Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-21-2024.pdf
PDF · 142.68 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. - F., zast. JUDr. Dušan Janči, advokát, IČO: 42223938, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: TATRA SPC8, s. r. o., IČO: 44 544 863, so sídlom Moyzesova 6, Bratislava, zast. Právne centrum, s.r.o., IČO: 36698873, so sídlom Mýtna 42, Bratislava, o zaplatenie 74.399,04 Eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.399,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p.a. zo sumy 74.399,04 Eur od 14.02.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.02.2024 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 74.399,04 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 18.01.2021 uzavrel v právnom postavení spotrebiteľa so žalovaným Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. G. H. (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bola dohoda o budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy k nebytovému priestoru G. H. v budúcnosti postavenom apartmánovom dome G. H., ktorý mal žalovaný dokončiť najneskôr do 30.04.2022. V zmysle bodu 5.8 Zmluvy sa žalovaný zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty v prípade omeškania žalovaného s termínom ukončenia výstavby apartmánového domu, a to vo výške 0,5 % denne z dohodnutej kúpnej ceny za každý deň omeškania až do ukončenia výstavby. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 227.520,- Eur, a preto denná zmluvná pokuta predstavuje sumu 113,76 Eur. Výstavba predmetného apartmánového domu ku dňu podania žaloby nebola ukončená, a tak k 13.02.2024 bude suma zmluvnej pokuty vo výške 74.399,04 Eur (od 01.05.2022 do 13.02.2024, t.j. 654 dní x 113,76 Eur). Žalovaný bol žalobcom vyzvaný niekoľko krát, pričom dňa 06.12.2023 mu bola zaslaná výzva na uhradenie dlžnej sumy, čo však nespravil. Žalovaný sa preto dostal do omeškania a žalobca si preto uplatnil aj nárok na zákonný úrok od 14.02.2024 v sadzbe 9,5 % p.a.. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením sp.zn. 62Csp/21/2024 – 44 zo dňa 12.03.2024 tak, že návrh žalobcu zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2024.
2. Súd následne dňa 14.03.2024 vydal platobný rozkaz, ktorým vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu dňa 11.04.2024 podal odôvodnený odpor žalovaný, ktorý uviedol, že súd nesprávne vo veci postupoval, keď pred vydaním platobného rozkazu nevyrubil súdny poplatok žalobcovi za podanie žaloby. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), kde sa pri oslobodení spotrebiteľa odkazuje na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva
o porušení práv a povinností ustanovených zákonom na ochranu spotrebiteľa, zatiaľ čo predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo považované za protiprávne v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., a ktoré by odôvodňovalo oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov za podanie žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že apartmánový dom, v ktorom mal žalobca nadobudnúť nebytový priestor (apartmán), sa nachádza v dovolenkovom a oddychovom rezorte I. J., v ktorom sa nachádzajú aj ďalšie apartmánové domy, reštaurácia, ako aj iné objekty služieb pre návštevníkov rezortu, pričom v rezorte sú poskytované aj ostatné služby súvisiace s ubytovaním, ako napríklad požičovňa lyží, wellness a pod. Účelom výstavby apartmánových domov v rezorte je poskytovanie týchto nehnuteľností do prenájmu tretím osobám, návštevníkom rezortu, a to po nadobudnutí vlastníckeho práva budúcimi kupujúcimi od žalovaného a tým dosahovanie tzv. pasívneho príjmu z prenájmu ich vlastníkmi. S prevádzkovateľom rezortu I. J., spoločnosťou I. J. K., uzatvárajú budúci kupujúci nájomné zmluvy, na základe ktorých prevádzkovateľ tieto nehnuteľnosti ďalej prenajíma tretím osobám. Nehnuteľnosti sú takto zaraďované do tzv. vyťažovacieho systému, z ktorých poberajú mesačné výnosy z prenájmu. Takto sa vlastníci dostávajú do pozície investorov, ktorí poberajú výnosy z prenájmu nehnuteľností, preto ak by žalobca nadobudol vlastnícke právo k nebytovému priestoru a tento by zaradil do tzv. vyťažovacieho programu, jeho cieľom by bolo aj dosahovanie zisku. Preto by mal žalobca povinnosť registrácie na príslušnom daňovom úrade a následne povinnosť podávať daňové priznanie a platiť daň, a preto nemohol v právnom vzťahu založenom Zmluvou zo dňa 18.01.2021 vystupovať ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ. Takto