Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: N.. I. I. - G., G. G. Y. P. XXXX/ X, XXX XX Y., správca úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213, proti žalovanému: K&C GROUP s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 45 639 761, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o odporovanie právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -772 z 28. novembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom - zmluvy o poukážke zo dňa 03.03.2016, na základe ktorej úpadca ako poukazca splnomocnil svojho dlžníka G. ako poukázanca na poukázanie finančných prostriedkov vo výške 156.570,96 eur svojmu veriteľovi - žalovanému ako poukazníkovi, ktorému boli týmto spôsobom uhradené 21.03.2016. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 05.05.2016 úpadca ako poukazca, dlžník úpadcu G. ako poukázanec a veriteľ úpadcu K. I., Z.. G.. ako poukazník uzavreli Zmluvu o poukážke, na základe ktorej úpadca splnomocnil svojho dlžníka - G. na poukázanie finančných prostriedkov vo výške 70.209,47 eur veriteľovi K. I., Z.. G.., ktoré mu boli týmto spôsobom uhradené 01.08.2016.

3. Dňa 05.05.2016 úpadca ako poukazca, dlžník úpadcu G. ako poukázanec a veriteľ úpadcu - žalovaný ako poukazník uzavreli Zmluvu o poukážke, na základe ktorej úpadca splnomocnil svojho dlžníka - G. na poukázanie finančných prostriedkov vo výške 54.889,03 eur veriteľovi - žalovanému, ktoré mu boli týmto spôsobom uhradené dňa 03.06.2016.

4. Uvedenou zmluvou sa jednalo o úhradu pohľadávok poukazníka voči poukázancovi, ktoré voči nemu evidoval ku dňu 03.05.2016 vo výške 54.889,03 eur, a to na základe Zmluvy o dielo č. F. zo dňa 14.08.2015, uplatnenú faktúrami:

- č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 15.10.2015 a splatná dňa 13.01.2016, v celkovej sume 17.534 eur, z ktorej pohľadávka ku dňu 03.05.2016 predstavuje 17.534 eur;

- č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 15.12.2015 a splatná dňa 14.03.2016, v celkovej sume 30.122,04 eur, z ktorej pohľadávka ku dňu 03.05.2016 predstavuje 30.122,04 eur;

- č. XXXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 13.01.2016 a splatná dňa 12.04.2016, v celkovej sume 12.222,91 eur, z ktorej pohľadávka ku dňu 03.05.2016 predstavuje 12.222,91 eur. a tiež sa jednalo o úhradu pohľadávok Poukazcu voči Poukázancovi, ktoré voči nemu evidoval ku dňu 03.05.2016 vo výške 56.473,97 eur, a to na základe Zmluvy o dielo č. F. zo dňa 23.10.2014, uplatnenú faktúrami: č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 07.08.2015 v celkovej sume 209.348.64 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 1.422,19 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 11.09.2015 v celkovej sume 189.247,78 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 15.770,64 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 12.10.2015 v celkovej sume 113.840,66 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 9.486,72 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 13.11.2015 v celkovej sume 125.183,39 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 10.431,94 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 14.12.2015 v celkovej sume 107.271,08 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 8.939,26 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 14.01.2016 v celkovej sume 66.732,13 eur, ktorej pohľadávka (splatná časť, zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 7.767,97 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 15.02.2016 v celkovej sume 14.467,19 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05. 2016 predstavuje 1.446,72 eur; č. XXXXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 27.04.2016 v celkovej sume 12.085,32 eur, z ktorej pohľadávka (zádržné a garančná zábezpeka) ku dňu 03.05.2016 predstavuje 1.208,53 eur.

5. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2016, sp. zn. , publikovaným v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 17.05.2016 pod podaním Y., bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL, s.r.o.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2016, sp. zn. , publikovaným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 08.06.2016 pod podaním Y., bola povolená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o. a bol ustanovený správca N.. K. G., G. G. Y. K. XX, XXX XX G. Ľ..

7. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 23.01.2017, sp. zn. bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o. v reštrukturalizácii v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 12.01.2017, ktorý tvorí prílohu daného uznesenia a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 30.01.2017 pod podaním Y.. Reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo právoplatne ukončené dňa 31.01.2017.

8. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2017, sp. zn. , zverejneným v OV č. XXX/XXXX dňa 13.06.2017, bolo na návrh dlžníka začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL, s.r.o. v reštrukturalizácii.

9. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017, sp. zn. , zverejneným v OV č. XXX/XXXX dňa 20.06.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL, s.r.o. v reštrukturalizácii a za správcu bol ustanovený N.. K. G., G. G. Y. K. XX, XXX XX G. Ľ..

10. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.10.2017, sp. zn. bol N.. K. G. odvolaný z funkcie správcu a do funkcie správcu bol ustanovený N.. I. I., G. G. Y. P. XXXX/X, XXX XX Y. (žalobca).

11. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „“), , .

12. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol :

„Ako je zrejmé z oboznámených listín, dňa 17.05.2016 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bolo začaté voči úpadcovi reštrukturalizačné konanie a keďže úpadca podal na Okresný súd Prešov návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého bolo uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2018 sp. zn. začaté voči úpadcovi

konkurzné konanie a uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017 sp. zn. bol vyhlásený na majetok úpadcu konkurz, pričom reštrukturalizačné konanie nebolo voči úpadcovi zastavené, je dôvodne prijať záver, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený počas reštrukturalizácie úpadcu. V konaní bolo súčasne zistené, že v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. nedošlo správcom, napriek jeho vedomosti, k odporovaniu predmetného napadnutého právneho úkonu, v dôsledku čoho vzhľadom na to, že úpadca a žalovaný nie sú spriaznené osoby, ako aj skutočnosť, že reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi sa začalo dňa 17.05.2016 ( ) je zjavné, že odporovacia žaloba nebola žalobcom podaná do jedného roka od začatia reštrukturalizačného konania (do 17.05.2017), ale až dňa 12.06.2018, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na odporovanie právnemu úkonu. Právo žalobcu na odporovanie právnemu úkonu podľa preto zaniklo uplynutím zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby.

Súčasne súd poukazuje na to, že v prípade odporovania právneho úkonu podľa ustanovenia je podmienkou úspechu v konaní preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť zmluvnej strany o tomto úmysle. Zo zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z dôkaznej povinnosti žalobcu, nevyplýva splnenie tejto zákonnej podmienky. Žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aplikovanými prostriedkami procesného útoku nepreukázal, že úpadca mal pri vykonaní napadnutého právneho úkonu, realizovaného z iniciatívy hlavného dodávateľa a v súlade s uzavretou zmluvou o dielo, úmysel ukrátiť svojich veriteľov a súčasne ani vedomosť žalovaného o takomto úmysle úpadcu, ako to vyplýva aj z výpovede jeho štatutárneho zástupcu. Argumentáciu žalobcu o vykonaní právneho úkonu komplikovanou formou poukážok nie je možné bez ďalšieho považovať za preukázanie vedomosti druhej strany o takomto úmysle, pričom nie je relevantnou ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že v obchodnom styku sa poukážka nikdy nepoužíva, práve naopak vzhľadom na opakujúcu sa platobnú neschopnosť (neochotu) niektorých subjektov sa s cieľom dosiahnutia dokončenia diela takáto právna možnosť najmä v stavebníctve čoraz častejšie využíva. Rovnako nie je preukázaním predpokladanej vedomosti ani získaná informácia žalovaného o inom možnom veriteľovi úpadcu, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje aj vedomosť žalovaného o celkovej ekonomickej a majetkovej situácii dlžníka v tom čase, najmä či spĺňa zákonné predpoklady úpadku, a teda z nej nemožno vyvodiť relevantnú vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Zo strany žalobcu preto nebolo preukázané splnenie predpokladov úspešného odporovania ukracujúceho právneho úkonu, a to preukázanie, že uskutočnením napadnutých právnych úkonov bolo v rozhodujúcom čase ukrátené uspokojenie pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska existencie ďalšieho majetku dlžníka v tom čase, ktorý sa v dôsledku tohto úkonu nezmenšil a súčasne aj kumulatívne splnenie podmienky preukázanej vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. V tejto súvislosti súd súčasne zamietol návrh na vykonanie dokazovania žalobcovi, ktorý smeroval k výsluchu svedka - pracovníka spoločnosti G., ktorý pripravoval zmluvu, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.“

