Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaných: 1/ R. K., X/ Z. K., stíhaných pre prečin výtržníctva podľa , prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 7.7.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaní: 1) R. K., H.. XX.XX.XXXX N. R., trvalé bytom D. K. XXX,

2) Z. K., H.. XX.XX.XXXX N. R., trvalé bytom S., Z. XX,

s ú v i n n í, ž e

obaja obžalovaní dňa 06.10.2019 v čase asi o 01:21 h v Hornej Strede v prevádzke kaviarne Chilli Caffe, s. r. o., Horná Streda 382 spoločne počas riadnych otváracích hodín fyzicky napadli R. Z., tak, že ho obaja opakovane viackrát udreli päsťami do hlavy a trupu, pričom ho nezranili a následne poškodili z vonkajšej strany vchodových dverí do prevádzky dve hliníkové žalúzie tým, že do nich hodili tri kovové stoličky a na terase poškodili viaceré stoly a stoličky tým, že na ne obaja spadli, kopali do nich a hádzali ich o zem, čím spoločnosti Chilli Caffe, s. r. o. so sídlom Horná Streda, 382, IČO: 46 6443 51 spôsobili škodu v celkovej výške 1.889,- EUR

t e d a

obžalovaní R. K. B. Z. K.: -dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, -spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní R. K. B. Z. K.:

- prečin výtržníctva podľa ,

- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa k

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný R. K.

Podľa , , s prihliadnutím na , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Obžalovaný Z. K.

Podľa , , s prihliadnutím na , , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 27.4.2020 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -20 zo dňa 20.4.2020 na obžalovaných R. B. Z. K., stíhaných pre prečin výtržníctva podľa , prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa , , ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 6.5.2020 vydal trestný rozkaz č.k. -83, ktorým uznal obžalovaných za vinných skutkovo a právne podľa obžaloby a uložil im podmienečný trest odňatia slobody. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil až na hlavnom pojednávaní a uviedol, že v podstate by sa mal obžalovaným uložiť ešte aj probačný dohľad a primerané povinnosti a obmedzenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.7.2020 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom za prítomnosti oboch obžalovaných po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásili obaja obžalovaní podľa , že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa a obžalovaným kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaní odpovedali : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď všetkých obžalovaných : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď všetkých obžalovaných : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď všetkých obžalovaných : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď všetkých obžalovaných : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď všetkých obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich priznania viny, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných z prečinov výtržníctva podľa a poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa , , pretože obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty uvedených prečinov.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením a to tak ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Z odpisu z registra trestov na oboch obžalovaných vyplýva, že neboli doposiaľ odsúdení za spáchanie trestného činu.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov na obžalovaného R. K. vyplýva, že bol doposiaľ tri krát postihnutý za priestupok, jeden krát za drobný dopravný a dva krát (v jednu noc) za počúvanie hlasnej hudby.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov na obžalovaného Z. K. vyplýva, že bol doposiaľ 6 krát postihnutý za priestupok, pričom sa vo všetkých prípadoch jedná o dopravné priestupky.

Zo správy o povesti na obžalovaného R. K. Obce Horná Streda vyplýva, že v obci žije na adrese trvalého pobytu s deťmi a družkou. Jeho správanie je slušné. Komisiou verejného poriadku riešený nebol.