nie je založená miestna príslušnosť Mestského súdu Košice, ale na konanie je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV. Žalovaný v ďalšom poukázal na okolnosti, pre ktoré nemohol začať s výstavbou apartmánového domu, a ktorý v čase uzavretia Zmluvy nemohol predpokladať. Jednalo so totiž o začatie tzv. zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto konanie zatiaľ nie je skončené, pričom vec je v stave opätovného konania na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie. Tomu predchádzalo vydanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 02.02.2024, číslo spisu: OU – ZA – OOP3 – 2024/004527 – 003 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2023. Žalovaný tiež poukázal na to, že tu existovala vôľa zmluvných strán ukončiť Zmluvu zo dňa 18.01.2021, pričom žalovaný na základe dohody so žalobcom vypracoval návrh Dohody o ukončení Zmluvy zo dňa 18.01.2021, kde podľa dohody mal žalobcovi vrátiť kúpnu cenu v sume 227.520,- Eur. Žalobca však na mail zo dňa 19.01.2023 už nereagoval. Žalovaný napokon na vyššie uvedené okolnosti, ako aj neprimeranosť žalobcom uplatneného nároku, považuje tento za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Dňa 02.05.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. odkazuje najmä na zákona č. 250/2007 Z.z., no nie výlučne. Súčasne poukázal na ustanovenie § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Považuje za absurdnú argumentáciu žalovaného ohľadom toho, že žalobca je podnikateľom, pričom má za to, že v budúcnosti môže, ale aj nemusí prenajímať svoj apartmán a dosahovať z neho zisk. Žalobca však nie je podnikateľ, pričom podnikateľa by z neho nerobilo ani to, ak by neskôr chcel vystupovať ako investor v súvislosti s dosahovaním zisku pri prenájme apartmánu. Zdôraznil, že ani zo Zmluvy zo dňa 18.01.2021 nevyplýva, že by sa strany zaviazali na uzavretie nájomnej zmluvy. Uvedené nemení ani fakt, že z takého prenájmu by dosahoval zdaniteľný zisk, keďže nie každý zdaniteľný zisk robí z fyzickej osoby automaticky podnikateľa. Vlastník nehnuteľností tiež má zmluvnú voľnosť pri uzatváraní ďalších zmlúv, a teda ani len v budúcnosti nemusí podpísať danú nájomnú zmluvu. Tiež platí, že povinnosť registrácie na daňovom úrade a povinnosť platiť daň neznamená, že je osoba podnikateľom. Napokon právne postavenie účastníkov právnych vzťahov sa posudzuje pri ich uzatváraní a nie s ohľadom do budúcna, čo možno budú robiť v budúcnosti. V súvislosti s tvrdením žalovaného o nezavinení porušenia povinnosti podľa bodu 5.8 Zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný ako podnikateľ a subjekt, ktorý stavia niekoľko apartmánových domov, mal predpokladať možnosť vyššie uvedeného postupu správnych orgánov a mal preto tomu prispôsobiť
aj lehotu na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy. Žalovaný totiž nežiadal o posúdenie vplyvu výstavby len jediného apartmánového domu, v ktorom by bol v budúcnosti predmetný apartmán, ale o zmenu už posudzovanej, resp. ohlásenej činnosti na výstavbu komplexu budov. Táto zmena spočíva vo vybudovaní rôznych ďalších stavieb, počíta s nadstavbou, prístavbou a stavebnými úpravami ďalších objektov, atď., pričom pri takto široko koncipovanej zmene musel žalovaný rátať s tým, že prebehne dlhý povoľovací proces, súčasťou ktorého je aj posudzovanie stavebnej činnosti a jej vplyvov na životné prostredie. Navyše ako to vyplynulo z predloženého rozhodnutia, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti doručil žalovaný na prvostupňový orgán až dňa 09.02.2023, teda dávno po určenom termíne dokončenia výstavby. K rokovaniam medzi stranami žalobca uviedol, že je pravdou, že prebehli rokovania, no text dohody predložený žalovaným nebol pre žalobcu výhodný, nakoľko zvýhodňoval žalovaného, keďže nútil žalobcu vzdať sa takmer všetkých svojich nárokov, najmä vo vzťahu k zmluvnej pokute. Žalobca túto dohodu preto nepodpísal a nie je pravdou, že by sa boli strany dohodli na obsahu dohody, nakoľko žalobca nemal možnosť sa k obsahu vôbec vyjadriť. V súvislosti s rokovaniami žalobca zdôraznil, že konateľ žalovaného žalobcu opakovane ubezpečoval, že napriek meškaniu budú apartmány dokončené, pričom ako prvý termín bol uvedený 31.12. 