Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-69-2020.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Subarea
24C/69/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobkyne: S. C., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. X, J., korešpondenčná adresa: T. G. XXX, v konaní zast. Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: C. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. G. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovanému sa ukladá, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom a správnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2020 žalobkyňa navrhovala vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu súpisné č. XXX, nachádzajúceho sa v T., okres D., zapísaného na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie T. Taktiež navrhovala, aby súd uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom a správnom konaní na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Ďalej žiadala, aby jej bol priznaný nárok na 100% náhradu trov konania. 2. Žalobkyňa tvrdila, že žije v rodinnom dome v T. číslo XXX, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Rodinný dom aj s pozemkom dostala darom od svojej matky a od svojho brata (žalovaného). Súčasne s prijatím daru žalobkyňa zriadila v prospech svojej matky a žalovaného právo doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti, vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctva. Približne do roku 2014 žalobkyňa so žalovaným bývali v jednom dome v T. číslo XXX. Až na pár excesov žalovaného pod vplyvom alkoholu bolo ich spolužitie normálne. V roku 2014 sa žalovaný zoznámil s priateľkou a následne sa z domu trvalo odsťahoval a v dome už nemá žiadne svoje veci. Žalovaný s družkou najprv bývali v chatovej oblasti v D., jeho súčasné bydlisko žalobkyňa nepozná. Trvalý pobyt má žalovaný vedený na adrese T. číslo XXX. Ak mu príde nejaká pošta, žalobkyňa informuje žalovaného a ten si pre poštu raz za čas príde. Už v roku 2012 mal žalovaný neurologické problémy. Dňa 1.5.2014 žalovaný pod vplyvom návykovej látky narazil do oplotenia uvedeného rodinného domu a spôsobil tak žalobkyni majetkovú škodu. Za daný trestný čin bol žalovaný odsúdený a bol aj hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v G. po dobu cca troch mesiacov. Napriek odporúčaniu lekárov žalovaný žiadne ďalšie liečenie neabsolvoval. V roku 2015 žalobkyňa ako svedok vypovedala v priestupkovom konaní, pretože v tomto roku žalovaný niekoľkokrát vstúpil do nehnuteľnosti a ukradol žalovanej potraviny alebo veci malej hodnoty. Po týchto incidentoch bola žalobkyňa psychicky vyčerpaná, navštívila lekára a v roku 2018 vymenila zámky. Od roku 2018 žalobkyňa súhlasila so vstupom žalovaného do nehnuteľnosti len vo svojej prítomnosti. V tom čase sa jej opäť vrátila bolesť hlavy a začalo jej pískať v uchu a opäť navštívila lekára. Dňa 15.6.2019 podala na OR PZ v Senci na žalovaného trestné oznámenie, nakoľko sa jej dňa 14.6.2019 v dome v T. číslo XXX žalovaný vyhrážal zabitím a fyzicky sa pokúsil žalobkyňu napadnúť. Žalobkyňa sa ubránila a
vystrčila žalovaného z domu a následne zo strachu zamkla dom a až na druhý deň incident nahlásila na polícii. Dňa 29.7.2019 žalobkyňa doplnila trestné oznámenie z 15.6.2019 o nové skutočnosti. O výsledku trestného oznámenia nemá žiadne vyrozumenie, ale pravdepodobne išlo opäť o postúpenie veci na priestupkové konanie ako dovtedy. Táto udalosť však žalobkyňu zlomila, začala sa báť o svoj život, je v neustálom strachu, že brat vtrhne do domu a fyzicky ju zlikviduje alebo si ju vyhliadne niekde na ulici. Posledný incident sa stal 25.6.2020 o 23,00 hod., kedy žalovaný preskočil bránu, začal zvoniť na zvonček, hrubo žalobkyni nadával a žalobkyňa opäť započula, že brat hovorí, že ju zabije. Nakoľko sa obávala o svoj život, neotvorila a ihneď zavolala políciu. Obe strany sporu sa následne dostavili na OR PZ v Senci, žalobkyňa podala opäť trestné oznámenie, ktoré príslušník PZ posúdil opäť ako priestupok. Po výsluchu oboch strán OO PZ Senec vydalo potvrdenie číslo XXXXXX o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia - RD na adrese T. a jeho priľahlého pozemku. Nasledujúci deň 26.6.2020 žalovaný poslal žalobkyni na mobilný telefón dve správy: „Darmo chodíš do kostola, pán boh ti všetko neodpusti, bestya, tvoj najlepší kamarát“ a „Satan“. Nakoľko žalobkyňa potom pociťovala úzkosť a začalo jej divoko biť srdce navštívila dňa 29.6.2020 obvodnú lekárku, ktorá jej vypísala výmenný list ku kardiológovi. 3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej názoru príčinou vyhrotenia súrodeneckého vzťahu je návrh žalovaného, aby ho žalobkyňa vyplatila z vecného bremena, keďže aj tak v dome dlhodobo nebýva. Žalobkyňa s návrhom súhlasila aj kvôli tomu, aby ataky zo strany brata konečne prestali a žalovanému avizovala, že mu môže vyplatiť len 30.000,- eur, na ktoré si už zobrala pôžičku, viac ale uhradiť nie je schopná. Za tým účelom jej advokát pripravil dohodu o zrušení vecného bremena za odplatu 30.000,- eur. Žalovaný s dohodou súhlasil, ale potom náhle zmenil názor a vyjadril sa, že žalobkyňa ho chce oklamať. Podľa názoru žalobkyne, je žalovaný pod vplyvom svojej družky, ktorá má neprimerané predstavy o vyriešení súrodeneckej majetkovej záležitosti. 