202 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súp. č. 122 postavenej na parc. č. 357/2, rodinný dom, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Y., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý z nich 1 v pomere k celku. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.06.2010, pričom daroval žalovanej 2/ spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou, ktorá bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 07.02.2012. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/SP/2010 zo dňa 19.07.2010 súd zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný 1/ ako prenajímateľ prenechal do užívania nebytové priestory vyššie uvedenej stavby so súp. č. 122, ktoré sa nachádzajú na prízemí nehnuteľnosti, ktoré boli bližšie špecifikované v čl. 1 bode 5 a 6 zmluvy a ich bližšia špecifikácia predmetu nájmu je zakreslená v pôdoryse, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako príloha č. 1. V čl. 1 bod 4 zmluvy sa zaviazal umožniť po celú dobu nájmu nájomcovi a jeho klientom voľný priechod cez pozemok parc. č. 357 o výmere 422 m2, k. ú. Y. od cesty ku vstupu do budovy, v ktorej bude mať nájomca prenajaté nebytové priestory a príjazd kurzových vozidiel k prenajatým priestorom po tomto pozemku. Nájom nebytového priestoru bol určený za účelom prevádzky pošty (čl. 2). V čl. 3 zmluvy Doba nájmu bola vymedzená na obdobie 10 rokov od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu nájmu v prospech prenajímateľa. Do užívania nebytového priestoru vstúpi nájomca dňom 19.07.2010. Tento deň bude prvým dňom nájmu a dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy. Podľa čl. 3 ods. 3 sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu dohodnutej podľa bodu 1 požiada o predĺženie nájmu na dobu určitú v trvaní max. 20 rokov alebo na dobu neurčitú, zaväzuje sa prenajímateľ za podmienok platných ku dňu podania žiadosti o predĺženie nájmu nájomnou zmluvou v súlade s podmienkami dohodnutými v čl. I, bod 1.6 kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2010. Podmienky dodržania opcie dohodnuté v kúpnej zmluve a v tejto nájomnej zmluve sú záväzné aj pre právnych nástupcov prenajímateľa a nájomcu. V prípade, že prenajímateľ napriek žiadosti nájomcu nedodrží ustanovenia o predĺžení nájmu, je povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu v sume päťnásobku mesačného nájomného. V prípade, že zmluvné strany nebudú schopné určiť primeranú cenu nájmu a podmienky dodávky služieb s nájmom spojených, ako aj oprávnenosť prípadného záujmu nájomcu o pokračovanie nájmu, majú právo požiadať o rozhodnutie súd. Nájomca sa zaväzuje pri určení ceny nájmu rešpektovať investičné prostriedky vložené prenajímateľom na udržanie nehnuteľnosti v užívania schopnom stave. 5. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 21.11.2016 dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1/ SP/2010, kde upravili predmet užívania o výmeru 49,78 m2 podlahovej plochy, pričom bližšia špecifikácia predmetu nájmu je zakreslená v pôdoryse, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy. Žalobca adresoval dňa 14.01.2020 žalovanému 1/ žiadosť o predĺženie zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/SP/2010 na obdobie troch rokov pri stanovení obvyklých cenových podmienok nájmu v sume 5 Eu/ m2/mesiac, t. j. 60 Eur/m2/rok a zároveň požiadal o vypracovanie dodatku, resp. novej Zmluvy o nájme nebytových priestorov a jej predloženie v termíne do 31.03.2020 a zaslanie na adresu. Z oznámenia žalovaných zo dňa 20.06.2020 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaní sa rozhodli, že nebudú ďalej prenajímať nebytové priestory žalobcovi. Z uvedených dôvodov sa nájom končí uplynutím určenej doby dňa 19.07.2020. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 12. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 13. Podľa § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. 14. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. 15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 16. Účelom civilného sporového konania je zaistiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sporových strán. K splneniu tohto účelu v určitých prípadoch nepostačuje počkať na rozhodnutie o nároku vo veci samej. V prípade, ak to vyžadujú pomery medzi sporovými stranami, súd môže za podmienok ustanovených zákonom, nariadiť na návrh neodkladné opatrenie. Zmyslom neodkladného opatrenia je úprava pomerov sporových strán, ktorá je naliehavá a nevyhnutná. Podľa povahy veci môže mať neodkladné opatrenie dočasný alebo trvalý charakter. