Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore navrhovateľky: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnava, Kapitulská 20, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4. decembra 2023, č.k. -36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. a , , , , , , , , , , veta prvá, , , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie mal z obsahu návrhu za zrejmé, že navrhovateľka žiadala zabezpečiť svoju pohľadávku vyplývajúcu z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tým, že súd zakáže odporcovi povinnosť zdržať sa bez súhlasu žalobkyne predaja ako aj akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nezapísanými na liste vlastníctva nachádzajúcimi sa v k. ú. C., a to murovanými plotmi s kovovými bránami postavenými na pozemku p. č. 5/7, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava a pozemku p. č. 4/1 druh pozemku: záhrada o výmere 814 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava, prístreškami pre autá postavenými na pozemku p. č. 5/7, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava, záhradným domčekom postaveným na pozemku 4/1 druh pozemku: záhrada o výmere 814 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava, dreveným záhradným domčekom postaveným na pozemku 4/1 druh pozemku: záhrada o výmere 814 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava a nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok p. č. 4/1,druh pozemku: záhrada o výmere 814 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, pozemok p. č. 5/7,druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 263 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, pozemok p. č. 5/10,druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape zapísanými Okresným úradom Trnava, obec a katastrálne územie C., a to do času právoplatného vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Navrhovateľka uviedla, že sa domáha

ochrany svojho práva k majetku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v prípade ktorého ešte nedošlo k vyporiadaniu, a to z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Počas trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný spoločne (zo spoločných finančných prostriedkov) rekonštruovali nehnuteľnosť (stavbu súpisné číslo XXX zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre obec a katastrálne územie C.) nepatriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalovaný. Popri rekonštrukcii stavby súpisné číslo XXX žalobkyňa a žalovaný počas trvania manželstva postavili drobné stavby zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nie sú zapísané na žiadnom z listov vlastníctva, avšak ich existenciu žalovaný potvrdzuje. Ide o murované ploty s kovovými bránami, záhradný domček, drevený záhradný domček, prístrešok pre dve autá, ktoré sa viažu priamo na rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele č. 5/11, 5/12 a 5/10 evidovaný na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. C., okres Trnava. Z dôvodu spornosti hodnoty týchto nehnuteľností nedošlo do súčasnej doby, t. j. do 02.11.2023, k vyporiadaniu BSM po zániku tohto manželstva. Počas trvania manželstva ďalej žalovaný nadobudol do vlastníctva pozemky p. č. 4/1, 5/7 a 5/10 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. C., okres Trnava (ďalej len ako „nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX“), a to zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Prostriedky vynaložené na právne služby a geodetické práce, geometrický plán a celý proces vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovaného, pochádzali zo spoločných prostriedkov manželov. Na internetovej stránke F. objavila žalobkyňa inzerát zo dňa 18.10.2023, z ktorého je zrejmé, že žalovaný pristúpil k predaju nehnuteľnosti - list vlastníctva XXX a rodinný dom za cenu 166 000 eur a spolu s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva XXXX za cenu 266 000 eur, vrátane nehnuteľností nezapísaných na liste vlastníctva, a to skôr ako sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný uzatvorí kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam nezapísaným na liste vlastníctva a nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaný si ponechá celú kúpnu cenu pre seba. Takéto neodkladné opatrenie, nakoľko sa zapisuje do katastra nehnuteľností, zabezpečí, aby všetci potencionálni kupujúci ako aj Okresný úrad Trnava boli informovaní o tom, že s predmetnými nehnuteľnosťami nemožno nakladať. Toto „obmedzenie“ vlastníckeho práva žalovaného navrhuje žalobkyňa do času vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, rozhodnutím súdu alebo vyporiadaním zo zákona podľa ustanovenia . Súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie má pred neodkladným opatrením ex lege prednosť a neodkladné opatrenie vykazuje v danej súvislosti subsidiárny charakter. V danom prípade je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobkyňa považuje za potrebné zabezpečiť svoju „prípadnú pohľadávku“ vyplývajúcu z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, ku ktorému doposiaľ nedošlo. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je však v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia, pretože po zriadení záložného práva na majetok povinnej osoby v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa odpadá nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia a preto nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie podaný návrh za neopodstatnený. Okrem toho, v zmysle podaného návrhu považuje žalobkyňa za potrebné zabezpečiť svoju pohľadávku vyplývajúcu z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tým, že súd zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnými vecami, ktoré ani nie sú zapísané na LV, a to až do času vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z návrhu tiež vyplýva, že cieľom žalobkyne je dosiahnuť uspokojenie svojej prípadnej pohľadávky voči žalovanému z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov formou vyplatenia finančných prostriedkov. Z obsahu návrhu a jeho príloh však nemá súd za osvedčené, že by žalovaný pri prípadnom predaji nehnuteľných vecí získanú kúpnu cenu nepoužil práve na vyplatenie pohľadávky žalobkyne (napr. tým, že žalovaný má dostatok finančných prostriedkov a napriek tomu pohľadávku žalobkyni neuhradil). S poukazom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , a a domáhala sa, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie.