2022, následne 30.06.2023, a potom 31.10.2023. Dodatok, ktorý by zbavil žalobcu nároku na zmluvnú pokutu nepodpísal, nakoľko mal za to, že takto by žalovaný nebol vôbec motivovaný stavbu dokončiť. Postup žalovaného, a predovšetkým jeho konania pri jednaniach so žalobcom, podľa žalobcu len ilustruje absenciu dobrej viery. Tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok odporuje dobrým mravom, neobstojí, nakoľko žalovaný neuviedol, z akého dôvodu by toto malo zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov, alebo z akého dôvodu by toto malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca napokon zdôraznil, že ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nie je neprimeraný, ako to tvrdí žalovaný. Zmluvná pokuta uplatnená v konaní pri celkovej kúpnej cene 227.520,- Eur je len zhruba tretina výšky už zaplatenej kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená ešte pred samotnou výstavbou apartmánového domu. Žalovaný touto sumou disponuje už od 22.01.2021. Výška zmluvnej pokuty podľa žalobcu nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasné plnenie povinnosti žalovaného dokončiť výstavbu apartmánového domu. Žalobca poukázal na to, že omeškanie žalovaného do podania žaloby predstavovalo 656 dní, zatiaľ čo žalobca sa neomeškal ani o deň, pričom žalovaný má k dispozícii kúpnu cenu už 829 dní, a to ani nezačal s výstavbou apartmánového domu. Zmluvná pokuta je teda jediným prostriedkom, ktorý bude pôsobiť ako určitá satisfakcia pre žalobcu, nakoľko svoje finančné prostriedky mohol investovať za ten čas vhodnejšie a mohol svoje peniaze zhodnotiť.
4. Dňa 04.06.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal to, podľa ktorého osobitného predpisu mal byť oslobodený od súdnych poplatkov, pričom nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nemožno v žiadnom prípade považovať za domáhanie sa ochrany práva žalobcu ako spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, ako to predpokladá zákon č. 71/1992 Zb.. Ochrana spotrebiteľa sa totiž v našom právnom poriadku vzťahuje len na takú ochranu, ktorá súvisí s napr. nekalými obchodnými praktikami dodávateľov, neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách atď., teda nie automaticky na všetky prípady, v ktorých je zmluvnou stranou osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je podnikateľom. Žalovaný má za to, že u žalobcu preto nie je zákonný dôvod na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný naďalej zotrval na svojej argumentácii, že žalobca pri uzatváraní Zmluvy zo dňa 18.01.2021 nevystupoval v pozícii spotrebiteľa. Zdôraznil, že akákoľvek kúpa nehnuteľnosti v areáli I. J. je investičnou kúpou za účelom jej ďalšieho prenájmu tretím osobám a následného poberania výnosov z prenájmu. Žalobca by teda po nadobudnutí vlastníckeho práva k apartmánu by tento nevyužíval ako jeho výlučný užívateľ, nakoľko sa v danom prípade jedná o investičný projekt, na základe ktorého budúci vlastníci po nadobudnutí vlastníckeho práva k nebytovým priestorom uzatvárajú nájomnú zmluvu s minimálnou dobou nájmu 10 rokov za účelom prenájmu v rezorte. V danom prípade sa jedná o príjem pravidelný, keďže výnosy z prenájmu sú vlastníkom vyplácané pravidelne, a to niekoľkokrát do roka. Žalovaný má za to, že svojim správaním nezavinil, že doposiaľ nemohol uskutočniť výstavbu apartmánového domu, pričom nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnom rozsahu neuznáva a považuje tento nárok za neprimeraný s ohľadom na charakter porušenia zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie žalovaný nemohol ako účastník správneho konania nijakým spôsobom ovplyvniť. Podľa mienky žalovaného žalobca uzatvorením Zmluvy zo dňa 18.01.2021 svoje finančné prostriedky zhodnotil, nakoľko cena daného nebytového priestoru v priebehu času rástla. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalovaný takto považuje za uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný so žalobcom o potrebe
posunutia termínu výstavby riadne komunikoval a poskytol mu všetky relevantné informácie, pričom sa v danom prípade jednalo iba o predpoklad žalovaného ohľadne nového termínu dokončenia výstavby apartmánového domu. Podľa žalovaného je potrebné konštatovať, že žalobca počkal, kým uplynie dlhší časový úsek, aby si mohol uplatniť nárok na zmluvnú pokutu v čo najvyššej výške, pričom do danej doby si nárok na zmluvnú pokutu neuplatnil ani písomnou výzvou. Za účelové a jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi považuje žalovaný konanie žalobcu, ktorý si vedomý neobmedzenia hornej hranice výšky zmluvnej pokuty tento nárok uplatnil na súde až po takmer dvoch rokoch od uplynutia termínu ukončenia výstavby apartmánového domu.
