Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-26-2018.pdf
PDF · 146.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: E. V., bytom V., G. XX, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Petrovom, AK so sídlom Košice, Františkánska 3, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2018, č. 35724-5/2018/BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 15.05.2018, č. 35724-5/2018/BA žalovaný podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.11.2017, č. 26525-7/2017-BA vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.01.2015.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne o úrazovú rentu zo dňa 08.12.2016 požiadal posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, o posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v dôsledku uvedeného pracovného úrazu na účely úrazovej renty. Uvedený posudkový lekár vypracoval dňa 17.05.2017 lekársku správu, v ktorej určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 5 %. Z celkového posudku vyplýva, že v rámci konania o nároku poškodenej žalobkyne na náhradu za bolesť v dôsledku uvedeného pracovného úrazu, požiadal znaleckú organizáciu o vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu zrejmých diskrepancií v popisovaní, diagnostikovaní a liečbe tohto pracovného úrazu, ktoré vyplývajú zo spisovej dokumentácie. Znaleckým posudkom č. 13/2017 bolo vylúčené vykĺbenie jabĺčka pravého kolena pri pracovnom úraze, ktoré opisovala poškodená, nakoľko ani pri jednom z klinických vyšetrení toto vykĺbenie nebolo zdokumentované. Objektívny artroskopický nález vrátane artroskopiského vyšetrenia jednoznačne dokumentuje ťažké chronické degeneratívne poškodenie artikulačných chrupaviek pravého jabĺčka mediálneho kondylu pravej stehennej kosti, ktoré nemajú úrazový pôvod. Poškodená neutrpela ani zranenie predného skríženého väzu pravého kolena, nakoľko pri popisovanom mechanizme vzniku pracovného úrazu je vznik podobného zranenia vylúčený a zároveň neboli popisované známky predno-zadnej nestability kolenného kĺbu v žiadnom z klinických vyšetrení. Vykonaná artroskopická intervencia s následnou artrotómiou a plastikou kĺbnych chrupaviek pravého jabĺčka mediálneho kondylu pravej stehennej kosti je následkom pokročilého chronického degeneratívneho poškodenia. Predmetným pracovným úrazom došlo k natrhnutiu vonkajšieho postranného väzu pravého kolena, v dôsledku čoho má žalobkyňa pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 5 %. Na základe námietok žalobkyne zo dňa 05.06.2017 vznesených
voči uvedenému znaleckému posudku príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vykonala vo veci dňa 21.07.2017 ústne pojednávanie, na ktorom vypočula žalobkyňu, ktorá ju oboznámila s priebehom pracovného úrazu, a následne dňa 11.07.2017 jej bola doručená svedecká výpoveď svedkyne E. Č. k predmetnému úrazu, keďže táto sa odmietla osobne zúčastniť ústneho pojednávania, v ktorej opísala priebeh predmetného pracovného úrazu tak, že ona spolu so žalobkyňou sedeli za stolmi a písali ošetrovateľské záznamy, keď počas uvedenej činnosti zaregistrovala, že žalobkyňa vstala a následne počula buchot a bolestivý krik. Žalobkyňu zbadala ležať na zemi, s pomocou rúk si ťahala pravú nohu pod seba, sadla si a úderom na koleno si toto vrátila do kĺbu. Následne bola ošetrená na úrazovej chirurgii, kde jej vykonali RTG vyšetrenie a nasadili ortézu. Inšpektorátom práce Košice bolo pobočke na základe jej žiadosti dňa 26.06.2017 oznámené, že tento úrad predmetný pracovný úraz nevyšetroval a tento je u nich vedený ako pracovný úraz bez ťažkej ujmy na zdraví. Na základe uvedených podkladov bol pod č. 44/2017 vypracovaný doplnok k znaleckému posudku č. 13/2017, v ktorom znalecká organizácia zaujala stanovisko k žalobkyňou vzneseným námietkam proti pôvodnému posudku. Konštatovala, že žalobkyňou utrpené zranenia nemohli vzniknúť mechanizmom, uvádzaným poškodenou konkretizujúc dôvody tohto svojho záveru. Poukázala aj na to, že zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že necelú hodinu po úraze bol klinický nález na jej pravom kolene veľmi diskrétny, pohyblivosť pravého kolena bola prakticky normálna, koleno bolo stabilné, bez príznakov poškodenia väzivového aparátu, manévre na postranné skrížené väzy boli negatívne, manévre na menisky negatívne. Jediným diskrétnym abnormálnym nálezom bola pohmatová citlivosť vnútornej plochy jabĺčka a jeho minimálna nestabilnosť, čo je typickým príznakom degenerácie kĺbnych chrupaviek jabĺčka. Koleno bolo bez poruchy funkcie, opuchu a krvácania, teda absentovali akékoľvek príznaky vonkajšieho zranenia pravého kolena. Samotný operačný výkon bol zameraný na ošetrenie ťažkých degeneratívnych zmien artikulačných chrupaviek vnútornej strany pravého jabĺčka a dolnej časti pravej stehennej kosti, nebola indikovaná rekonštrukcia závesného väzivového aparátu jabĺčka, ani stabilizujúcich kolenných väzov.
