Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-180-2019.pdf
PDF · 155.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o., so sídlom Nemocničná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 908 977, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., Dunajská 6, 811 09 Bratislava proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 602/00017/2010/R, číslo spisu: 21272/62027/2012/923 zo dňa 25. júna 2012 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica vykonal dohľad u žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti nebohému pánovi W. W. počas hospitalizácie u žalobcu na chirurgickom oddelení a ARO v dobe 13.4. a 14.4.2010 a to na základe podnetu manželky pacienta. O vykonanom dohľade vyhotovil Protokol č. 608/1/2010 zo dňa 20.9.2010. K výkonu dohľadu prizval konzultanta v odbore traumatológia a úrazovej chirurgie W.. Y.U.. Protokol obsahuje všetky zistené skutočnosti o priebehu hospitalizácie pacienta u žalobcu od 13.4.2010 o 9.40 hod. Ďalej obsahuje zistené nedostatky pri výkone dohľadu a to: Postup pri diagnostike a liečbe pacienta nebol štandardný a správny. V chorobopise chirurgickej JIS sa nenachádza dekurz so zápisom obsahujúcim prijímaciu lekársku správu s patričným objektívnym nálezom a lokálnym nálezom na hlave, pracovným diagnostickým záverom a terapiou, (v danom prípade napr. síce banálnou ranou vlasatej časti hlavy, ktorá však v kontexte CT nálezu zo dňa 13.4.2010 o 10.35 hod predznačovala závažné mozgovolebečné poranenie). Pacientovi nebolo realizované neurologické vyšetrenie, ani sledovanie stavu zodpovedajúce ťažkému kraniocerebrálnemu poraneniu, ktoré bolo dokázané CT vyšetrením mozgu dňa 13.4.2010 o 10.35 hod.. Nemal pravidelné sledovanie stavu vedomia v zmysle Glasgow Coma Scale (otvorenie očí, najlepšia slovná odpoveď, najlepšia motorická odpoveď), hybnosť a stav zreníc, charakter dýchania a následné priebežné pravidelné vyhodnocovanie týchto záznamov lekárom. V zázname sestier je síce zápis, že pacient je nekľudný až agresívny, tento údaj nebol správne vyhodnotený, čo viedlo k nesprávnej terapii pacienta, kde kvalitatívna porucha vedomia (agresivita, nekľud-ako prejav pokračujúceho opuchu a hypoxie mozgu) bola liečená anxiolytikom. Tieto prejavy kvalitatívnej poruchy vedomia zvyšovali intrakraniálnu hypertenziu so všetkými negatívnymi dôsledkami a s výsledným malígnym opuchom mozgu, transtentoriálnou herniáciou a smrťou mozgu. Z kontinuity zápisov v zázname (denný záznam č.1) vyplýva, že pacient nebol sledovaný lekárom. V dennom zázname č. 1 zo dňa 13.4.2010 sú súvislé, za sebou idúce záznamy sledovania sestrou v dobe od 9.40
hod do 19.00 hod dňa 13.4.2010, na ktoré záznamy plynule nadväzuje záznam anesteziológa o 19.30 hod, nasleduje záznam sestry o 19.40 hod o preklade pacienta na OAIM a ďalej na nasledujúcej strane denného záznamu sa nachádzajú dva záznamy dvoch chirurgov, ktoré záznamy sa javia byť minimálne neštandardné: o 9.05 hod je záznam primára chirurgického oddelenia (značne nečitateľný), ktorý sa javí byť neštandardným tým, že o 9.05 hod bol pacient ešte vo vozidle rýchlej zdravotnej pomoci. Záznam nesleduje časovú postupnosť denného záznamu (fyzicky je na mieste, kde by nemal byť, a namieste kde mal byť, sa nenachádzal). Záznam službukonajúceho lekára sa javí byť neštandardný tým, že nasleduje po zázname predchádzajúcom, časovanom o 9.05 hod, avšak bez časového údaju (bez dátumu, bez času vyhotovenia). V jednom „dychu“ obsahuje záznam epikrízu, ďalší „osud“ pacienta s jeho prekladom na vyššie pracovisko. Denný záznam o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a chorobopis nie je ukončený lege artis, t. j. nie je v dennom zázname časový údaj o ukončení hospitalizácie (s výnimkou záznamu sestry) a preklade pacienta na iné pracovisko s patričným diagnostickým záverom. V prípade pacienta sa jednalo o pracovný úraz. Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. § 17 ods. 11 je lekár a iný zdravotnícky zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť príslušnému IBP a príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, ak to nebolo oznámené zamestnávateľom. Pacientovi nebola odobratá krv na Vidmarkovú skúšku. Skúšku na alkohol žiada urobiť zamestnávateľ so súhlasom zamestnanca. Zápis o týchto skutočnostiach v zdravotnej dokumentácii nie je. Tieto skutočnosti neboli predmetom dohľadu. Ďalej sa v protokole nachádza záver: Zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a to v tom, že 13.4.2010 napriek správne stanovenej diagnóze - poranenia mozgu
