Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-86-2017.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci obvineného S. N.O., R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. D. N. D., R.. X. O. XXX/XX, N. D. Č. W.J., D., A. XX, trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 7. júla 2020 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný : S. N. E. T. W. Á. Š., R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. D. N. D., R.. X. O.Q. XXX/XX, O. R. A. D. - A. XX, na slobode, zamestnaný, j e v i n n ý , ž e ako otec mal. A. N., R.. XX.XX.XXXX, O. K.. R. N., R.. X.XX.XXXX, C. D. N. D. a inde od 01.06.2016 doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na mal. A. O. K.. R. vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 8P/21/2016-25 zo dňa 25.05.2016, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne na každé dieťa k rukám matky Z. N., D. D. N. D., R.. X. O. Č.. XXX/XX, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, túto riadne neplnil, pričom nebol poberateľom sociálnych dávok a príspevkov, v období od 26.04.2016 do 05.10.2016 pracoval a od 01.12.2016 do 30.11.2017 pracoval v spoločnosti ManpowerGroup s.r.o. Mladá Boleslav, so spoločnosťou VUES Brno, s.r.o. uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom do práce 02.01.2017 na dobu určitú do 30.06.2017, so spoločnosťou IMPACT INDUSTRY Brno, a.s. uzatvoril pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 17.03.2016 so skúšobnou dobou 3 mesiace na dobu neurčitú, so spoločnosťou Lasspektrum s.r.o. Brno uzatvoril pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2019 s nástupom do práce dňa 24.06.2019 na dobu určitú do 23.12.2019, pričom v období od 15.01.2018 do 26.04.2019 bol dočasne práceneschopný, pričom v tomto období bol povinný pri dočasne zníženom príjme uhrádzať na maloleté deti 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa, t. j. za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 v sume 27,32 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa /spolu 54,64 Eur mesačne/ a od 01.07.2018 do 30.06.2019 v sume 28,08 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa /spolu 56,16 Eur mesačne/, čím spôsobil dlh na výživnom vo výške 10 001,76 Eur, t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyslene neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l ´
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 36 / dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné vyčíslené v skutkovej vete tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 745/16/3304 - 17 zo dňa 24.03.2017. Vo veci vydal súd vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest. Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný ako aj jeho obhajca odpor v zákonnej lehote. Na podklade podaného odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na 05.06.2018, 24.09.2018, 08.04.2019, 28.05.2019, 08.10.2019, 13.01.2020, 12.05.2020 a 07.07.2020, kedy súd vyhlásil predmetný rozsudok. Na hlavné pojednávanie bol predvolaný obžalovaný, poškodená a bol o jednotlivých termínoch bol upovedomený prokurátor. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej a prečítaním listinných dôkazov vzťahujúcich sa ne prejednávanú vec a osobu obžalovaného, najmä oboznámil rodný list A. N. O. R. N., rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 8P/21/2016-25 zo dňa 25.05.2016, potvrdenie o návšteve školy, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, správy Sociálnej poisťovne, správa spoločnosti Manpower Group, s.r.o., potvrdenie o mzde obžalovaného od spoločnosti Manpower Group, s.r.o., potvrdenie o príjme obžalovaného od spoločnosti Manpower Group, s.r.o., pracovná zmluva medzi Manpower Group s.r.o. a S. N., pracovno-právne podmienky Vues Brno, s.r.o., pracovná zmluva medzi Impact Industry Brno, a.s.. a S. N., zápisnica s návrhom na vykonanie exekúcie, správa o povesti obžalovaného z mesta D. N. D., register priestupkov, Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, odpisy z registra trestov obžalovaného, rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti v Českej republike vystavenej obžalovanému, správa o ambulantnom vyšetrení, správa o ambulantnom vyšetrení obžalovaného vo Fakultnej nemocnici Brno, pracovná zmluva medzi Lasspektrum s.r.o. a S. N.. Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči synovi A. N. O. R. N. v období od 01.06.2016 až doposiaľ, t.j. do 07.07.2020, kedy bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 25-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky Z. N., neplní napriek tomu, že táto povinnosť mu ako rodičovi ukladá v § 62 a nasl. priamo Zákon o rodine a táto mu bola deklarovaná Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/21/2016 - 25 zo dňa 25.05.2016 a určená vo výške 150,- Eur na každé dieťa. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý, na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu za stíhaný skutok i dlhu na výživnom. Jeho vedomosť tiež vyplýva z citovaného civilného rozhodnutia o určení výšky výživného. V prvom rade poukazuje, že dôvodom neplatenia výživného je nedostatok finančných prostriedkov, ktoré nemá, napriek tomu, že pracuje, lebo ich použije na zaplatenie nájomného a svoje živobytie, a v druhom rade poukázal na svoje onkologické ochorenie, na ktoré sa liečil v Č. W. a bol kvôli nemu i práceneschopný. Ďalej vo výpovedi pred súdom uviedol, že sa podieľa na chode domácnosti svojej priateľky v Č.E. W.. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodenej Z. N., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť od 01.06.2016. V dôsledku riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti poberala náhradné výživné na obe deti od úradu práce sociálnych vecí a rodiny, čo je potvrdené tiež správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená vyššie citovaným civilným súdnym rozhodnutím považuje súd za primeranú s prihliadnutím na vek detí (dospievajúce deti so zvýšenými potrebami na stravu a ošatenie), ich osobným
