Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Em/2/2020

Uznesenie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, v tomto konaní maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matky-oprávnenej: W.. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 49 a otca - povinného: R.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia, o nariadení neodkladného opatrenia ex offo, takto

rozhodol:

Oprávnená W.. W. O., nar. XX.XX.XXXX, povinný R.. V. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. dieťa M. O., nar. XX.XX.XXXX s ú p o v i n n í podrobiť sa odbornému psychologickému a sociálnemu poradenstvu, a to v rozsahu 80 hodín, ktoré odborné poradenstvo bude vykonávané prostredníctvom akreditovaného subjektu G. o.z. so sídlom I., ul. W. B. XXXX. Stretnutia budú realizované v deň a hodinu po dohode s rodičmi maloletého.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2020 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -187 zo dňa 20.06.2019 a to z dôvodu, že povinný - otec maloletého M. jej od 01.04.2020 sústavne odmieta odovzdať maloletého. Z uvedeného dôvodu žiada, aby za súčinnosti štátnych orgánov bolo zariadené odňatie maloletého M. otcovi a jeho odovzdanie do starostlivosti jej matke.

2. Návrh odôvodňovala tým, že posledne vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva bolo rozhodované v konaní č. k. , ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých deti rozvedené a rodičia schválili rodičovskú dohodu v zmysle ktorej boli deti maloletý M. a maloletá M. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august, počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 25. 12. od 13.00 hod. do 28. 12. do 18. 00 hod., v nepárnom roku od 24. 12. od 10. 00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod., počas novoročných sviatkov v nepárnom roku od 31. 12. od 10.00 hod. do 02. 01. do 18.00 hod., jarné prázdniny v párnom roku od pondelka od 10.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od 17.00 hod. Zeleného Štvrtku do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., každé letné prázdniny od 01. 07. od 13.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod., od 01. 08. od 13.00 hod. do 16. 08. do 18.00 hod..Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2019. Oprávnená ďalej uvádzala, že po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku deti pravidelne otcovi odovzdávala až do 01.04.2020. V tento deň syn odišiel trénovať futbal na ihrisko v I. pričom okolo 15.00 hod. jej volali z kurately, že maloletý M. sa nachádza u otca a k tomuto údajne prišiel sám a autobusom. Okamžite po získaní tejto informácie kontaktovala dieťa a dohodla sa s ním, že o 18.00 hod. si po neho príde s tým, že toto malo súhlasiť. Po príchode do W. sa syn k jej autu približoval v sprievode sesternice a otca, no ona videla ako do neho hučia a zakazujú mu nastúpiť do auta. Privolala preto políciu, no syn s ňou odmietol odísť, pričom má za to, že jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené strachom z otca , ktorý zároveň pred políciou tvrdil, že súdne konanie, v ktorom jej boli deti zverené bolo zmanipulované, hoci sám otec na pojednávaní podpísal rodičovskú dohodu. Nasledujúci deň 02.04.2020 opätovne kontaktovala políciu a v jej sprievode si išla vyžiadať syna, pričom tento okamžite po požiadaní, aby s ňou odišiel, sa šiel prezuť a šiel si po telefón, ale cestou bol odchytený sesternicou, otcom, bývalou svokrou a švagrinou, ktorí ho zastavili a začali manipulovať a kričať na neho, aby neodišiel. Má za to, že sa mu aj vyhrážali. M. chcel do auta nastúpiť, ale otec mu to zakázal a keď zobrala dieťa za ruku, tak ju otec odstrčil a zabránil aj jej aj synovi do auta nastúpiť. Rovnaký zákaz na neho kričali aj bývala švagriná a svokra. Táto mala kričať aj na príslušníkov polície, že boli podplatení. Dňa 04.04.2020 sa telefonicky dohodla s dieťaťom, že sa v nedeľu uvidia, syn súhlasil, avšak dňa 05.04.2020 otec detí M. o 18.00 hod. nepriviezol a odovzdal jej len maloletú M.. Z uvedeného dôvodu, nakoľko má za to, že otec manipuluje maloletého syna a má snahu robiť tak aj s dcérou, kde skutočnosti, že otec deti manipuluje vyplýva aj zo znaleckého posudku, ktorý bol vykonaný v rámci rozvodového konania žiada, aby došlo ku výkonu rozhodnutia, nakoľko deti majú byť podľa súdneho rozhodnutia v jej osobnej starostlivosti a otec jej syna odmieta odovzdať. Matka vo svojich ďalších podaniach (čl. 25, 34,39,41) poukazovala na skutočnosť, že deti sú zo strany otca manipulované. Tvrdila, že maloletá M. sa mala vyjadriť, že M. sa bojí odísť. Tiež poukazovala na to, že syn 2 hodiny denne hráva na počítači, ktorý mu ona obmedzila, sedí u otca, nikde nechodí a medzitým sa hráva na mobile. Tvrdila, že pokiaľ ide o jej priateľa s ktorým momentálne žijú v spoločnej domácnosti, tak s týmto má syn veľmi dobrý vzťah, nakoľko si sám jeho pozornosť vyžadoval, syn sa sám veľmi intenzívne zúčastňoval na prestavbe bytu, búracích prác, cez kúpu nábytku a zariadenia bytu až po sťahovanie a výber elektroniky. Tiež poukazovala na to, že maloletý M. nemá kamarátov, keďže mu otec všetkých zakázal a musel zanechať hokej, futbal, nakoľko v opačnom prípade ak by tam chodil, tak by mu otec nedovolil chodiť k nemu, pretože týmto maloletého už v minulosti vydieral. Obdobne ako ku synovi sa začína správať aj ku dcére.

