Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-5-2020.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX G., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Hruštíne, so sídlom Črchľa 396/145, 029 52 Hruštín, IČO: 00 222 372, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlisnkého 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, v konaní o zaplatenie 1 102,08 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 688,80 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na (upomínací) súd dňa 30.09.2019 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 1 102,08 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom (X/XX) nehnuteľností, parciel v k.ú. G., obec G., okres E., evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra E KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, E KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2. Na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX o veľkosti X/XX-in, pripadá výmera XXXX,XX m2. Pozemky užíva žalovaný nezákonne bez akejkoľvek platnej nájomnej zmluvy a tieto pozemky sú zastavené poľnohospodárskymi stavbami. Predmetné E KN parcely sú zároveň združené v C-KN parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX/X ako zastavané plochy a nádvoria. Žalobkyňa prostredníctvom svojho manžela zaslala žalovanému dňa 17.07.2017 „Žiadosť o vyplatenie nájomného za pozemky, ktoré užíva družstvo a o vydanie bezdôvodného obohatenia“. Na túto žiadosť dostal od žalovaného - „Odpoveď na ponuku na odkúpenie pozemkov“ na základe listu zo dňa 17.07.2017. V odpovedi žalovaný akceptoval žiadosť žalobcu, avšak k vyplateniu do dnešného dňa nedošlo. Žalobkyňa zadala vypracovať znalecký posudok č. 423/2018 u znalca Ing. Mariana Pilku, SNP 1197/30,026 01 Dolný Kubín, z ktorého vyplýva nájom E KN parcely č. XXXX/X, ktorý bol vypočítaný v sume 179,43 eur za rok, za parcelu č. XXXX v sume 242,09 eur za rok a parcelu č. XXXX v sume 129,52 eur za rok, spolu predstavuje nájomné vo výške 551,04 eur (XXX,XX + XXX,XX eur + XXX,XX eur). Ročný nájom za špecifikované nehnuteľnosti potom predstavuje sumu XXX,XX eur. Žalobkyňa si z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol na základe nezákonného užívania nehnuteľnosti bez akejkoľvek nájomnej zmluvy uplatňuje nárok 1102,08 eur.
3. Vo veci (upomínací) súd vydal dňa 14.11.2019 platobný rozkaz pod č. 1UP/1253/2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom potvrdil, že užíva sporné pozemky, ide však o pozemky nachádzajúce sa v areáli hospodárskeho dvora žalovaného, na ktorom vykonáva žalovaný poľnohospodársku výrobu, pričom pozemok E -KN XXXX/X slúži - časť ako cesta v areáli medzi maštaľami a časť je pod maštaľou, pozemok E-KN XXXX je zastavaný stavbou - silážny žľab a maštaľ a pozemok E-KN XXXX je zastavaná stavbou - silážny žľab. Uvedené stavby boli na základe rozhodnutia o užívacom povolení zo dňa 15.12.1977, vydaného ONV, odborom výstavby a územného plánovania v Dolnom Kubíne určené na trvalú prevádzku (užívanie) stavby sociálno- prevádzková budova a I. etapa hospodárskeho dvora G.. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „504/2003 Z.z.“), v zmysle ktorého sa pozemky na účely tohto zákona považuje aj pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, a ktorý je zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Obvyklou výškou nájomného sa rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskeho pôdy, ktorý každoročne k 30.06. za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktorí zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. Výška bezdôvodného obohatenia musí byť preto odvodená len od výšky nájomného, ktoré by žalobca bol oprávnený poberať z nájmu poľnohospodárskych pozemkov. Obvyklá výška nájomného za rok 2018, ktorú zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojej webovej stránke, predstavuje za rok 2018 v katastrálnom území G. sumu XX,XX eur/ha. Nakoľko má byť nájomné dojednané minimálne na dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastri, vychádzame zo sumy 66,92 eur/ha. Teda cena za X m2 pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely predstavuje sumu 0,0067 eur/m2. Podiel žalobkyne predstavuje XXXX,XX m2, čo v konečnom dôsledku znamená, že ročné nájomné za rok 2018 predstavuje pre žalovaného sumu 8,51 eur (1 XXX,XX mX x X,XXXX eur/m2 = X,XX eur/rok). Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobkyňou uplatňované bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa jej slov vzniklo z nezákonného užívania predmetných nehnuteľností za rok 2017 a 2018 je neprimerané vysoké a neakceptovateľné. Obvyklá výška nájomného vypočítaná v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. je u žalovaného v obci G. vo výške X,XXXX eur/m2 a preto patrí náhrada bezdôvodného obohatenia vo výške X,XX eur/m2 za rok, teda za dva roky XX,XX eur a v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú.
