Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/72/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., C. D. X, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v G. H. XXX, zastúpený Advokátska kancelária doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná 10, 2/ I. F., nar. X.X.XXXX, bytom v G. H. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. zo dňa 18. januára 2024

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. -148 zo dňa 18. januára 2024.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. G., obec G., J. B. - J., ako pozemky parcely reg. „E“ č. 2391/17, orná pôda s výmerou 1206 m2 a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. G., obec G., J. B. - J., ako pozemky parcely reg. „E“ č. 2391/17, orná pôda s výmerou 1206 m2, na základe geometrického plánu č. 119/2023 zo dňa 16.06.2023, vypracovaného GEOTOP Košice, s.r.o. nasledovne:

II. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., a to novovytvorených parciel:

- CKN parcela č. 104/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 224 m2,

- CKN parcela č. 104/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 131 m2,

- CKN parcela č. 103/4 záhrada s výmerou 183 m2, ktoré vznikli odčlenením z pôvodnej parcely reg. „E“ č. 2391/17, orná pôda s výmerou 1206 m2, v zmysle geometrického plánu č. 119/2023 zo dňa 16.6.2023.

III. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., a to novovytvorených parciel:

- CKN parcela č. 102, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 408 m2,

- CKN parcela č. 103/1, záhrada s výmerou 260 m2, ktoré vznikli odčlenením z pôvodnej parcely reg. „E“ č. 2391/17, orná pôda s výmerou 1206 m2, v zmysle geometrického plánu č. 119/2023 zo dňa 16.6.2023.

IV. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel v sume 1.786,95 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanej v 2. rade vyrovnávací podiel v sume 2.012,67 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. - parcela registra E č. 2391/17 – orná pôda s výmerou 1206 m2, pričom podiel žalobkyne predstavuje 189/360 k celku, podiel žalovaného v 1. rade predstavuje 139/360 k celku a podiel žalovanej v 2. rade predstavuje 32/360 k celku. Geometrickým plánom č. 242-322-1386-92 z 15.1.1993 bola táto parcela rozdelená na C-KN parcely č. 102, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 404 m2, na ktorej stojí stavba súpisné číslo XXX, vedená na LV XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, ďalej parcela C-KN č. 103/1, záhrada s výmerou 274 m2 v užívaní žalovaného v 1. rade, parcela C-KN č. 104, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 359 m2, na ktorej stojí stavba súpisné číslo XXX, vedená na LV XXX vo vlastníctve K. D. v podiele 3/4 a L. A. v podiele 1/4 k celku a parcela C-KN č. 103/2, záhrada s výmerou 169 m2 v užívaní vlastníkov vyššie uvedenej stavby právom žalobkyne. Reálne teda časť parcely EKN č. 2391/17 vo výmere 678 m2 (parcela C-KN č. 102 a 103/1) užíva žalovaný v 1. rade a zvyšnú časť parcely vo výmere 528 m2 (parcely C-KN č. 104 a 103/2) užívajú právom žalobkyne (na základe nájomnej zmluvy) K. D. a L. A. ako vlastníci stavby na parcele C-KN č. 104. Spoluvlastníckemu podielu žalobkyne na vyššie uvedenej nehnuteľnosti zodpovedá výmera 633 m2, podielu žalovaného v 1. rade zodpovedá výmera 466 m2 a podielu žalovanej v 2. rade zodpovedá výmera 107 m2. Žalobkyňa neúspešne navrhla žalovanému v 1. rade zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vyššie uvedenej parcely jej rozdelením zohľadňujúc jej reálne užívanie a účelné využitie. Žalovaný v 1. rade navrhol prikázať celú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s poskytnutím náhrady žalobkyni prevodom podielu na inej nehnuteľnosti vo výmere zodpovedajúcej podielu žalobkyne, s čím žalobkyňa nesúhlasila vzhľadom na možné rozdelenie parciel tak, aby boli účelne využité. Žalovaná v 2. rade predmetné parcely neužíva vôbec, v minulosti svoj podiel previedla kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.2006 na žalovaného v 1. rade, avšak k zápisu do katastra nehnuteľností nedošlo z dôvodu zmeny označenia parciel. Geometrickým plánom č. 119/2023 zo dňa 16.6.2023 bola parcela EKN č. 2391/17 s výmerou 1206 m2 rozdelená na parcely C-KN č. 102, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 408 m2, na ktorej stojí stavba súpisné číslo XXX, vedená na LV XXXX, kat. úz. G. vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, C-KN č. 103/1, záhrada s výmerou 260 m2 v užívaní žalovaného v 1. rade (celkovo v užívaní žalovaného v 1. rade je takto výmera 668 m2), C-KN č. 104/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 224 m2, C-KN č. 104/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 131 m2, na ktorej stojí stavba súpisné číslo XXX, vedená na LV XXX, kat. úz. G. vo vlastníctve K. D. a L. A., parcela č. 103/4, záhrada s výmerou 183 m2 v užívaní vlastníkov stavby právom žalobkyne (žalobkyňa takto celkovo užíva prostredníctvom nájomcov výmeru 538 m2). Z písomných podaní sporových strán a z výsluchu žalovaného v 1. rade vzal súd za preukázané, že ani žalobkyňa a ani žalovaný v 1. rade nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, majú záujem na zrušení a jeho vyporiadaní, avšak nevedia sa dohodnúť na spôsobe vyporiadania. Žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2023 preukázala všeobecnú hodnotu obdobných pozemkov v katastrálnom území G., stanovenú znaleckým posudkom vo výške 18,81 € za m2, s ktorou hodnotou žalovaný v 1. rade súhlasil.

