Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Pc-3-2020.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: W. T., O..XX.XX.XXXX, Z. V. B. Z. XXX/XX, XXX XX Ž. - Z., Š. D. F. a povinného: P. T., O..XX.XX.XXXX, Z. V. Ž., R. P. Y. P.: L. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. D. F., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Otec navrhovateľky j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 160,- EUR mesačne s účinnosťou od 03.02.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Otec navrhovateľky j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.02.2020 do 31.07.2020 vo výške 548,50 EUR s tým, že súd p o v o ľ u j e nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/15/2015-37 zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 10Co/695/2015-72 zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016 vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.01.2020, podaným na Okresný súd Žilina dňa 03.02.2020 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči navrhovateľke, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016 vo výške 80,- EUR mesačne k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 16.01.2015. Navrhovateľka uviedla, že momentálne je študentkou tretieho ročníka L. G. I. X. U., H. M. X. V. X. D. X. G.. Štúdium je pre ňu časovo náročné, a preto nemá možnosť zlepšovať svoju finančnú situáciu brigádou, ani inou prácou popri škole. Štúdium je pre ňu náročné aj finančne, kde popri výdavkom na štúdium si musí hradiť aj ostatné veci dennej potreby. V návrhu uviedla priemerné mesačné výdavky, a to nasledovne: knihy, skriptá, poznámky a kancelárske potreby 50,- EUR, doprava/autobus 50,-EUR, internát 60,-EUR, strava 200,- EUR, telefón 12,- EUR, drogéria 40,- EUR, oblečenie 50,- EUR. Potrebuje pokryť aj ďalšie výdavky spojené so štúdium ako notebook, tlačiareň, toner do tlačiarne a pod. Navrhovateľka uviedla, že podstatnú časť jej nákladov na život a štúdium jej hradí jej matka, ktorej mesačný príjem je veľmi nízky, a to 430,- EUR. Navrhovateľkina finančná situácia sa v posledných mesiacoch výrazne zhoršila, a preto bola nútená si zobrať študentskú pôžičku. Aby navrhovateľka nebola
nútená sa počas ďalších troch rokov štúdia zadlžovať stále viac, navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného - otca navrhovateľky zo sumy 80,- EUR mesačne na sumu 250,- EUR mesačne.
2. Povinný sa k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a k jeho prílohám, ktoré mu boli doručené spolu s procesnými poučeniami o jeho právach a povinnostiach do vlastných rúk dňa 31.03.2020 (doručenka na č.l. 28 spisu), v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil a dňa 07.07.2020 vykonal pojednávanie za účasti navrhovateľky a v neprítomnosti povinného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas dňa 12.06.2020 (doručenka na č.l. 66 spisu) a ktorý neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania.
4. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa Čl. 8 CMP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 33 ods. 1 CMP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016, potvrdeniami o príjme povinného vydanými spoločnosťou Ž. M., R. F., F. F. X.M. X, XXX XX Ž., C.: XX XXX XXX zo dňa 03.03.2020 a zo dňa 29.05.2020, potvrdením H. M. X. V. L. G. I. X. U. o návšteve školy zo dňa 11.09.2019, lustráciou v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku, matku navrhovateľky a povinného, rozsudkom OS Žilina č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 15.04.2013, právoplatným dňa 04.06.2013, rozsudkom OS Žilina č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.09.2013, právoplatným dňa 19.09.2013, rozsudkom OS Žilina č.k. 40Pc/17/2017-83 zo dňa 31.01.2019 a rozsudkom OS Žilina č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 18.05.2017.
9. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016, bol otec navrhovateľky zaviazaný povinnosťou platiť na navrhovateľku zvýšené výživné vo výške 80,- EUR mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľky, s účinnosťou od 16.01.2015. Zameškané výživné za obdobie od 16.01.2015 do 31.07.2015 v sume 409,52 EUR súd povolil odporcovi splácať po 20,- EUR mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 11.09.2019, vydaného H. X. V. L. G. I. X. U. vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2019/2020 od 01.09.2019 do 31.08.2020 riadnou študentkou 3. roku štúdia na H. M. X. V., L. G. I. X. U., v študijnom programe všeobecné lekárstvo dennou formou so štandardnou dĺžkou štúdia 6 rokov.
11. Na základe vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný je v rozhodnom období pre určenie výživného v čase od 22.08.2016 doteraz zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti Ž.C. M., R. F., F. F. X. X, XXX XX Ž., C.: XX XXX XXX, kde v rozhodnom období od 01/2018 do 12/2018 jeho čistá mzda predstavovala príjem v celkovej výške 8.351,56 EUR, pričom čistá priemerná mesačná mzda bola 695,96 EUR; v období od 01/2019 do 12/2019 jeho čistá mzda predstavovala príjem v celkovej výške 8.495,17 EUR, pričom čistá priemerná mesačná mzda bola 707,93 EUR (oznámenie zo dňa 03.03.2020 - č.l. 22 spisu). Za obdobie od 01/2020 do 04/2020 bola jeho čistá mzda vo výške 2.205,05 EUR, t.j. priemerná čistá mesačná mzda bola 551,26 EUR (oznámenie zo dňa 29.05.2020 - č.l. 64 spisu).
