Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Em-2-2020.pdf
PDF · 68.32 KB
Case nature
Area
Subarea
32Em/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci oprávneného I. E., trvale bytom B. I XX/XXX, C. nad R., v konaní zastúpeného D.. O.. R. P., advokátkou so sídlom F.. sv. I. XXXX/XXA, Q., proti povinnej P. P., trvale bytom H. U. XXXX/XX, C.., t. č. bytom AG.m, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého B. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa ako otec maloletého dieťaťa svojím návrhom domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/179/2017 - 106 zo dňa 07.09.2018 v časti jeho styku s maloletým dieťaťom.
2. Dňa 16.06.2020 doručil oprávnený súdu podanie, v ktorom uviedol, že berie svoj návrh na výkon rozhodnutia späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil, pretože aktuálne stretnutia prebiehajú podľa súdneho rozhodnutia a návrh je bezpredmetný. Otec však žiadal, aby súd zaviazal matku k znášaniu trov konania, keďže návrh bol podaný dôvodne a situácia sa vyriešila po zásahu pracovníčok ÚPSVaR Trenčín.
3. Matka ako povinná podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2020 súhlasila so späťvzatím návrhu v celom rozsahu a následným zastavením konania, avšak nesúhlasila, aby ju súd zaviazal k znášaniu trov konania, nakoľko stretnutia podľa matky neprebiehali iba počas mimoriadnej situácie v SR a to počas pandémie COVID, kedy mal aj sám otec nariadenú karanténu.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.06.2020 súhlas so späťvzatím návrhu a následným zastavením konania v tejto veci. 5. Podľa § 29 odsek 1, 2 a 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k späťvzatiu návrhu a ostatní účastníci konania vyjadrili so späťvzatím návrhu a následným zastavením konania súhlas, súd konanie zastavil v súlade s § 29 ods. 1 až 3 CMP.
7. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. V konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Ide o všeobecné pravidlo, z ktorého však zákon pripúšťa výnimky, na základe ktorých možno účastníkovi nárok na náhradu trov konania priznať. Uvedené predstavuje presný opak pravidiel stanovených pre náhradu trov konania podľa Civilného sporového poriadku, ktorý v zásade vždy priznáva nárok na náhradu trov konania buď podľa tzv. zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP) alebo tzv. zásady zavinenia (§ 256 CSP) a len výnimočne možno náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). Jednou z výnimiek zo všeobecného pravidla, na základe ktorej možno podľa Civilného mimosporového poriadku priznať náhradu trov konania, predstavuje ustanovenie § 55 CMP, podľa ktorého môže súd priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z formulácie daného ustanovenia vyplýva, že pri posudzovaní možného priznania náhrady trov konania by mal súd vychádzať z okolností prípadu, na základe ktorých je vzhľadom na ich výnimočnú povahu možné korigovať tvrdosť všeobecného pravidla tak, aby to bolo spravodlivé.
11. S poukazom na vyššie uvedené je oprávneným tvrdená dôvodnosť návrhu ako dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania v zásade nedostatočná. Posudzovanie nároku na náhradu trov konania len podľa dôvodnosti návrhu by sa približovalo k tzv. zásade úspechu vo veci typickej pre konania sporového charakteru. Táto zásada sa však v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, neuplatňuje. Okrem toho bolo v prejednávanej veci vykonané len čiastočné dokazovanie, teda nie sú ani preukázané konkrétne okolnosti prípadu výnimočnej povahy, na základe ktorých by súd mohol priznať nárok na náhradu trov konania tak, aby to bolo spravodlivé. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.