5. Dňa 27.06.2024 žalobca doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom opäť zdôraznil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor aj s poukazom na ustanovenie § 290 CSP a § 52 ods. 1 OZ, pričom poukázal na to, že žalovaný neuviedol to, akým spôsobom malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, ak žalobca neuhradil súdny poplatok za podanú žalobu. Ďalej uviedol, že žalobca nie je podnikateľ a podnikateľom nebol ani pri uzavretí Zmluvy zo dňa 18.01.2021. Ak by sa aj ako investor zapojil do určitého investičného projektu, neznamenalo by to zmenu jeho statusu na status podnikateľa. Zdôraznil, že nik nemôže byť podnikateľom len preto, že si chce kúpiť určitú nehnuteľnosť, hoci aj v určitej lokalite a v určitom podnikateľskom pláne inej osoby. Napokon vlastník nehnuteľnosti má pri uzatváraní zmlúv zmluvnú voľnosť, a teda ani len v budúcnosti nemusí podpísať nájomnú zmluvu. V uvedenom rezorte nič nezaväzuje vlastníkov svoj majetok prenajímať ďalej, pričom žalobca v danom prípade ešte ani nie je vlastníkom apartmánu, nakoľko apartmánový dom ešte nestojí. Žalobca v ďalšom zopakoval svoju skoršiu argumentáciu ohľadom skutočnosti, že prebieha správne konanie, ktorého účastníkom je aj žalovaný, a ktoré podľa neho nemôže mať vplyv na posúdenie nároku žalobcu, nakoľko žalovaný musel mať jasnú predstavu o postupe v prípade výstavby apartmánového domu, pričom predmetné správne konanie bolo žalovaným iniciované až dňa 09.02.2023. Žalobca napokon uviedol, že od uhradenia kúpnej ceny apartmánu už ubehlo 1.250 dní, pričom tieto má k dispozícii žalovaný, ktorý ich mohol zhodnocovať, a napokon žalobca nemá ani apartmán, za ktorý už zaplatil plnú kúpnu cenu. Takto má viazané finančné prostriedky v neistom projekte žalovaného, ktorý navyše ani nemusí vzniknúť. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalobca nepovažuje za neprimeranú, a to aj vzhľadom na už uhradenú cenu nehnuteľnosti, dĺžku omeškania a pokračovanie v omeškaní, ako aj vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej má žalovaný k dispozícii žalobcom uhradenú plnú kúpnu cenu nehnuteľnosti.
6. Súd následne nariadil na deň 10.09.2024 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Dňa 10.09.2024 o 8:43 hod. žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní dňa 10.09.2024 o 10:00 hod. a vyjadrenie žalovaného“, v ktorom uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlňujú žalovaný a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní a navrhujú prejednať spor v ich neprítomnosti, resp. navrhujú odročiť pojednávanie, nakoľko medzi stranami došlo dňa 12.08.2024 k uzavretiu Dohody o ukončení platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. G. H. zo dňa 18.01.2021 (ďalej len „Dohoda o ukončení“), v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v termíne do 05.09.2024 sumu 272.520,- Eur, ktorá pozostáva zo zaplatenej kúpnej ceny za nebytový priestor v sume 227.520,- Eur a zmluvnej pokuty v sume 45.000,- Eur. Napriek skutočnosti, že žalovaný k dohodnutému termínu uvedené sumy neuhradil, má záujem tak spraviť najneskôr do 25.09.2024. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na uzavretú Dohodu o ukončení sú splnené podmienky na zmierlivé vyriešenie sporu, a preto navrhuje odročiť pojednávanie, resp. v prípade ak by súd tomuto návrhu nevyhovel, navrhuje priznať žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 45.000,- Eur s úrokom z omeškania od 06.09.2024. Žalobca sa pojednávania dňa 10.09.2024 riadne zúčastnil, pričom súdu navrhol riadne rozhodnúť o uplatnenom nároku v zmysle žaloby s uvedením, že v rámci rokovaní so žalovaným žalovaný navrhol niekoľko dátumov uhradenia kúpnej ceny so zmluvnou pokutou, no on sa už so žalovaným nemieni ďalej naťahovať. Súd napokon pristúpil k prejednaniu veci, a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nebol súdu predložený súčasný návrh strán sporu na odročenie pojednávania, keďže žalobca vyslovene žiadal o prejednanie veci na pojednávaní dňa 10.09.2024, resp. aj vzhľadom nato, že žalovaný obdobne ako pri určení termínu výstavby apartmánového domu, aj pri termíne úhrady dojednaných súm žalovanému, zjavne neprejavil skutočný úmysel o vyriešenie sporu dohodou alebo zmierom. Prílohou podania žalovaného bola Dohoda o ukončení zo dňa 12.08.2024, kde v zmysle bodu 1 článku 2 sa strany dohodli, že žalovaný v termíne do 05.09.2024 uhradí žalobcovi sumu 272.520,- Eur, ktorá pozostáva z istiny
v sume 227.520,- Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 45.000,- Eur. Takto je zrejmé, že žalovaný sa opäť zaviazal na splnenie zmluvnej podmienky v termíne, ktorý nevedel dodržať, zatiaľ čo podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní sa ani v tomto prípade nejednalo o prvý termín plnenia. Napokon žalovaný s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil. Účasť na pojednávaní na právom strán sporu, ktoré v danom prípade ostalo žalovaným nevyužité.