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov alebo potreby zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tie musia nasvedčovať, že v prípade rýchlej a naliehavej ingerencie súdu by hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá môže vzniknúť, prípadne už hrozí alebo bude ďalej pretrvávať, prípadne právne postavenie navrhovateľa v právnom vzťahu bude neisté, alebo hrozí iný nenávratný následok. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné, ak sporová strana osvedčí: a) existenciu vzťahu prevažne súkromnoprávneho charakteru, b) danosť práva alebo právneho záujmu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, c) existenciu jedného z dôvodov pre jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, d) povaha nároku umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, e) potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť nevyhnutná a naliehavá, t. j. bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí riziko bezprostredne hroziacej ujmy, alebo vytvorenie nenávratného stavu, prípadne pretrvávanie neistého postavenia v rámci právneho vzťahu, f) zásah do práv iného musí k povahe nároku a obsahu neodkladného opatrenia primeraná, g) neodkladným opatrením nemožno vytvoriť nenávratný stav. 17. Súd po posúdení podaného návrhu ako aj vyjadrenia žalovaných dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, a to z viacerých dôvodov. Súd v prvom rade skúmal, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vymedzený v petite návrhu, je vykonateľný. Súd musí pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení dbať na to, aby nariadené neodkladné opatrenie, bolo spôsobilým exekučným titulom a nevznikali pochybnosti o jeho vykonateľnosti. Súd nie je síce doslovne viazaný petitom podaného návrhu, môže žalobný petit pretaviť do výroku rozhodnutia v pozmenenej podobe, avšak len za predpokladu, že pozmenená podoba žalobného nároku vyplýva z opisu rozhodujúcich skutočností návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemôže zmeniť navrhovaný nevykonateľný petit neodkladného opatrenia do vykonateľnej podoby v prípade, ak správne určenie vykonateľného petitu nemá oporu v opise rozhodujúcich skutočností. Súd tiež nemôže za tým účelom, ako doplnenie rozhodujúcich skutočností, použiť dôkaz priložený k návrhu, ak tento dôkaz nenachádza svoje vyjadrenie v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu. Dôvodnosť tohto záveru sa opiera o ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak by súd nerešpektoval uvedenú premisu, procesne by zvýhodnil žalobcu oproti žalovanej strane, čím by porušil rovnosť sporových strán v súdnom konaní. 18. Primárnym predmetom návrhu (od ktorého žalobca ostatné žalobné nároku vymedzené v petite odvodzoval) bolo uloženie povinnosti žalovaným strpieť od 21.07.2020 užívanie nebytových priestorov žalobcom o výmere 49,78 m2 nachádzajúcich sa v rodinnom dome súp. č. 122, postavenom na parc. č. CKN č. 357/2, k. ú. Y. vrátane príslušenstva, a to v rozsahu v akom tieto nebytové priestory užíval žalobca do 20.07.2020 vrátane, na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/SP/2010 zo dňa 19.07.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2016 za účelom výkonu prevádzky pošty Y.. Takto vymedzený žalobný návrh však podľa názoru súdu nie je dostatočne špecifikovaný tak, aby neboli dané pochybnosti o jeho vykonateľnosti v exekúcii. Preto ho súd považuje za nevykonateľný. Z vymedzenia uvedeného petitu nie je možné zistiť, o aké nebytové priestory v rodinnom dome so súp. č. 122 o výmere 49,78 m2 sa jedná. Pokiaľ malo byť predmetom návrhu strpenie užívania nebytových priestorov v rodinnom dome, bolo potrebné, aby žalobca tieto nebytové priestory riadne špecifikoval, ich zameraním geometrickým plánom, prípadne náčrtom, alebo iným opisným spôsobom, čo však neurobil. Odkaz na zmluvu o nájme nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 nie je dostatočný, pretože podľa vyjadrenia petitu nie je daný odkaz na špecifikáciu (zameranie, opis) nebytových priestorov v zmluve. Žalobca v petite poukázal na zmluvu o nájme nebytových priestorov len v súvislosti s užívaním nebytových priestorov v rozsahu zakotvenom v zmluve, ale nie spôsobom ktorým by špecifikoval užívanie podľa