Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13C-45-2019.pdf
PDF · 124.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13C/45/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobkyne Q. Ď., rodenej Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpenej JUDr. Janou Veľas Hlucháňovou, advokátkou so sídlom Bytča, Červeňanského 540, proti žalovanému Y. Ď., narodenému XX.XX.XXXX, bytom V. O., Y. XXXX/XXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 29/34, IČO: 47 241 411, o zaplatenie 2 016,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 016,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 016,70 Eur od 10.08.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 2 016,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 016,70 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Uviedla, že so žalovaným sú bývalými manželmi, ktorí v čase trvania svojho manželstva spoločne dňa XX.XX.XXXX uzatvorili s veriteľom B., U..W.. Úverovú zmluvu č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej len „Zmluvu“), na základe ktorej im boli poskytnuté úverové prostriedky na výstavbu nehnuteľnosti - Y. P. na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. S., vo výške 403 000,-Sk (13 377,15 eur). Na splácanie predmetnej pohľadávky sa strany sporu v zmysle čl. V ods. 1 Zmluvy a v zmysle § 511 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zaviazali spoločne a nerozdielne. V zmysle § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké a v zmysle § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Žalobkyňa v období od januára 2016 do júla 2019 sama uhradila zo spoločného dlhu sumu 4 033,40 eur (t. j. 43 mesačných splátok po 93,80 eur). S ohľadom na uvedené vznikol žalobkyni voči žalovanému regresný nárok na zaplatenie polovice splátok solidárneho záväzku voči B., U..W.. za obdobie od januára 2016 do júla 2019 v celkovej výške 2 016,70 eur a to do 3 dní od doručenia predžalobnej výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX a následne bola žalovanému doručená opravná výzva, ktorú žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX, t. j. lehota na dobrovoľné splnenie žalovanému uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: Plnomocenstvo zo dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, podacie lístky a doručenky, Vyjadrenie sa k stanovenému pojednávaniu o rozvode manželstva, Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné podmienky B., U..W.., výpisy transakcií z účtu od januára 2016 do júla 2019, SMS komunikáciu so žalovaným, Žiadosť o rozvod manželstva.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal Platobný rozkaz dňa 02.09.2019, č. k. 3Up/1010/2019, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 016,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 016,70 eur od 10.08.2019 a nahradiť trovy konania vo výške 363,27 eur.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že popiera skutkové tvrdenia a z nich odvodené nesprávne právne tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla. Žalovaný nezdieľa názor žalobkyne, že má povinnosť platiť splátky z Úverovej zmluvy. Podľa žalovaného je síce pravdou, že bol v čase uzatvárania zmluvy spoludlžníkom k Úverovej zmluve, a to na účel výstavby Y. P. na pozemku registra D.-S. V.. Č.. XXXX/X, k. ú. S. a výška úveru predstavuje 13 377,15 eur a, že s poskytnutím úveru bolo spojené zriadenie záložného práva ku spoločnému majetku, a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. S.. Žalovaný má za to, že je potrebné poukázať na ďalšie skutkové okolnosti a z nich odvodené právne závery, z ktorých žalobkyňa odvodzuje svoje právo ku nároku na splátky. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k podozrivému prevodu vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 10 000 eur, a to s takými platobnými podmienkami, ktoré neobsahovali splátky z označeného úveru, pričom žalovaný mal za to, že tieto splátky v kúpnej zmluve boli zahrnuté. Pre žalovaného je nepredstaviteľné, aby predával spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v celkovej trhovej hodnote cca 100 000 eur len za 10 000 eur, čiže za 20 % trhovej hodnoty a zároveň, aby v zmluve nebola problematika splátok upravená takým komplexným spôsobom, že v nej nie sú zahrnuté splátky za úver 13 377,15 eur, predstavujúce dokonca vyššiu sumu, ako je kúpna cena spoluvlastníckeho podielu. V kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, podľa vedomostí žalobcu, mali byť zahrnuté aj splátky úveru, ktoré žalobkyňa napriek tomu vymáha podaným návrhom. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že k vyporiadaniu BSM nedošlo v zákonnej 3 ročnej lehote, sa na strany sporu vzťahuje zákonná domnienka vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Podľa názoru žalovaného nie len aktíva, ale aj pasíva prechádzajú do právneho režimu, ako keby boli vyporiadané podľa § 149 ods. 4 OZ, t. j. ostávajú tomu účastníkovi a v takom rozsahu, v akom ich účastníci vykonávali po uplynutí trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM. Žalovaný tvrdil, že spolu so žalobkyňou splácali úver cez platobné miesto, ktorým bol bankový účet žalobkyne. Splátky úveru boli počas manželstva uskutočňované najskôr zo spoločných finančných prostriedkov, po zániku BSM tieto splátky realizovala výlučne žalobkyňa. Žalovaný preto po zániku BSM sa nestal ani vlastníkom - nadobúdateľom týchto záväzkov. Tým, že nedošlo k vyporiadaniu pasív v rámci 3 ročnej lehoty na vyporiadanie BSM, či už súdnou cestou alebo dohodou, a uvedené pasíva - platby splátok naďalej fakticky uhrádzala žalobkyňa, podľa § 149 ods. 4 OZ, prešla povinnosť uhrádzať tieto platby na žalobkyňu. Z tohto dôvodu žalovaný nemá právny dôvod podieľať sa na čiastočných úhradách týchto plnení. Trojročná lehota je dostatočne dlhá doba na uzatvorenie dohody, resp. na uplatnenie práva na vyporiadanie BSM súdnou cestou, ku čomu žalobkyňa neuskutočnila žiadnu aktivitu. Nemôže byť preto na ťarchu žalovaného, aby niesol zodpovednosť za právny stav, ktorý spôsobila žalobkyňa tým, že nedošlo k vyporiadaniu pasív voči B.Ú., U..W.. v rámci 3 ročnej lehoty na vyporiadanie BSM.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa XX.XX.XXXX namietala názor žalovaného, že nie je viac dlžníkom voči B., U..W.., nakoľko spoločne uzatvorili dňa XX.XX.XXXX s veriteľom B., U..W.. úverovú zmluvu, na základe ktorej boli stranám poskytnuté úverové prostriedky na výstavbu nehnuteľnosti - Y. P. vo výške 403 000,-Sk (13 377,15 eur). Nesplatená výška zostatku úveru k 06/2019 bola 5 466 eur. Na splácanie predmetnej pohľadávky sa zaviazali spoločne a nerozdielne. Ak by malo dôjsť k zmene v obsahu záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedenej úverovej zmluvy musel by na túto zmenu dať súhlas veriteľ v zmysle § 531 ods. 1 OZ. Strany sporu spolu nikdy neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva. Žalovaný podľa žalobkyne uvádza mylné tvrdenie, že došlo k fikcii vyporiadania spoločného dlhu a že tento prebrala na seba žalobkyňa tým, že dlh začala splácať. Veriteľ B., U..W.. na takúto zmenu nikdy nedal súhlas, preto je to, čo uviedol žalovaný, právny nezmysel. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že žalovaný pri rozvode manželstva súhlasil s tým, že Y. Y. P. bude bezodplatne prevedený do vlastníctva spoločného syna strán sporu a obe strany sa budú po rozvode rovnakým dielom podieľať na splácaní vyššie uvedeného úveru. Podľa žalobkyne nie je pravdou, že tým, že splácala splátky úveru po rozvode konkludentne súhlasila s prevzatím celého dlhu svojou osobou. Splácaním splátok chcela zabrániť tomu, aby si veriteľ predčasne zosplatnil úver a vykonal svoje záložné právo k domu. Pokiaľ by sa žalobkyňa spoliehala, že polovicu dlhu bude splácať žalovaný, tak by k zosplatneniu úveru určite došlo. Žalobkyňa zdôraznila, že Y. Y. P. bol v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a podiel žalovaného bol k XX.XX.XXXX zaťažený exekučným záložným právom, pričom žalobkyňa vyrovnala celý jeho exekučne vymáhaný dlh a učinila tak viackrát. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že hodnota nehnuteľnosti bola v čase predaja 100 000 eur, dom doposiaľ nie je dokončený a na údržbe domu sa podieľala po rozvode výlučne žalobkyňa. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu slobodne a vážne, dobrovoľne súhlasil s dohodnutou kúpnou cenou za jeho spoluvlastnícky podiel na Y. Y. P. a táto cena bola primeraná. Dohoda zmluvných strán o cene za spoluvlastnícky podiel žalovaného na dome odráža skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému vyplatila viaceré exekúcie. Prevod 1 domu nemožno podľa žalobkyne označiť za podozrivý, nakoľko žalovaný mal možnosť si zmluvu vopred preštudovať a jej obsah mohol pripomienkovať a ovplyvniť.
5. Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že na svojom vyjadrení uvedenom v odpore trvá. Žalovaný považoval zmluvu o prevode vlastníctva za nemorálnu, v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a konanie žalobkyne považuje za podvod. Žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy mal za to, že platobné podmienky obsahujú aj splátky z úveru, z ktorého žalobkyňa súdu predstiera svoje právo na zaplatenie splátok predstavujúcich istinu 2016,70 € s príslušenstvom. Klauzula „Zmluvné strany prehlasujú, že boli X.. X. B. Z., advokátom upozornené na platobné podmienky dohodnuté v tejto zmluve.“ je podľa žalovaného klamlivá, nakoľko žalovaný na platobné podmienky nebol upozornený riadne. Žalovaný sa domnieval, že napriek zmluvnej voľnosti stále platí ochrana právnych úkonov v občianskoprávnom vzťahu, aby tieto neboli v rozpore s dobrými mravmi, lebo v prípade, ak právny úkon bude v rozpore s dobrými mravmi, bude zároveň neplatný. Po podpísaní zmluvy a jej následnom oboznámení sa s jej obsahom žalovaný zistil, že mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu a tiež bol uvedený do omylu, nakoľko mu bol na podpis podsunutý taký obsah zmluvy, s ktorým nesúhlasil a ktorým by bol poškodený konaním v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Postup právnej zástupkyne žalobkyne, podľa názoru žalovaného, absolútne nereflektuje, resp. až popiera aj základnú etiku konania advokáta. V tomto kontexte je viac ako pozoruhodné, že právna zástupkyňa žalobkyne sa dala najskôr splnomocniť obidvoma zmluvnými stranami, teda žalobkyňou aj žalovaným na zastupovanie v katastrálnom konaní, na podanie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad, návrhu na vklad vlastníckeho práva, na prijímanie a doručovanie písomností, na opravu prípadných chýb v písaní a v počítaní a iných zrejmých nesprávností, a to dňa XX. XX. XXXX (Článok 5.2 Zmluvy) a o necelý mesiac (XX. XX.XXXX) táto istá advokátka prijala splnomocnenie od žalobkyne na vymáhanie pohľadávky proti žalovanému. Právna zástupkyňa žalobkyne podľa žalovaného postupovala, akoby neexistovalo ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, teda v danom prípade jeden advokát nemôže zastupovať obidve zmluvné strany. Je celkom evidentné, že právna zástupkyňa žalobkyne bola a stále je v konflikte záujmov, lebo vzhľadom na trovy právneho zastúpenia má záujem na výsledku v konaní.
6. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa doložila fotodokumentáciu rozostaveného rodinného domu bez súp. č. postaveného na parc. č. XXXX/X, k. ú. S., ku ktorému nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z fotodokumentácie je podľa žalobkyne zrejmé, že stavba bola v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v štádiu rozostavanosti ako holodom bez dokončenia interiéru (bez podláh, obkladov, dlažieb, interiérových dverí, svietidiel, vodoinštalácie, hnuteľného zariadenia) a exteriéru (bez fasády). Predmetný dom bol v štádiu rozostavanosti po dobu 15 rokov, a to až do konca marca 2019, kedy doňho začala žalobkyňa investovať finančné prostriedky v sume viac ako 30 000 eur, o čom na pojednávaní predložila listinné dôkazy. Predmetný rozostavaný dom 15 rokov chátral, žalovaný oň nejavil žiadny záujem a nestaral sa o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalobkyňa na otázku súdu, či túto kúpnu cenu nepovažovala za neprimerane nízku uviedla, že túto považovala za privysokú. Kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel navrhol sám žalovaný, o čom žalobkyňa doložila dôkazné prostriedky vo forme ich vzájomnej SMS komunikácie. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu slobodne a vážne, dokonca sám navrhol kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky podiel. Táto kúpna cena podľa žalobkyne zohľadňovala skutočnosť, že do rodinného domu investovala výlučne žalobkyňa, platila z neho daň z nehnuteľnosti, poistenie. Ďalej žalobkyňa vyplatila za žalovaného minimálne 3 exekúcie, nakoľko nehnuteľnosť potrebovala odbremeniť od tiarch exekučných záložných práv. Úver č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX voči B., U..W.. splácala od rozvodu manželstva výlučne sama a banke doposiaľ zaplatila viac ako 12 000 eur. Žalovaný si podľa žalobkyne vo svojich vyjadreniach odporuje, nakoľko v odpore uviedol, že došlo k nejakej údajnej konkludentnej dohode o splatení spoločných záväzkov strán sporu výlučne žalobkyňou, ďalej vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že bol zo strany žalobkyne zavedený, konal v omyle mysliac si, že v kúpnej cene 1 rozostavaného rodinného domu sú zahrnuté aj doposiaľ zaplatené splátky úveru voči B., U..W.. a preto podpísal Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX. Z protirečivých tvrdení žalovaného je podľa žalobkyne zrejmé, že jeho právna obrana je čistou fabuláciou a ide o účelové tvrdenie žalovaného.