3. Následne posudkový lekár vypracoval dňa 25.10.2017 lekársku správu, v ktorej doplnil svoju predchádzajúcu správu o závery obsiahnuté v citovanom doplnku uvedeného znaleckého posudku a zotrval na svojom predchádzajúcom posudkovom závere. Voči uvedenému doplnku znaleckého posudku zo strany žalobkyne neboli vznesené žiadne námietky, preto správny orgán prvého stupňa vydal dňa 24.11.2017 rozhodnutie č. 26525-7/2017-BA, ktorým žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.01.2015 nepriznal. Na základe žalobkyňou podaného odvolania bol posudkový lekár požiadaný o prehodnotenie správnosti jeho lekárskej správy zo dňa 25.10.2017, pričom tento po zhodnotení všetkých dôkazov, vrátane znaleckého posudku č. 06/2018 zo dňa 02.03.2018, vypracovaného Y.. C. Y., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia a chirurgia, predloženým žalobkyňou v priebehu odvolacieho konania, ako aj zdravotného stavu žalobkyne jej odvolaniu nevyhovel a listom zo dňa 13.03.2018 odstúpil spisovú dokumentáciu druhostupňovému posudkovému orgánu na ďalšie konanie.
4. Druhostupňový posudkový orgán konštatoval odlišnosť záverov v dokumentácii sa nachádzajúcich znaleckých posudkov, vzhľadom na ktorú skutočnosť bol o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia a chirurgia požiadaný znalec Y.. Y. N.Š.. V lekárskej správe zo dňa 24.04.2018, posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vychádzajúc aj z kontrolného znaleckého posudku č. 10/2018 znalca Y.. Y. N. uviedla, že poškodená žalobkyňa pracovným úrazom zo dňa 13.01.2016 utrpela vykĺbenie pravého kolena liečené konzervatívne a natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena liečené konzervatívne. Z citovaného posudku zároveň vyplýva, že v pravom kolene poškodenej nikdy nebola prítomná krv ani iný výpotok, MRI vyšetrením boli objektivizované chronické zmeny na chrupavkách jabĺčka a na vnútornom kondyle stehnovej kosti. Pri operáciách neboli popisované a ani vykonané operačné zákroky, ktoré by odstránili príčinu, pre ktorú bola poškodená liečená, teda luxáciu jabĺčka. V danom prípade išlo o subluxáciu jabĺčka pri degeneratívne zmenených chrupavkách za spolupôsobenia svalov dolnej končatiny v momente úrazu. Posudková lekárka v posudku tiež uviedla, že žalobkyňa bola bezodkladne po úraze ošetrená traumatológom, ktorý pre minimálny funkčný nález pri prvotnom ošetrení ani neindikoval RTG vyšetrenie. Následne až v dňoch 12.04.2016 a 06.06.2016 bola operovaná a v popise operačného výkonu absentuje akákoľvek zmienka o prípadnom poúrazovom poškodení operovaného kolena. Tento zákrok bol zameraný na ošetrenie ťažkých degeneratívnych zmien artikulačných chrupaviek vnútornej strany pravého jabĺčka a dolnej časti pravej stehennej kosti, nebola indikovaná rekonštrukcia závesného väzivového aparátu jabĺčka, ani stabilizujúcich kolenných väzov. Išlo o subluxáciu jabĺčka pri degeneratívne zmenených chrupavkách za spolupôsobenia svalov
dolnej končatiny v momente pracovného úrazu. Pri kontrolnom traumatologickom vyšetrení dňa 07.12.2016 bola prítomná iba mierna hypotrofia svalstva pravej dolnej končatiny, stav bol zlepšený aj po absolvovaní kúpeľnej liečby, funkcia a pravého kolena bola plná, bez obmedzenia a koleno bolo stabilné. Preto aj táto posudková lekárka stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 5 %.
5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že skutkový stav bol v dávkovom konaní po právnej i medicínskej stránke zistený dostatočne a úplne, a to na základe rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, výsledky ktorého je povinný rešpektovať. Znalecké posudky boli vypracované predovšetkým na účely hodnotenia bolesti žalobkyne, ale poskytli komplexné informácie o mechanizme vzniku pracovného úrazu a poškodenia zdravia žalobkyne v jeho dôsledku, potrebné aj pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na účely jej nároku na úrazovú rentu. Táto pri pracovnom úraze utrpela minimálne poškodenie zdravia bez neodstrániteľných následkov, v dôsledku čoho mohla vykonávať prácu vo svojom pôvodnom pracovnom zaradení. Pokiaľ však má zdravotné ťažkosti, ktoré ju obmedzujú pri výkone zamestnania, tieto sú dôsledkom degeneratívneho chronického poškodenia je pravého kolena, ktoré bolo ošetrené aj operačne. Toto však nemá úrazový pôvod. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely úrazovej renty posudkový lekár vychádzal aj z profesiogramu žalobkyne v rámci jej pracovného zaradenia, pričom reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže vykonávať bez ohľadu na miesto výkonu práce a ostatných posudkovo významných skutočností, ktoré žalovaný v rozhodnutí na str. 7 špecifikoval. Zároveň zdôraznil, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne a jej dôsledné vykonávanie má vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. Táto spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného na základe jeho vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie vrátane lekárskych správ a záverov odborných lekárov, pričom povinnosťou predkladať a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení je zaťažený najmä účastník konania. S poukazom na uvedené žalovaný vyhodnotil námietky žalobkyne vznesené v podanom odvolaní ako nedôvodné.
6. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 17.07.2018, podanou osobne na správnom súde dňa 18.07.2018, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie tvrdiac, že týmito rozhodnutiami a postupom, ktorý im predchádzal, bola ukrátená na svojich právach, pretože nárok na úrazovú rentu jej nebol priznaný v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Poukázala na to, že v priebehu administratívneho konania boli o jej zdravotnom stave vypracované viaceré znalecké posudky z odlišnými závermi. V tejto súvislosti uviedla, že znalecký posudok č. 06/2018, ktorý predložila v odvolacom konaní potvrdil, že pri predmetnom pracovnom úraze utrpela vykĺbenie jabĺčka pravého kolenného kĺbu, čo bolo potvrdené aj kontrolným znaleckým posudkom č. 10/2018, vypracovaným v odvolacom konaní, pričom napriek uvedenému sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva na posudok posudkovej lekárky, opierajúci sa o závery znaleckého posudku č. 44/2017, ktoré sú s uvedenými znaleckými posudkami v rozpore. Vychádzajúc z časovej postupnosti vypracovania jednotlivých znaleckých posudkov podľa názoru žalobkyne jednoznačne vyplýva, že závery znaleckého posudku č. 44/2017 boli vyvrátené neskoršími znaleckými posudkami z dôvodu, že tento posudok vychádzal mylne z predpokladu, že žalobkyňa vykĺbenie jabĺčka pravého kolenného kĺbu vôbec neutrpela a tento nedostatok nie je možné oddeľovať od ostatného obsahu. Nemôže byť vecou ľubovôle posudkového lekára, ktorý čiastkový záver z jednotlivého znaleckého posudku si vyberie. Navyše sám v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že Sociálna poisťovňa je povinná pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu výsledok znaleckého dokazovania rešpektovať. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmým nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak nie je z neho zrejmé, presne akými úvahami sa správny orgán riadil, keď v prípade existencie viacerých po sebe vypracovaných posudkov nevychádza iba zo záveru jedného z nich, logicky posledného, ktorý postup je v rozpore s § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Uvedené zakladá nesprávnosť a nezákonnosť žalobou napádaných rozhodnutí z dôvodu ich nedostatočného a vnútorne rozporného odôvodnenia.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2018 žalovaný navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh administratívneho konania i zistený skutkový stav veci konštatujúc, že tento bol zistený dostatočne a správne. K námietke žalobkyne, týkajúcej
sa neakceptovania naposledy vypracovaného znaleckého posudku, ktorý podľa jej názoru potvrdzuje závery znaleckého posudku č. 06/2018 o vykĺbení jabĺčka pravého kolenného kĺbu ako následku úrazového mechanizmu, žalovaný uviedol, že znalec Y.. N. v kontrolnom znaleckom posudku na jeho strane 8 výslovne uviedol, že nikdy nebola v kolene žalobkyne prítomná krv ani iný výpotok a že magnetickou rezonanciou boli nájdené chronické zmeny na chrupavkách jabĺčka a na vnútornom kondyle stehnovej kosti, a že pri operácii neboli popisované ani vykonané operačné zákroky, ktoré by odstránili práve príčinu, pre ktorú bola poškodená liečená, t.j. luxáciu jabĺčka. V uvedenom prípade išlo o subluxáciu jabĺčka pri degeneratívne zmenených zmenách na chrupavkách za spolupôsobenia svalov dolnej končatiny v momente úrazu. Zdôraznil, že uvedené skutočnosti boli konštatované aj v znaleckom posudku č. 13/2017 na strane 9, kde je okrem iného uvedené aj to, že subjektívne ťažkosti žalobkyne i objektívny artroskopický nález vrátane artroskopiského vyšetrenia jednoznačne dokumentuje ťažké chronické degeneratívne poškodenie artikulačných chrupaviek pravého jabĺčka mediálneho kondylu pravej stehennej kosti. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 24.04.2018 vychádzala z doplnenia naposledy citovaného posudku, pretože táto okrem iného poukázala aj na vyšetrenie žalobkyne zo dňa 07.12.2016 na klinike úrazovej chirurgie, v zmysle ktorého je prítomná iba mierna hypotrofia svalstva pravej dolnej končatiny, stav bol hodnotený ako zlepšený po absolvovanej kúpeľnej liečbe, funkcia a pravého kolena bola plná, bez obmedzenia a koleno bolo stabilné. Práve pre uvedené neexistuje dôvod na priznanie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne ako 5 %, keďže u nej pretrváva plná funkcia kolena. V danom prípade vzhľadom na diskrepancie, zistené v dvoch predložených znaleckých posudkoch, a to č. 13/2017 a č. 06/2018, týkajúce sa príčinnej súvislosti zdravotných ťažkostí žalobkyne s kolenom s predmetným pracovným úrazom, posudková lekárka požiadala znalca Y.. N. o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol vo veci konajúcimi správnymi orgánmi rešpektovaný. Tento spolu so záverom obsiahnutým v traumatologickom kontrolnom náleze žalobkyne zo dňa 07.12.2016 neodôvodňujú priznanie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne ako 5 %.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „ správny súd“) v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne dôvodná nie je.
