Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B5-39C-36-2023.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Subarea
B5-39C/36/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: Y., s.r.o., so sídlom XXX XX R. XXX, B.: XX XXX XXX, zastúpený: C.. C. L., advokát, so sídlom XXX XX R. XXX, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. námestie XXXX/X, XXX XX R., zastúpený: K. kancelária G., s.r.o., so sídlom H. trieda XX, XXX XX U., o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia v spore o zaplatenie X.XXX,XX Y. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Žalobca je povinný zložiť peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX Y. do úschovy G. súdu R. IV, a to do XX dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX Y. s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom neuhradenia odmeny za právne služby.
2. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k žalobe a zároveň navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalobcovi povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX Y. do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný odôvodnil tak, že žalobcom uplatnený nárok označil za nedôvodný, nezákonný a taktiež v rozpore dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodňuje titulom uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca k žalobe nepripojil. Kým žalobca výzvou dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na úhradu odmeny za právne služby vo výške X.XXX Y. (predmetná výzva nie je súčasťou súdneho spisu, poznámka súdu), následne výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu odmeny za údajne poskytnuté právne služby už v sume X.XXX,XX Y., spolu so zaslaním vyčíslenia trov právnych služieb a faktúry. Medzi uvedenými dňami nedošlo k žiadnemu poskytnutiu právnych služieb. Žalovaný už vo svojich písomných odpovediach adresovaných žalobcovi uviedol, že nemá vedomosť, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, nemá vedomosť, že by sa zaviazal na úhradu podielovej odmeny v neznámej výške alebo tarifnej odmeny v sume X.XXX Y. resp. tarifnej odmeny v sume X.XXX,XX Y.. Rovnako žalovaný nemá vedomosť, že by mu žalobca pred začatím akéhokoľvek úkonu vopred oznámil a výslovne ho upovedomil o výške podielovej/ tarifnej odmeny. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, dohodu o výške odmeny za právne služby, dohodu o výške podielovej/tarifnej odmeny, potvrdenie o výške odmeny ešte pred vykonaním úkonu, potvrdenie o vykonaní písomných rokovaní, nepredložil výsledok (listiny, vykonané úkony a pod) ním deklarovaných právnych služieb. Žalobcom
uplatnený nárok v tomto konaní vyplýva z údajného poskytovania právnych služieb v čase kedy žalobca resp. jeho spoločník a štatutár advokáciu vykonával prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, a to C.. C. L. a spol. s.r.o., ktorá následne od XX.XX.XXXX zmenila obchodné meno na Y. s.r.o. Q. považuje praktiky žalobcu za nezákonné a v hrubom rozpore so základnými princípmi výkonu advokácie. Žalovaný poukázal na to, že podľa všeobecne dostupných informácií na webovej stránke finstat.sk, žalobca od roku XXXX nevedie účtovníctvo spoločnosti, čo je v priamom rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä však v rozpore so stavovskými predpismi a je navyše dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Posledné daňové priznanie bolo podané a zverejnené za kalendárny rok XXXX. Žalovaný má zato, že žalobca riadne nevystavil a nezaúčtoval faktúru v sume X.XXX,XX Y. a ani si nesplnil daňovo odvodové povinnosti, čo len potvrdzuje účelový a špekulatívny charakter konania žalobcu. Žalovaný lustrovaním žalobcu cez google.sk zistil, že podľa zdroju markiza.sk, ktorá dňa XX.XX.XXXX zverejnila informácie, a to článok a video s názvom: „R. šéf kriminálky v F. má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry“, na základe zverejnených informácií má, resp. mal byť žalobca zapletený do ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych dodávateľských faktúr a pokladničných dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne neoprávneným nárokom na odpočítanie dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o sumu XX.XXX Y.. Vzhľadom k tomu žalovaný považuje doterajšie konanie žalobcu za špekulatívne, čo potvrdzuje špekulatívnosť a zámer uplatneného nároku. Navyše spoločníkom a konateľom žalobcu je/bola osoba obvinená z „daňových“ trestných činov súvisiacich s neoprávneným vystavovaním faktúr obdobne ako v tomto konaní a v súčasnosti je proti žalobcovi ako povinnému vedené exekučné konanie na Okresnom súde R. R., pod sp.zn. XXEK/XXXX/XXXX v prospech oprávneného G. F.. Vzhľadom na uvedené existujú dôvodné obavy, či žalobca vôbec vlastní majetok a je fungujúcou spoločnosťou alebo iba zadlženou „schránkovou firmou“. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR z XX. novembra XXXX, sp. zn. B.. ÚS XXX/XXXX. Žalovaný má za to, že podaná žaloba celkom nesporne je špekulatívny spôsob zneužívanie práva smerujúceho k produkovaniu sporov v snahe sa bezdôvodne obohatiť, a to bez akéhokoľvek rizika znášania zodpovednosti za neúspech v konaní, nakoľko celkom evidentne je žalobcom zadlžená, nemajetná a nefungujúca spoločnosť. Na strane druhej je žalovaný, ktorý za výsledok sporu ručí celým svojim majetkom s priamou a vykonateľnou zodpovednosťou za výsledok sporu. V tomto prípade dochádza k nerovnováhe práv a povinností, z toho v konečnom dôsledku vyplývajúcej aj zodpovednosti za výsledok sporu. Súd je z pohľadu žalovaného povinný v konaní hľadať spravodlivé vyváženie oprávnenia žalobcu podať žalobu, avšak na strane druhej regresný nárok žalovaného za aktívne bránenie sa v spore pre prípad, pokiaľ žalobca dôkazné bremeno neustojí. V záujme vyváženosti práv a povinností, hospodárností a účelnosti súdneho konania v snahe vyhnúť sa zneužitiu a bezdôvodnému produkovaniu sporov bez rizika na strane žalobcu, preto navrhol, aby žalobca zložil peňažnú sumu X.XXX,XX Y. do úschovy súdu, čo predstavuje „preddavok na trovy konania“ v rozsahu 10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny, vrátane režijného paušálu a DPH (nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH), čo považuje za primerané aspoň pre zachovanie elementárneho stupňa spravodlivosti a zodpovednosti za výsledok sporu.