Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-42-2020.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Subarea
7Cob/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: THERMO LINE, s.r.o., so sídlom Hraničná 666/12, Poprad, IČO: 36 510 483, zastúpeného JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokát so sídlom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, IČO: 42029538, proti žalovanému: Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, o určenie zániku daňovej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/242/2015-115 z 13.2.2020, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Daňovému úradu Prešov.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného vo výške 24.250,58 eur zanikla doručením daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Hre-XXX poddlžníkovi K. a daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Hre-XXX poddlžníkovi O., s.r.o. a od dátumu doručenia sú vymáhané úroky nezákonné.
2. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Vychádzal zo zistenia, že na základe daňovej exekučnej výzvy z 10.8.2011, bol žalobca vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 24.250,58 eur v lehote 8 dní odo dňa doručenia a v prípade, že daňový nedoplatok nebude zaplatený, žalovaný vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu inej peňažnej pohľadávky, ktorú mal žalobca v tom čase voči O. s.r.o., BT., na základe vystavenej faktúry vo výške 7.745,93 eur, splatnej 8.2.2011 a K., na základe vystavenej faktúry č. 10096 vo výške 22.082,32 eur, splatnej 6.12.2010. Súčasne žalovaný v zmysle § 83c ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zakázal žalobcovi predmetné pohľadávky od poddlžníkov O.. vymáhať. Dňa 31.8.2011 žalovaný vydal daňový exekučný príkaz, ktorým prikázal peňažné pohľadávky žalobcu voči K. vo výške 22.082,32 eur. Dňa 31.8.2011 žalovaný vydal daňový exekučný príkaz, ktorým prikázal peňažné pohľadávky žalobcu voči O. vo výške 7.745,93 eur. Žalobca vymáhal pohľadávku od K. od 14.3.2011, keď právny zástupca JUDr. Viktor Novýsedlák zaslal O. s.r.o. predsporovú výzvu. K. s.r.o. na túto výzvu nereagoval, dlžnú sumu neuhradil a vzhľadom na daňový exekučný príkaz žalobca nemohol danú pohľadávku vymáhať v súdnom konaní. Žalobca vymáhal pohľadávku od O. s.r.o. od 14.3.2011, keď právny zástupca JUDr. Viktor Novýsedlák zaslal O. s.r.o. predsporovú výzvu. O. s.r.o. na túto výzvu nereagoval, dlžnú sumu neuhradil a vzhľadom na daňový exekučný príkaz žalobca nemohol danú pohľadávku vymáhať v súdnom konaní. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaný neurobil pre vymoženie pohľadávok od O. s.r.o. a K. s.r.o. nič. Žalovaný má za to, že nakoľko poddlžníci O. s.r.o. a K. s.r.o. nesplnili peňažné záväzky žalovanému, stali sa dlžníkom správcu dane namiesto žalobcu, nakoľko na tú istú pohľadávku nemôžu v daňovom konaní existovať dvaja dlžníci. Na tomto právnom závere aj postavil žalobca svoju určovaciu žalobcu. Tento jeho právny názor je však nesprávny. Keď poddlžníci žalobcu - spoločnosti O. s.r.o. a K. s.r.o. nesplnili peňažné záväzky žalovanému nestali sa dlžníkmi správcu dane namiesto žalobcu, ale sa stali dlžníkmi správcu dane popri žalobcovi a správca dane si môže voči nim vymáhať svoje daňové nedoplatky, ktoré má voči žalobcovi, a to ktorýmkoľvek spôsobom uvedeným v tomto zákone (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov). Tento právny záver súdu teda jednoznačne vylučuje, aby sa žalobca s úspechom domohol určenia, že pohľadávka žalovaného vo výške 24.250,58 eur zanikla doručením daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Hre-XXX poddlžníkom O. s.r.o. a K. s.r.o. a od tohto dátumu sú vymáhané úroky nezákonné, keďže tomu tak nie je. Pohľadávka žalovaného vo výške 24.250,58 eur nezanikla doručením daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Hre-XXX poddlžníkom O. s.r.o. a K. s.r.o..