13. O trovách konania rozhodlo súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej doby, teda po lehote. Novozavedené ust. totižto upravuje skutočnosť, odkedy sa spätne počíta lehota upravená v , a a neupravuje lehotu pre . Žaloba bola podaná do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, teda včas.

15. K záveru súdu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa , teda ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka odvolateľ uviedol, že skutočnosť, či spoločnosť EKOINŠTAL, s.r.o. bola v čase vykonanie napadnutých právnych úkonov v úpadku, bolo potrebné posudzovať komplexne z predložených dôkazov. Nepovažoval za správne posudzovať túto skutočnosť iba na základe účtovnej závierky k 31.12.2015, resp. k 29.02.2016, ktorá navonok vykazovala informácie, že sa jedná o zdravú obchodnú spoločnosť, keďže účtovne majetok prevyšoval záväzky o 47.735,- eur. Samotný reštrukturalizačný posudok totižto vo svojom obsahu sa

zaoberá majetkom a ekonomickou situáciou EKOINŠTALU, s.r.o., v závere ktorého správca odporúča reštrukturalizáciu, čo potvrdzuje, že sa jedná o chorú spoločnosť. Z posudku možno vyvodiť záver, že majetok spoločnosti v prípade speňaženia mal k 29.02.2016 len hodnotu 363.000,- eur a pohľadávky veriteľov spoločnosti boli vo výške 1.200.000,- eur, čo znamená, že k 05.05.2016, kedy žalovaný uzavrel napadnutý právny úkon, bola spoločnosť EKOINŠTAL, s.r.o. predĺžená. Reštrukturalizačný správca v posudku uvádzal, že spoločnosť je v úpadku z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, čo znamená, že pohľadávky spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. voči dlžníkom evidované v účtovníctve a aj v účtovnej závierke nemajú uvádzanú hodnotu, pretože ich úpadca nevie vymôcť. V účtovnej závierke bola evidovaná hodnota pohľadávok voči dlžníkom 500.000,- eur, ale predpokladaný výťažok zo speňaženia podľa reštrukturalizačného správcu bol len 150.000,- eur a čistá hodnota zákazky evidovaná v účtovnej závierke bola 497.000,- eur, čo však vyjadruje len účtovnú položku, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Posudok tak potvrdzuje, že majetok spoločnosti evidovaný v účtovníctve podstatne skresľuje jeho skutočnú hodnotu a v prípade jeho speňaženia je možné dosiahnuť výťažok 363.000,- eur. Keďže záväzky spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. znejú na peňažné plnenie, tak plánovaný výťažok zo speňaženia majetku je potrebné konfrontovať so záväzkami spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. a nie majetok vykazovaný v účtovnej závierke k 29.02.2016 konfrontovať so záväzkami spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o.. Preto bolo potrebné účtovnú závierku posudzovať nie samostatne, ale v spojení s reštrukturalizačným posudkom. Žalobca zdôraznil, že v priebehu konania poskytol súdu prvej inštancie tvrdenia a predložil doplňujúce dôkazy na preukázanie skutočností, že majetok úpadcu v čase vykonania odporovaných úkonov nepostačoval na úhradu jeho záväzkov a tiež uviedol veriteľov, ktorí prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky a ktorí mali svoje pohľadávky splatné v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, a to Z., I. a D. F. C..

16. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal úmysel konateľa spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. ukrátiť veriteľov a ani vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase, keď konateľ spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. uzatváral zmluvu o poukážke, tak deň predtým bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že spoločnosť bola v úpadku a pokiaľ nasledujúci deň uzavrela zmluvu o poukážke, tak jej úmysel ukrátiť veriteľov musel byť zrejmý. Na potvrdenie správnosti vysloveného názoru poukázal na výpoveď konateľa žalovaného na pojednávaní. Mal za to, že z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného možno dôvodiť, že tento mal vedomosť o úpadku spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o. v čase uzatvárania zmluvy o poukážke. Trval na dôvodnosti svojho nároku. Namietal, že nebolo vyhovené jeho návrhu, aby boli predvolaní ako svedkovia konatelia spoločnosti G., ktorí 05.05.2016 uzatvárali zmluvu o poukážke. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 03.01.2020. S tvrdením žalobcu o včasnosti podania žaloby vyslovil nesúhlas. Po citácií , zdôraznil, že dňa 17.05.2016 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2016, sp. zn. , ktorým bolo začaté voči úpadcovi reštrukturalizačné konanie. Pokiaľ uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017, sp. zn. bol vyhlásený na majetok úpadcu konkurz, pričom reštrukturalizačné konanie nebolo voči úpadcovi zastavené, tak je zrejmé, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený počas reštrukturalizácie úpadcu. Počas reštrukturalizačného konania nedošlo pôvodným správcom N.. K. G. k odporovaniu predmetného právneho úkonu napriek jeho vedomosti o tomto úkone. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že jednoročná prekluzívna lehota na odporovanie právneho úkonu uzatvoreného dňa 05.05.2017 uplynula dňa 17.05.2017, keďže dňa 17.05.2016 bolo zverejnené uznesenie súdu, ktorým bolo začaté reštrukturalizačné konanie v Obchodnom vestníku.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že predložené dôkazy súd nehodnotil komplexne, žalovaný poukázal na bod 16 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konkretizoval, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Súd prvej inštancie tak hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, teda dospel na základe dostatočne zisteného skutkového stavu k správnym skutkovým záverom. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu, že žalobca nepreukázal, že úpadca mal pri vykonaní napadnutého právneho úkonu realizovaného z iniciatívy hlavného dodávateľa a v súlade s uzavretou zmluvou o dielo úmysel ukrátiť svojich veriteľ a tiež aj vedomosť žalovaného o takomto úmysle úpadcu. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o vykonaní právneho úkonu komplikovanou formou poukážok. Zdôraznil, že už samotná hlavná Zmluva o dielo č. F. zo dňa 23.10.2014, ktorá bola uzatvorená 2 roky pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu predpokladala možnosť platiť poukážky subdodávateľom. Žalovaný považoval za správny aj procesný postup prvoinštančného súdu, ak tento nevykonal všetky

žalobcom navrhnuté dôkazy, vrátane výsluchu zástupcov spoločnosti G., pretože žalobcom navrhnuté dôkazné prostriedky by aj tak neviedli k preukázaniu nových skutočností, ale len tých, ktoré už vyplynuli zo skôr vykonaného dokazovania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na dôvody odvolania, na ktorých zotrval v celom rozsahu.

20. Žalovaný v duplike z 13.02.2020 taktiež zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 03.01.2020.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

24. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

25. Súd prvej inštancie v predmetnom spore ako prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby ustálil uplynutie prekluzívnej lehoty pre domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu, teda oneskorené podanie žaloby.

26. Podľa právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

27. Podľa , ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

28. Súd prvej inštancie správne posúdil zánik práva žalobcu na odporovanie právneho úkonu v zmysle ust. . Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd 12.06.2018 a reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi bolo začaté dňom 17.05.2016, kedy bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2016 pod sp. zn. a odporovaný právny úkon bol realizovaný 05.05.2016, tak zo strany žalobcu nebola splnená zákonná podmienka v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Došlo tak k preklúzii práva žalobcu daný právny úkon odporovať. Keďže zánik práva žalobcu odporovať právny úkon uplynutím času nie je možné zvrátiť, je bez právneho významu riešiť otázku splnenia zákonných predpokladov ustanovenia . Riešenie tejto otázky by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania zakotveným v Čl. 17 .

29. Odvolací súd v závere pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (K. M. c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (K. c. Grécko z 29. mája 1997, R. c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Y. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

30. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. , , vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).