3. Otec sa v rámci výkonu rozhodnutia vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.04.2020 (čl. 28), v ktorom okrem iného potvrdil, že maloletý syn M. sa od 01.04.2020 nachádza v jeho starostlivosti, keďže sám dobrovoľne odišiel od svojej matky a to údajne z dôvodu, že 22.03.2020 sa s matkou presťahovali ku jej priateľovi do jeho bytu a matka sa ho nikdy neopýtala, či by s tým súhlasil. Tvrdil, že to bol už jeho druhý útek, kde o tejto skutočnosti informoval kolízneho opatrovníka v I. a oni informovali matku. Poukazoval na to, že maloletý má 14 rokov a sám sa vyjadril a to aj pred políciou, že s matkou nepôjde a bývať s ňou nechce. Tieto skutočnosti mal opätovne zdôrazniť pri ďalšom pokuse, keď si ho matka za opätovnej asistencie polície prišla od neho prebrať dňa 02.04.2020.

4. Na základe žiadosti súdu kolízny opatrovník v správe podanej k výkonu rozhodnutia doručenej súdu dňa 22.04.2020 (čl. 21) potvrdil skutočnosti uvádzané matkou a teda, že maloleté dieťa od 01.04.2020 býva u svojho otca, pričom matka mu telefonuje 3 až 4 krát za týždeň. Maloletá M. navštevuje otca podľa rozhodnutia súdu. Nakoľko prvá správa bola podávaná počas pandemickej situácie ohľadne COVID 19 bol vykonaný v tej dobe s maloletým M. telefonicky rozhovor, v ktorom tento mal uviesť, že chce bývať u svojho otca a k matke sa vrátiť nechce a to z dôvodu, že nechce bývať s matkiným priateľom, lebo on svojho otca má. Maloletý mal tiež uviesť, že sám matku nekontaktuje a so sestrou M. je v kontakte keď ho príde navštíviť alebo prostredníctvom aplikácie Messenger. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.06.2020, kedy bol na základe opätovnej žiadosti súdu vykonaný už osobný pohovor s maloletým, sa mal tento vyjadriť, že chce naďalej ostať bývať pri svojom otcovi a nechce žiť v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom, ktorého nemá rád. Maloletý mal tiež uviesť, že v prípade, ak by s matkou musel stretnúť, tak si vie predstaviť, že by stretnutie prebehlo niekde na verejnom priestranstve a mohlo by trvať približne hodinu, no bolo by to v neprítomnosti jej priateľa. Potom ako bolo zo strany kolízneho opatrovníka maloletému vysvetlené ako prebieha výkon rozhodnutia, sa mal maloletý vyjadriť, že to nechce nikdy zažiť, nakoľko už má zlú skúsenosť, keď prišla 2 krát jeho matka za asistencie polície pre neho do domácnosti jeho otca a zásah polície bol hrozný a pre neho veľmi stresujúci (čl. 52).