7. Strany sporu v konaní produkovali listinné dôkazy, a to: Zmluva o budúcej kúpnej zmluve č. G. H. zo dňa 18.01.2021, list od žalovaného žalobcovi bez datovania, Predžalobná výzva na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 06.12.2023 adresovaná žalovanému, resp. totožná výzva adresovaná konateľovi žalovaného, e - mailové správy zo dňa 05.01.2023 a zo dňa 19.01.2023, Dohoda o ukončení platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. G. H. zo dňa 18.01.2021 uzatvorená dolu uvedeného dňa a roku podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, č. OU – ZA – OOP3 – 2024/004527 – 003 zo dňa 02.02.2024, z ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. G. H. zo dňa 18.01.2021 súd konštatuje, že žalovaný v postavení budúceho predávajúceho a žalobca v postavení budúceho kupujúceho uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok strán v lehote a za podmienok podľa časti 4 Zmluvy uzavrieť podľa ustanovení tejto Zmluvy budúcu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s náležitosťami uvedenými v prílohe č. 1 Zmluvy. Budúci predávajúci v zmysle bodu 1.1. časti 1 Zmluvy realizuje na pozemku v H. D., katastrálne územie I., parc. reg. C – KN č. XXX/XX o výmere 54145 m2, zapísaný na LV č. XXX, výstavbu stavby L. I. G. H. s jednotlivými nebytovými priestormi. V zmysle bodu 1.3. časti 1 Zmluvy termín ukončenia výstavby bol stanovený na 30.04.2022. Podľa bodu 3.2. časti 3 Zmluvy kúpnu cenu v celkovej výške 227.520,- Eur s DPH sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť budúcemu predávajúcemu v dvoch splátkach, a to a) prvú splátku vo výške 10.000,- Eur s DPH kupujúci uhradil v prospech účtu predávajúceho na základe dohody o použití zábezpeky zo dňa 12.12.2020, b) druhú splátku vo výške 217.520,- Eur s DPH sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech účtu predávajúceho v lehote najneskôr do 22.01.2021. Podľa bodu 5.8. časti 5 Zmluvy v prípade omeškania budúceho predávajúceho s termínom ukončenia výstavby Apartmánového domu podľa časti 1 bod 3 tejto Zmluvy, môže budúci kupujúci požadovať a budúci predávajúci sa zaväzuje zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny za každý deň omeškania až do ukončenia výstavby.
9. Z listu adresovaného žalovaným žalobcovi bez datovania (č.l. 9 súdneho spisu) súd konštatuje, že žalovaný sa ospravedlnil žalobcovi za meškajúci termín výstavby z dôvodu požiadavky úradov na „posudzovanie vplyvov na životné prostredie takzvaná EIA“ a prebiehajúce zisťovacie konanie.
10. Z Predžalobnej výzvy na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 06.12.2023 súd konštatuje, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 65.867,04 Eur, ktorú vypočítal za obdobie od 01.05.2022 do 30.11.2023, t.j. 579 dní x 113,76 Eur, a to v termíne do 20.12.2023, a to s poukazom na znenie bodu 5.8. časti 5 Zmluvy vzhľadom na omeškanie žalovaného s výstavbou apartmánového domu do stanoveného termínu podľa Zmluvy. Rovnakú výzvu zaslal žalobca aj konateľovi žalovaného, t.j. D. M..
11. Z e - mailových správ zo dňa 05.01.2023 a zo dňa 19.01.2023 súd konštatuje, že žalobcovi boli zaslané e - mailové správy od I. J., ktorých obsahom bola žiadosť o doplnenie čísla účtu IBAN, od ktorého záviselo zaslanie dohody.