9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 08.12.2017, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 08.12.2007, požiadala o priznanie úrazovej renty v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 13.01.2016 u svojho zamestnávateľa H. S. W. V., M.. L. X, V..
10. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 16.01.2016 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 18.01.2016, vyhotovených zamestnávateľom žalobkyne vyplýva, že táto dňa 13.01.2016 v čase o 15:58 hod. utrpela pracovný úraz, keď počas zápisu záznamov do dekurzov chorobopisov pacientov lôžkového oddelenia A, v pracovni sestier za pracovným stolom, pri vstávaní od stola z dôvodu zistenia teploty novoprijatého pacienta, odsúvala pracovnú stoličku, ktorej kolieska sa zablokovali a ona pri vstávaní si zachytila pravú nohu o kovovú podperu stola, následkom čoho došlo k pádu. Pri páde si podvrtla koleno pravej nohy a vyskočilo jej jabĺčko kolena. Bolestivé koleno bolo nutné lekárky ošetriť, k čomu došlo hneď po úraze na traumatologickej ambulancii ÚPS OUP UN LP na Tr. SNP 1. Zranenie si vyžiadalo fixáciu rigidnou vysokou ortézou a následnú práceneschopnosť od 14.01.2017. Pri svojej práci dodržala obvyklý postup a k úrazu došlo pri bežnej neopatrnosti.
11. Zo záveru znaleckého posudku znaleckej organizácie MED - PRO - ORTO, s.r.o. Košice, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia, ortopédia zo dňa 28.04.2017 č. 13/2017, vypracovaného na základe požiadavky Sociálnej poisťovne pobočka Košice pre účely stanovenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia so zameraním na zhodnotenie mechanizmu pracovného úrazu, zhodnotenie popisovaných zranení a ich liečby diskrepancie medzi predoperačnou diagnostikou, samotnými výkonmi a vlastným bodovým hodnotením) vyplýva, že bodové vyjadrenie odškodnenia za bolesť bolo znalcom u žalobkyne stanovené pre natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena liečené konzervatívne podľa položky č. 168 s tým, že ďalšie bodové hodnotenie za vykĺbenie jabĺčka pravého kolena liečené konzervatívne podľa položky č. 175a, natrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena dokázané MRI a ASK vyšetrením podľa položky č. 169
a rozsiahlejšia incízia - chirurgická artrotómia a otvorená chondroplastika poúrazovej lézie chrupavky pravého kolena podľa položky č. 239 bolo stanovené nesprávne a neodôvodnene. Pokiaľ ide o vykĺbenie jabĺčka pravého kolena liečené konzervatívne podľa položky č. 175a znalecká organizácia uviedla, že takéto poškodenie žalobkyňa neutrpela, pretože ani pri jednom z klinických vyšetrení nebolo vykĺbenie jabĺčka zdokumentované a subjektívne ťažkosti žalobkyne a objektívny klinický nález vrátane artroskopického vyšetrenia jednoznačne dokumentujú ťažké chronické degeneratívne poškodenie artikulačných chrupaviek pravého jabĺčka a mediálneho kondylu pravej stehennej kosti, ktoré nemajú úrazový pôvod. Pokiaľ ide o natrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena podľa položky č. 169, v tejto súvislosti znalecká organizácia konštatovala, že poškodená uvedené zranenie neutrpela s tým, že pri popisovanom mechanizme je vznik obdobného zranenia vylúčený, pričom ani pri jednom z klinických vyšetrení neboli popisované známky predozadnej nestability kolenného kĺbu a absentujú aj ďalšie príznaky tohto poškodenia (vnútrokĺbne krvácanie, atď.). Pokiaľ ide o rozsiahlejšiu incíziu - chirurgickú artrotómiu a otvorenú chondroplastiku poúrazovej lézie chrupavky pravého kolena podľa položky č. 239 znalecká organizácia poukázala na to, že v posudzovanom prípade je artroskopická intervencia s následnou artrotómiou a plastikou kĺbnych chrupaviek pravého jabĺčka a mediálneho kondylu pravej stehennej kosti následkom pokročilého chronického degeneratívneho poškodenia artikulačných chrupaviek jabĺčka a mediálneho kondylu pravej stehennej kosti, ktoré nemajú úrazový pôvod.
12. Na základe uvedeného znaleckého posudku posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vypracoval dňa 17 05.2017 posudok, z obsahu ktorého vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne je 5 %, pričom pri jej určení okrem zdravotnej dokumentácie žalobkyne a citovaného znaleckého posudku posudzoval aj obsah pracovnej zmluvy žalobkyne a jej dodatkov, jej pracovnú náplň zo dňa 27.11.2015 a snímku jej pracovného dňa zo dňa 16.12.2016, ktoré doklady boli predložené zamestnávateľom žalobkyne a tvoria súčasť administratívneho spisu.
13. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 05. 06.2017 vzniesla námietky k posúdeniu zdravotného stavu a dokazovanie navrhla doplniť vykonaním ústneho pojednávania za účelom zabezpečenia jej výpovede k vzniku pracovného úrazu, výsluchu svedkyne E. Č., jej kolegyne, ktorá bola svedkom úrazu, vypracovaním doplnku k znaleckému posudku č. 13/2017 so zameraním na doplnené dôkazy a posúdenie listín, predložených žalobkyňou a vyžiadaním si správy od Inšpektorátu práce o vyšetrení príčin predmetného pracovného úrazu.
14. Z elektronickej komunikácie správneho orgánu prvého stupňa a príslušného Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 26.06.2017 vyplýva, že predmetný úraz inšpektorát práce nevyšetroval, tento je vedený v evidencii ako registrovaný pracovný úraz bez ťažkej ujmy na zdraví.
15. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.06 2017, ktoré sa uskutočnilo za účelom výsluchu žalobkyne k vzniku pracovného úrazu na návrh jej právneho zástupcu vyplýva, že menovaná pred úrazom sedela za stolom na otáčavej stoličke tak, že nohu stola mala medzi svojimi nohami, pričom ľavú nohu mala mimo stola a pravú pod stolom. Pri vstávaní sa zablokovali kolieska, noha ostala pod stolom a ona prepadla do ľavej strany, kedy došlo k poškodeniu kolena s veľkou bolesťou, cítila vykĺbenie, ktoré si napravila buchnutím rukou z pravej strany. Kolegyňa odtiahla stoličku a ona vytiahla nohu.
16. V písomnom vyjadrení F.. E. Č. zo dňa 07.07.2017, označenom ako svedecká výpoveď k predmetnému pracovnému úrazu žalobkyne ako jej kolegyne, menovaná totožne ako žalobkyňa na ústnom pojednávaní opísala priebeh úrazového deja a uviedla, že žalobkyňa po páde ležala na bruchu a nohy mala pod stolom, pričom keď sa otočila a sadla si, chytila si pravé koleno oboma rukami a kričala od bolesti. Uviedla tiež, že aj cez nohavice bolo vidieť dislokáciu kolena, ktoré si sama žalobkyňa úderom doň vrátila do kĺbu. Následne bola na vozíku odvezená na úrazovú chirurgiu, po návrate z ktorej mala na nohe ortézu. Všetci sa čudovali, že ju neposlali na RTG.
17. Z doplnku č. 44/2017 zo dňa 06.10.2017 k znaleckému posudku č. 13/2017, vypracovanému dňa 28.04.2017 na základe pripomienok žalobkyne zo dňa 05.06.2017 v súvislosti s mechanizmom vzniku predmetného pracovného úrazu znalecká organizácia MED - PRO - ORTO, s.r.o., Košice, so zohľadnením doplnených dôkazov uviedla, že „prudké vstávanie zo stoličky“, ktoré ako pôvod svojich ťažkostí označila žalobkyňa možno za úraz pokladať iba s maximálnou dávkou tolerancie, pričom zranenia - vykĺbenie jabĺčka, natrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena a natrhnutie
vonkajšieho postranného väzu pravého kolena ani s absolútnou dávkou fantázie nemohli vzniknúť mechanizmom, ktorý udáva poškodená. Nevyhnutným predpokladom pre vznik takýchto zranení je adekvátna intenzita vyvolávajúceho momentu - náhle, násilné preťaženie ohnutého kolena s rotačnou zložkou vyvolávajúcej sily - typické pri lyžiarskych úrazoch, doskoku z výšky pri pokrčenom kolene s podvrtnutím kolena a pod., prípadne tupý direktný náraz zboku do jabĺčka intenzitou, ktorá jabĺčko vyrazí z interkondylického žliabku dolnej stehennej kosti. Podľa názoru znaleckej organizácie žalobkyňa takéto zranenia pri predmetnom pracovnom úraze nemohla utrpieť ani ich neutrpela. K nesprávnemu vyhodnoteniu zdravotnej dokumentácie, najmä vyšetrenia z 13.01.2016, MRI vyšetrenia zo 16.02.2016, artroskopického vyšetrenia z 12.04.2016 a MRI vyšetrenia z 21.04.2017 uviedla, že necelú hodinu po úraze pri prvotnom ošetrení bol klinický objektívny nález na kolene veľmi diskrétny, pohyblivosť pravého kolena bola prakticky normálna, koleno bolo stabilné, bez príznakov poškodenia väzivového aparátu, manévre na postranné skrížené väzy boli negatívne, manévre na menisky negatívne. Jediným diskrétnym abnormálnym nálezom bola pohmatová citlivosť vnútornej plochy jabĺčka a jeho minimálna nestabilita, čo je typickým príznakom degenerácie kĺbnych chrupaviek jabĺčka. RTG vyšetrenie vzhľadom