Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-819-2020.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Subarea
21Ek/819/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796 v konaní zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti povinnému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Y./X, Y. XX I., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 6,99 EUR, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/819/2020 zo dňa 15. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/819/2020 zo dňa 15. 6. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/819/2020 zo dňa 15. 6. 2020.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 21Ek/819/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia sumy 6,99 Eur na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov mesta Žilina, sp. zn. 120370971 zo dňa 10.12.2010. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 21Ek/819/2020 preskúmala návrh oprávneného v rozsahu podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zistila, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú z trov starej exekúcie v sume 42,- Eur. Súčasne k týmto trovám uviedla, že uhradením sumy 42,- Eur bol podľa predloženého Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom sp. zn. EX 474/11 - 66 dňa 30.01.2020 zaviazaný oprávnený a nie povinný. Tiež poukázala na ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, v zmysle ktorého oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku spojeného s opätovným podaním návrhu nemá nárok na náhradu iných nákladov a podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy spojené s ukončením starej exekúcie znáša oprávnený. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na ust. § 6 ods. 1, ods. 2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ ako aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR tým, že zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 zák. č. 233/2019 celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 29. 05. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6,99 Eur na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov mesta Žilina, sp. zn. 120370971 zo dňa 10.12.2010. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú z trov starej exekúcie v sume 42,- Eur. Spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 30.01.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová, ako aj Oznámenie súdneho exekútora JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej o ukončení pôvodného exekučného konania zo dňa 11.03.2020. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.
13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
15. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
16. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
17. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
18. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
19. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc dôvodovou správou k zákonu č. 233/2019 Z.z. Sudca v tejto súvislosti uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež sudca uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.