4. Upomínací súd na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu na prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomil.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu osobitne so žiadosťou o vyplatenie nájomného za pozemky danú listom žalovaného z 17.07.2017, Odpoveďou na ponuku na odkúpenie pozemkov danú listom zo dňa 25.07.2017, znalecký posudok č. 423/2018, Rozhodnutím o užívacom povolení z 15.12.1977 č. Výst. XXXX/XX-XXX/W.-W./X a č. Výst. XXXX/XX- XXX/W.-.W./X a obsahom ostatných listín a zistil, že žaloba je sčasti dôvodná.
6. Nebolo medzi stranami sporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. G., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to pozemkov zobrazených ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, pod B5 v X/XX-inách účasti, čo predstavuje výmeru na jej podiel pripadajúcu o veľkosti XXXX,XX m2. A nebolo sporné ani to, že žalovaný užíva pozemky žalobkyne bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy o nájme a ani to, že pozemky sú sčasti zastavané poľnohospodárskymi stavbami v jeho vlastníctve, sú zastavené senníkom, (súp. č.XXX, súp. č. XXX), sociálnym zariadením ŽV súp. č. XXX, maštaľou - súp. č. XXX, na časti pozemku parc. č. XXXX/X stojí časť budov súp. č. XXX, XXX, na parc. č. XXXX stojí časť budovy skladu poľnohospodárskych produktov so súp. č. XXX, na časti parcely č. XXXX stojí časť budovy senníka súp. č. XXX a cesta, na časti parcele č. XXXX stojí časť budovy maštalí súp. č. XXX a č. XXX a na časti parcely č. XXXX stojí časť budovy triedičky a skladu zemiakov, časť pozemkov tvorí dvor medzi budovami a časť sú cesty. Nebol tiež sporný rozsah užívania pozemkov žalobkyne žalovaným. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške nájomného a nájom nevznikol ani na základe zákona a nebola uzavretá
ani dohoda o odkúpení predmetných pozemkov žalovaným, čoho dôkazom je napokon list žalovaného označený ako „Odpoveď na ponuku na odkúpenie pozemkov na základe listu zo dňa 17.07.2017“, adresovaný manželovi žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný užíva sporné pozemky bez právneho dôvodu a keďže za užívanie nehnuteľností nezaplatil žalobkyni žiadnu čiastku, bezdôvodne sa tým obohatil na jej úkor v zmysle § 451 ods. 1 OZ, ktorý nárok si žalobkyňa uplatnila (a žalovaný ho nepopieral, poprel len výšku tohto nároku).
7. Sporná v danom prípade teda zostala výška bezdôvodného obohatenia. Je pritom nesporné, že pozemky, ktoré užíva žalovaný sú poľnohospodárskymi pozemkami s odkazom na § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 504/2003 Z. z., keďže ide o tzv. iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely. V danom prípade nejde o poľnohospodárske pozemky definované v § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z. z., pretože v katastri nehnuteľností nie sú evidované v registri „C“ ale v registri „E“ a nie sú evidované ako zastaná plocha a nádvorie, ale ako orná pôda, hoci ide o pozemky zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely (LV č. XXXX k.ú. G.). Svedčí o tom aj obsah ZP č. 423/2018 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Pilkom, pričom tieto stavby boli vybudované do 24.06.1991, čo deklaruje „Rozhodnutie o užívacom povolení z 15.12.1977 z č.j. K..XXXX/XX-XXX/X-A/X, č. K..XXXX/ XX-XXX/X-A/X zo dňa 15.12.1977“.
8. Žalovaný sa bránil tým, že žalobkyňa má nárok na bezdôvodné obohatenie, avšak určené podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., kde je uvedené, že výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, pričom obvyklou výškou nájomného sa rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. Za rok 2018 je táto výška v katastrálnom území G. určená sumou XX,XX eur/ha, pričom jej dvojnásobok je suma XX,XX eur/ha. Teda cena za 1 m2 pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely predstavuje sumu 0,0067 eur/m2, a preto ročné nájomné žalobkyne predstavuje sumu 8,51 eur.