12. Z Dohody o ukončení platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k nebytovému priestoru č. G. H. zo dňa 18.01.2021 uzatvorená dolu uvedeného dňa a roku podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení súd konštatuje, že bola vypracovaná dohoda (bez podpisu strán) medzi stranami sporu, ktorej predmetom bolo urovnanie vzájomných práv a povinností, ktoré vznikli medzi stranami z titulu Zmluvy o budúcej zmluve č. G. H. zo dňa 18.01.2021. Podľa bodu 1. článku 2 tejto dohody sa účastníci dohody dohodil, že žalovaný vráti žalobcovi na bankový účet vedený v záhlaví tejto dohody sumu 227.520,- Eur najneskôr do 31.03.2023 z titulu vrátenia si plnenia vrátane DPH. Podľa bodu 3. článku 2. tejto dohody účastníci vyhlásili, že dňom pripísania sumy vo výške a spôsobom špecifikovaným v bode 1 tohto článku dôjde k ukončeniu Zmluvy a účastníci tejto dohody nebudú mať
nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva k apartmánu podľa ustanovení Zmluvy. Účastníci tejto dohody nebudú voči sebe navzájom uplatňovať žiadne ďalšie nároky týkajúce sa alebo plynúce zo Zmluvy.
13. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, č. OU – ZA – OOP3 – 2024/004527 – 003 zo dňa 02.02.2024 súd konštatuje, že Okresný úrad Žilina zrušil rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie, číslo: OU – LM – OSZP – 2023/003817 – 027 zo dňa 21.06.2023 a vec mu vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Zrušením rozhodnutím bolo určené, že zmena navrhovanej činnosti „I. J. – záujmové územie“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Z rozhodnutia vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti je rozšírenie a dostavba areálu I. J., pričom areál bude rozšírený o nové objekty pre účely rekreácie, resp. prechodného bývania vybavené potrebnou technickou a dopravnou infraštruktúrou a taktiež má dôjsť k dostavbe existujúcich objektov. Zmena navrhovanej činnosti spočíva vo vybudovaní 18 – tich chát, 13 – tich viladomov a 7 – mich apartmánových domov s potrebnou technickou a dopravnou infraštruktúrou. Ďalej sa počíta s výstavbou, nadstavbou, prístavbou a stavebnými úpravami objektu wellness a požičovne, čím sa vizuálne aj dispozične rozšíri prevádzka jestvujúceho wellness centra pre potreby ubytovaných návštevníkov rezortu. Zmena ďalej spočíva v rozdielnej bilancii statickej dopravy, pričom dochádza k navýšeniu počtu stojísk v areáli o nových 151 stojísk a predmetom zisťovacieho konania je tiež 74 stojísk v povoľovacom procese. Celkovo tak bude v areáli po realizácii navrhovanej zmeny 490 parkovacích stojísk. Z rozhodnutia súd tiež konštatuje, že správne konanie vo veci zistenia, či zmena navrhovanej činnosti „I. J. – záujmové územie“ podlieha posudzovaniu podľa zákona EIA, začalo predložením oznámenia o zmene navrhovanej činnosti na Okresný úrad Litovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 09.02.2023.
14. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
15.Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545 ods. 1 až 3 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
22. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
23. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 5.8 Zmluvy zo dňa 18.01.2021, ktorú súd vyhodnotil v zhode s argumentáciou žalobcu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko na strane budúceho kupujúceho (žalobca) vystupovala pri uzavretí Zmluvy fyzická osoba, ktorá zjavne nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a na strane budúceho predávajúceho (žalovaný) zjavne vystupoval subjekt konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka číslo: 100695/B (pozn. súdu: jedná sa výsledok lustrácie súdu v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok konania podľa § 185 ods. 3 CSP) obchodná spoločnosť TATRA SPC8, s.r.o., IČO: 44544863, so sídlom Moyzesova 6, 811 05 Bratislava, má v rámci predmetu činnosti evidované aj nasledovné činnosti: prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Spornou sa však vo svetle argumentácie žalovaného javilo postavenie žalobcu, o ktorom žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní Zmluvy zo dňa 18.01.2021 mal postavenie podnikateľa, nakoľko predmetom Zmluvy bola budúca kúpa apartmánu, v prípade ktorého je bežné, že vlastníci vstupujú následne do tzv. vyťažovacieho systému a stávajú sa z nich investori dosahujúci zisk. K predmetnému je potrebné dodať, že zo Zmluvy zo dňa 18.01.2021 takáto podmienka nevyplynula a žalobca sa nezaviazal na uzatvorenie nájomnej zmluvy, kde by v budúcnosti ako vlastník mal zisk z prenájmu apartmánu. Žalobca správne poukázal na to, že vlastník predsa disponuje zmluvnou voľnosťou a môže vstúpiť do akéhokoľvek záväzkového vzťahu na základe vlastného uváženia, a