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uviedla, že sa pridržiava písomných vyjadrení. K navrhnutému dôkazu a to k vypočutiu právnej zástupkyne ako svedka, má za to, že toto nie je možné vzhľadom k tomu, že vystupuje ako právna zástupkyňa žalobkyne a žalobkyňa ju nezbavila mlčanlivosti tak, aby mohla vypovedať. Uviedla, že nikdy žalovanému neposkytla žiadnu právnu službu. Od roku 2017 zastupuje žalobkyňu. Žalobkyňa ju splnomocnila na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti k Y. P. v k.ú. S. postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X ešte v roku XXXX. Žalobkyňa sa napokon mimosúdne dohodla so žalovaným na tom, že uzatvoria kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti a dohodla si so žalovaným podmienky kúpy tejto nehnuteľnosti, pričom právna zástupkyňa poskytla službu autorizácie kúpnej zmluvy. Žalovaný vo vzťahu k jej osobe nikdy nebol jej klientom, nezastupovala ho v žiadnom súdnom spore ani mu neposkytovala iný druh právnej služby. Všetky náklady na právne služby súvisiace s kúpnou zmluvou uhradila žalobkyňa. Právna zástupkyňa navrhla vykonať ako dôkaz výsluch žalobkyne a predložila listinné dôkazy (dodacie listy, daňové doklady) na preukázanie vynaložených nákladov na rozostavaný rodinný dom. Podanú žalobu považuje za dôvodnú v plnom rozsahu a má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa žalovaný návrh osvedčila. Žalovaný aj na pojednávaní uviedol zhodne so žalobkyňou, že splátky z úverovej zmluvy voči B. splácala výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje voči žalovanému regresný nárok ako voči spoludlžníkovi z uvedenej úverovej zmluvy, pričom žalovaný sa na splácaní tohto dlhu nepodieľal. Argumentáciu žalovaného ohľadom údajnej dohody o zahrnutí splátok úveru do kúpnej ceny domu považuje za účelovú a nepodloženú. Má za to, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi nesporne preukázala dôvodnosť podanej žaloby, pričom žalovaný, ktorý odkazoval na kúpnu zmluvu k domu už v podanom odpore, túto zmluvu bez akéhokoľvek relevantného dôvodu nepredložil až do dnešného dňa, hoci ju podľa vlastného vyjadrenia mal k dispozícii. Poukaz na predmetnú kúpnu zmluvu považuje za snahu žalovaného o nehospodárne predlžovanie súdneho konania. Žalovaný vo svojich skutkových tvrdeniach nijako nespochybnil dôvodnosť podanej žaloby a rovnako nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by vyvrátil nárok žalobkyne alebo akokoľvek spochybnil. Žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že sa pridržiava ich doterajších písomných vyjadrení, osobitne vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že až na dnešnom pojednávaní sa dozvedeli, že právna zástupkyňa zastupovala žalobkyňu už od roku 2017 ku vyporiadaniu BSM. Z toho mu vyplýva, že v roku 2019 vlákali so žalobkyňou žalovaného do advokátskej kancelárie, aby podpísal zmluvu. Právna zástupkyňa žalobkyne riadne nepoučila žalovaného a má za to, že toto je právna služba, ktorá bola poskytnutá ako predchádzajúca právna služba, iná právna služba vo vzťahu ku podaniu žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. Má za to, že právna zástupkyňa nemôže uniknúť trestnoprávnej zodpovednosti krivej výpovede tým, že sa nechá splnomocniť a zastupovať v konaní o zaplatenie 2 000 eur. Trval na jej výsluchu, pretože konanie právnej zástupkyne pred podaním žaloby malo iný charakter právnej služby ako samotné toto konanie a pretože predmet žaloby -splátky mali byť zahrnuté v kúpnej zmluve. Žalovaný považuje za proti svojej vôli, aby predal spoluvlastnícky podiel ku domu, ktorý má hodnotu 10 tisíc eur a potom ešte doplácal pôžičku, ktorá prevyšuje samotnú kúpnu cenu. Právny zástupca navrhol vykonať nasledovné dôkazy: vypočuť právnu zástupkyňu žalobkyne v pozícii svedka, vypočuť žalobkyňu, žalovaného a priateľku žalovaného, ktorú identifikujú neskôr a doložiť Kúpnu zmluvu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených žalobkyňou, výsluchom žalobkyne a žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci a B., U..W.. ako veriteľ Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej im bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 403 000,-Sk s lehotou splatnosti 20 rokov za účelom výstavby nehnuteľnosti, a to Y. Y. P. zapísaného na LV č. XXXX, obec S., k. ú. S., parc. č. XXXX/X, bez súpisného čísla. Zároveň bolo k predmetnej nehnuteľnosti touto zmluvou zriadené i záložné právo.