5. V rámci skutkového a právneho stavu boli zistené nasledovné skutočnosti:

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -187 zo dňa 20.06.2019 bolo manželstvo oprávnenej (matky) a povinného (otca) rozvedené a maloleté deti M. a M., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v rámci bežného styku každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Úprava rodičovských práv a povinností bola súdom schválená v rámci rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 20.06.2019, tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania. V konaní bolo rovnako zistené, že na tunajšom súde pod sp. zn. prebieha konanie vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to na základe návrhu otca, v ktorom konaní otec požiadal, aby bol zmenený vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu č. k. -187 zo dňa 20.06.2019 a aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Rovnako navrhoval v danom konaní nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým budú maloleté deti odovzdané do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd Námestovo návrhu otca nevyhovel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to uznesením č. k. -53 zo dňa 29.04.2020, nakoľko otec proti tomuto uzneseniu podal odvolanie. Spis sp. zn. sa momentálne nachádza v štádiu odvolacieho konania proti vyššie uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, a to na Krajskom súde v Žiline, pričom v rámci tohto konania kolízny opatrovník maloletého súdu odporučil, aby v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť rodičom maloletých detí podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v rozsahu 80 hodín prostredníctvom akreditovaného subjektu G. o. z. so sídlom v I. (čl. 60). Z vyjadrení oboch rodičov ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj z úradného záznamu OR PZ v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície zo dňa 02.04.2020 (čl. 57) mal súd preukázané, že maloletý M. napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu bol zverený do osobnej starostlivosti matky sa od 01.04.2020 nachádza u otca a podľa vlastného vyjadrenia sa odmieta vrátiť ku svojej matke.

7. V danej veci sa tak oprávnená- matka domáha voči povinnému- otcovi, aby jej tento odovzdal maloletého syna, ktorého má mať vo svojej osobnej starostlivosti na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č. k. -187 zo dňa 20.06.2019 z dôvodu, že povinný- otec jej syna odmieta vrátiť. Otec syna odmieta odovzdať do jej starostlivosti a rovnako, že maloleté dieťa sa odmieta vrátiť do jej domácnosti, čo však ona posudzuje tým, že je zo strany povinného ako otca manipulovaný.

8. Podľa § 38 ods. 1Civilného mimosprového poriadku (ďalej len „CMP“) Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

9. Podľa (1) Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa ods. Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

12. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých Táto vyhláška upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

13. Podľa , , vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (1) Súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. (2) Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. (3) Ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

14. V zmysle judikatúry ESĽP týkajúcej sa výkonu práva styku rodiča s maloletým, konkrétne z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vyplýva, že vnútroštátne orgány majú pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napríklad Nutinnen proti Fínsku, rozsudok z 27.06.2000,ods .128). Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorý nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je tak odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napríklad Zavřel proti Českej Republike, rozsudok z 18.01.2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije aktívne bráni v styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia, ak rodič, s ktorým dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Tu je významným aspektom odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním toho rodiča a teda ak sa tento nezachoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (Tedovič proti Českej republike). Použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch je potom kontraproduktívne a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom(napríklad Kapř proti Českej republike, rozhodnutie z 28.03.2006).

15. Článok 4 upravuje participáciu maloletého na konaní , pričom podľa článku veta druhá, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Následne názor dieťaťa je potrebné zisťovať aj vzhľadom vyššie citované ustanovenie . Súd je tak povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie jeho názoru nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale jeho schopnosťou vyjadriť sa a to primárne, samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá prispôsobenie sa veku a vyspelosti maloletého. V tomto prípade už aj vzhľadom ku skutočnosti, že otec namietal postup súdu v predchádzajúcom konaní (11P) súd zisťoval názor maloletého len prostredníctvom kolízneho opatrovníka v domácom prostredí maloletého, z ktorého názoru vyplýva, že dieťa sa domov odmieta vrátiť z údajného dôvodu odmietania matkinho súčasného priateľa, s čím však matka nebola stotožnená, keďže toto vyjadrenie syna považovala defacto za vyjadrenie jeho otca.

16. V zmysle vyššie uvedeného v bode 8-13 odôvodnenia, v spojení s vykonávacou vyhláškou oprávnenému rodičovi umožňuje, aby v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ako tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa matka- oprávnená domáhala odovzdania, respektíve vrátenia syna do svojej starostlivosti od otca - povinného, u ktorého dieťa malo byť iba po dobu určenú súdnym rozhodnutím. Keďže otec dieťa matke neodovzdal, dôvodiac tým, že dieťa k nemu prišlo dobrovoľne, mimo doby kedy sa s ním mal právo stretnúť, a k matke sa odmieta vrátiť, matka podala návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného realizácia rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa bude od určitého veku dieťaťa závislá nie len od vôle rodičov, ale aj od vôle maloletého. Vzhľadom na procesný postup upravený v rámci vykonávacieho konania je však súd zároveň po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, ak sa teda povinný nepodrobí rozhodnutiu pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, povinný zároveň skúmať v zmysle vyhlášky č. či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný rozhodnutiu podrobovať nemôže, pričom pri zohľadňovaní ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä, teda príkladmo správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého ( vyhlášky). Ak teda súd následne zistí, že tu ospravedlniteľné dôvody existujú, pričom zároveň možno ich existenciu odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť inak ako násilným odňatím dieťaťa, tak súd môže s poukazom na vyhlášky uložiť účastníkom povinnosť zúčtovať na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo inom odbornom poradenstve, a to práve formou neodkladného opatrenia.

