Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-37-2018.pdf
PDF · 150.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: O. Ž., bytom E. K., G. XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Ernestom Vokálom, AK so sídlom Prešov, Hlavná 61, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. 10. 2018, č. 70959-4/2018-BA, takto,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 17.10.2018 č. 70959-4/2018-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 16.07.2018, č. 617-18/2018-BAM vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016, ktorá mu bola doručená dňa 08.12.2017, vydala dňa 16.07.2018 rozhodnutie č. 617-18/2018-BAM, ktorým podľa § 99 zákona poškodenej nepriznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
3. Po preskúmaní včas podaným odvolaním žalobkyne napadnutého citovaného rozhodnutia žalovaná ako odvolací orgán zistila, že žalobkyňa bola v čase vzniku pracovného úrazu dňa 21.09.2016 zamestnaná u zamestnávateľa X. S. M., M..L..T.., so sídlom X. X/XXXX, M., v pracovnom zaradení „tímlíder“. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.09.2016 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 30.09.2016 vyplýva, že žalobkyni sa stal pracovný úraz dňa 21.09.2016 o 09:35 hod., a to tak, že pri vychystávaní paliet zišla z neupravených skladových gúm na podlahe, pričom došlo k prudkému hupnutiu celého vozíka, následkom čoho došlo k poraneniu v krížovej oblasti. Súčasťou žiadosti bol aj Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.12.2017, vypracovaný W.. L. K., chirurgom, I. M. B. G., a. s., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené celkovým počtom bodov 500 za položku 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením. V nadväznosti na § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení požiadal správny orgán prvého stupňa listom č. 18003-9/2017-BAM zo dňa 12.12.2017, posudkovú lekárku pobočky Trebišov o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v posudku zo dňa 01.12.2017. Následne posudková lekárka pobočky G. listom č. 10320/2018 zo dňa 14.03.2018 vyzvala W.. K. o vystavenie nového lekárskeho posudku
lekárom z odboru neurológie, ktorý poškodenú liečil v súvislosti s predmetným pracovným úrazom z dôvodu, že na základe dostupných lekárskych nálezov v súvislosti s týmto pracovným úrazom menovaný odborný lekár z odboru chirurgia, nebol kompetentný posúdiť zdravotný stav na účely sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo sa nepodieľal na liečení následkov tohto pracovného úrazu. Dňa 05.04.2018 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený posudok zo dňa 03.04.2018 vypracovaný posudzujúcim lekárom W.. W. M., v ktorom ohodnotil poškodenia zdravia žalobkyne vo vzťahu ku sťaženiu spoločenského uplatnenia položkou 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením s počtom bodov 390. Nakoľko posudková lekárka pobočky G., po posúdení úrazového deja nesúhlasila s posudkom zo dňa 03.07.2018 z dôvodu, že sa nejedná o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200% - stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia, a teda nejde o sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej následkom pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016, listom č. 10149-4/2018 zo dňa 09.04.2018 požiadala posudzujúceho lekára o opravu, resp. storno posudku zo dňa 03.04.2018. Posudzujúci lekár listom zo dňa 05.06.2018 zaslal posudkovej lekárke pobočky Trebišov vyjadrenie, ktorým bol zrušený posudok zo dňa 03.04.2018 a uviedol, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie pred a po pracovnom úraze zo dňa 21.09.2016 dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom úrazu. Kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bola posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, vykonaná dňa 18.06.2018. Posudková lekárka súhlasila so stanoviskom posudzujúceho lekára, že sa v danom prípade nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016 a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila na 0 bodov. Na základe uvedeného, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovou lekárkou, pobočky Trebišov, ktorá odvolaniu žalobkyne nevyhovela a keďže zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku, predložila vec druhostupňovému posudkovému orgánu. Posudková lekárka sociálneho poistenia, ústredia, sa v rámci kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonanej dňa 11.10.2018, stotožnila so záverom a odôvodnením posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov. Svoj záver odôvodnila tak, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a správne.
4. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli k nepriznaniu nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď rozhodol na základe hodnoverne a úplne zisteného skutkového stavu veci posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, kde posudkové lekárky zhodne a riadne argumentovali nemožnosťou priznania bodového hodnotenia za položku 304d/ z dôvodu, že sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016. Rovnako tak aj posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, dostatočne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnila nepriznanie bodového hodnotenia žalobkyni na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto sa odvíjalo najmä od preliečeného zdravotného stavu žalobkyne a najmä od skutočnosti, že posudzujúci lekár žalobkyne uviedol, že následkom pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016 sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákon č. 437/2004 Z. z. v § 2 ods. 3 písm. d) posudzujúcemu alebo ošetrujúcemu lekárovi zveril do kompetencie ohodnotiť poškodenie zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom. Úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) cit. zákona skontrolovať toto bodové ohodnotenie. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na jeho opravu, ako to v danom prípade vykonala aj posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov. Správnosť tohto postupu potvrdzujú aj rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.08.2018, č. k. 27Sa/5/2018-78, zo dňa 29.05.2017, č. k. 29Sa/3/2017-63, ako aj Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.01.2017, č. k. 25Sa/3/2016, z obsahu ktorých vyplýva oprávnenosť postupu posudkového lekára, ktorý po zistení chýb v lekárskom posudku postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vyzval posudzujúceho lekára na jeho opravu. Keďže v danej veci posudzujúci lekár vyhovel žiadosti o „ storno “ posudku zo dňa 03.04.2018, a s jeho stanoviskom sa stotožnila tak posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, ako aj posudková lekárka sociálneho poistenia, ústredia, bol uvedeným úkonom odstránený rozpor v bodovom hodnotení a v položkách, a tak nebolo bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v prejednávanej veci po jeho storne už viac sporné. Na základe vyššie uvedeného nebol už z pohľadu žalobkyne dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, ba práve naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., žalovaná považuje za správne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne bola táto vyhodnotená posudkovou lekárkou ústredia ako inštančne nadriadeným orgánom dňa 11.10.2018, pričom táto potvrdila závery posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov.
5. K možnému nariadeniu znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že v nadväznosti na § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, len ak je na odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie nevyhnutný znalecký posudok. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že ide o „fakultatívne“ ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže, ale aj nemusí využiť. V prípade žalobkyne, vo veci konajúce správne orgány na základe vyššie uvedeného nepovažovali znalecké dokazovanie za potrebné, a to najmä z dôrazom na skutočnosť, že stornovaním predmetného posudku zo dňa 03.04.2018 už odpadol predmet samotného konania. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa do odvolacieho konania nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jej argumentácie z odvolania, preto jej námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné.
6. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 24.12.2018, ktorá bola správnemu súdu elektronicky doručená dňa 27.12.2018, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.10.2018, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.07.2018, a vrátenia veci žalovanej na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj právo na náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že žalovaná rozhodla o jej nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku jej pracovného úrazu zo dňa 21.07.2018 v rozpore so zákonom, nakoľko jej zdravotný stav je natoľko závažný, že boli nepochybne naplnené všetky zákonné podmienky na priznanie predmetného nároku v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu zásad na hodnotenie bolesti, a zásad na hodnotenie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Zdôraznila, že z kontroly bodového hodnotenia predmetného pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 11.10.2018 okrem iného jednoznačne vyplýva, že bolo u nej diagnostikované poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Chronický VAS LS syndróm, t. č. akútne axacerbovaný radikulárny syndróm LS dx s flečno-extenčnou blokádou LS chrbtice stredne ťažkého stupňa, naznačeným semiflekčným držaním trupu a SI algiou dx v.s. diskog. etiológie, ako aj stav po distorsione columnae verte. reg. lumbalis. V tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že zo spisového materiálu a všetkých jej lekárskych správ nepochybne vyplýva, že poškodenie jej zdravia, ktoré bolo spôsobené pracovným úrazom, má nepriaznivé následky pre jej životné úkony a uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb, keďže nedokáže vykonávať činnosti, ktoré vykonávala pred pracovným úrazom (bicyklovanie, skákanie na trampolíne, jazdenie na štvorkolke, má vážne ťažkosti so spánkom a musí užívať lieky na tlmenie bolestí, ktoré rovnako nepriaznivo ovplyvňujú výkon jej bežnej činnosti). Poukázala na to, že v čase pracovného úrazu pracovala v spoločnosti X. S. M., M.. L.. T.., kde vykonávala prácu výrobný pracovník
- „tímlíder“ od roku 2011 do roku 2017. Od 25.09.2016 do 01.01.2017 bola uznaná dlhodobo PN. Následne nastúpila do pôvodného zamestnania, v ktorom pracovala do 31.01.2017. Od 01.02.2017 nepracovala, bola vedená na úrade práce. V období 09/2017 - 10/2017 pracovala v pekárni na expedícii, v období 11/2017 - 02/2018 pracovala ako čašníčka v kaviarni, a od 02/2018 pracovala ako vzdelávací lektor vo firme I. Q. Z. po dobu troch týždňov, kde od 26.03.2018 bola uznaná dlhodobo PN do 31.09.2018. Následne pracovala vo firme I. S. ako predajca, kde od 08.10.2018 je uznaná dlhodobo PN. Zdôraznila, že dôvodom skončenia jej pracovného pomeru v spoločnosti X. S. M., M.. L.. T.., bola aj tá skutočnosť, že vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav podľa lekárskeho posudku č. 2017/F408/37, vypracovaného J. K., F.. M.., dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ju už nemal možnosť preradiť na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy. V závere svojej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 08.12.2017 bol žalovanej doručený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.12.2017, v ktorom W.. K. ohodnotil jej sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením s počtom bodov 500. Následne na požiadanie posudkovej lekárky bol dňa 05.04.2018 doručený nový lekársky posudok zo dňa 03.04.2018, vystavený posudzujúcim lekárom W..
W. M., ktorý ohodnotil jej sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením s počtom bodov 390. Z dôvodu opätovného nesúhlasu posudkovej lekárky s ohodnotením jej sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 304d/ - listom zo dňa 05.06.2018 posudzujúci lekár W.. M. zaslal posudkovej lekárke nové vyjadrenie k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne, v ktorom skonštatoval, že u nej nejde o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu a ohodnotil jej sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 0. Vzhľadom na zjavné zníženie bodového ohodnotenia jej sťaženia spoločenského uplatnenia na základe pokynov posudkovej lekárky má za to, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom ustálenia ohodnotenia jej sťaženia spoločenského uplatnenia. Má za to, že nevykonaním znaleckého dokazovania, na ktorom zotrvala, žalovaná nesprávne zistila skutkový stav veci a tým dospela k jej nesprávnemu právnemu posúdeniu.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2018, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 28.01.2019, žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zhodne, ako v odôvodnení rozhodnutia opísala zistený skutkový stav veci. K námietkam žalobcu, obsiahnutým v podanej žalobe uviedla, že konanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravené zákonom č. 437/2004 Z. z., ktorý v zmysle svojho § 1 upravuje zákonné podmienky priznania a poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku, ako aj zásady hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku, ako aj zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). V súvislosti s argumentáciou žalobkyne, spočívajúcou v tvrdení, že žalovaný mal v prípade pochybností o dôvodnosti jednotlivých položiek, určených posudzujúcim lekárom v posudku zo dňa 03.04.2018, ustanoviť znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok a až na základe neho rozhodnúť o nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaná uviedla, že nie je v kompetencii právneho zástupcu žalobkyne hodnotiť, či žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Hodnotenie poškodenia zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom č. 437/2004 Z. z. v zmysle jeho ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d) je zverené do kompetencie posudzujúcemu alebo ošetrujúcemu lekárovi. Úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, skontrolovať toto bodové ohodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný, slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním aj súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudkovému lekárovi na opravu, ako to v aj danom prípade vykonala posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov. Táto zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnila nemožnosť priznania bodového hodnotenia podľa posudku zo dňa 03.04.2018. Bolo teda len na posudzujúcom lekárovi, či sa s pripomienkami posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov stotožní a posudok zo dňa 03.04.2018 opraví, resp. ho stornuje, alebo zotrvá na svojom pôvodnom stanovisku. V tomto prípade uznal posudzujúci lekár námietky posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov a posudok zo dňa 03.04.2018 v tomto smere stornoval. Žiadosť o opravu, resp. storno lekárskeho posudku nepredstavuje mocenský nástroj nátlaku na posudzujúceho lekára, ale medicínsky odôvodnený návrh na zmenu v súlade so zásadami hodnotenia poškodenia zdravia, pričom takáto výzva slúži na elimináciu chýb uvedených v lekárskom posudku. V danom prípade teda nešlo o zjavné zníženie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne posudzujúcim lekárom na základe pokynov posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, ako to tvrdí právny zástupca žalobkyne v žalobe, ale išlo len o chybu posudzujúceho lekára pri vypracovaní posudku zo dňa 03.04.2018. Nakoľko v danom prípade došlo k stornovaniu posudku zo dňa 03.04.2018 samotným posudzujúcim lekárom v dôsledku uznania svojho pochybenia, stanovisko posudzujúceho lekára zo dňa 05.06.2018, podľa ktorého sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom úrazu, sa muselo stať podkladom pre rozhodnutie pobočky. Posudzujúci lekár vyhovel žiadosti o storno posudku zo dňa 03.04.2018, s jeho stanoviskom sa stotožnila posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, ako aj posudková lekárka sociálneho poistenia, ústredia, čím bol odstránený rozpor v konaní, a tak nebolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v predmetnej veci po stornovaní už sporné. K možnému nariadeniu znaleckého dokazovania žalovaná uviedla, že v nadväznosti na ustanovenie § 196 ods. 3 cit. zákona, Sociálna poisťovňa môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne
ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže, ale aj nemusí využiť. V prípade žalobkyne konajúci prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán na základe vyššie uvedeného nepovažoval znalecké dokazovanie za potrebné a v tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.02.2017, č.k. 12Sd/113/2016-33, v zmysle ktorého posudky vypracované posudkovými lekármi je podľa súdnej praxe potrebné považovať za rovnocenné. Nariadenie znaleckého dokazovania však vyžaduje, aby nastala situácia dôvodiaca odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Keďže v danom prípade došlo k „stornovaniu“ posudku zo dňa 03.04.2018, neexistoval žiadny právny základ, o ktorom by sa mohlo ponímať prípadným vyhotovením znaleckého posudku, tzn. že znalec v prípadnom znaleckom dokazovaní, by nemal k dispozícii skutočnosti rozhodné vo veci, nakoľko tie zanikli prijatím záveru posudzujúceho lekára o neexistencii sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, a to z dôrazom na ten fakt, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., poskytuje iba na základe lekárskeho posudku a nie na základe znaleckého posudku. Žalovaná zdôraznila, že posudkové lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pri kontrole bodového hodnotenia zásadne vychádzali z predložených lekárskych správ a medicínskych záverov odborných lekárov žalobkyne, ktoré považovali za rozhodujúce pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, a na ktorých aj založili svoj odborný medicínsky záver. Na základe vyššie uvedeného žalovaná mala za to, že z pohľadu žalobkyne nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárok sociálneho poistenia v konaní, ba práve naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z., žalovaná považuje za správne a v súlade s citovanými právnymi predpismi. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, bola táto vyhotovená posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, ústredia, ako inštančne nadriadeným orgánom, dňa 11.10.2018, pričom posudková lekárka sociálneho poistenia, ústredia, potvrdila samotné závery posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov.
