Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_45Csp-55-2023.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
45Csp/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, 1. mája 173/11, Trenčín proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX, zastúpenému: ADVOKA, s.r.o., IČO: 44 449 615, Komárnická 36, Bratislava o zaplatenie 9.583,60 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 9.583,60 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 9.583,60 eur od 12.5.2023 do 18.12.2023 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.06.2023 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.583,60 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Návrh odôvodnil tak, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 27.05.2020 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 11970,00 Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 200.51 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 26.04.2023 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie
dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 8.75 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 12.05.2023 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 17.05.2023 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 5674.28 Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 10279.68 Eur , ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 238.85 Eur (táto suma prestavuje istinu 28.-31. Splátky spolu vo výške 238.85 Eur), Úrok vo výške 696.08 Eur (táto suma prestavuje úrok 28.-31. Splátky spolu vo výške 696.08 Eur), Zosplatnená istina vo výške 9344.75 Eur (táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 32.-96. Splátky spolu vo výške 9344.75 Eur).
2. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nepovažuje za korektné, ako voči nemu postupovala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Hoci už bol ich dlžníkom a len tak-tak mal z čoho splácať, nahovárali ho aby si od nich zobral ďalšie peniaze. Chápal to ako refinancovanie pôvodného záväzku, čo sa mu zdalo rozumné, že namiesto viacerých dlhov bude mat' len jeden. Až následne ale zistil, že tak to vôbec nebolo. Jeho dovtedajšie dlhy nezanikli, ale mal zrazu ešte o jeden dlh naviac. Na splácanie ale nemal peniaze. Mal totiž a má viacero dlhov, jeho príjem mu stačí len tesne na úhradu splátok, ani na skromné živobytie mu nezostane. Žalovaný ďalej namietol privysoké poplatky/sankcie, úroky, napr. aj poplatok za upomienku pri omeškaní dlžníka. Je ale čestný človek, nechcel zostať dlžný. Žiadal veriteľa, aby mu poskytli možnosť splátkovať, v rozumnej výške splátok, aby vedel žiť a splácať. To mu však neumožnili. Tak bol nútený požiadať o pomoc rodinu. Jeho plnoletý syn mu našťastie vypomohol a tak on uhradil žalobcovi predmetný dlh na požadovanej istine s príslušenstvom. Doklad o úhrade čiastky 9.583,60 EUR priložil. Považoval za nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, akú časť tejto sumy predstavuje dlžná istina a akú časť predstavuje príslušenstvo (úrok z omeškania, zmluvný úrok, sankcie, ...). Požiadal o predloženie riadneho vyúčtovania. Zopakoval, že v jeho postavení spotrebiteľa má veriteľ povinnosť postupovať tak, aby mu informácie poskytol zrozumiteľne. Ani opis skutočností, ktorý žalobca uvádza vo svojom návrhu k súdu, nedáva uspokojivé vysvetlenie. Žalobca si v konaní uplatňuje aj akýsi ďalší úrok a ďalší úrok z omeškania - v nejasnej výške, uplatňuje si istinu za dlžné splátky, istinu za zosplatnené splátky a úrok. Žalovaný na záver namietol výšku náhrady trov konania čo do predžalobnej výzvy. Mal však za to, že žalobcovi nemá patriť náhrada trov vôbec, nakoľko voči žalovanému ako spotrebiteľovi žalobca postupoval nenáležite, dostatočne ho nepoučil o hrozbách, peniaze mu natlačil hoci musel a mal vedieť, že nemá z čoho splácať. Teda žalobca mu poskytol peniaze, hoci tak nemal/nesmel spraviť. Navrhol, aby súd žalobu zamietol (v časti, v ktorej žalobca nemá nárok na plnenie voči mne), resp. aby konanie zastavil (v časti v ktorej som dobrovoľne plnil, o čom doklad prikladám) a aby súd o náhrade trov rozhodol v zmysle § 257 CSP - keď' výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. Žalobca sa k odporcu vyjadril tak, že podaním doručeným súdu dňa 03.01.2024 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 9.583,60 eur späť, keďže túto sumu žalovaný dňa 18.12.2023 uhradil. V časti o zaplatenie úrokov vo výške 696,08 eur a úrokov z omeškania na žalobe zotrval. Na výzvu súdu, aby preukázal postup žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. reagoval tak, že doložil do spisu úverovú správu a výpisy z bankového účtu žalovaného, ktoré mali preukázať posudzovanie bonity žalovaného.
4. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti o zaplatenie istiny 9.583,60 eur zastavil (súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania sporu, resp. pred začatím pojednávania).
Skutkový stav:
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – účelový a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (Zlúčený účelový úver D.) súd zistil, že bola dňa 27.05.2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Údaje o žalovanom obsahovali aj údaj o počte vyživovaných detí (0), rodinný stav (družka), druh bývania (podnájom), čistý
mesačný príjem (1.277,- eur), zamestnaný od 03/2011 ako zamestnanec. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru – časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 s celkovou výškou úveru 11.970,- eur, s celkovou výškou mesačnej splátky 200,51 eur, počtom splátok 96, ročnou úrokovou sadzbou 12,86%, RPMN 13,7%, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 19.248,98 eur, s dátumom prevej splátky 12.07.2020. V časti Výplata úveru bol uvedený ako spôsob výplaty prevod na účty uvedené v prílohe č. 1 a tiež číslo účtu žalovaného. V bode 45. Potvrdenie transakcií žalovaný podpisom zmluvy potvrdil správnosť údajov uvedených v prílohe č. 1 časti a) a b) a dal žalobcovi pokyn k prevodu peňažných prostriedkov priamo v prospech účtov uvedených v prílohe č. 1 vo výške a pod variabilnými symbolmi uvedenými v prílohe č. 1. Aktuálna výška dlhov – uvedená v prílohe č. 1. Zároveň strany sporu uzatvorili Spotrebiteľský revolvingový úver (Zmluva o úvere z karty) s výškou úverového rámca 700,- eur, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky , ročnou úrokovou sadzbou 26,28%, mesačnou úrokovou sadzbou 2,19%, RPMN 38,33%.