3. Z písomného vyjadrenia L. A., spoluvlastníčky rodinného domu č. súp. XXX, vedeného na LV XXX, kat. úz. G., ktoré vyjadrenie predložila žalobkyňa ako dôkaz o existujúcom užívacom stave súd zistil, že žalovaný v 1. rade postavil garáž ako prístavbu k rodinnému domu jej rodičov - K. D. a C. D., sestry žalovaného v 1. rade, z čoho je zrejmé, že si musel byť vedomý sťaženého prístupu do garáže, keďže domy sú pevnou a trvalou stavbou. Podľa geometrického plánu č. 119/2023 by mala hranica pozemku prechádzať od rohu jej rodinného domu k rohu brány žalovaného v 1. rade, čiže prístup ku garáži sa nemení. Brána zostáva na pôvodnom mieste, rovnako zostáva prechod medzi domami. Ak považoval žalovaný v 1. rade prístup ku garáži za sťažený, nemal si ho tam pristaviť. Čo sa týka parcely č. 103/4 - záhrada s výmerou 183 m2 uviedol, že ten užíva iba on sám, pričom bol názoru, že veľa času starostlivosti nevenuje vzhľadom na veľkosť buriny, zatiaľ čo jej otec má pozemok upravený, ako to sám uviedol žalovaný v 1. rade na pojednávaní, že ho jej otec pravidelne kosí. Na parcele č. 104/1

- zast. plocha a nádvorie s výmerou 224 m2 sa v súčasnosti nachádza oplotenie, ktoré prechádza ku stredu balkóna K. D., čo nepovažuje za šťastné riešenie vzhľadom na vybavenie domu žalovaného v 1. rade kamerovým systémom, čím narúša ich súkromie. Vzhľadom na nepredvídateľné správanie žalovaného v 1. rade mala za to, že ak by mu žalobkyňa predala svoj podiel na parc. č. 2391/17 v rozsahu

633 m2, natrvalo by bránil riadnemu užívaniu domu zapísaného na LV č. XXX, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Aj parcelu č. 103/4 užívali celý život rodičia žalovaného v 1. rade, jej starí rodičia a pomáhala im s tým s tetou až do právoplatnosti dedičského konania po rodičoch a starých rodičoch, keď žalovaný v 1. rade vymenil zámky a viac ich nevpustil ani do domu ani do záhrady napriek tomu, že vlastnil len polovicu domu. Žalovaný v 1. rade dovtedy užíval len časť záhrady, ktorá je na geometrickom pláne č. 119/2023 zapísaná ako parc. č 103/1. Uzavrela, že najvhodnejším riešením je preto riešenie navrhované žalobkyňou.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. a (ďalej len ) a dospel k záveru, že reálna deľba pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov je možná, preto v zmysle prvej vety zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku.

5. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, bol viazaný spôsobom a poradím vyporiadania upraveným v , pričom prvým zo spôsobov je reálne rozdelenie veci podľa podielov.

6. Súd sa stotožnil s usporiadaním navrhnutým žalobkyňou na základe predloženého geometrického plánu č. 119/2023, ktorý sa súdu javí ako najviac spravodlivý, zohľadňujúci doterajšie spoluvlastnícke podiely aj s prihliadnutím na účelné využitie veci do budúcna. V zmysle tohto geometrického plánu ponecháva žalobkyni parcely č. 104/1, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 224 m2, č. 104/3, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 131 m2 a č. 103/4, záhrada s výmerou 183 m2, teda tie, na ktorých stojí rodinný dom K. D. a L. A. (navrhovaná parcela č. 104/3), priestor pred domom a dvor za domom, ako aj časť záhrady za dvorom a týmto domom (podľa žalobkyne ide o reálnu časť parcely č. 2391/17 s výmerou 538 m2, ktorú tvorí plocha zastavaná rodinným domom vo výlučnom vlastníctve K. D. a L. A. a k tomuto domu priľahlý dvor a záhrada). Túto časť (okrem záhrady) žalovaný v 1. rade ani neužíva a neužíval, čo potvrdil na pojednávaní konanom dňa 27.06.2023 keď uviedol, že dvor a pozemok pod domom (K. D. a L. A.) neužíva, keďže si to tam ohradili. Žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka parcely č. 2391/17 by tak prišla o výmeru 95 m2 na úkor žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade by takýmto vyporiadaním získal pozemky pod svojim domom, priestor pred domom, dvor za domom (všetko navrhovaná parcela č. 102), aj časť záhrady (parcela č. 103/1), nadobudol by reálne väčší podiel, akým momentálne disponuje (95 m2 od žalobkyne a 107 m2 od žalovanej v 2. rade) a takéto vyporiadanie sa súdu javí ako najviac spravodlivé napriek tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že toho času celú záhradu užíva iba on (navrhované parcely č. 103/1, č. 103/4). V tomto smere súd prihliadol aj na vyjadrenie L. A., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že časť záhrady (navrhovaná parcela č. 103/4) užívali celý život rodičia žalovaného v 1. rade, teda jej starí rodičia a pomáhala im s tým s tetou až do právoplatnosti dedičského konania po rodičoch a starých rodičoch, keď žalovaný v 1. rade vymenil zámky a viac ich nevpustil ani do domu ani do záhrady napriek tomu, že vlastnil len polovicu domu s tým, že žalovaný v 1. rade dovtedy užíval len časť záhrady, ktorá je na geometrickom pláne zapísaná ako parc. č. 103/1. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že aj časť záhrady (navrhovaná parc. č. 103/4) by mala nadobudnúť žalobkyňa.