konkrétneho článku zmluvy a jej neoddeliteľnej prílohy. V prípade ak ide o nebytové priestory, ktoré sú len časťou nehnuteľnosti - rodinného domu, tieto musia byť bez pochybností náležite v návrhu vymedzené, aby v prípade nariadenia neodkladného opatrenia bolo dané vymedzenie súčasťou výroku rozhodnutia súdu, prípadne toto vymedzenie by bolo neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia, ktorého výrok na prílohu pri vymedzení nebytových priestorov odkazuje. Za tým účelom by potom mal byť súčasťou rozhodnutia originál náčrtku, geometrického plánu alebo inej hodnovernej listiny špecifikujúcej nebytové priestory, aby neboli pochybnosti o pravosti daného dokumentu. Len za takéhoto vymedzenia by potom neboli dané pochybnosti pri nariadení exekúcie, ktoré konkrétne nebytové priestory sú predmetom exekučného titulu. Podmienky spôsobu uloženia povinnosti žalovaným neodkladným opatrením nie je možné upraviť len odkazom na zmluvu. Tieto podmienky však žalobca v podanom návrhu nesplnil. Dôvodnosť tohto úsudku je daná tiež tým, že podľa vyjadrenia žalovaných súd zistil, že v rodinnom dome je aj iný nájomca Slovak Telekom, a. s., ktorý je tiež užívateľom nebytových priestorov. 19. Ďalším procesným nedostatkom je, že žalobca nevymedzil povinnosť strpieť užívanie priľahlého pozemku k rodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory. Stavba so súp. č. 122 je postavená na parcele č. 357/2 pre k. ú. Y.. Prístup k uvedenej stavbe podľa náhľadu súdu na mape katastra nehnuteľností verejne prístupnej na internete (www.zbgis.skgeodesy.sk) však vedie od prístupovej cesty cez parcelu vo vlastníctve žalovaných s parc. č. 357/1, pre k. ú. Y.. To znamená, že požadovaný návrh nie je ani v tomto smere vykonateľný, pretože žalobca ako nájomca by v prípade vyhovenia návrhu síce mal možnosť nebytové priestory užívať, avšak nemal by možnosť sa k nim dostať. Bez právneho titulu prístupu k nebytovým priestorom cez parc. č. 357/1 by tak nebolo fakticky neodkladné opatrenie vykonateľné. Právnym titulom pre prechod cez uvedenú parcelu by nemohol byť ani II. výrok navrhovaného petitu, podľa ktorého by boli žalovaní povinní zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by žalobcovi bránili v užívaní nebytových priestorov a ich príslušenstva. Pod tento petit nemožno subsumovať aj vytvorenie právneho titulu prechodu/prejazdu do nebytových priestorov v rodinnom dome. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných dočasným prechodom alebo prejazdom cez pozemok parc. č. 357/1 musí byť jednoznačne vymedzené, pretože uvedený pozemok je samostatnou vecou, ktorá je nehnuteľnosť. II. výrok petitu žalobcu totiž len smeruje k tomu, aby žalobcovi bolo umožnené užívať nebytové priestory, nie aby žalobca mal dočasné oprávnenie užívať aj ďalšiu nehnuteľnosť žalovaných. Žalobca do návrhu na obmedzenie vlastníckeho práva k samostatnej parcele 357/1 nepretavil ustanovenie podľa čl. 1 ods. 4 zmluvy, kde bola vyjadrená povinnosť žalovaných umožniť po dobu nájmu nájomcovi a jeho klientom voľný priechod cez pozemok parc. č. 357 od cesty k vstupu do budovy. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných tiež musí byť jasne a zrozumiteľne vyjadrené vo výroku rozhodnutia súdu, aby bolo vykonateľné. Platia tu pritom závery ako v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia. 20. Napriek tomu, že vyššie uvedené nedostatky sú dôvodom pre zamietnutie neodkladného opatrenia, súd sa zaoberal aj hmotnoprávnymi dôvodmi predmetnej veci z dôvodu nastolenia právnej istoty medzi sporovými stranami. Súd zistil, že žalobca neosvedčil ani existenciu nároku, prevažne súkromnoprávneho charakteru, ako základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd podrobil skúmaniu článok 3 bod 3 a 4 zmluvy a zistil, že je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Predmetom vlastníckeho práva je okrem iného právo vec užívať. Je právom vlastníka rozhodnúť o spôsobe užívania veci, či prostredníctvom vlastného osobného užívania, alebo delegovaného na základe nájomnej zmluvy. Dojednanie v čl. 3 ods. 3 a 4 zmluvy je tzv. vedľajším zmluvným dojednaním, pretože nepredstavuje esenciálne (nevyhnutné) náležitosti zmluvy o nájme nebytového priestoru. Uvedené zmluvné dojednanie má v podstate charakter práva nájomcu na výhradné predĺženie nájomnej zmluvy za podmienok dodržania lehoty 6 mesiacov pred ukončením nájmu a je záväzné pre prenajímateľa. Doba