- neboli bezodkladne v danom časovom úseku vykonané všetky zdravotné výkone potrebné na určenie správneho liečebného postupu, t. j. nebolo urobené neurologické vyšetrenie, pacient nemal sledovaný stav vedomia podľa GCS a stav pacienta nebol priebežne sledovaný lekárom,
- nedostatočným priebežným sledovaním stavu pacienta nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patologických vnútrolebečných zmien, a tým nebola pacientovi včas poskytnutá správna liečba. Poskytovateľ porušil § 79 ods. 1, písm. l) zákona 578/2004 Z. z. v tom, že v zdravotnej dokumentácii chýba prijímacia správa s objektívnym nálezom, čo je v rozpore s § 19 ods. 2, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z., v zdravotnej dokumentácii v dennom zázname č. 1 chýbajú chronologické zápisy o sledovaní stavu pacienta lekárom, nie je zapísaný časový údaj o ukončení hospitalizácie a o preklade pacienta na iné pracovisko spolu s diagnostickým záverom, čo je v rozpore článkom VI. Odborného usmernenia MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie č. 07594/2009 zo dňa 24.9.2009. Protokol sa opieral j o odborné stanovisko konzultanta V.. Y.U. zo dňa 9.9.2010.
2. Prvostupňový administratívny orgán upovedomil o začatí správneho konania písomným upovedomením zo dňa 29. novembra 2010 žalobcu. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril tak, že si je vedomý, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu považoval výšku pokuty za neúmerne vysokú a pre žalobcu prakticky likvidačnú.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. k. ZS 602/00017/2010 zo dňa 7. januára 2011 uložil žalobcovi pokutu 9 000.-Eur podľa § 50 ods.2, písm. a) a § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe záverov ukončeného dohľadu dňa 13.10.2010, v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. W. W., nar. XXXX, pretože napriek správne stanovenej diagnóze poranenia mozgu dňa 13.4.2010 neboli počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení vykonané všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správneho liečebného postupu. Pacientovi nebolo urobené neurologické vyšetrenie. Pacient nemal sledovaný stav vedomia podľa GCS (Glasgow Coma Scale - hodnotenie vedomia podľa objektívnych kritérií). Stav pacienta nebol priebežne sledovaný lekárom. Nedostatočným priebežným sledovaním stav pacienta nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patologických vnútrolebečných zmien a tým nebola pacientovi včas poskytnutá správna liečba.
4. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že u žalobcu bol vykonaný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o výsledku ktorého bol vyhotovený protokol doručený žalobcovi. Následne začalo administratívne konanie na základe upovedomenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Prvostupňový správny orgán vychádzal z predmetného
Protokolu č. 608/1/2010, ktorého záver vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobcu, stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad a stanoviska odborníka v špecializovanom odbore traumatológia a úrazová chirurgia. Prvostupňový správny orgán zistil, že nebohý pacient XX.X.XXXX v čase medzi X.XX hod a X.XX hod spadol z lešenia z výšky asi 2,8 metra hlavou na betónovú podlahu. Po páde bol asi 5 min v bezvedomí. Pomoc na mieste nešťastia mu poskytol brat. Postihnutý sa po úraze nachádzal v ťažko prístupnom teréne, bez možnosti prístupu sanitného vozidla rýchlej zdravotnej pomoci. K pacientovi prišla posádka rýchlej zdravotnej pomoci. Pri príchode posádky bol pacient pri vedomí na korbe motorového vozidla (O.), komunikoval neadekvátne, bol dezorientovaný, vo