Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-9-2019.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Heged?šovou, Majerníkova č. 3/A, Bratislava, proti žalovanej: H. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. R. Č.. XXXX/XX, L., o zaplatenie istiny 128,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 128,- €, zmluvnú pokutu v sume 33,- €, zmluvný úrok v sume 34,- € a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,- € od 09.05.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 100,- €, odplaty v sume 28,- €, zmluvnej pokuty v sume 33,- €, poplatku za upomienky v sume 270,- €, zmluvného úroku vo výške 34 % ročne zo sumy 100,- € od 06.05.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,- € od 09.05.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 100,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a úrok spojený s úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 62,- €, t. j. žalovaná sa zaviazala do 06.05.2016 vrátiť celkovú sumu 162,- €. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaväzuje sa zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33,- €. Vzhľadom na to, že žalovaná svoj záväzok riadne a včas neplnila a stratila výhodu splátok, žalobca ju vyzval na úhradu záväzku, pričom v zmysle Všeobecných podmienok žalovaná sa zaviazala za každú zaslanú upomienku (celkovo bolo zaslaných 9 upomienok) uhradiť čiastku 30,- €, t. j. celkovo sumu 270,- €. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 0,- €. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a Výpisom žalobcu z obchodného registra.
2. Žalovaná na adrese svojho trvalého pobytu (R. Č.. XXXX/XX, L.) neprevzala žalobu v odbernej lehote. Súd ani po šetrení bydliska žalovanej prostredníctvom lustrácií v registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a Zboru väzenskej a justičnej stráže nezistil iné bydlisko žalovanej, preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a tak podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nastala zákonná fikcia doručenia žaloby bez ohľadu na to, či sa žalovaná o žalobe dozvedela.
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
5. Konštatujúc splnenie zákonných podmienok v zmysle citovaného ustanovenia § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako veriteľ dňa 06.05.2015 uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver v sume 100,- €, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť v celkovej sume 162,- € (výška úveru + odplata za poskytnutie úveru 28,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/ 28 % + zmluvný úrok 34 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 34,- €). Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 06.05.2016. Za predpokladu, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v zmluvne dohodnutej lehote, žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v sume 33,- €. Žalovaná sa tiež zaviazala zaplatiť žalobcovi čiastku 30,- € za každú zaslanú upomienku, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
8. Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, veriteľ upozorňuje spotrebiteľa, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok stanovených v zmluve spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a veriteľovi vznikne právo na realizáciu zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od zmluvy a/alebo právo domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne.
9. Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 CSP, súd považoval za nesporné žalobcom deklarované skutkové tvrdenia, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť riadne a včas splatiť svoj dlh (úver), nakoľko žalovaná v konaní neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 do 30.09.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu v posudzovanom spore bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že pohľadávku žalobcu uhradila, resp. aspoň čiastočne uhradila, ale s prihliadnutím na jej procesnú nečinnosť, súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach žalobcu a mal preukázané, že žalovaná úver v celkovej sume 162,- € žalobcovi riadne a včas (do 06.05.2016) nevrátila, preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne opodstatnený a vyčíslený v správnej výške.
20. Pokiaľ ide o právne posúdenie charakteru jednotlivých nárokov, z ktorých pozostáva pohľadávka žalobcu v sume 162,- €, súd uvádza, že odplata v sume 28,- € ako RPMN za poskytnutie úveru v sume 100,- € nemá právny základ v legálnej definícii podľa § 121 Občianskeho zákonníka, preto súd uvedenú čiastku 28,- € priznal žalobcovi ako súčasť istiny, a nie ako príslušenstvo pohľadávky.
21. Žalobcovi v posudzovanom spore vznikol tiež nárok na zmluvnú pokutu, keďže uvedené právo si zmluvne dojednal so žalovanou v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, v konkrétne stanovenej sume (33,- €) a žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhradiť svoj dlh, na základe čoho je zo strany žalobcu opodstatnene sankcionovaná paušálnym jednorazovým poplatkom za omeškanie s peňažným plnením a súd žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 33,- € priznal.
22. V súvislosti s príslušenstvom pohľadávky súd uvádza, že žalobcovi vznikol nárok na dojednaný zmluvný úrok vo výške 34 % ročne z poskytnutého úveru (zo sumy 100,- ) ako odplata za poskytnutý úver, ktorý činil sumu 34,- €, ak by žalovaná splnila svoj záväzok vrátiť úver riadne a včas (do 06.05.2016). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že právny dôvod žalobcu na zmluvný úrok daný je, avšak žalobca si ho uplatnil za nesprávne obdobie (od 06.05.2015 do zaplatenia) a tým aj v nesprávnej konečnej výške, čím neoprávnene modifikoval charakter zmluvného úroku ako odplaty na sankciu (postih), ktorú funkciu má plniť úrok z omeškania a jemu zodpovedajúce obdobie, ktorého koniec nemožno určiť konkrétnym dátumom vzhľadom na nevedomosť, kedy dlžník svoj dlh splní. V prípade zmluvného úroku je však jednoznačne pevnou sumou určiteľné, za ktoré obdobie má dlžník úrok zaplatiť, nakoľko termín konečnej splatnosti úveru je zrejmý zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a do tohto termínu (do 06.05.2016) vznikla povinnosť žalovanej úrok zaplatiť, preto žalobca si nemôže uplatňovať zmluvný úrok za obdobie nasledujúce po uvedenom dátume; týmto postupom si totiž duplicitne, popri úroku z omeškania, uplatňuje zmluvný úrok nad rámec, ktorý mu zmluvne prináleží. V danom prípade možno analogicky uplatniť uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5Cdo 42/2020, podľa ktorého „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Bez ohľadu na vyhlásenie/nevyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ak by žalovaná riadne a včas splnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zaplatila by úrok nepochybne v sume 34,- €, preto súd priznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok v tejto sume a v prevyšujúcej časti uvedený nárok zamietol.
23. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému poplatku v sume 270,- € za upomienky, ktoré mal žalovanej vystaviť (9 upomienok po 30,- €), súd uvádza, že ide o nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcu, ktorých vznik je nutné preukázať. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal náklady v sume 270,- € titulom upomienok zaslaných žalovanej, keď nepredložil žiadny doklad o ich úhrade, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobcovi vznikli účelne vynaložené náklady v súvislosti s uplatňovaním svojho práva. Navyše podmienkou vzniku zmluvnej povinnosti žalovanej na zaplatenie poplatku za upomienku bola povinnosť žalobcu doručiť žalovanej písomnú výzvu na úhradu uvedeného poplatku a ani splnenie tejto povinnosti žalobca nepreukázal, nakoľko žiadnu písomnú výzvu adresovanú žalovanej nepredložil. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na poplatok za upomienky v celom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu deň po termíne konečnej splatnosti úveru (po 06.05.2016), keďže žalobca predčasnú splatnosť úveru s prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe zrejme nevyhlásil. Nárok na zákonné úroky z omeškania tak vznikol žalobcovi od 07.05.2016, ale vzhľadom na viazanosť súdu žalobným návrhom, súd mu priznal úroky z omeškania až od 09.05.2016 tak, ako si uplatnil sám žalobca.
27. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 09.05.2016) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny (zo sumy 128,- €) od 09.05.2016 do zaplatenia.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že žalobcovi, ktorý bol plne procesne úspešný v žalovanej istine, priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.