Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-125-2020.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/125/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného V. Z., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 13.05.2020 pod sp. zn. 8Nt/48/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného V. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona vyslovil, že sa odsúdený V. Z., v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Skalica pod sp. zn. 6T/14/2018 neosvedčil a preto trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace vykoná.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd odsúdeného zároveň zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody pristúpil súd preto, že sa odsúdený V. Z. dopustil v 12 mesačnej skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6T/14/2018 zo dňa 14.06.2018, právoplatným dňa 10.07.2018 (pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona) ďalšej protispoločenskej činnosti, a to prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spáchaného dňa 12.11.2018, za čo bol následne sankcionovaný trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, zo dňa 15.11.2018 pod sp. zn. 0T/55/2018 ( pozn. správne malo byť „ sp. zn. 0T/58/2018“).
Podľa názoru okresného súdu, práve spáchanie vyššie uvedenej protiprávnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vytvára zákonný predpoklad na vyslovenie neosvedčenia sa v skúšobnej dobe uloženej mu predchádzajúcim odsúdením, resp. pre nariadenie výkonu už skôr uloženého pôvodne podmienečného trestu odňatia slobody. Zaradenie odsúdeného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zdôvodnil okresný súd skutočnosťou, že odsúdený v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený V. Z., ktorú zdôvodňoval ( na č.l. 16 spisu) jednak tým, že nemal vedomosť o termíne verejného zasadnutia, ktoré sa konalo o premene trestu, nakoľko mu domov prišlo iba upovedomenie o termíne pojednávania na deň 02.07.2020 ( v tomto smere poukazoval na predvolanie z č.l. 18 spisu) a tiež tým, že v súčasnej dobe vedie riadny život, zamestnal sa a preto nechce ísť do výkonu trestu.
Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie správne okresný súd rozhodol, pokiaľ nariadil odsúdenému V. Z. výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6T/14/2018 zo dňa 14.06.2018, právoplatným dňa 10.07.2018.
Materiálnym základom pre takéto rozhodnutie je preukázateľná skutočnosť spočívajúca v tom, že odsúdený počas skúšobnej doby, ktorá mu plynula od 11.07.2018 do 11.07.2019, spáchal (dňa 12.11.2018) opakovane ďalšiu protiprávnu činnosť v podobe prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keď zavineným konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Okresný súd v tejto súvislosti veľmi výstižne poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali jeho rozhodnutie, a to predovšetkým na osobu odsúdeného, ktorý opätovne pácha protispoločenskú činnosť, čo svedčí o tom, že podmienečné odsúdenie na odsúdeného nemá dostatočný prevýchovný vplyv a preto je nutné na neho pôsobiť len trestom represívnym. Odsúdený teda jednoznačne nevyhovel zákonnej podmienke riadneho vedenia života, čo spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami zakladá dôvod na premenu trestu tak, ako to vyslovil okresný súd v enunciáte napadnutého uznesenia.
Nad rámce odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd uvádza, že podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím konaní dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody opätovným páchaním protispoločenskej činnosti, pričom ani prezentované dôvody odsúdeného v podanej sťažnosti ( o tom, že v súčasnej dobe už riadne pracuje a nepácha protispoločenskú činnosť ...) nemajú žiaden vplyv na rezultát prvostupňového súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia výstižne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom s jeho závermi sa sťažnostný súd stotožňuje a v ďalšom na ne bez potreby ich opakovania odkazuje.
Rovnako správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený týmto súdom, nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného týkajúce sa jeho nevedomosti o termíne verejného zasadnutia okresného súdu nariadeného na deň 13.05.2020, sťažnostný súd len uvádza, že tieto sa nezakladajú na pravde, nakoľko upovedomenie o termíne verejného zasadnutia okresného súdu bolo odsúdenému riadne doručené dňa 13.03.2020, o čom svedčí doručenka potvrdená vlastnoručným podpisom odsúdeného na č.l. 7 spisu. Pokiaľ odsúdený namieta, že mal vedomosť len o termíne verejného zasadnutia na deň 02.07.2020 ( o čom aj predložil písomné predvolanie), na tomto mieste sťažnostný súd uvádza, že toto predvolanie (na č.l. 18) sa netýka predmetného konania o premene podmienečného trestu, ale verejného zasadnutia OS Skalica, pod sp. zn. 0T/58/2018, týkajúceho sa výhradne rozhodovania okresného súdu o nariadení náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest podľa § 432 ods.2 Tr. zák. v inom konaní, preto sťažnostný súd nepovažuje ani túto námietku odsúdeného za opodstatnenú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto Krajský súd v Trnave rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.