7. Z výzvy zo dňa 19.03.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 533,02 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Zásielka bola podaná na poštu dňa 22.03.2023.
8. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 26.04.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 10.483,68 eur najneskôr do 15 dní od spísania výzvy. Zásielka bola podaná na poštu dňa 27.04.2023.
9. Z výzvy zo dňa 17.05.2023 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 10.501,27 eur a to do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Zásielka bola podaná na poštu dňa 18.05.2023.
10. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB banky, a.s. súd zistil, že dňa 15.12.2023 bola realizovaná platba vo výške 9.583,60 eur s variabilným symbolom XXXXXXXXXX a informáciou pre príjemcu: A. B. XXXXXXXXXX.
11. Z „Úvěrovej zprávy“ súd zistil, že k máju 2020 mal žalovaný 5 existujúcich úverov, z ktorých bol povinný platiť splátky spolu vo výške 729,- eur mesačne.
12. Z bankového účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za február 2020 súd zistil výšku vkladov v sume 1.431,98 eur a výšku výberov v sume 2.250,92 eur.
13. Z bankového účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za marec 2020 súd zistil výšku vkladov v sume 1.043,85 eur a výšku výberov v sume 2.194,65 eur.
14. Z bankového účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. za apríl 2020 súd zistil výšku vkladov v sume 1.355,55 eur a výšku výberov v sume 1.847,37 eur.
Právne posúdenie:
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“, účinný k 27.05.2020), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere je v tomto prípade aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ.
25. Keďže žalovaný dlžnú sumu vo výške 9.583,60 eur uhradil až po lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 9.583,60 eur od 12.5.2023 do 18.12.2023 (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), teda z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti až do dňa zaplatenia.
26. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti úrokov zisťoval, či zo strany žalobcu ako veriteľa došlo k skúmaniu bonity žalovaného, keďže odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 27. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 28. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 29. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 30. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca disponoval údajmi o výške príjmu žalovaného, o počte úverov, výške mesačných splátok na úvery. Žalobca však nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keď napriek vedomosti o tom, že mesačné výdavky žalovaného pravidelne prevyšujú jeho mesačné príjmy (čo vyplýva z predložených výpisov z účtu žalovaného), žalovanému úver poskytol. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo jednoznačne zrejmé neschopnosť žalovaného splácať dovtedajšie úvery a nie to ďalší úver. Svojím účelom sa malo jednať zčasti o úver, ktorým budú splatené predchádzajúce záväzky, ale zčasti aj o nový úver, ktorých výška (úveru poskytnutého priamo žalovanému a s jeho súhlasom iným veriteľom na splatenie predchádzajúcich úverov) z listinných dôkazov nevyplýva, keď žalobca nedoložil do spisu prílohu č. 1 k úverovej zmluve, v ktorej mali byť účelovým úverom splácané záväzky žalovaného uvedené. Napriek absencii prílohy č. 1 k úverovej zmluve je zrejmé, že sa jednalo len zčasti o úver, ktorým mali byť splatené predchádzajúce záväzky žalovaného, zvyšok bol žalovanému poskytnutý ako nový úver napriek tomu, že žalovaný celkom zrejme a jednoznačne nedisponoval dostatkom peňažných prostriedkov na ich splácanie. Žalobca teda celkom evidentne nesprávne posúdil bonitu žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy. Žalobca sa ani žiadnym spôsobom nevyjadril k tvrdeniu žalovaného z odporu, na ktorom na pojednávaní zotrval, že bol pracovníkmi žalobcu uvedený do omylu, keď ho ubezpečili, že nový úver bude len zlúčením všetkých ostatných úverov, že sa bude jednať o refinancovanie pôvodných záväzkov, žalobca však okrem poskytnutia úveru na splatenie predchádzajúcich záväzkov, poskytol žalovanému úver nový. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného súd považuje za nesporné, keďže sa k nim žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril. 31. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní súd považuje za čisto formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., keď nesprávne vyhodnotil bonitu žalovaného, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalovaný žalobcovi požadovanú istinu uhradil a úrok sa považuje za bezpoplatkový, súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov vo výške 696,08 eur zamietol. 32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.583,60 eur a úroku vo výške 696,08 eur. Procesné zavinenie za zastavenie konania v časti o zaplatenie 9.583,60 eur sa dá pričítať strane žalovaného, keďže žalobcom uplatnenú sumu uhradil až po podaní žaloby a tým spôsobil späťvzatie a následné zastavenie konania v tejto časti, žalobca bol teda v časti o zaplatenie sumy 9.583,60 eur úspešný (čo tvorí pomerný úspech žalobcu v miere 93%). V časti o zaplatenie úrokov vo výške 696,08 eur bol žalobca neúspešný, keď žaloba bola v tejto časti zamietnutá, čo predstavuje pomerný úspech žalovaného v miere 7 %, preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% (93% – 7%). O konkrétnej výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.