17. V danom konaní po zistení vyššie uvedeného skutkového stavu veci mal súd za to, že stav v rodine si vyžaduje ingerenciu zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti všetkých účastníkov a teda tak oprávneného, povinného ako aj maloletého dieťaťa podrobiť sa psychologickému poradenstvu za asistencie odborníka psychológa, v ktorom poradenstve by bol maloletému poskytnutý nerušený priestor na uplatnenie jeho práva na oboch rodičov, a ktoré nariadené odborné poradenstvo bude plniť ochrannú funkciu vo vzťahu k maloletému a pomôže zlepšiť schopnosť všetkých zúčastnených navzájom komunikovať.

18. K prijatiu vyššie uvedeného záveru, ktorý viedol súd k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 3 ods. 3 vyhlášky spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia viedlo súd viacero skutočností vyplývajúcich zo zistení skutkovej situácie v rodine maloletého dieťaťa. V prvom rade a to aj po zohľadnení vyššie uvedenej judikatúre ESĽP (Európskeho súdu pre ľudské práva), mal súd za to, že požitie donucovacieho opatrenia v rámci konania o výkon rozhodnutia podľa by bolo v tomto prípade kontraproduktívne. Skutkový stav je taký, že dieťa sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti ku matke, ktorej bolo podľa právoplatného rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti, a to z údajného dôvodu odmietania matkinho súčasného priateľa, čo však matka popiera a poukazuje v tomto smere na manipuláciu zo strany otca, čo však zase neguje otec, ktorý poukazuje na vek a vlastný názor maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie názor maloletého dieťaťa bol v tomto konaní zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý názor maloletého a teda odmietanie návratu do domácnosti matky potvrdil. Zo znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou rozvodového spisu v konaní sp. zn. -187 pod č. 19/2008 a ktorý znalecký posudok podala W.. G. E., psychologička z odvetvia klinická psychológia detí vyplýva, že otec vo vyhrotených situáciách vníma citlivo až ohrozujúce svoje postavenia a môže reagovať impulzívne, tiež, že má vhodné osobnostné predpoklady pre ovládajúce sa správanie voči ľuďom v blízkom okolí, ako aj že otec má voči matke znevažujúci postoj, spochybňuje jej kompetencie, vedome ovplyvňuje deti v ich mienke a tvorbe postoja ku matke. Z uvedeného posudku a zrejme aj z vlastných skúseností vychádzala matka, ktorá tvrdí, že syn je zo strany otca manipulovaný a preto sa odmieta domov vrátiť, tiež poukazovala na strach maloletého. K uvedenému súd zaujíma nasledovné stanovisko: maloletý M. je dieťa vo veku 14 rokov a teda sa jedná o dieťa s istou rozumovou vyspelosťou, ktoré dňa 01.04.2020 nasadlo na autobus, opustilo spoločnú domácnosť matky a prišlo ku svojmu otcovi, pričom sa tak malo udiať v dobe kedy nebolo určené stretnutie otca so synom. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, žeby premiestnenie syna k otcovi bolo násilné. Matka sa obratom, ešte v ten istý deň pokúsila za asistencie polície o návrat dieťaťa, avšak bezúspešne, rovnako za asistencie polície žiadala od otca návrat dieťaťa aj na ďalší deň, keďže dieťa s ňou odmietalo odísť. Podľa názoru súdu matka v tomto prípade nezvolila vhodný spôsob návratovej komunikácie, kedy táto dvakrát po sebe sa domáhala návratu dieťaťa za účasti štátneho orgánu - polície. Súd je toho názoru, že práve tieto dve situácie mohli vystupňovať napätie medzi matkou a dieťaťom, ktoré napätie medzi nimi muselo existovať už pred týmto rozhodnutím dieťaťa a dieťa mohlo začať matku považovať za neempatického rodiča. K uvedenému záveru o neempatickosti zo strany matky vedie súd aj samotné vyjadrenie maloletého, ktorý sa počas pohovoru vedeného s kolíznym opatrovníkom po tom, ako mu bolo vysvetlené ako prebieha výkon rozhodnutia nariadený súdom, vyjadril, že takúto situáciu nechce nikdy zažiť, keď zdôrazňoval, že má zlú skúsenosť, potom ako prišla dva krát jeho matka za asistencie polície pre neho do domácnosti otca a tento zásah polície bol hrozný a pre neho veľmi stresujúci (čl. 52). Napätie u dieťaťa mohlo vyvolať viacero faktorov spočívajúcich jednak v rozvodovom konaní rodičov, v predpokladanom manipulovaní otca, v nerozhodnosti dieťaťa, ktoré si mohlo vytvoriť pozitívny vzťah k matkinu priateľovi na strane jedenej, kde na strane druhej stála láska k vlastnému otcovi, strach dieťaťa z návratu k matke atď. Toto všetko sú faktory, ktoré mohli viesť dieťa prezentovaniu názoru -odmietania návratu k matke , ktoré faktory však musí zistiť na to kvalifikovaný odborník a nie súd a tento musí za účasti rodičov pracovať na ich odstránení. Je potrebné, aby si predovšetkým rodičia uvedomili, že každý výkon rozhodnutia, kedy dochádza k odňatiu maloletého tomu u koho podľa rozhodnutia nemá byť, je stresujúce nie len pre samotných rodičov maloletého dieťaťa, ale predovšetkým pre maloleté dieťa, čo v konečnom dôsledku znamená, že je pre všetkých účastníkov kontraproduktívne, keďže ku výkonu rozhodnutia by v prípade, že rodičia nebudú spolupracovať dochádzalo opakovane vzhľadom na režim stretávania sa otca s dieťaťom upravený v rozhodnutí. Tiež je potrebné si uvedomiť, ako už bolo zdôrazňované vyššie, že maloletý je vo veku 14 rokov. Podľa názoru súdu, teda ak tento bol spôsobilý samostatne doslova nasadnúť do autobusu dňa 01.04.2020 a už sa ku matke nevrátiť, je tento vo svojom veku rovnako spôsobilý opustiť domácnosť otca a nevrátiť sa do nej v prípade, ak by bol takto rozhodnutý a mal by dôvody opustiť takúto domácnosť s otcom.