aj prípadná budúca registrácia žalobcu ako platcu dane nebude znamenať zmenu jeho statusu na podnikateľa. Napokon tiež platí, že je dôležité vyhodnotiť postavenie žalobcu v čase uzavretia Zmluvy a nie vzhľadom na jeho prípadnú budúcu účasť v tzv. vyťažovacom systéme spájajúcim sa s dosahovaním zisku. Tiež je nesporné, že do dnešného dňa nedošlo k postaveniu apartmánového domu a teda predmet budúcej kúpy zatiaľ ani neexistuje. Argumentácia žalovaného preto neobstojí, pričom platí, že povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 232/2023 zo dňa 15.08.2023). Súd preto za danej situácie nemal žiadne pochybnosti o spotrebiteľom charaktere Zmluvy zo dňa 18.01.2021, nakoľko ako to vyplýva aj z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom (obchodníkom) a spotrebiteľom. Práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa (obchodníka) a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. (BUDJAČ, M. § 52 Spotrebiteľská zmluva, subjekty spotrebiteľského vzťahu. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 508). Súd takto nemohol vyhovieť ani námietke miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným, nakoľko podľa § 19
písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V danom prípade žalobca, ktorého status súd vyhodnotil ako spotrebiteľský, má trvalý pobyt na adrese v obvode Mestského súdu Košice, preto je daná príslušnosť tohto súdu. Žalovaný v tejto súvislosti namietol aj nevyrubenie súdneho poplatku za podanie žaloby žalobcovi s tvrdením, že nie sú v danej veci dané podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb, podľa ktorého od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, kde podľa odkazu 4aa) sa jedná „napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“. Súd tu poukazuje na fakt, že odkaz č. 4aa) uvádza vyslovene slovo „napríklad“ a teda sa zjavne nejedná o taxatívny výpočet prípadov, keď bude spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov, o to viac, že v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov nemá poznámka pod čiarou všeobecne záväzný charakter, ale iba informatívnu hodnotu. V konečnom dôsledku by to aj poprelo účel, pre ktorý sa zákonodarca rozhodol o úpravu oslobodenia spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov ako slabšej strany sporu. Tu súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/45/2012, podľa ktorého: „Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu, resp. brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strany určujúcej obsah zmluvy, ktorá súčasne stanovuje aj podmienky jej realizácie. Zo znenia poznámky 4aa) k § 4 ods. 2 písm. za) poplatkového zákona je zrejmé, že tento uvádza len príkladmý, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z.z. ..., čo však neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva nemôže domáhať aj na základe iných právnych predpisov, vrátane základného kódexu civilného práva, a to Občianskeho zákonníka.“ Takto je zrejmé, že v danom prípade sú jasne dané dôvody zákonného oslobodenia žalobcu ako spotrebiteľa od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.
26. Súd sa v ďalšom zaoberal posúdením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 74.399,04 Eur, pričom dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty podľa bodu 5.8 písomnej Zmluvy zo dňa 18.01.2021 bolo jasné, zrozumiteľné, ako aj výška zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia bol vyjadrený jednoznačným spôsobom. Strany dojednali túto zmluvnú pokutu pre prípad porušenia Zmluvy zo strany žalovaného ako budúceho predávajúceho, a to v súvislosti s termínom ukončenia výstavby apartmánového domu, v ktorom sa má nachádzať apartmán, ktorý má následne nadobudnúť žalobca. V zmysle bodu 1.3. Zmluvy zo dňa 18.01.2021 bol určený termín ukončenia výstavby na 30.04.2022, pričom medzi stranami nebolo sporné, že k výstavbe apartmánového domu doposiaľ nedošlo, teda termín uvedený v tomto bode dodržaný žalovaným nebol. Bola preto splnená podmienka na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcu podľa bodu 5.8. Zmluvy. Napokon je pravdou, že žalovaný samotnú formu dojednanej zmluvnej pokuty nerozporoval a neuviedol ani žiaden argument, ktorý by bol spochybnil splnenie podmienok na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Žalovaný v konaní namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty a to, že žalobca mal uplatniť tento nárok v rozpore s dobrými mravmi, a to domnievajúc sa, že žalobca zámerne čakal dlhšie obdobie, aby si mohol uplatniť nárok na čo najvyššiu sumu zmluvnej pokuty. Žalovaný sa tiež bránil tvrdením, že z dôvodu prebiehajúceho správneho konania, na ktoré výsledky si musí počkať, nemohol zaviniť nedodržanie termínu ukončenia výstavby apartmánového domu. Súd v súvislosti so skúmaním primeranosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukazuje na podrobnú argumentáciu žalobcu, ktorým zdôvodňoval uplatnený nárok. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že on dodržal v Zmluve určené podmienky a neomeškal sa so zaplatením kúpnej ceny apartmánu vo výške 227.520,- Eur, ktoré má od januára 2021 k dispozícii žalovaný, pričom predmet kúpy napriek dojednanému termínu ukončenia výstavby stále neexistuje a omeškanie žalovaného stále trvá. Uplatnená výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná za obdobie od 01.05.2022 do 13.02.2024, t.j. za 654 dní, pričom 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny predstavuje sumu 113,76 Eur, a tak celková výška uplatneného nároku predstavuje ani nie jednu tretinu celkovej sumy kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému riadne zaplatil a ktorú žalovaný mohol za dané obdobie zhodnocovať. Takto vzhľadom na všetky okolnosti súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta zjavne nie je neprimeraná. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi, súd poukazuje na fakt, že inštitút zmluvnej pokuty je štandardným zabezpečovacím
prostriedkom, pričom aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti (STRAPÁČ, P. § 544 Zmluvná pokuta – vymedzenie pojmu. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2025). Z vyjadrení strán sporu tiež vyplynulo, že tak ako konečný termín výstavby podľa bodu 1.3 Zmluvy, tak aj podmienku podľa bodu 5.8 Zmluvy koncipoval žalovaný, teda muselo mu byť zrejmé, že nedodržaním termínu výstavby apartmánového domu k 30.04.2022 si žalobca môže uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 5.8 Zmluvy kedykoľvek počas omeškania žalovaného, pričom v zmysle zmluvne dojednanej úpravy zmluvnej pokuty, táto nie je ohraničená a s každým dňom omeškania narastá. Preto nie je zrejmé, na základe čoho nadobudol žalovaný dojem, že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi, a v konečnom dôsledku toto svoje tvrdenie ani bližšie nekonkretizoval. Súd preto tieto argumenty žalovaného nemohol považovať za relevantné. V súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním, ktoré bráni žalovanému v dodržaní konečného termínu výstavby apartmánového domu, súd opätovne poukazuje na argumentáciu žalobcu, ktorý správne poukázal na fakt, že zjavne žalovaný sám zapríčinil omeškanie, nakoľko až dňa 09.02.2023 inicioval správne konanie na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, ako to vyplynulo aj z ním predloženého rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, č. OU – ZA – OOP3 – 2024/004527 – 003 zo dňa 02.02.2024. Z predmetného tiež vyplynulo, že žalovaný nežiadal v správnom konaní o posúdenie vplyvu výstavby apartmánového domu, ale o zmenu už posudzovanej činnosti, ktorá zjavne nepredstavuje malú zmenu, ale rozsiahlu ďalšiu výstavbu, prestavbu, atď. Vzhľadom na predmet činnosti žalovaného ako obchodnej spoločnosti venujúcej sa výstavbe apartmánových domov si preto žalovaný musel byť vedomý rozsiahleho správneho konania, ktoré ešte bude musieť prebehnúť pred výstavbou apartmánového domu. Ustanovenie § 545 ods. 3 OZ, podľa ktorého nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, neuvádza formu zavinenia. Pri skúmaní zavinenia sa teda vychádza z kritéria, že dospelý človek, pokiaľ netrpí duševnou poruchou, je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a následok, ktorý z toho hrozí a ovládnuť svoje konanie, prípadne od neho upustiť. Východiskom preto je konanie riadnej a rozumnej osoby v danej situácií a konkrétnom prípade. Nevedomá nedbanlivosť sa preto v zmysle ustanovenia § 545 OZ prezumuje. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia zaťažuje dlžníka (STRAPÁČ, P. § 545 Dôsledky zmluvnej pokuty. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2030). Žalovaný v konaní súdu nepreukázal, že by tu bol existoval dôvod, pre ktorý nemohol zaviniť porušenie zmluvnej povinnosti, preto súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný v celom rozsahu a vyhovel žalobe tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to odo dňa 14.02.2024, t.j. deň podania žaloby. Súd vzhľadom na skutočnosť, že vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu za primeraný, už nevidel dôvod na realizáciu svojho moderačného práva v zmysle § 545a OZ tak, ako to navrhol žalovaný v žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní s poukazom na Dohodu o ukončení, ktorú so žalobcom uzatvoril, a ktorú v konečnom dôsledku sám nedodržal.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a teda úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP súd v konaní nevzhliadol. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.