4. Ochrany prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala z dôvodu dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku (CSP). Mala za to, že neodkladné opatrenie tak, ako ho navrhuje, by v prípade rozhodnutia súdu bolo identické ako rozhodnutie vo veci samej, preto nie je potrebné podávať žalobu vo veci samej. Daným neodkladným opatrením by sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Pripomenula, že právny vzťah, ktorému sa má poskytnúť ochrana je telesná a psychická integrita žalobkyne. Mala za to, že osvedčila dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči nej a že jej osobná integrita vykazuje znaky psychického násilia a pokusu o fyzický útok. V tej súvislosti poukázala na lekárske správy, trestné oznámenia, potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia a čestné vyhlásenia susedky S. D. v pozícii svedka incidentov a syna žalobkyne. Poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 10/2012, z ktorého vyplýva, že za násilie je nutné považovať aj takzvaný psychický teror a nemusí ísť nutne o fyzické útoky, ktorých výsledkom sú zranenia. Žalobkyňa mala za to, že listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného a mala tiež za to, že nariadením neodkladného opatrenia by bola dodržaná aj primeranosť (proporcionalita) zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Zákazom vstupu sa žalovaný neobmedzí tak, že sa ocitne na ulici, nakoľko už v roku 2014 sa z nehnuteľnosti trvalo odsťahoval a so svojou družkou býva síce na žalobkyni neznámom mieste, ale podľa vyjadrení žalovaného ide o reálne bývanie, nakoľko platí nájom. Vo vzťahu k zákazu priblíženia tiež nepôjde o zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože neprimerane neobmedzuje slobodu pohybu žalovaného. 5. K návrhu žalobkyňa priložila záznamy o podaní oznámení o priestupku, zápisnicu o trestnom oznámení a jej doplnenie, dve čestné vyhlásenia, upovedomenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, predvolanie na prejednanie priestupku, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia s poučeniami, čiastočný výpis z listu vlastníctva, lekárske správy, výmenný poukaz lekára a návrh dohody o zániku vecného bremena. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na iné miesto, kde býva alebo zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením obmedzenia možno objektíve dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 234 ods. 3 CSP).
12. Účelom neodkladného opatrenia nevstupovania do bytu alebo domu pri dôvodnom podozrení z násilia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, svedka incidentu a pod. (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Nakladateľstvo C.H Beck, 2016). 13. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP - zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Pokiaľ ide o účinky tohto duhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie /písm. g)/ a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť /písm. h)/, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP nie je vylúčená. ( Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Nakladateľstvo C.H Beck, 2016). 14. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a rešpektovaných komentárov súd po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v celom navrhovanom rozsahu. 15. I keď neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP sa z hľadiska ich účelu môžu do určitej miery prekrývať a nie je vylúčená ich kumulácia, sú medzi nimi rozdiely. Neodkladné opatrenie podľa písm. e) je pojmovo vymedzené ako dočasné a súčasne musí byť pri ňom osvedčené podozrenie z násilia. Oproti tomu neodkladné opatrenie podľa písm. f) má širší rámec, nemusí ísť o len o dočasný zákaz vstupovať do domu alebo na iné miesto a pre jeho nariadenie postačuje, že integrita navrhovateľa môže byť / alebo už je konaním druhej strany ohrozená. 16. Žalobkyňa v návrhu výslovne uviedla, že povinnosť nevstupovať do rodinného domu navrhuje nariadiť podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP a ochrany sa domáhala z dôvodu dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným. Súčasne však tvrdila, že daným neodkladným opatrením by sa dosiahla
požadovaná úprava pomerov medzi stranami a poskytla by sa jej plnohodnotná ochrana v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. Pritom pripomenula, že ochrana sa má poskytnúť jej telesnej a psychickej integrite.
17. V tom súd videl určitý rozpor, keďže navrhovaný zákaz vstupovať do domu mal mať trvalý charakter. Vzhľadom na obsah návrhu, opis rozhodujúcich skutočností a navrhovaný petit sa podľa súdu jednalo o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Uvedené rozlišovanie má však význam len z hľadiska lehoty na rozhodnutie a rozsah skutočností, ktoré je potrebné osvedčiť.
18. Žalobkyňa mala za to, že dôkazmi osvedčila dôvodné podozrenie z násilia voči nej, ako aj, že jej osobná integrita vykazuje znaky psychického násilia a pokusu o fyzický útok. S týmto názorom žalobkyne sa súd nestotožnil.
