Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-119-2020.pdf
PDF · 66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/119/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného U. I., nar. XX.XX.XXXX, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.02.2020 č.k. 6PP/1/2020-24, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona, žiadosť odsúdeného U. I., nar. XX.XX.XXXX v H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 4T/45/2017, zamietol.
Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že formálna podmienka podmienečného prepustenia v prejednávanom prípade splnená bola, pretože odsúdený vykonal zákonom predpokladanú dĺžku uloženého trestu, pričom zákonný nárok na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie mu vznikol dňom 06.01.2020. V prípade prvej materiálnej podmienky
- preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že vychádzajúc z hodnotenia odsúdeného nespochybňuje, že jeho správanie a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody vykazuje znaky polepšenia a rovnako nespochybňuje ani tú skutočnosť, že odsúdený je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody po prvýkrát. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd konštatoval, že táto nie je splnená, nakoľko poukázal najmä na odpis registra trestov odsúdeného, ktorý naznačuje, že odsúdený je osobou so sklonmi páchať trestnú činnosť, keďže v jeho prípade ide o 9-krát súdne trestaného recidivistu. Okresný súd ďalej uviedol, že posudzujúc povahu spáchaného skutku v zmysle odsudzujúceho rozsudku v spojení s vyhodnotením osoby odsúdeného, nedospel k záveru, že skrátením priameho výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody inštitútom podmienečného prepustenia bude účel trestu v podobe skutočnej nápravy odsúdeného zabezpečený. Naopak, na dosiahnutie účelu trestu a skutočnú minimalizáciu rizika recidívy je nutné, aby odsúdený právoplatne uložený trest vykonal.
Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 23 spisu), ktorú do konania sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:
- rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 4T/45/2017 bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov, ktorý nastúpil dňa 07.06.2017 z väzby, ktorú vykonával od 01.12.2016, pričom predpokladaný koniec trestu má 27.07.2021
- lehota podľa § 66 ods. 1. písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 06.01.2020.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku, ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti.
Aj krajský súd považuje sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že bude viesť riadny život. Sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva z odpisu registra trestov, že bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom v 8-mich prípadoch mu bol ukladaný trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, v ktorej sa vždy osvedčil. Aktuálne vykonáva odsúdený trest za spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa v zmysle rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 4T/45/2017 dopustil voči manželke. Preto vzhľadom na osobu odsúdeného ani sťažnostný súd nemohol konštatovať, že odsúdený sa viac do rozporu so zákonom nedostane a bude viesť riadny život.
Odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že predchádzajúce odsúdenia nesplnili očakávaný prevýchovný účel.
Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.