7. Navrhovaný spôsob vyporiadania žalovaným v 1. rade v tom smere, že by získal všetky pozemky s povinnosťou úhrady podielu ustupujúcim spoluvlastníkom, podľa názoru súdu nie je spravodlivý, nezohľadňuje doterajšie spoluvlastnícke podiely ani účelné využitie veci a žalobkyňa s tým nesúhlasila. Navyše žalovaný v 1. rade ani doteraz neužíval celú parcelu 2391/17 (časť parcely, na ktorej je priestor pred domom a dvor za domom vo vlastníctve K. D. a L. A.). Ani ďalší navrhovaný spôsob vyporiadania žalovaným v 1. rade na základe predloženého geometrického plánu č. 29/2022 súd nepovažoval za vhodné riešenie, keďže na základe tohto návrhu by žalobca získal podiel 921 m2 (navrhované parcely č. 102/6, 102/7, 102/1, 103, v zmysle geometrického plánu č. 29/2022), pričom žalobkyni by ostala len parcela č. 104, ktorej súčasťou by bol priestor pred domom, pozemky pod rodinným domom vo vlastníctve K. D. a L. A. a malá časť dvora. Súd bral do úvahy aj vyjadrenie L. A. (spoluvlastníčky rodinného domu), ktorá bola proti tomu, aby sa žalovaný v 1. rade stal výlučným vlastníkom pozemkov pod domom a okolo domu, ktorý má v spoluvlastníctve. Z jej vyjadrenia vyplýva, že sú rodinne prepojený so žalovaným v 1. rade, rodinné vzťahy nie sú dobré, sú napäté. Naproti tomu, so žalobkyňou majú spolu s jej otcom - K. D. uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie tejto časti parcely (č. 2391/17). Preto je súd toho názoru, že vyporiadanie v zmysle geometrického plánu č. 29/2022 by viedlo k ďalším sporom, k napätiu, keďže žalovaný v 1. rade by získal pozemky bezprostredne za rodinným domom vo vlastníctve

K. D. a L. A. a takéto usporiadanie ani nereflektuje veľkosti podielov terajšej parcely č. 2391/17, ani účelné využitie veci.

8. Čo sa týka vstupu do garáže žalovaného v 1. rade, bol súd toho názoru, že sa týmto usporiadaním nezhorší, garáž je tam postavená mnoho rokov (pred rokom 2008), prístup k nej je sťažený od počiatku, keďže je postavená medzi rodinnými domami. Navyše podľa názoru súdu v zmysle geometrického plánu č. 119/2023 by mala hranica pozemku prechádzať od rohu rodinného domu vo vlastníctve K. D. a L. A. k rohu brány žalovaného v 1. rade, teda prístup ku garáži sa nemení a brána zostáva na pôvodnom mieste, rovnako zostáva prechod medzi domami.