8. V replike zo dňa 25.02.2019 žalobkyňa uviedla, že dňa 21.09.2016 nepochybne utrpela pracovný úraz, následkom ktorého do dnešného dňa trpí veľkými bolesťami. Poukázala na to, že zo záznamu z neurologickej kontroly zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že má recidívu Lumboischiad. syndrómu I. dx s koreň. symptomatolog. LS Coxalgia I. dx, čo predstavuje chronické bolesti v krížoch so šírením do dolných končatín, tŕpnutie v pravej dolnej končatine, bolesti počas pohybov, v kľude aj v noci. Zdôraznila, že dňa 05.04.2018 jej bol doručený nový lekársky posudok zo dňa 03.04.2018, vystavený posudzujúcim lekárom W.. W. M., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne položkou 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením, s počtom bodov 390. Preto považuje následné zníženie sťaženia spoločenského uplatnenia na 0 bodov za účelové a v rozpore s jej reálnym zdravotným stavom. Uviedla, že k dnešnému dňu nebola liečená na žiadnu chorobu alebo poranenie, ktoré by spôsobilo tieto bolesti a preto je jednoznačné, že jej zdravotné problémy boli spôsobené výlučne jej pracovným úrazom zo dňa 21.09.2016. Preto nie je možné akceptovať ničím nepodložené zníženie bodového hodnotenia jej sťaženia spoločenského uplatnenia na počet bodov 0. Sporné hodnotenie jej sťaženia spoločenského uplatnenia je podľa jej názoru preukázateľne vyvrátené lekárskymi správami, ako aj tým, že po pracovnom úraze už nie je schopná vykonávať plnohodnotne žiadnu prácu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia jej sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 304d/ - poúrazovú obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením.
9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „ správny súd“) v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), na nariadenom pojednávaní preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, pripojenými administratívnymi spismi žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne zo dňa 24.12.2018 nie je dôvodná.
10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 07.12.2017, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov dňa 08.12.2007, požiadala o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona o Sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 21.09.2016 u svojho zamestnávateľa X. S. M., M.. L.. T.., M..
11. Ako prílohu k uvedenej žiadosti pripojila lekársky posudok, vypracovaný W.. L. K., chirurgom I. M. B. G., a. s., dňa 01.12.2017, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené počtom 500 bodov za položku 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením a príslušné odborné lekárske nálezy.
12. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.09.2016 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 30.09.2016, vyhotovených zamestnávateľom žalobkyne vyplýva, že táto dňa 21.09.2016 v čase o 09:35 hod. utrpela pracovný úraz, keď počas zastupovania na pracovisku na pozícii vodiča vysokozdvižného vozíka pri príprave paliet zišla z neupravených skladových gúm na podlahe, pričom došlo k prudkému hupnutiu celého vozíka, následkom čoho utrpela poranenie v krížovej oblasti.
13. Listom zo dňa 14.03.2018 posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, vyzvala W.. L. K. (chirurga) o zabezpečenie vystavenia posudku pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odborným lekárom, ktorý žalobkyňu ako poškodenú v súvislosti s predmetným pracovným úrazom liečil (neurológom), na základe čoho jej bol dňa 05.04.2018 doručený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne zo dňa 03.04.2018, vypracovaný W.. W. M., primárom neurologického oddelenia NsP Trebišov, a. s., ktorý poškodenú liečil, v ktorom tento lekár sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotil počtom bodov 390 za položku 304d/ - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovým dráždením.
14. Následne listom zo dňa 09.04.2018, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne pred a po predmetnom pracovnom úraze, požiadala posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov W.. W. M. o opravu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia so zohľadnením uvedenej zdravotnej dokumentácie.
15. Dňa 05.06.2018 vypracoval W.. W. M. v predmetnej veci vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne pred a po predmetnom pracovnom úraze, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 21.09.2016 a pri ktorom došlo k poraneniu v krížovej oblasti, dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu žalobkyne z uvedeného dňa.
16. Posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, vykonala kontrolu daného posudku dňa 18.06.2018 a súhlasila so záverom W.. W. M., že v danom prípade sa nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne následkom pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016 a bodové ohodnotenie jej spoločenského uplatnenia stanovila na 0 bodov.
