Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12Csp-65-2019.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: M. G., G.. XX.XX.XXXX, O. M. G. U., o zaplatenie 111,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 111,72 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2018 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok náhradu trov konania 100%. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 63,36 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 16,50 eur na ďalších trovách, k rukám advokáta žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 30.11.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 111,72 eur, úrok z omeškania 5% ročne a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná podľa zmluvy o dodávke elektriny odoberala elektrickú energiu, za dodávku však nezaplatila. Za odber elektrickej energie žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 111,72 eur faktúrou č. 683007001 splatnou k 30.09 2018. Žalovaná nezaplatila ani po následnej výzve.
(2) Súd vo veci vydal dňa 30.10.2019 platobný rozkaz, ktorý bol s poukazom na § 266 ods. 1, 3 CSP zrušený uznesením zo dňa 10.03.2020. Žalovaná nemá evidovanú adresu trvalého pobytu, na fakturačnej adrese nepreberá poštu, preto jej žaloba bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, dňom 27.03.2020.
(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(5) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie / spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
(7) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(8) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(9) Strany sporu dňa 29.11.2017 uzavreli zmluvu o (združenej) dodávke elektriny. Žalobca dodával žalovanej elektrinu na v zmluve určené odberné miesto (Trhová Hradská). V zmysle obchodných podmienok žalovanej boli vyúčtované zo strany žalobcu ako dodávateľa služby a poplatky, vyúčtovanú čiastku (žalobný nárok) k žalobe pripojenou faktúrou č. 683007001 za poskytované služby v období 29.11.2017 až 30.06.2018 žalovaná nezaplatila v lehote splatnosti, ani na výzvu advokáta listom zo dňa 30.01.2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali obchodné podmienky a cenník
(10) Podľa § 36 ods. 2 zák. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k určenému meradlu, b) udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, c) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy, d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené prevádzkovateľom distribučnej sústavy na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny, e) uhradiť odvod určený osobitným predpisom spôsobom podľa osobitného predpisu.
(11) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
(12) Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(13) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(14) Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(15) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(16) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. K nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje § 494 OZ. Žalovaná nárok žalobcu nesporovala, neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny. Žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd preto žalobe vyhovel, zároveň z priznanej sumy súd priznal aj nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaná sa s platením preukázateľne dostala do omeškania. (18) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(19) Žalobca ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanej v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) súd rozhodol zároveň, keďže ide s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach o vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a na trovách právneho zastúpenia podľa špecifikácie advokáta v žalobe tarifnú odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby) po 16,60 eur, paušálne výdavky 2x 9,80 eur, k tomu 20% DPH, spolu 63,36 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)