11. Podľa čl. V bod 1. Zmluvy o úvere, splácanie úveru je realizované bankovým inkasom z osobného účtu XXXXXXXXXX formou anuitných mesačných splátok, výška ktorých bude uvedená v splátkovom kalendári, ktorý dlžník obdrží pri prvom čerpaní v prípade jednorazového čerpania, resp. po vyčerpaní celého úveru v prípade postupného čerpania. Pri anuitnej forme splácania sú splatné v deň splatnosti splátky istina aj úrok. Dlžník sa zaväzuje realizovať splátky podľa uvedeného splátkového kalendára. K splácaniu úveru, vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v súlade s touto zmluvou, formou bankového inkasa z osobného účtu dlžník - majiteľ osobného účtu udeľuje osobitný súhlas.
12. Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovaného na úhradu 1 jeho solidárneho záväzku voči B., U..W.. za obdobie od januára 2016 do júla 2019 v celkovej výške 2 016,70 eur, a to bezodkladne najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Uviedla, že žalobkyňa so žalovaným sú zaviazaní spoločne a nerozdielne v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka, avšak tento záväzok od rozvodu spláca výhradne žalobkyňa. S ohľadom na uvedené vznikol žalobkyni voči žalovanému regresný nárok na zaplatenie 1 splátok spoločného dlhu z Úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Z priloženej doručenky vyplýva, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX.
13. V predžalobnej výzve zo dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne opravila platobné údaje žalobkyne uvedené v Predžalobnej výzve zo dňa XX.XX.XXXX, a žiadala o zaplatenie predmetnej pohľadávky do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX, ako vyplýva z priloženej doručenky.
14. Žiadosťou o rozvod manželstva zo dňa XX.XX.XXXX žiadala žalobkyňa o rozvod manželstva so žalovaným. Uviedla, že ohľadom BSM sa s manželom predbežne dohodli tak, že rozostavaný rodinný dom s pozemkom ponechajú každý svojim dielom synovi, hypotekárny úver viazaný záložným právom k tomuto rozostavanému rodinnému domu, budú splácať rovnakým dielom, ostatné dva úvery splatia rovným dielom a exekúciu, ktorá vznikla žalovanému ako SZČO (cca vo výške 110 000,-Sk) si žalovaný zaplatí sám, nakoľko žalobkyňa bola už v minulosti nútená použiť peniaze zo sporenia syna a zobrať si ďalší úver na nedoplatky žalovaného. Kvôli predmetnej exekúcii, bolo v čase podania návrhu na rozvod zriadené záložné právo na rozostavaný rodinný dom.
15. Žalovaný vo vyjadrení k stanovenému pojednávaniu o rozvode uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva v plnom rozsahu uvedenom v návrhu na rozvod, ktorý podala žalobkyňa. Zároveň súhlasil s navrhovanou výškou výživného a úpravou práv k maloletému.
16. Z výpisu transakcií z účtu v období od januára 2016 do júla 2019 je zrejmé, že žalobkyňa pravidelne mesačne uhrádzala splátky úveru vo výške 93,80 eur.
17. Z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa XX.XX. je zrejmé, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že mu nemá dať sumu 10 000 eur naraz a že exekúciu vo výške 3 200 eur splatí ona. Žalovaný s tým súhlasil a žiadal od nej vyplatiť zvyšok peňazí vo výške 6 800 eur.
18. Z dodacích listov a daňových dokladov od apríla 2019 je zrejmé, že žalobkyňa uhrádzala daň za nehnuteľnosť, stavebný materiál a iné práce týkajúce sa rozostavaného rodinného domu v sume cca 8 077,03 eur.
19. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou je zrejmé, že rodinný dom bez súp. č. postaveného na parc. č. XXXX/X, k. ú. S. bol rozostavaný v stave holodom, bez dokončeného interiéru (bez podláh, obkladov, dlažieb, interiérových dverí, svietidiel, vodoinštalácie, hnuteľného zariadenia) a exteriéru (bez fasády).
20. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku 2000 začali s manželom (žalovaným) stavať rodinný dom. V roku 2004 si zobrali hypotéku. V roku 2007 sa rozviedli s manželom s tým, že dom bol nedokončený. Keď dávali žiadosť o rozvod, tak v tejto žiadosti sa dohodli, že hypotéku splatíme rovnakým dielom a ostatné dva úvery, ktoré zobrali rok pred rozvodom manželstva, v roku 2006 splatia tiež rovnakým dielom a rozostavaný dom s pozemkom ponecháme synovi každý na základe svojho podielu. V čase rozvodu na tejto nehnuteľnosti vznikli 2 exekúcie, ktoré vznikli z manželovej SZČO. Po rozvode sa začali veci vyvíjať tak, že žalovaný jej prestal platiť polovičku úverov a výživné. Začala splácať pôžičky sama a vyplatila drobné exekúcie. Chcela riešiť situáciu s domom, tak aby ich 26 ročný syn aj s ňou mal kde bývať. So žalovaným sa dohodla tak, že ona vyplatí exekúciu vo výške 2 900 eur a zároveň mu vyplatí 10 000 eur do ruky. Kúpna zmluva bola postavená na tom, že žalovaný jej predáva polovičku domu za tých 10 tis. eur, z ktorých tých 2 900 eur som vyplatila exekúciu. Čo sa týka pôžičky na dom sa so žalovaným dohodli, že ju splatia na polovičku. Na otázky uviedla, že kúpnu zmluvu si mala možnosť pred jej podpisom dostatočne pozrieť a sumu 10 000 eur navrhol žalovaný, o čom však nemá doklad, iba SMS komunikáciu. Ďalej uviedla, že žalovaný bol prítomný pri vyplácaní exekúcie u súdnej exekútorky a aj pri vyberaní sumy 10 000 eur. Podľa názoru žalobkyne mal žalovaný dostatok času na preštudovanie kúpnej zmluvy a počas jej podpisovania nemal žiadne výhrady ani otázky, iba zobral peniaze a odišiel. Obe strany boli poučené o vyplatení kúpnej ceny a o podmienkach kúpnej zmluvy, advokátka im pred podpisom zmluvu vysvetlila. Žalovaný mal podľa žalobkyne na prezretie kúpnej zmluvy cca pol hodinu, zmluva bola už dopredu vyhotovená, nakoľko sa žalobkyňa na nej dohodla s advokátkou. Žalobkyňa sa so žalovaným na vyporiadaní BSM písomne nedohodla, mali iba ústnu dohodu ako uviedla v žiadosti o rozvod, t.j. že dlhy splatia rovnakým dielom, že poslednú exekúciu si vyplatí sám a dom darujeme synovi. Túto dohodu však exmanžel nedodržal. Dane a poistku na dom platila celé roky len žalobkyňa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po rozvode manželstva do domu investovala cca 40 000 eur a žalovaný do domu po rozvode nič neinvestoval. Vyporiadanie BSM neriešila z dôvodu, že vedela, že je na dome exekúcia a zároveň nemala finančné prostriedky. Čo sa týka právnej zástupkyne, túto žalobkyňa kontaktovala 2 roky dozadu z dôvodu presného zostatku exekúcie na nehnuteľnosti a ohľadom vyporiadania BSM sa s ňou stretla v období máj - jún 2019. 21. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa dohodol so žalobkyňou, že uzavrú kúpnu zmluvu, kde budú zaplatené splátky exekúcie vo výške cca 2 000 eur, a že žalobkyňa splatí zvyšok hypotéky. Tvrdil, že si kúpnu zmluvu medzi ním a žalobkyňou neprečítal a pani advokátka im ju neprečítala celú. U advokátky podľa jeho názoru nesedeli ani 10 minút, všetko to bolo robené narýchlo. Uviedol, že dôveroval žalobkyni, že je všetko tak, ako sa dohodli. Kúpnu zmluvu si neprečítal, pretože čakal, že bude prečítaná zo strany advokátky a nemal so sebou ani okuliare. Do prečítania zmluvy vstupovala žalobkyňa. Žalovaný advokátku bral ako keby bol jej klient, pretože zastupovala oboch v tejto veci. Žalovaný ďalej na otázky uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že financovala celú stavbu je klamstvo, nakoľko zo začiatku financoval stavbu on. Pri dohadovaní podmienok zmluvy bola prítomná jeho priateľka a to tak, že telefonicky hovoril so žalobkyňou a dal ju na hlasitý odposluch. Žalobkyňa o tomto hlasitom odposluchu nevedela a realizoval ho z dôvodu, že jeho priateľka je žiarlivá. Žalovaný nebol poučený o platobných podmienkach zmluvy autorizovanej advokátom a o tom, že má zaplatiť cca 2 000 eur, sa dozvedel až po mesiaci, čo mu prišiel papier od pani advokátky. Prvýkrát žalovaný advokátku videl pri podpise zmluvy a druhýkrát ju videl na pojednávaní. Podľa jeho názoru sa so žalobkyňou dohodli, že mu vyplatí sumu 10 000 eur a zároveň doplatí hypotéku. Od ich rozvodu splátky na úver č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX splácala výhradne manželka. 22. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 23. Podľa § 511 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. 24. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. 25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Strany sporu sú bývalí manželia, ktorí do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva si nevyporiadali spoločný majetok dohodou alebo návrhom na súd t. j. platí že ich majetok a majetkové práva či záväzky sú posudzované podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a teda že ich podiely na majetkových právach či záväzkoch sú rovnaké. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že na splácanie predmetnej pohľadávky sa zaviazali bývalí manželia (strany sporu) spoločne a nerozdielne. Ak by teda malo dôjsť k zmene v obsahu záväzku vyplývajúceho z vyššie uvedenej úverovej zmluvy musel by na túto zmenu dať súhlas veriteľ v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonník, čo sa v tomto prípade nestalo. 26. Žalobkyňa v konaní preukázala a žalovaný to nenamietal, že strany sporu ako bývalí manželia podpísali spoločne Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe ktorej dostali finančné prostriedky vo výške 13 377 EUR s lehotou splatnosti 20 rokov s tým, že ako zabezpečenie úveru poskytli spoločnú nehnuteľnosť - Y. P. na LV č. XXXX. Žalobkyňa zároveň preukázala, že od januára 2016 do júla 2019 posielala výhradne zo svojho účtu splátky tejto hypotéky vo výške 93,80 EUR mesačne t. j. spolu 43 splátok v súhrnnej výške 4033,40 EUR. Žalovaný uviedol, že sa na týchto splátkach nepodieľal. 27. Súd ďalej uvádza, že s argumentáciou žalovaného, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu na dom a že žalobkyňa na seba prevzala aj splátky hypotéky, sa nestotožnil. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že síce kúpnu zmluvu na dom so žalovaným uzavrela, avšak s tým, že sa dohodli, že hypotéku splatia na polovicu. Ďalej uviedla, že žalovaný jej za svoju polovicu domu zaplatil 10 000 EUR s tým, že 2 900 EUR z nich musela dať na splátku exekúcie, pričom tá vznikla z podnikania žalovaného. Okrem toho žalobkyňa predložila v konaní aj kópiu žiadosti o rozvod, z ktorej bolo preukázané, že sa so žalobcom pri rozvodovom konaní dohodli tak, že budú túto konkrétnu hypotéku splácať spoločne rovným dielom. Súd mal pravdivosť takejto dohody so žalovaným preukázanú aj z vyjadrenia žalovaného k pojednávaniu o rozvode manželstva, v ktorom sám žalovaný potvrdil, že súhlasí v plnom rozsahu s uvedeným návrhom, t. j. aj s tým, že budú predmetnú hypotéku splácať obidve strany sporu rovným dielom. 28. Súd naviac uvádza, že žalovaný v celom konaní ani raz nepredložil spomínanú kúpnu zmluvu a teda ani raz nepreukázal, že by sa so žalobkyňou dohodli ináč ako vyplýva zo zákona a z podpisu hypotekárnej zmluvy. Žalovaný síce tvrdil, že kúpnu zmluvu považuje za nemorálnu, v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a konanie žalobkyne považuje za podvod, avšak ani raz svoje tvrdenia ničím nepreukázal. 