4. Preto súd žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Poukázal na to, že doručením daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Hre-XXX pre O., s.r.o. a doručením daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Hre-XXX pre K. s.r.o. sa spoločnosti O., s.r.o. a K. stali dlžníkmi žalovaného namiesto žalobcu a od tohto okamihu mohol žalobca vymáhať daňový nedoplatok vo výške 24.250,58 eur len od týchto obchodných spoločností ako poddlžníkov. Správca dane totiž nemôže mať na jednu pohľadávku viacero dlžníkov, keďže Zákon o správe daní a poplatkov nepozná pasívnu solidaritu na zaplatenie daňového nedoplatku. Ustanovenie § 83 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. treba vykladať tak, že poddlžník sa stáva výlučným dlžníkom správcu dane namiesto daňového dlžníka. Tento právny názor je podporený aj systematickým výkladom za použitia § 73 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý pojednávania o daňovej exekúcii v prípade ručiteľa daňového dlžníka a výslovne hovorí, že pri daňovej exekúcii na majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa, vykonávajú sa obe exekúcie súbežne. Ak zákonodarca pri ručiteľovi výslovne spomenul možnosť súbežného vykonávania exekúcie, tak u daňového dlžníka, ako aj ručiteľa možno z toho vyvodiť, že vo vzťahu daňový dlžník a poddlžník voči správcovi dane nemal na mysli súbežné vykonávanie daňovej exekúcie, keďže v § 83c zákona č. 511/1992 Zb. možnosť súbežného vymáhania daňového nedoplatku nikde nespomenul. Pri ručiteľovi definoval zákonodarca možnosť vykonávať daňovú exekúciu a vymáhať dlh od oboch subjektov, teda ručiteľ sa stáva dlžníkom správcu dane popri daňovom dlžníkovi. V § 83c zákona č. 511/1992 Zb. však zákonodarca nespomenul možnosť súbežného vymáhania daňového nedoplatku, z čoho vyplýva, že poddlžník sa stáva dlžníkom správcu dane namiesto dlžníka.
9. Súd prvej inštancie a žalovaný nerozporovali tvrdenie, že žalovaný zakázal žalobcovi nakladať s pohľadávkami spoločnosti K., s.r.o. a O., s.r.o., avšak následne pre vymoženie týchto pohľadávok neurobil nič a v prípade úpadcu O., s.r.o. neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania, pričom žalobca tak urobiť nemohol, lebo žalovaný mu nakladanie s touto pohľadávkou zakázal. Žalobca teda objektívne nemohol vymáhať pohľadávky od K., s.r.o. a O., s.r.o., hoci bolo preukázané, že s vymáhaním týchto pohľadávok začal. Kvôli zákazu zo strany žalovaného však s týmto musel prestať. O to viac je teda zrejmá oprávnenosť nároku žalobcu v konaní žiadať, aby súd určil zánik vymáhanej pohľadávky v daňovom konaní. Tiež pripomenul, že v prejednávanej veci by mali byť aplikované ustanovenia zák. č. 563/2009 Z.z., Daňového poriadku.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku a tento rozsudok treba zrušiť z dôvodu, že nebola splnená základná procesná podmienka - právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci.
12. Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP).
13. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (§ 4 CSP).
14. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) (§ 161 ods. 1 CSP).
15. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (§ 161 ods. 2 CSP).
16. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98 (§ 94 zákona č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok v znení platnom k 21.5.2015, teda ku dňu podania predmetnej žaloby na súd prvej inštancie).
17. Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak:
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať (§ 96 ods. 1 citovaného zákona).
18. Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne (§ 96 ods. 2 citovaného zákona).
19. Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov (§ 165 ods. 3 citovaného zákona).
20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa domáha určenia zániku pohľadávky, ktorú vymáha žalovaný titulom nezaplatenej dane zo strany žalobcu, a to od doručenia citovaných exekučných príkazov poddlžníkom K., s.r.o. a O., s.r.o.. Za týchto okolností je však v tomto konaní uplatňovaný nárok, ktorý nemá súkromnoprávnu povahu a právny vzťah, ktorý sa v tomto konaní rieši je vzťahom verejnoprávnym, v ktorom vystupuje na jednej strane žalobca ako daňový dlžník a na strane druhej správca dane ako orgán verejnej správy, teda správy daní. Za týchto okolností sa riadi tento právny vzťah ustanoveniami správneho (administratívneho) práva a má správnoprávny charakter. Súd prvej inštancie preto nemal predmetnú vec zaradiť do oddelenia, v ktorom sa prejednávajú obchodnoprávne spory, pretože o obchodný spor v prejednávanej veci nejde. Ide o spor, ktorý nevznikol pri podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov, ale v zmysle vyššie uvedeného ide o vzťah verejnoprávny. Samotné zaradenie tejto veci do obchodného oddelenia na súde prvej inštancie však nie je podstatné, pretože právne významnou okolnosťou je predovšetkým to, že súd v prejednávanej veci so zreteľom na verejnoprávny charakter tejto veci nemá právomoc konať a nie je takto splnená základná podmienka konania, t.j. právomoc súdu.
