Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-122-2020.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/122/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v konaní o žiadosti odsúdeného E. N., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2020 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.02.2020, sp. zn. 6PP/130/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 14.02.2020 sp.zn.6Pp/130/2019 okresný súd rozhodol podľa 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § § 66 odsek 1 písm. b/ , odsek 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného E. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 07.02.2018, sp. zn. 3T/126/2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 09.11.2015, sp. zn. 1T/155/2014, zamieta.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 28-29 spisu.
V odôvodnení napadnutého uznesenia samosudca k formálnej podmienke uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že formálna podmienka podmienečného prepustenia v prejednávanom prípade splnená bola, pretože odsúdený vykonal zákonom predpokladanú dĺžku uloženého trestu, pričom zákonný nárok na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie mu vznikol dňa 12.12.2019. K materiálnym podmienkam okresný súd uviedol, že na základe hodnotenia odsúdeného a odpisu jeho registra trestov dospel k záveru, že odsúdený sa v priebehu výkonu trestu odňatia slobody nepolepšil, nie je od neho ani možné očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený N. zjavne nie je schopný rešpektovať stanovené pravidlá ani v chránenom prostredí ÚVTOS, o čom svedčia opakujúce sa záznamy o porušovaní ústavného poriadku. Naviac odsúdený N. ako 2-krát právoplatne odsúdený násilník sa obdobného činu, pre aký bol aj odsúdený, dopustil znovu aj vo výkone trestu odňatia slobody, čo jeho náprave vonkoncom nesvedčí.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený č.l. 27 spisu.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti na č.l. 27 spisu.
Odsúdený E. N. prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil zahlásenú sťažnosť v rozsahu č.l. 32 spisu v ktorej uviedol, na podanej žiadosti zotrváva nakoľko má za to, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie a preto navrhuje, aby sťažnostný súd jeho žiadosti vyhovel a určil mu primeranú skúšobnú dobu.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave, ako nadriadený súd okresnému súdu, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, nie je však dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd, zhodne ako súd I. stupňa, zistil, že : • odsúdený vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 07.02.2018, sp. zn. 3T/126/2017, pre trestný čin podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 3 rokov a trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 09.11.2015 sp. zn. 1T/155/2014 pre trestný čin podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 6 mesiacov v spojení s uznesením o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe zo dňa 09.04.2018
Formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňa 12.12.2019.
Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že:
• odsúdený je zaradený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, správanie odsúdeného v ÚVTOS Bratislava v roku 2017 bolo na požadovanej úrovni, v roku 2018 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina, kde z pedagogickej dokumentácie vyplýva, že má evidovaný 1 negatívny poznatok o nedodržiavaní poriadku v skrini odsúdeného, po upozornení prišlo k náprave. · správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebolo vždy na požadovanej úrovni, v pedagogickej dokumentácii sa nachádza niekoľko negatívnych poznatkov o nedodržiavaní zásad slušného správania, porušovanie interných predpisov · výkonom funkcie z radov odsúdených nie je poverený, · doposiaľ bol disciplinárne odmenený dňa 04.10.2019 pochvalou za plnenie pracovných povinností, disciplinárne tresty nemá vykázané · pracovná morálka odsúdeného je na požadovanej úrovni, napriek kolísavej výkonnosti, odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny, direktívny prístup dôslednou kontrolou plnenia zadaných úloh, · odsúdený čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania · resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (bez vzdelania, finančné problémy, užívanie návykových látok), · v závere hodnotenia riaditeľa ústavu skonštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho prepustiť s dohľadom
Z registra registra trestov odsúdeného vyplýva, že má 2 záznamy, uvedené tresty v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď na podklade žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody určil termín procesného úkonu na 14.02.2020, zabezpečil prítomnosť všetkých procesných strán na tomto úkone a tento procesne správne realizoval a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, prečo nie je možné žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.
Podľa § 66 odsek l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok ktorými sú plnenie povinnosti a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody teda, že odsúdený vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu. Nebola však splnená ani jedna materiálna podmienka nakoľko odsúdený svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, keď podľa hodnotenia riaditeľa ústavu správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, dosiahol len jednu disciplinárnu odmenu, disciplinárne tresty nemá vykázané a ciele stanovené programom zaobchádzania plní iba čiastočne. Plnenie tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného v zmysle § 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, keď v závere riaditeľ ústavu uvádza, že odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie.
Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktoré je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu, povedie riadny život t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Materiálnou podmienkou možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017).
Sťažnostný súd, zhodne ako súd I. stupňa, poukazuje na tú skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 2- krát súdne trestaný, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil, dopustil sa násilného trestného činu a to zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona, teda trestného činu rovnakého charakteru pre aký bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 09.11.2015 sp. zn. 1T/155/2014. Taktiež z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá a to vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený nemá vzdelanie, má finančné problémy a užíval návykové látky. Vzhľadom na tieto skutočnosti má aj sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Sťažnostný súd taktiež prihliadol s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona na povahu spáchanej trestnej činnosti a osobu odsúdeného nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život.
Z týchto dôvodov aj sťažnostný súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona preto rozhodol tak, že podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.