Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-98-2019.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: M.. K. K., bytom Nitra, Stavbárska 20, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06. 11. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06. 11. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 07. 2019 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 07. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 06. 05. 2019 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 25 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasí so spôsobom posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako i so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu predložila nové lekárske nálezy.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 16. 10. 2019, oboznámil sa s pripojenou lekárskou dokumentáciou ako aj nálezom ortopedickým zo dňa 22.11.2018, neurologickým zo dňa 20. 06. 2019, rtg. LS zo dňa 22. 08. 2019. U žalobkyne sa jedná
o stav po vrodenej luxácii kĺbov s obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu stredného stupňa, artroza ľavého bedrového zhybu I. -II., skrátenie ĽDK o 1.5 cm, lumbalgia bez radikulopathie. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav a uviedol, že ako to vyplýva z lekárskej dokumentácie a samotného vyšetrenia posudkovým lekárom ústredia žalobkyňa sa narodila s vykĺbením bedrových kĺbov, po ktorom pretrváva porucha hybnosti oboch kĺbov, najmä vľavo a vznik artrotických zmien I. - II. stupňa. Pod vplyvom základného ochorenia došlo aj k skráteniu ĽDK asi o 1,5cm. Lumbalgia je dôsledkom skrátenie ĽDK, nie je však prítomné dráždenie periférnych nervov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár stav po vrodenej luxácii bedrových kĺbov s obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu stredného stupňa podľa kap. XV. odd. G, položka 41.2 písm. a/, k čomu prislúcha miera poklesu 25 %, čo je horná hranica rozpätia.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala opätovne na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Poukazovala, že má odrobených vyše 20 rokov v školstve, cíti sa byť poškodená rozhodnutím sociálnej poisťovne. Predložila k žalobe ďalšie lekárske nálezy z 22. 08. 2019.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 01. 2020 poukázala na to, že zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár sa zaoberal všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobkyňa predložila k žiadosti na invalidný dôchodok. Ako sa vyjadril v posudku posudkový lekár, žalobkyňa sa narodila s vykĺbením bedrových kĺbov, po ktorom pretrváva porucha hybnosti oboch kĺbov, najmä vľavo a vznik artrotických zmien I. - II. stupňa. Vplyvom základného ochorenia došlo aj k skráteniu ľavej dolnej končatiny asi o 1,5cm. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je h orná hranica zákonného rozpätia od 20% do 25%. Lumbalgia je dôsledkom skrátenia ľavej dolnej končatiny, nie je však prítomné dráždenie periférnych nervov. Súčasný zdravotný stav účastníčky konania nepodmieňuje uznanie invalidity.
Na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobkyňa na posúdenie zdravotného stavu doložila, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne určili rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, a to stav po vrodenej luxácii bedrových kĺbov s obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu stredného stupňa, ktoré je zaradené do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 41 - obmedzenie pohybu bedrových kĺbov, bodu 41.2 - stredného stupňa písm. a/ - jednostranné podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 20-25%.
Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti. 10. Zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť, pretože zdravotný stav žalobkyne bol náležite posúdený posudkovým lekárom a neboli zistené rozpory medzi ich závermi. 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 06. 05. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 06. 05. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa jednostranné podľa kapt. XV., odd. G, položka 41.2 písm. a/ a určil mieru poklesu 25 %. Svoj posudok zdôvodnil tým, že žalobkyňa sa narodila s vykĺbeným bedrovým kĺbom, ktorý bol liečený konzervatívne. Do adolescentného veku absolvovala viackrát kúpeľnú liečbu, v tomto období merania dĺžky končatín sa zisťuje skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1,5cm, v poslednom roku je bolesť v triesle a únavové zhoršenie strereotypu chôdze, čo bolo dôvodom ortopedického vyšetrenia. S navrhovaným operačným riešením implantovaním umelého kĺbu zatiaľ nesúhlasí. Artrotické zmeny na pravej coxe ortopéd zaraďuje do III. stupňa. V objektívnom náleze je prítomné ľahké napádanie na ľavú dolnú končatinu so svalovým úbytkom hornej tretiny stehna. Hybnosť v bedre obmedzená v ľahkom, maximálne stredne ťažkom stupni, čo zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 %.
13. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 31. 07. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - neurologické z 20. 06. 2019 a ponechal posudkový nárok bez zmeny, s tým, že žalobkyňa nie je invalidná. Miera poklesu je 25 %.
14. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 625 620 6407 0 zo dňa 06. 11. 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.
15. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 16. 10. 2019, oboznámil sa s pripojenou lekárskou dokumentáciou ako aj nálezom ortopedickým zo dňa 22.11.2018, neurologickým zo dňa 20. 06. 2019, rtg. LS zo dňa 22. 08. 2019. U žalobkyne sa jedná o stav po vrodenej luxácii kĺbov s obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu stredného stupňa, artroza ľavého bedrového zhybu I. -II., skrátenie ĽDK o 1.5 cm, lumbalgia bez radikulopathie. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav a uviedol, že ako to vyplýva z lekárskej dokumentácie a samotného vyšetrenia posudkovým lekárom ústredia žalobkyňa sa narodila s vykĺbením bedrových kĺbov, po ktorom pretrváva porucha hybnosti oboch kĺbov, najmä vľavo a vznik artrotických zmien I. - II. stupňa. Pod vplyvom základného ochorenia došlo aj k skráteniu ĽDK asi o 1,5cm. Lumbalgia je dôsledkom skrátenie ĽDK, nie je však prítomné dráždenie periférnych nervov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár stav po vrodenej luxácii bedrových kĺbov s obmedzením hybnosti ľavého bedrového kĺbu stredného stupňa podľa kap. XV. odd. G, položka 41.2 písm. a/, k čomu prislúcha miera poklesu 25 %, čo je horná hranica rozpätia.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 18. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 20. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 21. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
22. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 23. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.
24. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).