12. Na základe vykonanej lustrácie na kataster portáli SR mal súd za preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
13. Na základe vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni na navrhovateľku, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 11.09.2019 ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal súd za preukázané, že navrhovateľka je v akademickom roku 2019/2020 od 01.09.2019 do 31.08.2020 riadnou študentkou 3. roku štúdia na H. M. X. V., L. G.Á. I. X. U., v študijnom programe všeobecné lekárstvo dennou formou so štandardnou dĺžkou štúdia 6 rokov. Otec jej na základe vykonávanej exekúcie platí výživné vo výške 80,- EUR mesačne. S otcom nežije v spoločnej domácnosti, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a výdavky spojené s jej odôvodnenými potrebami hradí matka navrhovateľky. Navrhovateľkine priemerné mesačné výdavky sú na knihy, skriptá, poznámky, kancelárske potreby vo výške 50,- EUR mesačne, v súčasnosti v 3. ročníku si musela zakúpiť učebnice, pričom tieto výdavky predstavovali až 68,-EUR mesačne, doprava/autobus 50,- EUR mesačne, za internát platila 60,- EUR mesačne, pričom od nastavajúceho akademického roku im zvýšili cenu za ubytovanie, t.j. na 70,-EUR mesačne, výdavky na stravu sú 200,- EUR mesačne, na telefón 12,- EUR, na drogériu 40,- EUR mesačne a na oblečenie 50,- EUR mesačne. Zvýšené výživné vo výške 250,- EUR mesačne žiadala priznať od podania návrhu na súd, t.j. od 03.02.2020.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
22. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
24. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
25. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
27. Súd tak pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľka vzhľadom k tomu, že sa sústavne pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, má štatút študenta, ako bolo preukázané z predložených listinných dokladov, a teda nie je schopná sa sama živiť. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Preto otec a matka oprávnenej ako jej rodičia majú k nej naďalej vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka oprávnenej si voči svojej dcére plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Otec navrhovateľky bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016, zaviazaný povinnosťou platiť na navrhovateľku zvýšené výživné vo výške 80,- EUR mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 16.01.2015.
28. Okrem tejto vyživovacej povinnosti mal otec navrhovateľky určenú vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom deťom, a to rozhodnutím Okresného súdu Žilina, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2009 voči Y. T., O..XX.XX.XXXX vo výške 82,98 EUR mesačne, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 18.05.2017 zrušená, s účinnosťou od 15.10.2014 a rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.09.2013 voči L. B., O..XX.XX.XXXX vo výške 50,- EUR mesačne, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 40Pc/17/2017-83 zo dňa 31.01.2019 zrušená, s účinnosťou od 31.01.2019.
29. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 30.06.2016, sp.zn. XXCoP/XX/XXXX). Súd tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav, mal za to, že navrhovateľkou požadovaná výška vyživovacej povinnosti zodpovedá na jednej strane jej odôvodneným potrebám, avšak na druhej strane otca navrhovateľky ako povinného rodiča musel prihliadať na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a preto s poukazom na vyššie preukázané príjmy otca navrhovateľky vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti len čiastočne, a to vo výške 160,- EUR mesačne.
30. Súd tak návrhu vyhovel čiastočne a vzhľadom na doterajšiu osobnú starostlivosť matky o navrhovateľku, stanovil minimálnu povinnosť otca podieľať sa na výžive navrhovateľky sumou 160,- EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 03.02.2020. Nakoľko otec bol naposledy rozhodnutím súdu zaviazaný prispievať navrhovateľke na výživu sumou 80,- EUR mesačne, pričom tak ako to vyplynulo z výsluchu navrhovateľky a vykonaného dokazovania, otec navrhovateľky si túto svoju povinnosť dobrovoľne neplní, a preto sú mu vykonávané exekučné zrážky, pričom výživné vo výške 80,- EUR mesačne bolo v čase rozhodovania súdu navrhovateľke naposledy poukázané za mesiac jún 2020 a za obdobie od 03.02.2020 do 31.07.2020 mu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 548,50 EUR (od 03.02.2020 do 29.02.2020, t.j. 29 dní vo výške 148,50 EUR a za obdobie od 01.03.2020 do 31.07.2020, t.j. 5 mesiacov vo výške 800,- EUR po odpočítaní uhradeného výživného na základe vykonanej exekúcie v celkovej výške 400,- EUR). Zameškané výživné, ktoré je splatné vopred v sume 548,50 EUR, povolil otcovi navrhovateľky uhradiť v mesačných splátkach po 50,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
31. Súd zároveň týmto zmenil do budúcna zročné dávky stanovené v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XXCo/ XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 27.01.2016 a vykonateľným dňa 16.02.2016, vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.