Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-46-2020.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Subarea
7Cob/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: C. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. N.. H. F. XXX, R., proti žalovaným: 1/ Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo, v likvidácii, so sídlom Košická cesta 20, Prešov, IČO: 31 730 426, 2/ ATV, výrobné družstvo Strážske, so sídlom Obchodná 437, Strážske, IČO: 31 730 418, 3/ AUTONOVA, výrobné družstvo Prešov, v likvidácii, so sídlom Košická cesta 20, Prešov, IČO: 31 730 485, 4/ Fragokov - export, výrobné družstvo, so sídlom Budovateľská 67, Prešov, IČO: 36 476 714, zastúpenému JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 47, IČO: 17080231, o zaplatenie 2.111,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/13/2008-290 z 20.6.2019, takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ tak, že žalovaný 4/ má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Žalovaný 4/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1.903,03 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 9.4.1999 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/, 3/ a 4/ sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žaloba o uloženie povinnosti pôvodným žalovaným 1/ až 7/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.111,17 eur s prísl. je dôvodná vo vzťahu k žalovanému 1/. Vo vzťahu k ostatným žalovanými, ktorí v súčasnosti vystupujú ako sporové strany (žalovaní 2/, 3/ a 4/) žaloba nie je dôvodná so zreteľom na to, že tieto subjekty nemajú zodpovednosť za zaplatenie majetkového podielu žalobcu v pôvodnom Východoslovenskom autodružstve Prešov, výrobné družstvo. Pôvodne boli žalované aj ďalšie subjekty, a to KOVOTREND výrobné družstvo Orlov, KOVOROB Lipany výrobné družstvo a OMT
- STROJÁR, výrobné družstvo Veľký Šariš, voči ktorým však bolo konanie zastavené.
3. V závislosti na pomere úspechu a neúspechu v konaní rozhodol súd prvej inštancie, že žalobca má nárok voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.
4. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/, 3/, 4/ odôvodnil ustanovením § 257 CSP s tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania medzi týmito sporovými stranami, ktoré spočívajú v tom, že žalobca po skončení pracovného a členského pomeru u právneho predchodcu žalovaných nemal žiaden prístup k dokladom týkajúcich sa prevodu majetku, práv a záväzku v súvislosti so zrušením pôvodného družstva bez likvidácie jeho rozdelením
na 7 nových družstiev, a tak bolo uplatňovanie jeho oprávnených nárokov neprimerane sťažené, čo sa týka aj zisťovania pasívnej legitimácie na strane žalovaných.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 4/, a to len proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi ním a žalobcom, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil, že žalovaný 4/ má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.
6. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
7. Poukázal na to, že súdom vyslovený právny názor, že žalobca nemal prístup k dokladom týkajúcim sa prechodu majetku a uplatňovanie jeho nárokov bolo preto neprimerane sťažené, je nesprávny, pretože zo spisu vyplýva opak. Všetky potrebné údaje k podaniu žaloby poskytol žalobcovi žalovaný 1/ a všetky potrebné dokumenty sú verejne dostupné v zbierke listín v obchodnom registri. Žalobca už pri podaní žaloby mal vedomosť o tom, že svoj nárok mal uplatniť voči žalovanému 1/, na ktorého prešiel záväzok na výplatu jeho majetkového podielu. V spore bol pôvodne zastúpený advokátom, išlo teda o kvalifikované zastúpenie. Mal teda vedieť, že nárok má uplatňovať len voči žalovanému 1/. Namiesto toho žalobca viedol spor nehospodárne, menil právny titul nároku a vecnú príslušnosť súdu. Skutočnosť, že žalobca žaluje nesprávne sporové strany bola žalobcovi oznámená prostredníctvom pôvodných žalovaných 2/ až 7/, a to v ich vyjadreniach k žalobe. Žalovaný 4/ bol v spore zastúpených advokátom, bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý voči nemu úspešný nebol.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 4/ nevyjadril.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného 4/ je dôvodné.
10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného 4/, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
12. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
13. V prejednávanej veci nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal obmedzený prístup k dokladom týkajúcim sa prechodu majetku, práv a záväzkov v súvislosti so zrušením pôvodného družstva bez likvidácie a jeho rozdelením na 7 nástupnických družstiev, prípadne pri zisťovaní vecnej legitimácie na strane žalovaných, pretože takýto záver nemá oporu v obsahu spisu.
14. Už v pôvodnej žalobe podanej 28.7.2000 žalobca uviedol, že žalovaný 1/ jeho nároky uznal a je ochotný mu ich zaplatiť. Tento žalovaný 1/ bol v konečnom dôsledku napadnutým rozsudkom zaviazaný na zaplatenie predmetných nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní.
15. Z dokladov, ktoré boli pripojené k žalobe (Zásady a dohoda o rozdelení imania - majetku, záväzkov, pohľadávok a členov Východoslovenského autodružstva, výrobné družstvo so sídlom Košická cesta 20, Prešov - č.l. 17 a nasl. spisu, príloha č. 8 Rozdelenie oprávnených osôb - č.l. 29 a nasl. spisu) vyplýva, že rozdelenie oprávnených osôb s majetkovým podielom vypočítaným podľa zákona č. 42/1992 Zb. tvorí prílohu týchto zásad podľa stavu známeho k 18.6.1996. V tomto doklade - Rozdelenie oprávnených osôb je žalobca zahrnutý medzi zamestnancov, ktorých nároky má uspokojiť žalovaný 1/ - Východoslovenské autodružstvo Prešov, výrobné družstvo. Naviac v bode 17 spomenutých zásad a dohody o rozdelení majetku pôvodného Východoslovenského autodružstva, výrobné družstvo (č.l. 21 spisu) je uvedené, že archivované dokumenty rozdeľovaného družstva budú uložené v archívnej miestnosti Východoslovenského autodružstva Prešov, výrobné družstvo, ktoré sa zaväzuje v prípade
oprávnenej potreby sprístupniť archív splnomocneným pracovníkom ďalších nástupnických družstiev, ktoré budú oprávnené zo sprístupneného archívu vykonať výpisy a fotokópie dokumentov.
16. Z uvedeného je zrejmé, že všetky podstatné okolnosti o zodpovednosti za nároky uplatňované v tomto konaní boli žalobcovi známe už pri podaní žaloby a nemožno súhlasiť ani s tým, že by nemal prístup k dokumentácii, nakoľko táto bola archivovaná práve u žalovaného 1/. Aj keď bod 17 spomenutých zásad hovorí prístupe splnomocnených pracovníkov ďalších nástupníckych družstiev k tejto dokumentácii, je nepochybné, že dokumentácia rozdeľovaného družstva bola k dispozícii, a je ťažko predstaviteľné, že pri vynaložení aspoň priemerného úsilia by sa k potrebným dokladom nemohol dostať iný oprávnený subjekt, teda člen družstva. Ako však bolo vyššie naznačené, všetky rozhodujúce okolnosti pre určenie pasívnej legitimácie v tomto konaní boli žalobcovi známe už pri podaní žaloby.
17. Za týchto okolností je záver súdu prvej inštancie týkajúci sa aplikácie § 257 CSP v otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ (ktorý bol v konaní plne úspešný) nesprávny a nekorešponduje s obsahom podanej žaloby a dôkazov, ktoré boli k nej pripojené. Aplikácia § 257 CSP v otázke náhrady trov konania preto nie je namieste, ale je potrebné túto otázku, t.j. náhradu trov konania posúdiť podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa zásad úspechu a neúspechu v konaní.
18. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 4/ a určil, že žalovaný 4/ ako sporová strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný (§ 255 ods. 1 CSP).
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný 4/ ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).