17. Z vyjadrenia posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, zo dňa 10.07.2018 ku kontrole bodového hodnotenia okrem iného aj sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva, že opravu lekárskeho posudku W.. W. M. zo dňa 03.04.2018 požadovala po zhodnotení úrazového deja (celého diagnostického RTG LS a panvy: bez ložiskových a traumatických zmien, prítomná sinistroskolióza L chrbtice, asymetria postavenia zadných spín, báza chrbtice zošikmená k pravej strane, výška tiel stavcov primeraná, MP voľné, spina bifida S1,CT LS: degeneratívne zmeny v zmysle interver. spondylartrózy a osteochondrózy L4-5 s menším generalizačným vyklenutím disku, malé generalizačné vyklenutie disku L5-S1 bez tlaku na neuroštruktúry) a liečebného procesu, nálezov zistených v zdravotnej dokumentácii (v minulosti 9/2012 liečená na neurológii pre akútny LS s pseudoradikulárnou iritáciou S1 vľavo s poruchou dynamiky LS chrbtice s pretrvávaním bolesti v LS oblasti chrbtice, iba v ortopedickom vyšetrení zo dňa 14.06.2017 je v objektívnom náleze uvedené skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1,5 cm) a výsledku kontrolného neurologického vyšetrenia z 22.05.2017 (cca 5 mesiacov od ukončenia liečenia v súvislosti s pracovným úrazom - 02.01.2017), ktoré uvádza v objektívnom neurologickom náleze-dynamiky LS plne zachovaná, Thomayer k zemi, poloha aktívna, chôdza v norme so záverom VADS LS sy s pravostrannou SI algiou, bez koreňovej symptomatológie a bez výraznej funkčnej poruchy.
18. Dňa 16.07.2018 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, pod č. 617-18/2018-BAM rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona o sociálnom poistení žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku jej pracovného úrazu zo dňa 21.09.2016 nepriznala.
19. Na základe žalobkyňou podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Trebišov, dňa 18.06.2018, ktorá odvolaniu žalobkyne nevyhovela, zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku a následne odstúpila vec na ďalšie konanie posudkovej lekárke sociálneho poistenia, ústredia, vysunuté pracovisko Bratislava. Táto sa v rámci kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonanej dňa 11.10.2018, stotožnila so záverom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Trebišov a po posúdení zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotení jej zdravotnej dokumentácie za obdobie pred vznikom pracovného úrazu i po ňom dospela k záveru, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a je správne.
20. Na základe vyššie uvedeného žalovaná vydala dňa 17.10.2018 napadnuté rozhodnutie č. 70959-4/2018-BA.
21. Súčasťou administratívneho spisu je aj zdravotná dokumentácia žalobkyne za obdobie od r. 2012 do r. 2018.
22. Na pojednávaní dňa 07.07.2020 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a uviedol, že hlavnou výhradou podanej žaloby bola skutočnosť, že podľa posudkových lekárov zdravotné problémy, ktoré má žalobkyňa, boli spôsobené nie pracovným úrazom, ale jej zdravotnými problémami, ktoré boli diagnostikované v roku 2012. V tejto súvislosti poukázal na to, že v roku 2012 išlo u žalobkyne o jednorazovú okolnosť, kedy mala problémy s driekovou oblasťou tak, ako to vyplýva z odborných lekárskych nálezov, pričom od roku 2012 až do utrpenia pracovného úrazu v tejto súvislosti žiadne problémy nemala. To znamená, že jej ošetrenie v uvedenom období bolo dostačujúce a liečba bola ukončená bez následkov. Žalobkyni nie je zrejmé, ako z pôvodného bodového hodnotenia z 500 bodov, resp. 390 bodov mohlo dôjsť na základe argumentácie ošetrujúceho lekára následne aj posudkového lekára v súvislosti s liečbou žalobkyne v roku 2012 k takému rapídnemu zníženiu bodového hodnotenia, až na 0%.
23. Zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je rýdzo medicínskou otázkou a preto pre bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je možné zohľadňovať subjektívny názor žalobkyne. V danom prípade, bolo zníženie bodového ohodnotenia odôvodnené vo veci konajúcimi posudkovými lekármi, ktorí dali odpoveď na všetky skutočnosti, ktoré v predmetnej súvislosti boli spornými. Zdôraznila, že pôvodne sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo ohodnotené W.. K., ktorý nebol ošetrujúcim lekárom v súvislosti s pracovným úrazom žalobkyne a preto jej sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiť nemohol. V rámci kontroly bodového ohodnotenia posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa vyzval na vypracovanie posudku o sťažení spoločenského uplatnenia lekára, ktorý žalobkyňu liečil a tejto výzve bolo učinené zadosť, pričom posudok bol vypracovaný primárom neurologického oddelenia, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené celkovým počtom bodov 390. Po posúdení tohto posudku odborného lekára posudkovým lekárom sociálneho posúdenia tento zistil, že vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, z obsahu ktorej vyplýva aj, že žalobkyňa mala zdravotné ťažkosti obdobného charakteru aj v predchádzajúcom období, najmä v roku 2012, toto bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo správne a preto vyzvala odborného lekára na opravu bodového ohodnotenia s poukazom na uvedenú skutočnosť. Posudzujúci odborný lekár sám uznal so zohľadnením argumentácie posudkovej lekárky, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne pred a po úraze, jeho stanovisko, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené počtom bodov 390 nie je správne, stornoval tento posudok a vydal nový posudok, kde sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 0. Vychádzajúc z uvedeného, teda žalobkyňa nárok na sťaženie spoločného uplatnenia nemá. Zástupkyňa žalovanej zároveň poukázala na to, že posudkový lekár konajúci v predmetnej veci nezasahoval do posudku a posúdenia zdravotného stavu odborným lekárom, avšak vzhľadom na to, jeho posudok považoval za nesprávny, pričom svoje stanovisko odôvodnil práve zdravotnou dokumentáciou z predchádzajúceho obdobia, to znamená z obdobia pred vznikom predmetného pracovného úrazu, požiadal odborného lekára o vypracovanie nového posudku so zohľadnením aj týchto skutočností, k čomu aj došlo. Keďže odborný posudzujúci lekár stornoval svoj posudok, posudkový lekár realizujúci kontrolu bodového ohodnotenia dospel k záveru, že žiadne disproporcie v predmetnej veci už neexistujú a považoval tento posudok za správny a na jeho základe bolo potom následne aj rozhodnuté. Zdôraznila, že z jednotlivých odborných lekárskych nálezov, ktoré
sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobkyne a ktoré boli žalobkyňou predložené, ktoré majú dokumentovať jej zdravotný stav po vzniku predmetného úrazu, vyplýva, že u žalobkyne ide o chronický VAS LS syndróm, to znamená, že ide o chronické ochorenie, ktoré možno považovať za poškodenie zdravia zo všeobecných príčin a nie v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Preto zastával názor, že skutkový stav v predmetnej veci bol zistený dostatočne, a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Preto navrhla žalobu zamietnuť.
24. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa poznámky k citovanému zákonnému ustanoveniu zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia).
25. Podľa § 83 cit. zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
26. Podľa § 153 ods. 1 cit. zákona lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
27. Podľa ods. 4 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
28. Podľa ods. 5 písm. citovaného zákonného ustanovenia lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
30. Podľa ods. 3 písm. d) citovaného zákonného ustanovenia na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
31. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
33. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
34. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
35. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
36. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
38. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
39. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
40. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
41. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
42. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
43. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preskúmať, či žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistili skutočný stav veci a či obstarali všetky potrebné podklady na vydanie rozhodnutia, pretože základnou a podstatnou námietkou žalobkyne je tvrdenie, že v danom prípade správne orgány nezistili úplne a presne skutkový stav veci, predovšetkým čo sa týka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne na účely nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
44. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