vlasatej časti hlavy mal asi 2cm tržnú ranu. Nezvracal, sťažoval si na bolesti hlavy. Posádka rýchlej zdravotnej pomoci rozhodla o transporte do najbližšej nemocnice k žalobcovi. Počas transportu sa stav vedomia výraznejšie nezmenil. Na chirurgickej ambulancii bolo indikované vyšetrenie CT lebky, C chrbtice, hrudníka a malej panvy. CT vyšetrením sa preukázali viacpočetné ložiská krvácania a zhmoždenia mozgového tkaniva v oblasti čelových lalokov s prevahou vľavo, známky krvácania podpavúčnicový obal mozgu v čelových lalokoch obojstranne a v temennej oblasti vľavo, trhlina záhlavovej kosti vpravo s prechodom na bázu záhlavovej kosti. CT C chrbtice (krčnej chrbtice), hrudníka, brucha a malej panvy bolo bez ložiskových zmien. V dennom zázname o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa nachádzali časové záznamy sestier v dobe od 9.30 hod do 19.00 hod v hodinových intervaloch so sledovaním tlaku krvi, pulzu, telesnej teploty, saturácie XX. V čase od 12.00 hod do 15.00 hod bol pacient pri vedomí, nespokojný. V čase od 15.15 hod do 19.00 hod bol veľmi nespokojný až agresívny. Boli podané lieky na upokojenie. Pre zlý zdravotný stav bol o 19.35 hod preložený z chirurgického oddelenia na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM). Po prijatí bola pacientovi realizovaná analgosedácia, prechodne aj relaxácia. Bol zaintubovaný kanylou č. X, zavedená NGS (nasogastrická sonda - hadička cez nos do žalúdka), napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, katéterom zabezpečený centrálny venózny systém. Bolo plánované CT vyšetrenie hlavy, odbery na biochemické a hematologické vyšetrenie, CT vyšetrenie hlavy ukázalo progresívne lézie čo do počtu ložísk krvácania a ich veľkosti, hlavne vpravo. Aj krvácanie pod pavúčnicový obal mozgu progredovalo. Pre ďalšie klinické zhoršenie zdravotného stavu pacienta bol o 23.20 hod konzultované traumatologické centrum vo J., Z. Z., kde bol pacient dňa 14.4.2010 o tretej hodine prijatý. Napriek intenzívnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov na tomto oddelení pacient XX.X.XXXX o XX.XX hod exitoval. Vykonanou pitvou bolo zistené, že bezprostrednou príčinou smrti pacienta bol poúrazový opuch mozgu pri zlomenine spodiny a klenby lebečnej s krvácaním, ložiskovými pomliaždeninami mozgu s krvácaním do týchto ložísk. Prvostupňový správny orgán tieto skutočnosti posúdil právne tak, že bol porušený § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pretože postup žalobcu v deň úrazu pri diagnostike a liečbe nebol štandardný a správny. V chorobopise sa nenachádza záznam so zápisom obsahujúcim prijímaciu správu s objektívnym a lokálnym nálezom na hlave, pracovným diagnostickým záverom a terapiou. Na chirurgickom oddelení žalobcu nebolo pacientovi realizované neurologické vyšetrenie, ani sledovanie stavu zodpovedajúce ťažkému úrazu lebky a mozgu, ktoré bolo dokázané CT vyšetrením dňa 13.4.2010 o 10.35 hod. Pacient nemal pravidelné sledovanie stavu vedomia v zmysle Glasgow Coma Scale, čo znamená otvorenie očí, najlepšia slovná odpoveď, najlepšia motorická odpoveď, hybnosť a stav zreníc, charakter dýchania a následné priebežné vyhodnocovanie týchto záznamov lekárom. V zázname sestier bol zápis, že pacient bol nespokojný až agresívny. Tento údaj nebol správne vyhodnotený, čo viedlo k nesprávnej terapii pacienta. Kvalitatívna porucha vedomia ako agresivita, nespokojnosť, ktoré sú prejavmi pokračujúceho opuchu a hypoxie bola liečená anxiolytikom (liek tlmiaci nepokoje a strach), tieto prejavy kvalitatívnej poruchy vedomia zvyšovali intrakraniálnu hypertenziu (zvýšený vnútrolebečný tlak) so všetkými negatívnymi dôsledkami a výsledným malígnym opuchom mozgu, transtentoriálnou herniáciou (presunom mozgových štruktúr do jednej strany) a smrťou mozgu. Z kontinuity denného záznamu sestier zo dňa 13.4.2010 vyplýva, že pacient nebol sledovaný lekárom. Denný záznam a chorobopis nebol ukončený lege artis, t. j. nie je v dennom zázname časový údaj o ukončení hospitalizácie (s výnimkou záznamu sestry) a o preklade pacienta na iné pracovisko s diagnostickým záverom.