5. Odvolateľka najskôr zrekapitulovala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedla, že sa nedomáhala ochrany svojej prípadnej pohľadávky z vyporiadania BSM, ale domáhala sa ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, pri ktorých dochádza k dispozícii s

nimi bez súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky. Ak súd z predložených listín a tvrdení navrhovateľky ako účel návrhu vyhodnotil zabezpečenie prípadnej pohľadávky navrhovateľky z vyporiadania BSM, potom súd z osvedčených skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Záver okresného súdu o výsledku vyporiadania BSM medzi navrhovateľkou a odporcom vznikom „potenciálnej“ pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi, je absolútnym abstrahovaním a zjednodušením možného výsledku vyporiadania medzi navrhovateľkou a odporcom. Výsledkom vyporiadania totiž nie je, za každých okolností, pohľadávka navrhovateľky ako bývalej manželky, ako súd prvej inštancie chybne vyvodil záver. Neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, ktorým sa zakáže odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, má za účel dočasne stabilizovať právny stav, nakoľko je osvedčená, dokonca aj preukázaná skutočnosť, že odporca bez súhlasu navrhovateľky prevádza nehnuteľnosti a teda je tu dôvodná obava, že navrhovateľke ako vlastníčke nezapísanej v katastri, hrozí bezprostredná ujma na jej vlastníckom práve. Súd prvej inštancie v odseku 19 odôvodnenia napadnutého uznesenia modeluje, či vytvára akýsi poctivý úmysel odporcu, ktorý azda v zmysle tohto záveru súdu prevod realizuje práve za účelom vyporiadania BSM s navrhovateľkou. Súd prvej inštancie však vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že tento zamýšľaný prevod realizuje odporca bez súhlasu navrhovateľky, pričom aj z navrhovateľkou predložených listín je zrejmé, že nerozporuje, že v mase zaniknutého BSM sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva, ktoré sú predmetom prevodu bez vedomosti a súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky. Okresný súd tak na základe tvrdených a osvedčených skutočností dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že odporca uzatvorí kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam nezapísaným na liste vlastníctva a nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX a odporca si ponechá celú kúpnu cenu pre seba. Ak by mal odporca iný úmysel, zapojil by do procesu predaja i navrhovateľku ako vlastníčku. Záver súdu prvej inštancie o prednosti zabezpečovacieho opatrenia by obstál v prípade, že by reálne existovala pohľadávka navrhovateľky voči odporcovi. Žiadna pohľadávka v čase podania návrhu neexistovala, ani v súčasnosti neexistuje, dokonca nie je zrejmé, či vôbec ku vzniku nejakej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi dôjde, resp. či sa bývalý manželia nedohodnú na inom majetkovo právnom usporiadaní, ako finančnou pohľadávkou navrhovateľky voči odporcovi. Dodala tiež, že z povahy veci vyplýva, že v tomto prípade je zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom vylúčené. Súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s podstatným tvrdením navrhovateľky, že jej vlastnícke právo je ohrozené. Obmedzil sa iba na konštatovanie vzniku prípadnej pohľadávky niekedy v budúcnosti, od ktorej odvodzuje prioritu riešenia formou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky.

6. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté rozhodnutie považuje za spravodlivé. Uviedol, že v čase po rozvode medzi manželmi prebiehala prostredníctvom ich právnych zástupcov mimosúdna komunikácia vo veci určenia a špecifikovania majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navzájom komunikovali o hodnote všetkých vecí, ktoré za trvania manželstva nadobudli. Cieľom bolo určiť výšku vyrovnacieho podielu, ktorý je odporca povinný bývalej manželke zaplatiť. V priebehu výmeny písomností sa navzájom ustálila masa hnuteľných vecí, ktorú „rozdelila" bývalá manželka. Z rodinného domu, v ktorom po rozvode manželstva ostala s ich synom bývať, si v letných mesiacoch „odniesla" veci podľa svojho uváženia a rozhodnutia, s ktorým „odnesením" odporca následne súhlasil. V žiadnom z ústnych vyjadrení nevyplynulo, že odporca akceptuje vlastnícke práva bývalej manželky k pozemkovým a domovej nehnuteľnosti, pretože tieto nadobudol v časti konkrétneho spoluvlastníckeho podielu pred uzavretím manželstva ako „starorodičovskú dedovizeň" od svojej tety kúpnou zmluvou. V čase trvania manželstva predmetné nehnuteľnosti opravoval a upravoval a v prebiehajúcej mimosúdnej komunikácii má záujem ustáliť výšku spoločne vložených finančných prostriedkov na jeho nehnuteľný majetok. V čase po odchode bývalej manželky so synom ponúkol odporca nehnuteľnosti k odpredaju, pretože rodinný dom už pred rozvodom musel opustiť a aktuálne po rozvode a po odchode bývalej manželky so synom do Českej republiky nemá záujem túto nehnuteľnosť obývať. Podstatným dôvodom, ktorý vedie odporcu k prevodu nehnuteľného majetku v jeho výlučnom vlastníctve / v podielovom spoluvlastníctve v obci C. je tá skutočnosť, že si je vedomý svojej povinnosti odporkyni okrem hnuteľných vecí, o ktoré prejavila záujem (a ktoré si už aj odniesla) vydať - zaplatiť finančné vyrovnanie titulom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, keď výška odporcovej úhrady je aktuálne komunikovaná ich právnymi zástupcami.

7. Navrhovateľka v odvolacej replike uviedla, že skutočnosť, na ktorú sa vo vyjadrení odvoláva odporca, a to že navrhovateľka a odporca, ako bývalí manželia ustálili objem hnuteľných vecí, ktoré si fakticky rozdelili, nesanuje rozhodnutie odporcu bez vedomia a súhlasu navrhovateľky nakladať s

nehnuteľnosťami, v prípade ktorých sám priznáva, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov patria, čo potvrdzuje aj vyjadreniami v liste zo dňa 22.09.2023, rovnako tak vyjadrením týkajúcim sa záhradného domčeka. Ďalej uviedla, že stavba záhradného domčeka bola realizovaná počas trvania manželstva a suma 3.000,- eur a 400,- eur na predmetnú stavbu bola vynaložená zo spoločných prostriedkov. Ďalšie vyjadrenie týkajúce sa prístrešku na autá a plotov s kovovými bránami rovnako osvedčuje, že predmetné nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva „keď taktiež práce pri ich zhotovovaní boli vykonané ním osobne a za materiál zaplatil zo spoločných prostriedkov 600,- €.“ Odporca pristúpil k predaju nehnuteľností bez vedomia navrhovateľky a bez jej súhlasu. Z uvedeného konania odporcu má za to, že úmysel odporcu prezentovaný vo vyjadrení nekorešponduje s jeho skutočným zámerom. Iný zámer, ako odporca deklaruje vo vyjadrení potvrdzuje aj tá skutočnosť, že odporca je pripravený zaplatiť navrhovateľke ním navrhované finančné vyrovnanie do 30 dní od podpisu dohody, čo uvádza v liste zo dňa 13.12.2023 a teda predmetné prostriedky odporca neviaže na predaj nehnuteľností a teda predmetné prostriedky musí mať k dispozícii z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je pravdou, že pristúpil k predaju bez vedomia a súhlasu navrhovateľky z dôvodu, že si uvedomuje nevyhnutnosť vyporiadania sa s navrhovateľkou ako bývalou manželkou. Navrhovateľka vyslovila tiež pochybnosť, či aj prostriedky, z ktorých odporca navrhol finančné vyrovnanie zaplatiť, nie sú prostriedkami, ktoré by mali patriť do masy bezpodielového spoluvlastníctva. V ostatnom v podstate zopakovala argumentáciu z predchádzajúcich podaní.