19. Žiadny predložený dôkaz neosvedčuje, že by žalovaný bol podozrivý z násilia voči žalobkyni. Vo veci jej oznámenia zo dňa 25.6.2020 nebolo začaté trestné stíhanie. Z oznámenia o priestupku vyplynulo, že žalovaný večer prišiel k domu, začal vyzváňať na zvonček na rodinnom dome, pričom žalobkyňa ho nechcela pustiť z obavy, že by jej mohol ublížiť. Potom žalovaný preskočil bránku, vynadal jej „kurva“ a chcel ju odpojiť od elektriny. Následne žalobkyňa zavolala políciu. Z uvedeného opisu, ktorý podala samotná žalobkyňa na polícii, nie je podľa súdu dostatočne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči jej osobe. Zo záznamu nevyplýva, že by sa jej žalovaný vyhrážal zabitím, žalovaná uviedla na polícii, že sa bála pustiť žalovaného dnu, pretože v minulosti sa jej vyhrážal zabitím.
20. Za dôležitú považoval súd skutočnosť, že žalovaný nebýva spolu so žalobkyňou v rodinnom dome v T. keďže sa z neho už pred rokmi odsťahoval. Žalovaný zrejme nemá ani kľúče od domu. Tieto skutočnosti tvrdila žalobkyňa. Z toho dá usudzovať, že strany nemajú reálne spoločné obydlie a nie je predpoklad, že dochádzalo zo strany žalovaného k domácemu násiliu a žalobkyňa bola jeho obeťou.
21. Z predložených lekárskych správ je aktuálny iba výmenný poukaz zo dňa 30.6.2020, ktorým obvodná lekárka požiadala o interné vyšetrenie. Z dôkazu nevyplýva, že by osobná integrita žalobkyne vykazovala znaky násilia zo strany žalovaného, či už fyzického alebo psychického. Podľa súdu tento dôkaz nemá takmer žiadnu osvedčovaciu hodnotu. Dve lekárske správy z internej ambulancie sú síce podrobnejšie, sú však zo dňa 19.4.2015, t. j. z obdobia pred piatimi rokmi. Z týchto správ nevyplýva že by zdravotné problémy žalobkyne (zatmenie pred očami, zvýšený tlak, bolesť hlavy, stŕpnutie tváre), boli dôsledkom správania žalovaného alebo s ním aspoň súviseli. Žalobkyňa takú skutočnosť lekárom ani neuviedla. Zo správ vyplýva, že žalobkyňa sa liečila už dlhodobo predtým.
22. Predloženými dôkazmi tak žalobkyňa neosvedčila dostatočným spôsobom dôvodné podozrenie z násilia zo strany žalovaného, ani nebolo dostatočne osvedčené, že žalobca svojim konaním už ohrozil telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Na druhej strane nevhodné a neprimerané správanie žalovaného dňa 24.6.2020, v spojení s prechádzajúcim priestupkom zo dňa 14.6.2019, a dlhodobé zdravotné problémy žalobkyne vyvolávajú obavy, že by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť v budúcnosti ohrozená. Z toho dôvodu súd považoval za odôvodnený len menej závažný zásah do osobných slobôd žalovaného v podobe zákazu priblíženia sa. Vzhľadom na celkové okolnosti súd považoval za dostatočnú a primeranú vzdialenosť piatich metrov, na ktorú sa žalovaný nesmie priblížiť k žalobkyni.
23. Z toho čo uviedla žalobkyňa vyplýva, že možnou a pravdepodobnou príčinou napätých vzťahov a konfliktov medzi žalobkyňou a žalovaným je vecné bremeno a z neho vyplývajúce právo žalovaného doživotne a bezplatne užívať rodinný dom. Žalovaný toto právo síce nevyužíva, vecné bremeno ale nie je dlhodobo vysporiadané, keďže strany sa nevedia dohodnúť. Z toho dôvodu mal súd za to, že len neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami tak, ako to predpokladá ustanovenie § 336 ods. 1, druhá veta, CSP. Priama vzájomná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a prípadným do úvahy prichádzajúcim konaním ohľadne vecného bremena tu nie je. Navyše súd nepovažoval za vhodné strany nútiť do súdneho sporu, pretože je potrebné uprednostniť vzájomnú dohodu. Nebolo ani celkom zrejmé, ako by mal súd vymedziť predmet budúceho sporu. Dalo sa preto súhlasiť so žalobkyňou, že podľa CSP je potrebné, resp. možné nahliadať na nariadenie neodkladného opatrenia ako na autonómne konanie, pri ktorom samotné
neodkladné opatrenie môže za daných okolností postačovať na poskytnutie plnohodnotnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov.
24. Vzhľadom na uvedené boli podľa súdu splnené zákonné predpoklady pre neodkladnú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným len v rozsahu, ako súd nariadil neodkladné opatrenie. 25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 354 CSP, nakoľko žalobkyňa mala vo veci len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ( § 332 ods. 1 CSP ).