5. Ďalej v odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že žiadosť účastníka o zníženie pokuty neakceptoval, pretože zistil, že žalobca nevykonal všetky medicínske výkony potrebné na určenie správneho liečebného postupu. Pacientovi nebolo realizované neurologické vyšetrenie. Nedostatočným priebežným sledovaním stavu pacienta nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patologických vnútrolebečných zmien a tým pacientovi nebola v čas poskytnutá správna liečba. Zároveň žalobca nepreukázal, že uložená pokuta má pre neho likvidačný charakter. Ďalej dôvodil tým, že prihliadol pri výške pokuty na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
pričom 9 000.-Eur je výška, ktorá zohľadňuje závažnosť týchto nedostatkov spočívajúca v tom, že nedostatočným priebežným sledovaním stavu pacienta neboli rozpoznané pokračujúce patologické a vnútrolebečné zmeny a pacientovi nebola včas poskytnutá správna liečba.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal neprimeranosť výšky sankcie a žiadal o jej zníženie a o možnosť zaplatiť ju v splátkach. V rozklade uviedol, že nepopiera úplnosť a správnosť zistení úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť, avšak nesúhlasí s výškou uloženej sankcie. V rozklade uviedol, že eliminoval následky takého konania, resp. opomenutia vo vzťahu k zodpovedným subjektom a urobil dostatočné opatrenia k tomu, aby sa taký prípad neopakoval. Namietal, že pokuta dosahuje približne 90% maximálnej výšky sankcie, pričom žalobca sa nachádza v ťažkej ekonomickej situácii, ktorá bola spôsobená činnosťou predchádzajúceho vedenia nemocnice a uzavretia zjavne nevýhodných zmlúv, čo má za následok finančnú zadĺženosť žalobcu. Žalobca v rozklade uviedol, že zranenia pacienta boli už v prvom štádiu veľmi vážne a nie je zrejmé, či by aj v prípade poskytnutie adekvátnej liečebnej starostlivosti sa mohol jeho stav zlepšiť a či by nedošlo k smrteľnému následku takéhoto zranenia, pretože bolo preukázané, že pacienta spadol z lešenia z výšky 2,8 metra hlavou na betónovú podlahu, pričom pri dopade bol v bezvedomí, je otázne, či nemal byť leteckou záchrannou službou hneď prevezený na špecializované pracovisko. Preto žiadal o zmiernenie sankcie na dolnej hranici sadzby.
7. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 16.3.2012 uviedol, že urobil maximum pre záchranu pacienta, avšak na základe jeho možností a vybavenia s tým, že pokiaľ pacient zomrel, tak v tomto smere nemožno viniť, že došlo k smrti pacienta. Neurologické vyšetrenie pacienta nebolo zrealizované, pretože žalobca nemá neurologické oddelenie ani neurologickú ambulanciu, nakoľko nezamestnáva neurológa a ani prípadným neurologickým vyšetrením by sa nejakým zásadným spôsobom nezmenil diagnostický a liečebný postup, nakoľko frontálna syptomatológia u pacienta (zhoršujúca sa agresivita a kvalitatívna porucha vedomia) bola správne rozpoznaná a bolo správne indikované kontrolné CT vyšetrenie mozgu, ktoré ukázalo zhoršujúce sa pomery kontúzno-hemoragických ložísk v mozgu. Po zrealizovaní kontrolného CT mozgu bolo konzultované aj pracovisko traumatológie v Banskej Bystrici a dohodnutý preklad k nim. Na kontrolnom CT mozgu bola síce určitá progresia nálezu, ale nebol prítomný opuch mozgu takého výrazného stupňa, ktorý by ihneď vyžadoval urgentnú dekompresnú kraniektómiu. CT nález ešte pripúšťal možnosť ďalšej konzervatívnej liečby (bez presunu stredočiarových štruktúr, bez útlaku mozgových komôr). Z toho vyplýva žiaľ, že konzervatívna liečba bola správne indikovaná a týmto postupom by v danom časovom úseku postupovali rovnako na každom inom pracovisku a neurologické vyšetrenie by nič nezmenilo na danom postupe. To znamená, liečebný postup v nemocnici žalobcu bol lege artis. Nesúhlasil ani s tým, že stav pacienta nebol priebežne sledovaný lekárom, nakoľko primár chirurgického oddelenia opakovane pacienta počas dňa vyšetril, ale vzhľadom na časovú tieseň neurobil formálny zápis o tomto vyšetrení do dokumentácie, k čomu sa primár písomne vyjadril. Uzavrel, že pokiaľ sa týka diagnosticko-terapeutického postupu, nevidí v tomto postupe pochybenia, ktoré by mohli mať základ v negatívnom rozhodnutí úradu.