8. Odporca vo vyjadrení k odvolacej replike (odvolacia duplika) uviedol, že si vždy bol vedomý jeho povinnosti časť spoločného majetku bývalej manželke „vyrovnať“ finančnou hotovosťou. Navrhovateľka s ním prestala komunikovať. Ponúkol jej titulom vyrovnacieho podielu finančnú hotovosť, ktorú nadobudol ako časť kúpnej ceny za prevod rodičovského domu v Trnave, teda nejde o finančné prostriedky, ktoré by patrili do BSM.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pre neodkladným opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

17. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

18. Odvolateľka namietala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, že z jej návrhu vyplýva, že považuje za potrebné zabezpečiť svoju „prípadnú pohľadávku“ vyplývajúcu z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, naopak tvrdila, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je ohrozené. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal, či účel, ktorý navrhovateľka sledovala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak dospel k nesprávnym záverom.

19. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka za zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom aby sa zamedzilo alebo znížilo riziko, že táto pohľadávka nebude uspokojená. Jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je aj to, že bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, pričom v návrhu by mala byť táto pohľadávka konkrétne špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. (pozri Števček M. a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 str. 1158)

20. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM postavili s odporcom niekoľko stavieb, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva, a to: murované ploty s kovovými bránami, záhradný domček, drevený záhradný domček a prístrešok pre dve autá. Na hodnote týchto nehnuteľností sa s odporcom v rámci vyporiadania BSM dosiaľ nedohodli. Ďalej tvrdila, že odporca nadobudol do vlastníctva pozemky parc. č. 4/1, 5/7 a 5/10 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. C., pričom prostriedky vynaložené na právne služby a geodetické práce spojené so zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pochádzali zo spoločných prostriedkov manželov. O všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach navrhovateľka tvrdí, že patria do BSM. Svoje vlastnícke právo považuje za ohrozené, lebo odporca sa snaží uvedené nehnuteľnosti predať. Z uvedeného návrhu však nevyplýva, že by navrhovateľka mala akúkoľvek konkrétnu pohľadávku voči odporcovi, ani netvrdila, že by mala byť exekúcia jej pohľadávky ohrozená. Nie je preto odvolaciemu súdu zrejmé, z akých skutkových tvrdení navrhovateľky alebo navrhovateľkou osvedčených skutočností súd prvej inštancie vyvodil, že sa navrhovateľka domáha zabezpečenia pohľadávky, ktorej exekúcia má byť ohrozená. Ďalej nie je zrejmé, z akých osvedčených skutočností súd vychádzal, keď skonštatoval, že navrhovateľkou sledovaný účel návrhu možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ), tieto skutkové zistenia neprepojil s aplikovanou právnou normou a dostatočne sa nezaoberal argumentáciou navrhovateľky spočívajúcou

v tom, že je vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by malo byť konaním odporcu ohrozené. Nepostačuje všeobecné uvedenie, že navrhovateľke by z vyporiadania BSM mohla vzniknúť „prípadná pohľadávka“ voči odporcovi, keď obe strany zhodne tvrdia, že k dohode medzi nimi ohľadom vyporiadavaného majetku dosiaľ nedošlo. Pre prijatie záveru, že navrhovateľka disponuje konkrétnou pohľadávkou voči odporcovi nepostačuje ani to, že diskusia právnych zástupcov strán konania ohľadom vyporiadania BSM by mohla smerovať k tomu, že jej výsledkom bude záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľke finančné prostriedky titulom vyrovnacieho podielu. V dôsledku uvedeného potom súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho zamietol a nezaoberal sa otázkou, či vznikla potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania.

21. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou osvedčovaných skutočností najmä so zameraním, či osvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a či osvedčila existenciu takých konkrétnych úkonov odporcu, v dôsledku ktorých sa navrhovateľka môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúc pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).