Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (33)Rozsudok_1T-18-2020.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom Mgr. Borisom Vittekom na hlavnom pojednávaní dňa 07. júla 2020 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaná
L. J., M.J. XX.XX.XXXX F. U., A. Q. L. XXX/XX, Š. L., G.. P.
j e v i n n á , ž e
- v období od 01. 05. 2019 doposiaľ v P. a inde ako prirodzená matka mal. M. J.Č., M.. XX. XX. XXXX a L. J., M.. XX. XX. XXXX z nedbanlivosti si neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27 P 44/2018 zo dňa 20. 02. 2019, právoplatným dňa 25. 02. 2019 bola zaviazaná prispievať na výživu mal. M. sumou 50,- Eur mesačne a mal. L. sumou 50,- Eur mesačne k rukám otca, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna, čím za uvedené obdobie, po odpočítaní zaplatenej sumy 100,- Eur, jej vznikol dlh na výživnom voči T. J. vo výške najmenej 900,- Eur,
t e d a
- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l a
- prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods.1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a za aplikácie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanej ukladá povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatila zameškané výživné.
odôvodnenie:
Dňa 20.02.2020 podal prokurátor obžalobu č. 2Pv500/19/7707-8 pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikovaný ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. zák.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení obžalovanej obžalovaná podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku, pričom samosudca jej povolil urobiť toto vyhlásenie. Keďže obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v obžalobe, súd zisťoval u obžalovanej v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku. Prokurátor a poškodený uviedli, že navrhujú vyhlásenie obžalovanej prijať. Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovanej. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovanej za skončené a vykonal dokazovanie ohľadom trestu ako i o náhrade škody, keďže obžalovaná sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok. Obžalovaná svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná doteraz nebola uznaná vinnou zo spáchania žiadneho trestného činu, takisto nebol s obžalovanou doteraz nikdy uzavretý zmier či podmienečne zastavené trestné stíhanie.
Z lustrácie priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola v roku 2018 raz priestupkovo postihnutá, v roku 2017 2x priestupkovo postihnutá a v roku 2015jedenkrát priestupkovo postihnutá, pričom šlo o priestupky na úseku cestnej premávky.
Z odpovede mesta P. vyplýva, že obžalovaná sa dňa 14.10.2019 odhlásila z trvalého pobytu v meste P. na adresu Č. Č.. XXX , iné údaje o obžalovanej nevedú.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, obžalovaná nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola od 12.11.2018 do 24.01.2019 odkiaľ bola vyradená pre nespoluprácu a nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák ako aj nato, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, bolo potrebné vychádzať z trestnej sadzby podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. t.j. trest odňatia slobody až na dva roky . U obžalovanej bola zistená poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností s poukazom na § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu o 1/3 a vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 0 až 16 mesiacov. V danom prípade nakoľko trest odňatia slobody, ktorý možno ulož neprevyšuje 2 roky a zároveň obžalovaná nebola doteraz súdne trestaná, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody by len ďalej vytváral prekážku nemožnosti hradiť výživné pre svoje deti zo strany obžalovanej, súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou 18 mesiacov, nakoľko má zato že nepodmienečný trest odňatia slobody, nie je nevyhnutný a obžalovaná s stanovuje skúšobnej dobe
18 mesiacov, bude schopná uhradiť zameškané výživné popri splátkach bežného výživného. Ďalej jej súd uložil, aby v skúšobnej dobe zaplatila podľa svojich schopností zameškané výživné, keďže je to spôsob zabezpečenia, aby obžalovaná riadne plnila svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko v prípade, ak by neviedla riadny život a nesplatila by dlžné výživné bolo by to dôvodom na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.