29. Súd zároveň podotýka, že žalovanému na poslednom pojednávaní odmietol dať dodatočnú lehotu na doloženie kúpnej zmluvy, aj keď o ňu právny zástupca žalovaného žiadal, a to z dôvodu, že už na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktoré predchádzalo záverečnému pojednávaniu súd vo svojom uznesení jasne uviedol, že ukladá obidvom stranám, aby v lehote 7 dní doručili súdu návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že po tejto lehote súd na ďalšie návrhy nebude prihliadať. T. j. právny zástupca žalovaného veľmi dobre vedel, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní a teda návrhy na ďalšie dokazovanie má súdu doručiť v určenej lehote. Žalovaný a aj jeho právny zástupca túto lehotu ignorovali resp. žiadny návrh na doplnenie dokazovania súdu nepredložili. Argumentácia právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný sa nemohol zúčastniť minulého pojednávania s ohľadom na svoj zdravotný stav, kedy 7 týždňov nemohol byť v pracovnom procese, a preto žiada dodatočnú lehotu na doloženie kúpnej zmluvy je podľa názoru súdu zavádzajúca a irelevantná, pretože žalovaný ani len nepredložil žiadny doklad o tomto zdravotnom stave a ani na poslednom pojednávaní, pričom od minulého pojednávania uplynulo 5 mesiacov, túto kúpnu zmluvu dodatočne nedoložil. Súd zároveň uvádza, že žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý má právnické vzdelanie a teda je predpoklad, že pozná hmotné právo a procesnú stránku pojednávania. Právny zástupca si musel byť vedomý, že na to, aby súd žalovanému uznal jeho tvrdenia o kúpnej zmluve, tak táto kúpna zmluva musí byť v konaní predložená. No právny zástupca túto zmluvu ani po výzve na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, aby sa vyjadril k žalobe a navrhol dôkazy tento dôkaz nenavrhol a nepredložil. Ďalej súd dodáva, že síce sa žalovaný a jeho právny zástupca odvolávajú na to, že žalovaný bol 7 týždňov práceneschopný, avšak žaloba napadla na súd dňa XX.XX.XXXX t. j. pred údajnou chorobou žalovaného a pred vírusom COVID-19, takže žalovaný mal na predloženie kúpnej zmluvy celých deväť mesiacov do rozhodnutia vo veci samej, pričom o kúpnej zmluve sa vyjadroval od začiatku vo svojich písomných stanoviskách. 30. Súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol právny zástupca žalovaného, a to výsluch právnej zástupkyne žalobkyne ako aj výsluch svedkyne - priateľky žalovaného. Výsluch právnej zástupkyne sa súdu zdal irelevantný vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa sa podľa právneho zástupcu žalovaného mala vyjadriť k dôkazu, ktorý žalovaný nepredložil a teda v konaní neexistoval (kúpna zmluva). A to, či konanie právnej zástupkyne pred podaním žaloby malo iný charakter právnej služby ako toto konanie je mimo merita veci a teda sa tým súd ani nezaoberal. Čo sa týka výsluchu navrhnutej svedkyne - priateľky žalovaného, súd mal za to, že tento výsluch by bol nadbytočný vzhľadom na to, že po prvé svedkyňa - priateľka žalovaného mala vypovedať za účelom preukázania rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom tento rozhovor bol uskutočnený telefonicky a žalobkyňa nebola poučená o tom, že je tento rozhovor pustený na hlasitý odposluch t. j. ide minimálne o nemorálny dôkaz, po druhé tento dôkaz bol navrhnutý po uplatnení sudcovskej koncentrácie a po tretie svedkyňa sa mala vyjadriť k uzatváraniu zmluvných podmienok k dôkazu, ktorý v konaní nebol predložený t. j. neexistoval (kúpna zmluva), po štvrté súd mal z iných dôkazných prostriedkov dostatočne preukázaný skutkový stav a teda výsluchy iných osôb sa mu zdali už irelevantné.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené a teda, že súd mal z predložených listinných dôkazov a z výsluchu žalobkyne ako i žalovaného za preukázané, že strany sporu ako bývalí manželia podpísali spoločne Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe ktorej dostali finančné prostriedky vo výške 13 377 EUR a žalobkyňa od januára 2016 do júla 2019 posielala výhradne zo svojho účtu splátky tejto hypotéky vo výške 93,80 EUR mesačne t. j. spolu 43 splátok v súhrnnej výške 4033,40 EUR, súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na základe § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni polovicu týchto splátok t. j. 2016,70 EUR, a to aj spolu s úrokmi z omeškania od 10.08.2019 (t. j. deň po ukončení lehoty na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalobkyne) do zaplatenia. 32. Čo sa týka trov, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku t. j. priznal žalobkyni náhradu trov v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).