8. Druhostupňový správny orgán doplnil dokazovanie o odborné stanovisko B.. W.. B.R., H.., odborníka v špecializovanom odbore Traumatológia a úrazová chirurgia. V odbornom stanovisku zo dňa 25.4.2012, ktoré bolo žalobcovi dňa 30.4.2012 zaslané na vyjadrenie, tento potvrdil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a že u pacienta došlo k pochybeniu v liečbe. Vo svojom odbornom stanovisku vyhodnotil poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k rozkladu tak, že kraniocerebrálne poranenie primárne s Q. nie je možné považovať za nezlúčiteľné so životom. Pre pacienta sa nespravilo maximum
- bol monitorovaný len sestrami, ktoré nemôžu správne vyhodnotiť kvantitatívne aj kvalitatívne zmeny vedomia. Orientačný neurologický status musí zvládnuť aj lekár s chirurgickou atestáciou. Konzervatívna liečba nebola správne indikovaná, lebo sa nepodchytilo obdobie zhoršenia stavu - skoršia indikácia CT a tým preklad na vyššie pracovisko aspoň na zavedenie merača intrakraniálneho tlaku, resp. dekompresnou operáciou. Časová tieseň nie je ospravedlnením výpadku zápisu - ten trvá pár sekúnd a pacienta celý deň určite nikto nevidel.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko po preskúmaní všetkých podkladov a námietok dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto
nemohol rozkladu vyhovieť. V záujme objektívneho vyhodnotenia všetkých zistených skutočností a dodatočných vyjadrení žalobcu, druhostupňový správny orgán požiadal o odborné stanovisko B.. W.. B.R., H.., odborníka v špecializovanom odbore Traumatológia a úrazová chirurgia, ktoré doručil žalobcovi. Žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by vyvrátili jeho pochybenie. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že zistil, že vykonaným dohľadom na mieste bolo po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, z vyjadrení žalobcu a odborného stanoviska zistené, že žalobca nevykonal počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Podľa žalovaného si prvostupňový orgán v konaní o uložení pokuty zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Počas výkonu dohľadu sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou pacienta, zaobstaral si písomné stanoviská žalobcu, odborné stanovisko konzultanta W.. Y.U. zo dňa 9.9.2010, odborníka v špecializovanom odbore Traumatológia a úrazová chirurgia, ktorý skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne. Predseda úradu konštatoval, že výkonom dohľadu bolo zistené, napriek správne stanovenej diagnóze poranenia mozgu dňa 13.4.2010, neboli počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení vykonané všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správneho liečebného postupu. Pacientovi nebolo urobené neurologické vyšetrenie. Pacient nemal sledovaný stav vedomia podľa GCS. Stav pacienta nebol priebežne sledovaný lekárom. Nedostatočným priebežným sledovaním stavu pacienta nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patologických vnútrolebečných zmien a tým nebola pacientovi včas poskytnutá správna liečba.
10. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že žalobca v rozklade navrhol znížiť pokutu, pričom nepopieral úplnosť a správnosť zistených skutočností, ale nesúhlasil s výškou uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú k rozsahu porušenia zákona a poukázal na to, že pokuta má pre neho likvidačný charakter. Žalovaný k tomu v odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil žiadne podklady preukazujúcu možnú likvidačnosť uloženej pokuty, ale iba poukázal na nehospodárne nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi. Predseda žalovaného zdôraznil, že pri sankciách, najmä pri ukladaní pokút sa uplatňuje správna úvaha s prihliadnutím na viaceré faktory, ako závažnosť porušenia predpisov, jeho následky a doba trvania protiprávnosti, pričom uložená pokuta je vzhľadom k zisteným pochybeniam primeraná, preventívna a výchovná. Predseda žalovaného dodal, že žalovaný umožňuje zaplatiť pokutu vo viacerých splátkach na základe písomnej žiadosti a odsúhlasenia splátkového kalendára.