na minimálny nález nebolo indikované, koleno bolo bez poruchy funkcie, opuchu a vnútrokĺbneho krvného výronu, teda absentovali akékoľvek príznaky vážnejšieho zranenia kolena. Konštatovala, že závery MRI diagnostiky nemožno považovať za absolútne, čoho priamym dôkazom je to, že v danom prípade pri MRI vyšetrení pravého kolena poškodenej absolútne absentuje popis ťažkej devastácie artikulačných chrupaviek kolena, ktoré sú v závere popisované ako zachovalé bez zjavných uzurácií, čo je v rozpore s objektívnou skutočnosťou. Toto vyšetrenie je potrebné hodnotiť v kontexte objektívneho klinického obrazu. Pokiaľ ide o artroskopicé vyšetrenie zo dňa 12.04.2016, v popise operačného výkonu absentuje akákoľvek zmienka o prípadnom poúrazovom poškodení operovaného kolena. Tento zákrok bol zameraný výlučne na ošetrenie ťažkých degeneratívnych zmien artikulačných chrupaviek vnútornej strany pravého jabĺčka a dolnej časti pravej stehennej kosti, nebola indikovaná rekonštrukcia závesného väzivového aparátu jabĺčka, ani stabilizujúcich kolenných väzov. Z dodatočného vyjadrenia ošetrujúceho lekára zo dňa 01.06.2017 uviedla, že medzi úrazom a týmto vyšetrením uplynula doba 3 mesiacov a ak by aj v dôsledku pracovného úrazu hypoteticky došlo k zakrvácaniu do predného skríženého väzu kolena na podklade ruptúry, po uplynutí uvedenej doby by bolo krvácanie do väzu dávno vstrebané a boli by viditeľné štrukturálne zmeny v priebehu väzu v zmysle zhojenej trhliny, jazvy a pod.
18. Na základe uvedeného doplnenia posudku posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vypracoval dňa 25.10.2017 posudok, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyňa nie je poškodená na účely § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení, pretože v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej schopnosti, pričom miera poklesu pracovnej schopnosti u nej zodpovedá hodnote 5 %.
19. Dňa 24.11.2017 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pod č. 26525-7/2017-BA rozhodnutie, ktorým žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.01.2015 podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nepriznala.
20. Dňa 16.01.2018 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené odvolanie žalobkyne zo dňa 12.01.2018, v ktorom žalobkyňa vyslovila svoj nesúhlas so závermi vyššie citovaného znaleckého posudku a jeho doplnku, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia s tým, že sama požiadala o vypracovanie osobitného znaleckého posudku, ktorý po jeho vyhotovení predloží.
21. Zo znaleckého posudku H.. Y.. C. Y., T.., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia, č. 06/2018 zo dňa 02.03.2018, predloženého žalobkyňou vyplýva, že mechanizmus vzniku vykĺbenia jabĺčka žalobkyne tak, ako ho popísala svedkyňa E. Č. je mechanizmom, pri ktorom môže vzniknúť vykĺbenie jabĺčka, pretože pri vstávaní zo stoličky za súčasného otáčania tela dochádza k vnútornej rotácii stehna voči píšťale, pričom končatina je zohnutá v kolennom kĺbe, píšťala je fixovaná a súčasne je maximálne kontrahovaný štvorhlavý sval stehna. Znalec zároveň konštatoval, že MRI vyšetrením dňa 16.02.2016 boli u žalobkyne zistené také zmeny na štruktúrach kolenného kĺbu, ktoré sú typickým nálezom po prekonanom vykĺbení jabĺčka - edém kosti laterálneho kondylu femuru a priľahlej časti pately, poškodenie chrupky pately, jej laterálny posun s otvoreným mediálnym uhlom a prítomnosť väčšieho množstva vnútrokĺbnej tekutiny. Artroskopicky zistené poškodenie chrupky jabĺčka s obnažením subchondrálnej kosti je jedným z možných dôsledkov vykĺbenia jabĺčka. Uviedol, že aj keď v operačnom náleze nie je vyslovene napísané, že pri operácii bola vykonaná rekonštrukcia mediálneho retinakula pately pravého kolena, zošitím operačnej rany v anatomických vrstvách došlo nevyhnutne k
zošitiu aj mediálneho retinakula. Výsledkom jeho zošitia bolo správne postavenie jabĺčka, čo bolo neskôr zistené aj pri kontrolnom MRI vyšetrení. Vzhľadom na uvedené bolestné ohodnotil celkovým počtom bodov 193.