predĺženia nájmu je stanovená na obdobie max. 20 rokov alebo neurčito, čiže je de facto a de iure neobmedzená. V prípade, ak prenajímateľ nebude súhlasiť s predĺžením nájmu, zakladá to dôvod, aby sa nájomca obrátil na súd, kde by pravdepodobne žiadal nahradenie prejavu vôle prenajímateľa s uzavretím zmluvy, rovnako tak v prípade neakceptovania navrhovanej ceny nájmu a dodávky služieb. Možno uzavrieť, že uvedené vedľajšie zmluvné dojednanie tak ponecháva nájomcovi možnosť, aby len on mohol byť neobmedzeným nájomcom nebytového priestoru podľa podmienok upravených v bode I, bod 1.6 kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2010. Prenajímateľ ako vlastník nehnuteľnosti tak v prípade využitia dojednaného inštitútu nemá pri uplynutí dohodnutej doby nájmu možnosť voľby, či chce predĺžiť nájom, voľbu v osobe nájomcu a je mu tiež odňatá možnosť voľby, aby po ukončení zmluvného vzťahu uplynutím doby nájmu mohol vec osobne užívať. Súd v tomto smere poukazuje na to, že nájomca má právo využiť prolongáciu aj na dobu určitú max. na 20 rokov, teda aj opakovane. Prenajímateľovi tak ostáva iba možnosť výpovede podľa dôvodov upravených v § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorej úprava je kogentná a v realite nemusí ani nastať. Zmyslom úpravy vlastníckeho práva, zakotveného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, vyjadrenej v zákonnej úprave § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka je absolútne panstvo nad vecou v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon, v tomto prípade Občiansky zákonník a ani iný osobitný predpis neumožňuje, aby si zmluvné strany (teda aj vlastník), dojednali taký spôsob obmedzenia vlastníckeho práva, ktorý je spôsobilý natrvalo vylúčiť vlastníka z osobného užívania veci, ako je tomu v danom prípade. Zákonodarca pamätal na spôsob predĺženia nájmu subsidiárnou aplikáciou ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany si tak dojednali vedľajšie zmluvné ustanovenie, ktoré nemá oporu v zákone a neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných. Je pravdou, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súd je ale toho názoru, že povaha výkonu vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka neumožňuje také odchýlenie, ktoré vylučuje vlastníka de facto z trvalého osobného užívania veci. Súd na základe toho dospel k záveru, že uvedené ustanovenie čl. 3 ods. 3 a 4 zmluvy odporuje úprave § 123 Občianskeho zákonníka a je teda absolútne neplatným zmluvným dojednaní pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Podporne tiež súd považoval uvedený právny úkon za neplatný, pretože v danej súvislosti odporuje dobrým mravom, nakoľko zakladá zjavnú nerovnosť medzi zmluvnými stranami. Účelom právnej úpravy občianskoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že účastníci majú rovnaké postavenie, čo v prejednávanej veci splnené nie je. 21. V prípade, ak by súd aj neuplatnil argumentáciu podľa ods. 20 tohto rozhodnutia, sú dané aj ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť. Žalobca nevzniesol voči žalovaným riadnym zákonom predpokladaným spôsobom návrh na uzavretie dodatku k zmluve alebo novej nájomnej zmluvy. Po právnej stránke v skutočnosti žalovaných o uzavretie novej zmluvy alebo dodatku nepožiadal. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka je potrebné, aby ten kto má záujem o uzavretie zmluvy (oferent) smeroval prejav vôle voči príjemcovi návrhu vo forme, ktorá spĺňa podstatné náležitosti navrhovaného právneho úkonu. Žiadosť žalobcu zo dňa 14.01.2020 však takéto náležitosti nespĺňa. Žalobca sám totiž od žalovaných žiadal, aby vypracovali návrh dodatku alebo novej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Tým porušil kontraktačný mechanizmus upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď nevystupoval ako oferent návrhu, ale žiadal, aby bol oferentom žalovaný 1/. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k postupu, ktorý bol upravený v čl. 3 ods. 3 zmluvy, nebol daný dôvod na to, aby sa žalobca obrátil na súd podľa čl. 3 ods. 4 zmluvy. Preto by jeho návrh podaný na súd bolo možné považovať ako predčasný. 22. O trovách konania súd s poukazom na znenie § 255 CSP rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní síce boli v konaní úspešní, avšak súd z obsahu spisu nezistil na ich strane vznik trov konania. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.