9. Čo sa týka ceny za m2 v prípade vyplatenia ustupujúcim spoluvlastníkom, žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sa zhodli na cene 18,81 € za m2, žalovaná v 2. rade cenu nenamietala. Keďže žalovaný v 1. rade nadobúda viac ako doteraz má, je povinný vyplatiť vyrovnávací podiel ustupujúcim spoluvlastníkom. Od žalobkyne nadobúda viac o 95 m2, preto je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.786,95 € (95 x 18,81 €) titulom úplného vyrovnania, od žalovanej v 2. rade nadobúda viac o 107 m2, preto je povinný zaplatiť sumu 2012,67 € (107 x 18,81 €) titulom úplného vyrovnania. V prípade lehoty na plnenie sa strany zhodli na 30 dňoch, preto súd tomuto návrhu vyhovel a určil lehotu na plnenie 30 dní.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a s poukazom na špecifický charakter sporu – zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor a kto a v akej miere bol úspešný, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa ust. , a a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Nesúhlasil so záverom súdu, že návrh žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je spravodlivejší než ten, ktorý navrhol on. Sám navrhol prikázanie celého pozemku do jeho vlastníctva alebo iný spôsob rozdelenia podľa geometrického plánu č. 29/2022. Uznal, že ním navrhované spôsoby síce nezohľadňujú doterajšie vlastnícke podiely de iure, avšak zohľadňujú súčasný užívací stav pozemku. Žalovaný v 1. rade užíva väčšinu spoločnej parcely č. 2391/17 s výnimkou tej časti, ktorá zodpovedá časti pozemku pred a pod rodinným domom vo vlastníctve K. D. a L. A. a malej časti dvora za týmto domom. Ani túto zvyšnú časť parcely neužíva žalobkyňa, ani žalovaná v 2. rade, ale spoluvlastník rodinného domu K. D.. Minimálne alternatívny spôsob vyporiadania rozdelením pozemku podľa geometrického plánu č. 29/2022 podľa žalovaného v 1. rade žiadnym spôsobom nebráni riadnemu užívaniu zvyšnej časti pozemku vrátane na nej postaveného rodinného domu K. D. a L. A.. Tento navrhovaný spôsob smeruje k účelnému využitiu veci. Ním navrhované rozdelenie teda nemôže viesť k eskalácii sporu so žalobkyňou a žalovanou v 2. rade resp. K. D. a L. A., keďže zodpovedá súčasnému stavu užívania a zároveň umožňuje do budúcna účelne využívať rozdelené pozemky. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa spory prehĺbia, ak dôjde k rozdeleniu podľa návrhu žalobkyne. 12.1. Zotrval na argumentácii, že dôjde k sťaženiu prechodu motorovým vozidlom od brány otvárajúcej sa smerom do dvora ku garáži, a to najmä za predpokladu, že bude v budúcnosti postavené oplotenie na hranici pozemkov podľa rozdelenia navrhovaného žalobkyňou. 12.2. Vytýkal súdu, že nereflektoval žalovaným v 1. rade deklarované pochybnosti o zákonnom nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou a nevyporiadal sa s jeho návrhom na obstaranie spisu Mestského súdu v Košiciach sp.zn. za účelom preverenia, či žalobkyňa je právoplatnou dedičkou spoluvlastníckeho podielu k pozemku – parcela EKN č. 2391/7 na základe uznesenia o dedičstve. 12.3. Vytýkal tiež súdu, že nevykonal výsluch žalovanej v 2. rade za účelom objasnenia jej súhlasu s ustúpením svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaného v 1. rade, ktorý prejavila uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2006, pričom vykonanie tohto výsluchu navrhoval žalovaný v 1. rade najmenej dvakrát. 12.4. Súd sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s vyjadrením žalobkyne zo dňa 11.1.2024, keď navrhla, aby žalovaný v 1. rade namiesto zaplatenia vyrovnacieho podielu za naviac nadobudnutú výmeru 95 m2 dotknutej parcely zamenil tento naviac nadobudnutý podiel za podiel na pozemku – parcela registra E č. 2391/1, kat. úz. G., zapísaného na LV č. XXXX, v rozsahu zodpovedajúcom naviac nadobudnutej výmere.

12.5. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozsudok za vecne nesprávny.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a odkázala aj na vyjadrenie A. L. A., ktoré k vyjadreniu pripojila (obsah tohto vyjadrenia odvolací súd neuvádza vzhľadom na to, že A. L. A. nie je stranou sporu ani v odvolacom konaní a ani nie je zástupkyňou žalobkyne).

14. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a uviedol, že na vyjadrenie A. L. A. nie je možné prihliadať, nakoľko táto nie je stranou tohto konania.

15. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. septembra 2024 o 9.05 hod v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 3. septembra 2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

19. Žalovaný v 1. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

22. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazy ( ).

23. Žalovaný v 1. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie reálnym rozdelením z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného v 1. rade, ktoré využil ako svoju procesnú obranu už v konaní na súde prvej inštancie.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele registra E č. 2391/17 – orná pôda s výmerou 1.206 m2, ktorá je v spoluvlastníctve sporových strán a je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G..

27. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná ( ).

28. Podľa ust. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

29. Podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí vyhovieť.

31. vo vyššie citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a musí ho rešpektovať. Ak teda súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsoboch vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia vlastnil v ideálnom pomere z veci. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade uzavretia súdneho zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a ak zmier nie je v rozpore s hmotným právom, súd ho schváli.

32. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.zn., že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle ( ), a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, overeného príslušnou správou katastra. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

33. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka

(ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

34. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.

36. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dôsledne riadil, ak v prvom rade skúmal možnosť reálneho rozdelenia dotknutých parciel podľa veľkosti podielov a ich účelného využitia.