45. Z vykonaných dôkazov, ktoré správny súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa u svojho zamestnávateľa X. S. M., M.. L.. T.., M. dňa 21.09.2016 utrpela pracovný úraz, keď počas zastupovania na pracovisku na pozícii vodiča vysokozdvižného vozíka pri príprave paliet zišla z neupravených skladových gúm na podlahe, pričom prišlo k prudkému hupnutiu celého vozíka, následkom čoho utrpela poranenie v krížovej oblasti. Táto k žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pripojila lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný W.. L. K. dňa 01.12.2017, ktorý posudková lekárka príslušnej pobočky neakceptovala, pretože bol vypracovaný odborným lekárom, ktorý žalobkyňu v súvislosti s predmetným pracovným úrazom neliečil a navyše išlo o odborného lekára z odboru chirurgia, i keď liečba žalobkyne v uvedenej súvislosti bola realizovaná neurológom. Vychádzajúc z uvedeného bol postup posudkovej lekárky, ktorá v rámci kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne požiadala o vypracovanie nového posudku lekárom z odboru neurológia súladný s ustanovením § 7 ods. 6 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Následne bol lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia dňa 03.04.2018 vypracovaný W.. W. M., primárom neurologického oddelenia NsP Trebišov, a. s., kde bola žalobkyňa v dôsledku predmetného pracovného úrazu v období od 27.09.2016 do 02.10.2016 hospitalizovaná, t. j. lekárom, ktorý ju liečil, pričom uvedeným posudkom bolo sťaženie jej spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 390 podľa položky 304d, prílohy č. 1 k zákonu o sociálnom poistení (poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké a s koreňovým dráždením). Príslušná posudková lekárka v rámci kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v naposledy citovanom lekárskom posudku požiadala v súlade s už citovaným zákonným ustanovením § 7 ods. 6 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, uvedeného odborného lekára o vypracovanie nového posudku, resp. o jeho opravu s poukazom na jej zistenia, vyplývajúce zo záverov odborných lekárov, obsiahnutých v ich nálezoch, nachádzajúcich sa v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, ktorá jej bola predložená, ktoré boli špecifikované v jej žiadosti o opravu zo dňa 09.04.2018 (po preštudovaní zdravotnej dokumentácie pred úrazom, úrazového deja, vykonaných odborných vyšetrení a kontrolných odborných vyšetrení po medikamentóznej, infúznej a rehabilitačnej liečbe sa nejedná o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % - stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia). Vyhodnotiac zdravotnú dokumentáciu žalobkyne v nadväznosti na uvedenú argumentáciu posudkovej lekárky, považujúc ju za relevantnú W.. W. M. vypracoval dňa 05.06.2018 lekársky posudok, v ktorom konštatoval, že u žalobkyne sa po preštudovaní jej zdravotnej dokumentácie pred a po pracovnom úraze nejedná o sťaženie spoločenského uplatnenia následkom predmetného pracovného úrazu. Posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne pri kontrole tohto posudku uviedol, že lekársky posudok na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z 05.06.2018 vypracovaný W.. W. M. je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a je správny. Jeho záver bol potvrdený aj druhostupňovým posudkovým orgánom, ktorý na základe žalobkyňou podaného odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu opätovne zhodnotil a posúdil všetky žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy. S poukazom na uvedené, keďže závery posudkových orgánov neodporujú záverom v odborných lekárskych nálezoch, obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, považoval správny súd námietku žalobkyne, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu pokiaľ ide o jej zdravotný stav za neopodstatnenú. Posudkoví lekári, ako aj posudzujúci lekár, ktorý vykonal opravu bodového hodnotenia dospeli k zhodnému záveru, že u žalobkyne následkom pracovného úrazu nenastali trvalé následky a preliečením pracovného úrazu došlo u nej k náprave zdravotného stavu poškodeného pracovným úrazom 21.09.2016. Z ustálenej judikatúry krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že vypracované posudky posudkových lekárov sa považujú za rovnocenné s vypracovanými znaleckými posudkami a keďže v danom prípade posudky vypracované posudkovými lekármi sú bez rozporov, nie je daný dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania. Žalobkyňa svoje námietky formulovala predovšetkým vychádzajúc zo svojich subjektívnych ťažkostí a pocitov, avšak v tejto súvislosti nepredložila žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by ich súvislosť s predmetným pracovným úrazom potvrdzovali, resp. boli spôsobilé spochybniť závery posudkových orgánov. Ňou predložený neurologický nález zo dňa 07.02.2019, ani výpis z účtu poistenca, ktorý nie je dostatočne čitateľný, nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu a uvedené z nich nie je možné vyvodiť.
46. Na základe výstupov medicínskeho charakteru vykonaných príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia v ich posudkoch o kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorých dôkaznú váhu rešpektuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR a ktorých závery neodporujú obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne, žalovaná i správny orgán prvého stupňa vydali preskúmateľné administratívne rozhodnutia, ktorými rozhodli o tom, že žalobkyni v súvislosti s jej pracovným úrazom nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s platnou právnou úpravou neprislúcha.
47. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobkyne zo dňa 24.12.2018 ako nedôvodnú zamietol.
48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).