i školským potrebám. V súvislosti s ochorením obžalovaného, ktorý mal z dôvodu onkologického ochorenia vystavenú pracovnú neschopnosť od 15.01.2018 do 26.04.2019, došlo k zníženiu jeho príjmov, súd riešil ako predbežnú otázku výšku výživného za uvedené obdobie. Súd určil obžalovanému výživné vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa a to za obdobie od 01.01.2018 do 30.06.2018 v sume 27,32 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa (spolu 54,64 Eur mesačne) a od 01.07.2018 do 30.06.2019 v sume 28,08 Eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa (spolu 56,16 Eur mesačne). Súd nezistil žiadne iné okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Ako vyplýva z pracovných zmlúv a správ od zamestnávateľov obžalovaný je schopný pracovať. Pracovnými zmluvami a správami od zamestnávateľov je preukázané, že pracoval v spoločnostiach ManpowerGroup s.r.o. Mladá Boleslav, VUES Brno, s.r.o., IMPACT INDUSTRY Brno, a.s. a Lasspektrum s.r.o. Brno. Správami Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny je preukázané, že obžalovaný nebol poberateľom sociálnych dávok a príspevkov. Nedostatok finančných prostriedkov, ktoré deklaruje obžalovaný, ho nezbavuje vyživovacej povinnosti ani trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Súd podotýka, že obžalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť. Narodením dieťaťa berie rodič na seba povinnosť a zodpovednosť za jeho výživu, ktorá ho sprevádza po celý jeho život a niekedy až do jeho smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť. Častá argumentácia obžalovaných, ktorú používa i obžalovaný, že výživné neplatia, lebo sú v zlej finančnej situácii, resp., že matky im nedávajú deti, neobstojí pretože matiek detí sa nikto nepýta odkiaľ majú vziať peniaze na výživu detí, o deti sa starajú, vychovávajú ich, varia im, perú veci, pripravujú ich do školy a na budúce povolanie, pričom úloha otcov sa často obmedzuje len na jednu jedinú rodičovskú povinnosť, prispievať na ich výživu peniazmi. Vyživovaciu povinnosť k obom deťom majú obaja rodičia, ktorá im nezanikla, pričom poškodená si plní svoju vyživovaciu povinnosť, nielen peniazmi, ale aj zabezpečuje prostriedky na výživu svoju i svojich detí a plní si ju aj výkonom osobnej starostlivosti o deti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný neposkytuje deťom osobnú starostlivosť, nepodieľa, resp. nepodieľal, sa na ich výchove, neplní vyživovaciu povinnosť náhradným spôsobom a tak sa jeho vyživovacia povinnosť obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v peniazoch, ktorú vôbec neplní. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred inými vedľajšími výdavkami. Povinnosť vyživovať iného nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti zaopatrovať a vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o zdravie a čistotu a pod., avšak z výpovede obžalovaného ako aj výpovede poškodenej nevyplýva, že by tak obžalovaný robil. Je zrejmé, že obžalovaný nevyužíva všetky možnosti ako sa zamestnať a získať tak zdroje na plnenie si svojej vyživovacej povinností. Od začiatku neplnenia vyživovacej povinnosti (01.06.2016) do vyhlásenia tohto rozsudku tak obžalovaný spôsobil dlh na výživnom vo výške 10 001,76 Eur. S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného. Kvalifikačný znak - po dlhšiu dobu je preukázaný výpoveďou poškodenej. Obžalovaný bol upozornený na zmenu právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2019. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. U vedený právny záver vyplýva z postoja obžalovaného, ktorý napriek tomu, že bol zamestnaný vôbec neplatil na deti výživné a z výpovede poškodenej. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona -vedenie riadneho života, nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá relevantné záznamy ani v registri priestupkov. Poľahčujúcu okolnosť súd podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd obžalovanému nepriznal, nakoľko nebola naplnená v celom rozsahu. Obžalovaný síce priznal vinu za žalovaný skutok, avšak nie je prítomná účinná ľútosť. Inú poľahčujúcu okolnosť súd
nezistil a ani priťažujúcu okolnosť. Súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s povinnosťami v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné vyčíslené v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko na slobode má obžalovaný podstatne lepšie možnosti na zamestnanie sa vytvorenie predpokladov splnenie vyživovacej povinnosti ako v prípade nepodmienečného trestu. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný zodpovedne pristupovať k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje deti. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.