37. V prejednávanej veci možnosť reálneho rozdelenia dotknutých pozemkov nebola sporná a vyplynula aj z geometrického plánu na rozdelenie dotknutých nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov a účelného využitia č. 119/2023 zo dňa 8.6.2023. Možnosť reálneho delenia dotknutej nehnuteľnosti vyplýva aj z geometrického plánu č. 242-322-1386-92 zo dňa 15.1.1993.

38. Z geometrického plánu č. 119/2023 zo dňa 8.6.2023, úradne overeného dňa 16.6.2023 vyplynula možnosť rozdelenia dotknutej parcely, zohľadňujúca doterajší užívací stav, čím vznikli parcely č. 102 s výmerou 408 m2 a 103/1 s výmerou 260 m2, v užívaní žalovaného v 1. rade a parcely č. 104/1 s výmerou 224 m2, 104/3 s výmerou 131 m2 a 103/4 s výmerou 183 m2, v užívaní žalobkyne prostredníctvom nájomcov K. D. a L. A., vlastníkov rodinného domu, postaveného na parcele č. 104/1 a č. 104/3.

39. Súd mal z tohto geometrického plánu nepochybne preukázanú možnosť reálnej deľby dotknutých nehnuteľností za splnenia podmienky účelného využitia novovytvorených parciel a rešpektovania spoluvlastníckych podielov sporových strán v zmysle .

40. Novovzniknuté parcely môžu sporovým stranám (žalobkyni a žalovanému v 1. rade) naďalej slúžiť doterajším spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. Parcely č. 104/1, 104/3 a 102 sú zastavanými plochami, tomuto účelu slúžili doposiaľ a môžu tomuto účelu slúžiť aj do budúcna. Parcely č. 103/4 a 103/1 sú záhradou, na tento účel slúžili doposiaľ a na tento účel môžu slúžiť aj do budúcna.

41. Súd správne zohľadnil pri určení, ktoré z rozdelených parciel pripadnú tej ktorej sporovej strane, súčasný užívací stav daných parciel, zohľadňujúc doterajšie spoluvlastnícke podiely a účelné využitie veci do budúcna, pričom prihliadol aj na tú skutočnosť, že parcely č. 104/1 a č. 104/3 sú zastavané domom v podielovom spoluvlastníctve K. D. a L. A. a tieto sú nimi užívané na základe nájomnej zmluvy, uzavretej so žalobkyňou a pokiaľ ide o parcelu č. 103/4 – záhrada, túto taktiež užíva žalobkyňa prostredníctvom nájomcov K. D. a L. A. a ani doposiaľ nebola táto časť žalovaným v 1. rade užívaná.

42. Súd podrobne odôvodnil, prečo sa stotožnil s usporiadaním navrhnutým žalobkyňou, z akých dôvodov toto považoval za spravodlivé a taktiež podrobne vysvetlil, prečo spôsob navrhnutý žalovaným v 1. rade nepovažuje za spravodlivý, najmä s dôrazom na tú skutočnosť, že nezohľadňuje doterajšie spoluvlastnícke podiely ani účelné využitie veci a nie je možný ani vzhľadom na napäté vzťahy medzi spoluvlastníkmi. Tieto úvahy súdu prvej inštancie odvolací súd na tomto mieste neopakuje a v plnom rozsahu na nich odkazuje (odseky 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

43. Súd sa náležitým spôsobom vyporiadal aj s námietkou žalovaného v 1. rade o zhoršení jeho prístupu do garáže (odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a aj túto odvolaciu námietku preto odvolací súd, odkazujúc na úvahy súdu prvej inštancie, nepovažuje za dôvodnú. Užívací stav garáže žalovaným v 1. rade od roku 2008 až doposiaľ sa nezmení ani do budúcna vzhľadom na zachovanie doterajšieho prístupu ku garáži a osadenie brány na pôvodnom mieste.

44. Pokiaľ žalovaný v 1. rade spochybňuje nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti žalobkyňou na základe dedičského rozhodnutia v konaní vedenom na Mestskom súde

v Košiciach pod sp.zn. , odvolací súd poukazuje na ust. , zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V zmysle cit. zákona pritom kataster obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti a o inej oprávnenej osobe. Hodnoverný a záväzný je teda aj údaj o vlastníkovi nehnuteľnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak.

45. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo preukazovala listom vlastníctva č. XXXX, kat. územie G., z ktorého vyplýva, že je vlastníkom parcely reg. E č. 2391/17 s výmerou 1206 m2 v podiele 21/40, pričom titulom nadobudnutia je zápis 5345/2020 zo dňa 12.1.2020 na základe uznesenia .

46. Žalobkyňa v konaní objasnila (písomné podanie zo dňa 21.8.2023 na č.l. 96), že nehnuteľnosti nadobudla po svojej matke, o čom predložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX k parcele č. 239/17 zo dňa 29.10.2019, kde je ako vlastníčka pod bodom 9 a 10 vedená B. B., nar. X.XX.XXXX v podieloch 33/72 a 24/360, pričom zdedila práve tieto dedičské podiely.

47. Žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal opak. Pokiaľ spochybňuje rozhodnutie súdu, ktoré je verejnou listinou ( ), ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje (v prejednávanej veci nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou v dedičskom konaní), musí dokázať opak.

48. K odvolacej námietke o nevykonaní výsluchu žalovanej v 2. rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na postoj žalovanej v 2. rade v súdnom konaní, v zmysle ktorého bude rešpektovať rozhodnutie súdu, jej výsluch nebol potrebný pre riadne zistenie skutkového stavu a vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne. V písomných vyjadreniach neprejavila vôľu vzdať sa náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel, preto súd postupoval zákonom predpísaným spôsobom.

49. Vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď výlučnými vlastníkmi novovzniknutých parciel sa stali iba žalobkyňa a žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade získal aj podiel žalovanej v 2. rade v rozsahu 107 m2, vznikla mu povinnosť titulom vyrovnávacieho podielu zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 2.012,67 €.

50. Pokiaľ žalovaný v 1. rade vychádzal zo súhlasu žalovanej v 2. rade s ustúpením svojho spoluvlastníckeho podielu v jeho prospech, takéto stanovisko žalovanou v 2. rade v jej písomných vyjadreniach prezentované nebolo a iné riešenie, ako vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu, je možné iba mimosúdnou dohodou dotknutých strán, t.j. žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade.

51. K námietke žalovaného, že sa vôbec nezaoberal návrhom žalobkyne namiesto zaplatenia vyrovnacieho podielu uskutočniť zámenu za iný pozemok odvolací súd uvádza, že takýto spôsob riešenia by bol možný iba mimosúdnou dohodou alebo zmierom uzavretým v súdnom konaní, k čomu však nedošlo. Naviac návrh žalobkyne na zámenu vychádza z predpokladu, že žalovaný v 1. rade nesúhlasil s cenou 18,81 €/m2, ktorá situácia sa však zmenila, keď na pojednávaní dňa 18.1.2024 žalovaný v 1. rade súhlasil s cenou 18,81 €/m2 za vyporiadanie pozemku.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvod sú odvolacie námietky žalovaného v 1. rade nedôvodné.

53. Na záver odvolací súd uvádza, že spôsob rozdelenia dotknutej nehnuteľnosti, ako bol realizovaný napadnutým rozsudkom, je nielen zákonný, ale aj spravodlivý, zohľadňuje doterajší užívací stav, existujúce spoluvlastnícke podiely a je nevyhnutný aj vzhľadom na pretrvávajúce rozpory pri výkone spoluvlastníckych práv žalobkyne prostredníctvom nájomcov a žalovaného v 1. rade.

54. Vzhľadom na splnenie podmienky (možnosti) reálneho rozdelenia dotknutej nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy prikázanie celej veci za primeranú náhradu žalovanému v 1. rade, ani iné rozdelenie parcely, ako sa toho domáhal žalovaný v 1. rade v odvolaní.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa vrátane výroku o náhrade trov konania.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaný v 1. rade nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalobkyni a žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).