21. Treba totiž konštatovať, že podľa obsahu je predmetná žaloba v zmysle jej upresnenia vykonanej podaním žalobcu z 23.3.2016 (č.l. 57, 58 spisu) návrhom na čiastočné zastavenie exekučného konania v zmysle citovaného § 96 ods. 1, 2 Daňového poriadku, nakoľko žalobca spochybňuje účinnosť vydaných exekučných príkazov uvedených v žalobe v sume 24.250,58 eur, a teda navrhuje zastavenie exekúcie v takomto rozsahu. Formulácia tejto žaloby ako žaloby na určenie neexistencie (čiastočného zániku práva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi) v zmysle § 137, písm. c) CSP nie je namieste práve pre spomínaný administratívnoprávny (nie súkromnoprávny) charakter vzťahu medzi sporovými stranami a vyhovenie takto formulovanej žalobe by bolo zásahom do právomoci iného štátneho orgánu.
22. Ďalej treba pripomenúť, že pokiaľ sa súd má zaoberať rozhodnutiami orgánov štátnej správy a tieto preskúmavať, nemôže takto konať na úrovni okresného súdu (v oddelení zaoberajúcom sa obchodnoprávnymi spormi), nakoľko na preskúmanie právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy (vrátane daňových úradov) je príslušný správny súd, ktorým je v danom prípade Krajský súd v Prešove (§ 10 Správneho súdneho poriadku - SSP) a žalobca by mohol dosiahnuť nápravu vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu daňového orgánu (ako je to aj v prípade daňového exekučného príkazu, voči ktorému zákon nepripúšťa odvolanie) len postupom podľa § 178 SSP, čo však žalobca nežiada. V zásade totiž nespochybňuje pôvodnú správnosť vydaných daňových exekučných príkazov, ale jeho cieľom v tomto konaní je dosiahnuť, že pohľadávka, ktorá sa týmito daňovými exekučnými príkazmi vymáha, sa má znížiť o sumu 24.250,58 eur.
23. Preto treba uzavrieť, že z hľadiska obsahu a účelu tejto žaloby, je táto v skutočnosti návrhom na čiastočné zastavenie exekučného konania v zmysle citovaných právnych predpisov - Daňového poriadku. Tento predpis je v súčasnosti aplikovateľný v prejednávanej veci, nakoľko zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) nadobudol účinnosť 1.1.2012 (s výnimkou určitých ustanovení), pričom k 21.5.2015, teda ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie boli účinné ustanovenia tohto zákona týkajúce sa aplikácie ustanovení tohto zákona na konania, vrátane daňového exekučného konania, začaté pred účinnosťou zákona (§ 164 ods. 3, § 165 b ods. 1 Daňového poriadku).
24. Za týchto okolností súd prvej inštancie nesprávne postupoval, pokiaľ vo veci konal a rozhodol, pretože nemal splnenú základnú procesnú podmienku - právomoc súdu, na základe ktorej by mohol vo veci konať.
25. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozsudok zrušil a postúpil vec súčasnému správcovi dane žalobcu, t.j. Daňovému úradu Prešov v zmysle § 391 ods. 1 CSP (§ 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe).
26. Tento orgán štátnej správy vykonávajúci svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja je orgánom príslušným na rozhodnutie o nárokoch, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní.
27. O trovách tohto súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca, ktorý zavinil procesne zastavenie tohto konania z dôvodu podania žaloby na súd, ktorý nemá vo veci právomoc konať, je povinný znášať trovy tohto konania a nahradiť ich žalovanému. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).