Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32Csp-63-2019.pdf
PDF · 140.03 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v spore žalobcu: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s, Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 931 04, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach z mzdy,
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou a. s., v rámci zmluvy o úvere č. 5879805386 zo dňa 04.09.2013 je n e p l a t n á .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.05.2019 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 5879805386 zo dňa 04.09.2013, uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, je neplatná.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.8.2013 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. 5879805386 zo dňa 04.09.2013. Podpisom tejto úverovej zmluvy však uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ovplyvniť jej obsah, iba tak, že obsah zmluvy (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy) prijme alebo zmluvný vzťah nevznikne. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalovaného na príslušnom formulári, pričom na jej existenciu žalobcu právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom neupozornil. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy žalobcov zamestnávateľ začal žalobcovi vykonávať zrážky zo mzdy. Okresný súd v Žiline uznesením č. 17Csp/46/2019-28 zo dňa 25.04.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2013. Súčasne žalobcovi súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať na súde žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi mnou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 5879805386 zo dňa 04.09.2013. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na žalobcove majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy žalobcu sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.08.2019, v ktorom uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (04.09.2013) neexistovalo ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014, čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý by považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy, čím nie je a nemôže naplnený prípadný predpoklad procesnej prípustnosti žaloby žalobcu, ak by bol žalobca žalobu podal § 137 písm. d) CSP. Ďalej poukazuje na to, že článkom II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2 zákona č. 102/2014 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a: Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon nadobudol účinnosť 1.mája 2014, okrem čl. I, čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod V, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity,
a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 01.04.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 1.4.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 01.04.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom rovnako aj akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Argumentum a contrario, pokiaľ by sa na takýto vzťah vzťahoval Občiansky zákonník aj pred touto novelizáciou, zákonodarca by to nenovelizoval predmetné ustanovenie. Vzhľadom na to, že upravil tieto vzťahy teraz novelou, v kombináciu s Uznesením Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, je nepochybné, že všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Žalovaný má za to, že pokiaľ súd neprípustne bude v rozpore s vyššie uvedeným posudzovať uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa Smernice, v rozpore s tou skutočnosťou, že táto nie je priamym prameňom práva, mal skúmať okolnosti jej uzavretia, predovšetkým, či jej uzatvorenie skutočne spôsobilo nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a či táto ochrana poskytovaná súdom neprekročí hranice prípustnosti, a súd nebude chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, ale jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť ako zmluvnej strany, ktorá sa, a posteriori, po tom, čo nastali dôsledky porušenia povinností, dovoláva neplatnosti, pre ňu „nevýhodnej podmienky“. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Žalovaný trvá na tom, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá, jasná ako aj zrozumiteľná. Je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito. Uvedenému svedčí aj jednoznačná formulácia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú žalobca sám poukazuje, a to v článku) II, bod 3.9 zmluvy o úvere: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník a Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušným bodom OP.“ Predmetná Dohoda o vykonaní zrážok bola platne uzatvorená, je súčasťou Zmluvy o úvere a obsahuje všetky zákonné náležitosti obsiahnuté ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka, a to: - označenie veriteľa a dlžníka - obsiahnuté v záhlaví Zmluvy o úvere, - označenie platiteľ mzdy (tento je označený v čl. I Zmluvy o úvere), - označenie pohľadávky - v čl. IV. Zmluvy o úvere, - výška dohodnutých zrážok - výška mesačnej splátky vo výške 78,95 EUR, t.j. určenie zrážky, - súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok - v čl. III bod 4.9. Zmluvy o úvere. Dávame súdu do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca podal návrh v zmysle ustanovenia § 137 písmeno c) CSP, pričom však právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem nie je daný 1/ spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ CSP. - R 17/1972, 2) ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, 3/ ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo - rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 - ZSP 6/06, Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok NPZ, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej - rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobcovi všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobca dostal do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.09.2019, v ktorom uviedol, že dňa 19.08.2013 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2013. Podpisom tejto úverovej zmluvy však uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ovplyvniť jej obsah, iba tak, že obsah zmluvy (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy) prijme alebo zmluvný vzťah nevznikne. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalovaného na príslušnom formulári, pričom na jej existenciu žalobcu právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom neupozornil. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, umožňuje žalovanému sa prostredníctvom tejto dohody domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť žalobcov majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca poukazuje aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdny dvor EÚ(ES) vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Waner Miret proti Fondo de Garantia Salarial body 20,21: „po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación (1990) ECR I-4135, bod 8, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.“ Žalobca dáva do pozornosti niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktoré posudzovali neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy. „Rozsudok Krajského súdu v Žiline, zo dňa 21.9.2017, sp. zn. 9Co/200/2017, obdobne aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa
21.09.2017 sp. zn. 9Co/229/2017, obdobne aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 13.04.2017 sp. zn. 9Co/91/2017, obdobne aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 31.05.2017 sp. zn. 9CoPr/4/2017; Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.05.2017 sp. zn. 5Co/96/2017, obdobne aj uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 5Co/310/2017, obdobne aj rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.09.2017 sp. zn. 5Co/142/2017 ; Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2017 sp. zn. 6Co/156/2017. „Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeného v bode 13 rozsudku o posúdení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, z hľadiska posúdenia jeho obsahových náležitostí. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej dohode minimálne absentuje uvedenie výšky pohľadávky, prípadne taký spôsob jej vymedzenia, ktorým by bolo nespochybniteľné, v akom rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti zo mzdy žalobkyne vykonávať. „Dohoda“ účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto môžu byť v následných zrážkach navýšené, odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle §39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka“. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.5.2017 sp. zn. 7CoPr/4/2017. K námietke žalovaného ohľadne neprípustnosti danej žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca uvádza, že zo znenia § 137 ods. d/ CSP vyplýva, že žalobou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného prepisu, pričom toto ustanovenie CSP žiadnym spôsobom nešpecifikuje, o ktorý osobitný predpis má ísť, preto ním môže byť akýkoľvek predpis. Týmto osobitným predpisom je preto aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa) vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Predmetná žaloba je prípustná aj v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ CSP, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, domáca právna úprava, v nie poslednom rade i početná judikatúra súdov EÚ) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jeho právne postavenie ako dlžníka neisté a súčasne je ohrozené jeho právo na disponovanie s jeho mzdou. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže žalobca následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho taktiež právo na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). Ako príklad uvádza niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktoré posudzovali obdobnú žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 13.04.2017 sp. zn. 9Co/91/2017. „Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnosti právneho úkonu nemá naliehavý právny záujem, po zavedení novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku od 01.06.2016, v zmysle § 137 písm. c/ CSP.“ Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 31.05.2017 sp. zn. 9CoPr/4/2017. „Čo sa týka uzatvorených dohôd o vykonaní zrážok zo mzdy, aj podľa odvolacieho súdu z nich vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravené formuláre, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z ich obsahu nevyplynula osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote, vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody.“ Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.05.2017 sp. zn. 5Co/96/2017.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu ďalej písomne nevyjadril.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v podanej žalobe a v jeho písomných vyjadreniach. Dodal, že zrážky zo mzdy boli vykonané žalovaným a boli zastavené nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
8. Dňa 04.09.2013 uzatvorili žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX. Podpisom tejto úverovej zmluvy uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená v podobe formulárovej zmluvy na vopred predtlačenej listine, do ktorej boli rukou dopísané údaje, v ktorej v bode zmluvy 4.9 je uvedené, že dlžník, ako aj každý spoludlžníka vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne podpisom tejto zmluvy, uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy podľa §551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi, spoludlžníkovi a vlastníkovi nehnuteľnosti zo zmluvy pravidelnými mesačnými zrážkami alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.
9. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinností, b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
14. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Predmetom sporu je v danom prípade určenie neplatnosti (právnej skutočnosti) dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 04.09.2013.
17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti, pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti právneho úkonu v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom na
charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pokiaľ ide o prejednávaný spor, bolo nevyhnutné vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/ neplatnosti dotknutých častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d/ CSP je v takomto prípade prípustná. Bez ohľadu na konštatovanie prípustnosti podania žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP, žaloba je prípustná aj podľa §137 písm. c) CSP, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy. Určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho mu taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
18. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 04.09.2013 uzavreli zmluvu o úvere - pôžička na bývanie č. 5879805386, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 4000 eur, ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy ako, ktorá je predmetom konania. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla na základe zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2013.
19. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Pri podpise zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2013 žalobca súčasne uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi, spoludlžníkovi a vlastníkovi nehnuteľnosti zo zmluvy pravidelnými mesačnými zrážkami alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobcovi inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať.
21. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
22. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
23. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom, reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
24. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, vyššie špecifikovaná dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), uzatvorená medzi sporovými stranami, je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto dohody, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).