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný pripojil nasledovné listiny: internetový článok s názvom: R. šéf kriminálky v F. má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry, informácie zo stránky W..sk, informáciu z internetovej stránky registra poverení na vykonanie exekúcie.
5. D. § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 121 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „SPR“), na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.
14. Podľa § 122 SPR, súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.
15. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
16. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
18. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X M V. X/XXXX). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
19. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, bude jeho nariadenie namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti poukazujúce na potrebu takejto dočasnej úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na dôvodnú obavu z reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojené listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení a má za to, že návrh je dôvodný, nakoľko žalovaný preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.
21. Žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade jeho úspechu v spore, budúca exekúcia nároku prípadne úspešného žalovaného na náhradu trov konania bude zmarená, a to vzhľadom na výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie žalobcu, ktorý navyše od roku XXXX nemá zverejnené účtovné závierky, je podľa verejne dostupných informácií dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je na neho vedená exekúcia na Okresnom súde R. R., pod sp.zn. XXEK/XXXX/XXXX v prospech oprávneného G. F.. Nie sú dostupné žiadne údaje o existencii majetku žalobcu. Podľa verejne dostupných informácii zdroju markiza.sk zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva z článku s názvom: „Bývalý šéf kriminálky v F. má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry“, mal byť žalobca zapletený do ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych dodávateľských faktúr a pokladničných dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne neoprávneným nárokom na odpočítanie dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o sumu XX.XXX Y.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za osvedčené, že existujú dôvodné obavy, že budúca exekúcia nároku žalovaného na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej bude ohrozená. Žalovaným tvrdené skutočnosti o pravdepodobnej nemajetnosti žalobcu považuje súd vzhľadom na vyššie uvedené za dostatočne osvedčené.
22. Žalovaný navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zloženie sumy vo výške X.XXX,XX Y. ako preddavku na trovy konania, čo predstavuje hodnotu 10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny, vrátane režijného paušálu a N. (nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH), čo považuje súd za primerané, dôvodné a opodstatnené vzhľadom na predpokladaný počet úkonov v konaní pred súdom prvej inštancie a prípadne aj odvolacím súdom. Súd má za to, že táto suma je primeraná, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci je XXX,XX Y., režijný paušál je vo výške XX,XX Y., plus N. je spolu 301,28 Y. za jeden úkon právnej služby, t.j. X.XXX,XX Y. za desať úkonov právnej služby. E. ďalej uvádza, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalobcu.
23. Pri posudzovaní dôvodnosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd prihliadal aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze z XX. novembra XXXX,
sp. zn. B.. ÚS XXX/XXXX-XX uviedol, že „D. bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť stabilnou súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom a zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.“ I keď žalobca v tomto konaní je slovenskou obchodnou spoločnosťou, aj v jeho prípade možno konštatovať, že ide o právnickú osobu, u ktorej je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu v spore bola spôsobilá reálne zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy spojené s konaním začatým práve na základe ňou podanej žaloby.
24. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
26. Žalovaný sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany zabezpečenia budúcej peňažnej pohľadávky ako potenciálne oprávnený v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v citovaných ustanoveniach CSP a Spravovacieho poriadku, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného inštitútu. Súd ustálil, že žalovaný osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným opatrením, osvedčil ohrozenie svojho práva Zloženie peňažnej sumy do úschovy v požadovanej výške nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, nakoľko výška peňažnej pohľadávky žalovaného nie je určená (ešte nevznikla) a nie sú identifikované veci, práve alebo iné majetkové hodnoty žalobcu. Neodkladné opatrenie je v danom prípade jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalovaného súdom.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.