22. Vzhľadom na rozpory vyplývajúce z vyššie citovaných znaleckých posudkov bolo vo veci nariadené kontrolné znalecké dokazovanie Y.. Y. N., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia, ktorý v závere svojho posudku zo dňa 30.03.2018 č. 10/2018, po vyhodnotení kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, obsahu jednotlivých znaleckých posudkov vrátane ich dodatkov a ďalších podkladov, konštatoval, že bodové ohodnotenie bolestného v lekárskych posudkoch zo dňa 03.10.2016, 28.04.2017 a 02.03.2018 je nesprávne, pričom toto malo byť ohodnotené celkovým počtom bodov 70 pre vykĺbenie jabĺčka pravého kolena liečeného konzervatívne (pol. 175a) - 35 bodov a natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena liečené konzervatívne (pol. 168) - 35 bodov. V tejto súvislosti uviedol, že napriek rôznym publikáciám, na ktoré sa jednotliví znalci vo svojich posudkoch odvolávali, je potrebné vychádzať z mechanizmu úrazu, lokálneho nálezu pri prvotnom vyšetrení a pri ďalších klinických vyšetreniach. Konštatoval, že nikdy nebola prítomná krv v kolene a ani iný výpotok, MRI vyšetrením boli nájdené chronické zmeny na chrupavkách jabĺčka a na vnútornom kondyle stehnovej kosti. Pri operácii neboli popisované ani vykonané operačné zákroky, ktoré by odstránili práve príčinu, pre ktorú bola poškodená liečená, luxáciu jabĺčka. V uvedenom prípade išlo o subluxáciu jabĺčka pri degeneratívne zmenených už spomínaných zmenách na chrupavkách za spolupôsobenia svalov pravej dolnej končatiny v momente úrazu. Konštatoval tiež, že ostatné položky neboli hodnotené správne.
23. Dňa 24.04.2018 vypracoval druhostupňový posudkový orgán posudok, v ktorom opakovane vyhodnotil zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, obsah jej pracovnej zmluvy žalobkyne a jej dodatkov, pracovnú náplň zo dňa 27.11.2015 a snímku jej pracovného dňa zo dňa 16.12.2016 a v súlade so záverom kontrolného znaleckého posudku zo dňa 30.03.2018 č. 10/2018, vypracovaného Y.. Y. N., tak, ako bol konkretizovaný vyššie a záverom kontrolného traumatologického vyšetrenia zo dňa 07.12.2017 konštatoval, že žalobkyňa má v dôsledku predmetného pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 5 %, t.j. že žalobkyňa nie je poškodená na účely § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení, pretože v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej schopnosti.
24. Na pojednávaní dňa 07.07.2020 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu a na dokumentáciu poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku predmetného pracovného úrazu predložil súdu prepúšťaciu správu z jej hospitalizácie od 11.09.2018 do 14.09.2018, v rámci ktorej sa podrobila ďalšej operácii poškodeného kolena. Za nesprávny považoval postup žalovaného, ktorý pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z kontrolného znaleckého posudku a kombinoval ho aj so závermi posudkov, ktoré ním boli vyvrátené. Podľa jeho názoru žalovaný tento svoj postup nevysvetlil, rovnako ako ani nevysvetlil, prečo na základe kontrolného znaleckého posudku nedošlo k zvýšeniu percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Navrhol, aby správny súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu.
25. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dala do pozornosti najmä účel, na ktorý boli jednotlivé znalecké posudky v predmetnej veci vypracované, ktorým bolo určenie bodového ohodnotenia za bolesť s tým, že jediným, kto je v zmysle zákona o sociálnom poistení oprávnený posudzovať pokles pracovnej schopnosti pre účely nároku na úrazovú rentu, je posudkový lekár sociálneho poistenia. V danom prípade boli znalecké posudky podpornými dôkazmi. Posudkový lekár vo svojom posudku vyhodnotil odborné lekárske nálezy o zdravotnom stave žalobkyne v spornom období chronologicky a z týchto vyplýva, že dve operácie, ktorým sa žalobkyňa následne podrobila boli vykonané nie z dôvodu pracovného úrazu, ale pre iné degeneratívne ochorenie. Pri vydaní rozhodnutia boli posudzované všetky predložené dôkazy a to jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a z týchto boli vyvodené závery, premietnuté v napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a dostatočné pre odôvodnenie záveru, že žalobkyňa nárok na úrazovú rentu nemá.
26. Právny zástupca žalobkyne zotrval na svojom stanovisku, že postup žalovaného nepovažuje za správny, keďže tento v rámci posudzovania nevychádza iba zo znaleckého posudku, ktorého závery sú nesporné, ale vracia sa aj k predchádzajúcim. Posudkom, závery ktorých boli vyvrátené.
27. Zástupkyňa žalovaného nepovažuje celkový posudok posudkového lekára zo dňa 24.04.2018 za kombináciu záverov jednotlivých znaleckých posudkov a v tejto súvislosti upriamila pozornosť na skutočnosť, že na strane citovaného posudku sú obsiahnuté závery jednotlivých odborných lekárskych vyšetrení, ktoré žalobkyňa absolvovala a práve tieto sú premietnuté do celkového posudku vo veci konajúceho posudkového lekára. Zároveň zdôraznila, že jednotlivé úrazové dávky sa líšia svojimi osobitosťami a pre priznanie každej z nich je potrebné splniť iné podmienky.
28. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods.2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
29. Podľa § 88 ods.1 citovaného zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
30. Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 153 ods.1 citovaného zákona lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
32. Podľa ods.4 písm.a) citovaného zákonného ustanovenia lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
33. Podľa ods.5 citovaného zákonného ustanovenia lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm.b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
34. Podľa § 195 ods.1 až 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
35. Podľa § 196 ods.1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
36. Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
37. Podľa ods.4 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
38. Podľa ods.6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
39. Podľa ods.7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
40. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
41. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa dňa 13.01.2016 v čase o 15:58 hod. u svojho zamestnávateľa (H. S. W. V., M.. L. X, V.) utrpela pracovný úraz, keď počas zápisu záznamov do dekurzov chorobopisov pacientov v pracovni sestier za pracovným stolom, pri vstávaní od stola odsúvala pracovnú stoličku, ktorej kolieska sa zablokovali a ona pri vstávaní si zachytila pravú nohu o kovovú podperu stola, následkom čoho došlo k pádu, pri ktorom si poranila koleno pravej nohy, ktoré bolo nutné lekárky ošetriť, k čomu došlo hneď po úraze na traumatologickej ambulancii UN LP na Tr. SNP 1, ako to vyplýva z jej zdravotnej dokumentácie.
42. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správny súd konštatuje, že vo veci konajúce orgány verejnej správy vykonali v priebehu administratívneho konania za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané aj so zreteľom na námietky a dôkazy, predložené žalobkyňou v jeho priebehu. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a závery z nich vyplývajúce boli premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Podstatným podkladom pre rozhodnutia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne boli v súlade § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení posudky vo veci konajúcich posudkových orgánov, najmä však posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, vysunuté pracovisko Košice zo dňa 24.04.2018, z obsahu ktorého nepochybne vyplýva, že tento bol vypracovaný po opakovanom komplexnom vyhodnotení zdravotnej dokumentácie žalobkyne, obsahu jej pracovnej zmluvy a jej dodatkov, pracovnej náplne zo dňa 27.11.2015 a snímky jej pracovného dňa zo dňa 16.12.2016, so zohľadnením záveru kontrolného znaleckého posudku zo dňa 30.03.2018 č. 10/2018, vypracovaného znalcom z odboru traumatológie Y.. Y. N., z ktorého vyplýva, že bodové ohodnotenie bolestného v lekárskych posudkoch zo dňa 03.10.2016, 28.04.2017 a 02.03.2018 je nesprávne, pričom toto malo byť ohodnotené celkovým počtom bodov 70 pre vykĺbenie jabĺčka pravého kolena liečeného konzervatívne (pol. 175a) - 35 bodov a natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena liečené konzervatívne (pol. 168) - 35 bodov. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri posudzovaní bodového ohodnotenia bolestného je potrebné vychádzať z mechanizmu úrazu, lokálneho nálezu pri prvotnom vyšetrení a pri ďalších klinických vyšetreniach. Konštatoval, že nikdy nebola prítomná krv v kolene a ani iný výpotok, MRI vyšetrením boli nájdené chronické zmeny na chrupavkách jabĺčka a na vnútornom kondyle stehnovej kosti. Pri operácii neboli popisované ani vykonané operačné zákroky, ktoré by odstránili práve príčinu, pre ktorú bola poškodená liečená, luxáciu jabĺčka. V uvedenom prípade išlo o subluxáciu jabĺčka pri degeneratívne zmenených už spomínaných zmenách na chrupavkách za spolupôsobenia svalov pravej dolnej končatiny v momente úrazu. Konštatoval tiež, že ostatné položky neboli hodnotené správne. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že tento znalecký posudok, ako aj všetky jemu predchádzajúce posudky boli vypracované predovšetkým pre účely bodového ohodnotenia bolestného, pre priznanie ktorého nároku platná legislatíva stanovuje odlišné podmienky, ako je to pri nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Ich závery však môžu prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu. Posudkový
lekár vo svojom posudku vyhodnotil všetky odborné lekárske nálezy o zdravotnom stave žalobkyne v spornom období chronologicky a z týchto vyplýva, že dve operácie, ktorým sa žalobkyňa podrobila, boli vykonané nie z dôvodu pracovného úrazu, ale pre iné degeneratívne ochorenie, čo vyplýva aj z kontrolného znaleckého posudku. Zohľadnil aj záver kontrolného traumatologického vyšetrenia zo dňa 07.12.2017, z ktorého vyplýva, že funkcia pravého kolena je plná, bez obmedzenia a koleno je stabilné. Pokiaľ sa v posudku posudkového lekára premietli aj niektoré závery, vyplývajúce z predchádzajúcich znaleckých posudkov, ako boli vyššie špecifikované, stalo sa tak z dôvodu, že tieto majú oporu v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, t.j. v odborných lekárskych nálezoch v nej obsiahnutých, ktoré boli podkladom pre vypracovanie v podstate všetkých znaleckých posudkov, ako aj posudku posudkového lekára. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval námietku žalobkyne, týkajúcu sa nedostatočného a vnútorne rozporného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v dôsledku kombinácie záverov kontrolného znaleckého posudku so závermi posudkov, ktoré ním boli vyvrátené za opodstatnenú.
43. Správny súd vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu administratívneho konania, konštatuje, že v danom prípade bol skutkový stav veci náležite zistený a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je dostatočné a zrozumiteľné, má v nich oporu.
44. Z jednotlivých posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktoré hodnotili zdravotný stav žalobkyne na účely úrazovej renty vyplýva, že miera poklesu jej pracovnej schopnosti nepresahuje zákonom stanovených 40 % a preto jej nárok na úrazovú rentu nevznikol.
45. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobkyne zo dňa 24.12.2018 ako nedôvodnú zamietol.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm.c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).