Zo správy o povesti na obžalovaného Z. K. Obce Považany, vyplýva, že býva na adrese v obci spolu s otcom, je slobodný, jeho správanie medzi spoluobčanmi je bezproblémové. Nikdy nebol riešený Komisiou verejného poriadku ani nebol prejednávaný Obcou Považany v rámci priestupkového konania.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaným R. B. Z. K. ako druh trestu trest odňatia slobody a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u oboch obžalovaných zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa , že sa obžalovaní priznali a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej aj podľa , že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu, keďže obžalovaní svojimi vyhláseniami o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenili súd od dokazovania ich viny, ktorou skutočnosťou napomáhali súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a prispeli k hospodárnosti konania, pričom priznávali sa od začiatku prípravného konania. Ďalej im súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa , pretože nahradili poškodenej celú škodu už v prípravnom konaní, pričom došlo aj k ospravedlneniu sa. Súd obžalovaným priznal jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchali viac trestných činov podľa . Za takto určených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol potom ich pomer 3:1. Obžalovaným súd ukladal úhrnný trest za najprísnejšie trestný čin, ktorým bol prečin výtržníctva podľa , kde je základná trestná sadzba až na 3 roky. Vzhľadom k tomu, že u oboch obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, znižovala sa podľa a postupom podľa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozpätie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu až na 2 roky (horná hranica 36 mesiacov sa znížila o tretinu - teda o 12 mesiacov). Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy mal za to, že u oboch obžalovaných je potrebné uložiť trest odňatia slobody (hoci tento postup vzhľadom na výšku trestnej sadzby za trestný čin podľa v zmysle nie je obligatórny, avšak vzhľadom na spôsob spáchania skutku), ktorého bezprostredný výkon však nie je potrebný a je možné ho podmienečne odložiť s určením skúšobnej doby. Súd pritom prihliadol aj na predchádzajúci život obžalovaných, kedy neboli doteraz súdne trestaní, pracujú a javí sa, že spáchaný skutok bol skutočne len ojedinelým excesom z inak vedenia riadneho života obžalovaných. S prihliadnutím na predchádzajúci život oboch obžalovaných, neexistenciu žiadnej fyzickej agresivity v minulosti (trestnej ani priestupkovej), pozitívne správy z Obcí, je plne uveriteľné a podľa názoru súdu aj nevyhnutné k prihliadnutiu okolnosť, ktorú uvádzali obžalovaní, že ich skratové konanie súviselo aj s tým, že im len pár dní pred skutkom zomrela matka. Obžalovaní následne uhradili majetkovú škodu v celej výške aj sa ospravedlnili. Pokiaľ ide o prihliadnutie k následkom ich konania, následky na majetku odstránili úhradou škody a následok na poškodenom ktorého napadli nebol závažného charakteru, pretože tohto nezranili ako to vyplýva aj zo skutku. Obaja obžalovaní sa priznali, skutok oľutovali, urobili vyhlásenie o vine, nahradili škodu, ospravedlnili sa, čo podľa názoru súdu jasným spôsobom určuje aj ich postoj k spáchaným trestným činom, ktorý je významným kritériom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Tiež podľa názoru súdu prognóza ich ďalšieho života nie je negatívna, pretože išlo o v podstate jediné agresívne správanie v ich doterajšom živote. Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle , , pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osoby oboch obžalovaných s prihliadnutím na ich doterajší netrestaný život na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľov výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa , obžalovaným výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň im určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú súd považuje za dostatočnú a počas ktorej bude sledované vedenie ďalšieho života obžalovaných. Takúto

dĺžku skúšobnej doby súd vzhľadom na neexistenciu žiadnej agresivity v minulosti u obžalovaných a ich celkový predchádzajúci život, považuje za dostačujúcu. Pokiaľ ide o v podstate nesúhlas prokurátora, aj dôvod podania odporu proti trestnému rozkazu a to neuloženie probačného dohľadu obžalovaným a povinností a obmedzení v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosti zúčastniť sa sociálneho výcviku, súd uvádza, že osoby obžalovaných podľa jeho názoru neindikujú potrebu takéhoto prísnejšieho postihu a kontroly obžalovaných aj formou probačného dohľadu a povinností. Je potrebné si uvedomiť, že už samotné prejednanie veci súdom a následné odsúdenie na trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby (aj napriek tomu, že prichádzala zákonným spôsobom do úvahy aj možnosť alternatívneho trestu) spôsobuje, že správanie sa obžalovaných v skúšobnej dobe bude preverované, pričom v prípade, ak by sa nesprávali spoločensky akceptovateľným spôsobom, mohlo by dôjsť k rozhodnutiu o neosvedčení sa a povinnosti vykonať uložený trest o čom boli poučení aj po vyhlásení rozsudku. Podľa názoru súdu tak nie je v tomto prípade potrebné obmedzovať obžalovaných aj probačným dohľadom. Ich správanie je podľa správ obcí slušné a bezproblémové, nespáchali ani priestupok pod vplyvom alkoholu, nejaví sa žiadna osobitná potreba ukladania im zákazu požívania alkoholických nápojov alebo sociálneho výcviku vzhľadom na jeden exces v ich živote. Takéto povinnosti sú nevyhnutné podľa názoru súdu v prípade úplne iných osôb, resp. ich predchádzajúceho správania v živote a osobnostných charakteristík. Tiež sa nejaví ako potrebná osobitná kontrola probačným a mediačným úradníkom, ktorá je pre pracujúceho človeka spojená aj s obmedzeniami, kedy musí vymeškávať v práci za účelom dostavenia sa k probačnému a mediačnému úradníkovi na pravidelné kontroly. Je potrebné tiež uviesť, že probačný dohľad je koncipovaný v v podstate ako modifikácia podmienečného odkladu výkonu trestu najmä na prípady, kedy si osoba páchateľa alebo jeho pomery vyžadujú prísnejšiu kontrolu. Aj samotný vychádza z toho, že obligatórne sa probačný dohľad ukladá až v prípade, ak sa ukladá trest odňatia slobody (ktorého výkon sa odkladá) nad dva roky do troch rokov, teda v rámci prísnejšej trestnej sadzby. Z vyššie uvedených dôvodov súd probačný dohľad a s tým spojené navrhované povinnosti obžalovaným neuložil, pričom súd dodáva, že aj trest má byť uložený len do miery nevyhnutnej pre splnenie jeho účelu, ktorý je dostatočne naplnený už aj podmienečným trestom so skúšobnou dobou bez uloženia probačného dohľadu. Takto uložený trest podľa názoru súdu napĺňa dostatočne účel trestu, plní funkciu ochrany spoločnosti a plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.