Je síce vysoko pravdepodobné, už aj vzhľadom na obsah znaleckého posudku, ktorý otca profiloval, že z jeho strany otca môže dochádzať k manipulatívnemu správaniu sa a tento môže manipulatívne pôsobiť aj na syna, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že dieťa je vo veku 14 rokov, má súd za to, že tu neexistuje záruka, ktorá by viedla k tomu, že rovnaká situácia sa nezopakuje a teda, že v prípade, že dôjde ku násilnému odobratiu dieťaťa z domácnosti otca a jeho návrtu do starostlivosti matky sa dieťa opätovne ku otcovi nevráti.

19. Keďže v konaní prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn.: nebolo ku dňu vydaniu tohto rozhodnutia nariadené výchovné opatrenie vo forme povinnosti rodičov maloletého podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ale zároveň súd zo správy akreditovaného subjektu G. o. z. zo dňa 7.7.2020 (čl. 71) mal preukázané, že pre rodinu maloletého má tento subjekt vyčlenené poradenstvo v rozsahu 80 hodín a s uskutočnením poradenstva súhlasí, súd pristúpil k uloženiu neodkladného opatrenia formou odborného poradenstva práve u tohto akreditovaného subjektu, kde za spolupráce kvalifikovaného psychológa by bolo možné znížiť, respektíve zastaviť degradáciu vzťahov medzi maloletým a matkou, respektíve medzi rodičmi navzájom, pričom nariadenie predmetného neodkladného opatrenia je zároveň v tomto štádiu aj v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

20. Na základe výsledkov odborného poradenstva, ktorého priebeh bude súd dôsledne sledovať vzhľadom na skutočnosť, že príslušné zariadenie bude súdu zasielať správy o priebehu poradenstva každý mesiac, ako vypláva z jeho súhlasu (čl. 71), súd následne pristúpi k ďalším opatreniam potrebným na zabezpečenie plnenia povinnosti vyplývajúcim z vykonateľného rozhodnutia, pričom v prípade ak by sa niektorý z rodičov odmietol podrobiť predmetnému neodkladnému opatreniu, ktoré je v tomto prípade vykonateľné už jeho doručením ( ), tak v ďalšom táto skutočnosť môže byť zohľadnená na ujmu všetkých zúčastnených, kedy by súd mohol nariadiť výkon rozhodnutia a v tomto pokračovať, aj keď súd opätovne dáva do pozornosti, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.

21. Záverom je vhodné uviesť, že vykonávacie konanie tak pokračuje ale v režime neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( a ).