9. V danej veci ide o poľnohospodársky pozemok definovaný v § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 504/2003 Z. z., t.j. iný poľnohospodársky pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, evidovaný v registri „E“ ako orná pôda; ohľadom ktorého je v časti určenia výšky nájomného - § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. uvedené, že ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Týmto osobitným predpisom je § 43 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z., ktorý v časti upravujúcej uskutočňovanie jednoduchých pozemkových úprav vykonávaných na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch - § 8h tohto zákona, v prípade, ak ide o pozemok, ktorý je zastavený pozemnou stavbou v hospodárskom dvore odkazuje na hodnotu pozemkov, ktorá sa má určiť znaleckým posudkom podľa osobitných predpisov - a tým je vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z., t.j. vyhláška, z ktorej pri určení hodnoty pozemkov vychádzal znalec v znaleckom posudku.
10. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 220/2004 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností
- (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle § 1 vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav, určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe zákona. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 220/2004 Z. z. je bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.
11. Predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodné obohatenie, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemky, ktorých užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia nie sú poľnohospodárskym pozemkom s určenou BPEJ, keďže v danom
prípade nemožno určiť hodnotu produkčno-ekologického potenciálu tejto poľnohospodárskej pôdy, t.j. nie je možné na ne vydať BPEJ, keďže sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami, resp. stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej výrobe. Súd potom aj s odkazom na § 43 ods. 2 v spojení so zákonom 330/1991, pri výpočte obvyklého nájomného vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Mariánu Pilku č. 423/2018, ktorý pri určení obvyklej výšky nájmu postupoval v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a stanovil obvyklé nájomné podľa troch porovnávacích metód (metódy porovnávania, výnosovej metódy a metódy polohovej diferenciácie) a určil všeobecnú hodnotu pozemkov a nájmu, ktorá zodpovedá obvyklej výške nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobných pozemkov, spravidla formou nájmu, a ktorú by žalovaný ako nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy.
12. Z obsahu ZP č. 423/2018 vyplýva, že nájom E KN parcely č. XXXX/X bol vypočítaný vo výške XXX,XX eur za rok, nájom pozemku zobrazeného ako E KN parc. č. XXXX bol vypočítaný vo výške XXX,XX eur za rok a nájom pozemku zobrazeného ako E KN parc. č. XXXX bol vypočítaný vo výške XXX,XX eur za rok, spolu ročné nájomné za sporné pozemky vo výške XXX,XX eur (XXX,XX + XXX,XX eur + XXX,XX eur). Keďže nájomné bolo uplatnené za roky 2017 a 2018 žalobkyni by patrila suma XXX,XX x 2 = 1102,08 eur, z ktorej nepremlčanú časť jej súd titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 688,80 eur priznal.
13. Žalovaný proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa si žalobou proti žalovanému uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2017 a 2018 (vychádzajúc z formulácie obdobie roka 2017 a 2018 súd má za to, že ide o obdobie od 01.01. - 31.12. príslušného kalendárneho roka), ohľadom ktorého nároku platí ust. § 107 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právo sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa podala žalobu na (upomínací) súd dňa 30.09.2019. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (nesporná skutočnosť), a preto vychádzajúc z dvojročnej premlčacej lehoty počítanej spätne od podania žaloby - 30.09.2019, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr k dátumu 30.09.2017. Nie aj za skoršie obdobie, t.j. za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2017, keďže za toto obdobie bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. nebol uplatnený včas. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, musel súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2017 (9 mesiacov) vo výške 413,28 eur (134,57 eur + 181,567 eur + 97,14 eur = 413,28 eur) zamietnuť.
14. Súdu sa javí za potrebné uviesť, že súd nemohol vychádzať z právneho názoru vysloveného v rozsudku sp. zn. 5C/328/2015 Z. z. a sp. zn. 5C/329/2015 z dôvodu, že uvedené rozhodnutia boli vydané v čase účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý v ust. § 1 ods. 2 špecifikoval poľnohospodársky pozemok ako pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku, t.j. za poľnohospodársky pozemok považoval aj pozemok, ktorý bol zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Aktuálne znenie ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. definuje poľnohospodársky pozemok inak a to; pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
15. Právne posúdenie veci súd založil na ust. § 123 a 126 ods. 1 OZ, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a 458 ods. 1 OZ, zákona č. 504/2003 Z. z., § 220/2004 Z. z., vyhláška č. 38/2005 Z. z., zákona č. 330/1991 Z. z..
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže každá strana sporu dosiahla čiastočný úspech vo veci. Úspech žalobkyne je 62,50 %, úspech žalovaného je 37,50 %, a preto čistý úspech žalobkyne predstavuje 25 %. Obe strany sporu teda dosiahli čiastočný úspech vo veci, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.