11. Ďalej k námietkam uplatneným v rozklade žalovaný uviedol, že žalobca nenamietal zistené pochybenie, nepoprel úplnosť a správnosť zistení úradu vo veci a nepredložil žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré vyvrátili porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Vyjadrenie žalobcu, že zranenie pacienta bolo už v prvom štádiu veľmi vážne a nie je zrejmé, či by sa aj v prípade poskytnutia adekvátnej liečebnej starostlivosti jeho stav zlepšil a či nemal byť leteckou záchrannou službou prevezený na príslušné špecializované pracovisko, považoval žalovaný za špekulatívne. Takéto úvahy nič nemenia na zistenom porušení poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Predseda žalovaného konštatoval, že žalobca bol povinný vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy bez ohľadu na vážnosť zranenia pacienta, či jeho vyhliadky na uzdravenie. Ďalej konštatoval, že zásah záchrannej leteckej služby nebol z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok v danom čase možný.
Žalobné body
12. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 8.8.2012 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
13. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, pričom žalobca vo svojom rozklade namietal výšku uloženej pokuty a doplnil o konkrétne skutočnosti, týkajúce sa toho, že žalobca si nebol vedomý porušenia právnych predpisov, ktoré boli uvedené v predmetnom rozhodnutí a poukazoval na to, že zranenie pacienta bolo veľmi vážne a nezlúčiteľné so životom a ak došlo k smrti pacienta, nebolo to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti pri liečbe pacienta. Ďalej uviedol, že čelí žalobe zo strany príbuzných dedičov tým, že podľa poškodených práve žalobca bol tým faktorom, ktorý porušil všetky povinnosti. Preto s takým záverom úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobca nesúhlasí.
14. Žaloba ďalej v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie, ktoré bolo vydané z hľadiska odbornej stránky ako aj z hľadiska preskúmavania všetkých skutočností podľa zákona, avšak má za to, že z hľadiska určenia takýchto následkov nie je možné bez znaleckého dokazovania vo veci samej objektívne zhodnotiť celý postup liečebnej starostlivosti, ktorý je v napadnutom rozhodnutí vytrhnutý z celého kontextu.
15. Žalobca nespochybňuje erudovanosť a odbornosť odborníkov, ktorí sa vo veci vyjadrili, avšak celá situácia je podľa žalobcu záhadná v tom slova zmysle, že nebolo objasnené, akým spôsobom došlo k zraneniu pacienta, pretože v tomto smere sa všetky okolnosti a skutočnosti uvádzané pri takomto úraze rozchádzajú a nie je zrejmé, či sa jednalo o pracovný úraz alebo o individuálne zlyhanie konkrétnej osoby a pokiaľ sa jedná o pád z lešenia nie je žalobcovi známe, akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že všetky okolnosti by mali byť v poriadku.
16. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podal žalobu hlavne z toho dôvodu, aby bolo rozhodnuté, či pokuta ktorá bola uložená žalobcovi, bola zákonná a správna z hľadiska toho všetkého, čo sa udialo a či postup úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol správny, z hľadiska toho postupu, keď vo veci samej tento úrad vychádzal len z jednotlivého hodnotenia lekárov odborníkov bez zadováženia si príslušného znaleckého posudku, ktorý by bol vypracovaný príslušným znalcom. Podľa žalobcu až z hľadiska objektívneho konštatovania, kto a akou mierou sa pričinil o nenapraviteľný následok, by bolo vo veci možné rozhodnúť.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo malo byť spôsobenú nevykonaním znaleckého dokazovania, žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na zistených skutočnostiach uvedených tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca v rozklade uviedol, že nepopiera úplnosť a správnosť zistených skutočností, len nesúhlasí s výškou uloženej pokuty. Žalobca nepreukázal v administratívnom konaní žiadnymi dôkazmi, teda záznamom v zdravotnej dokumentácii, že pre pacienta boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby s cieľom zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu. Pacientovi nebolo urobené neurologické vyšetrenie, nemal sledovaný stav vedomia podľa GCS, nebol sledovaný lekárom. Tieto zistenia žalobca nijako nevyvrátil. To, že stav pacienta bol veľmi vážny, je nespochybniteľné, to ale neznamená, že pacientovi nemá byť poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Ďalej uviedol, že do procesu výkonu dohľadu a správneho konania boli v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. prizvaní odborníci v špecializovanom odbore traumatológia a úrazová chirurgia a to W.. Y.U. a B.. W.. B.R., H.., ktorí jednoznačne konštatovali, že zdravotná starostlivosť pacientovi nebola poskytnutá správne. Preto námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania, žalovaný neakceptoval. Poukázal na to, že s postavením lekárov odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych znalcov sa vysporiadal NS SR v rozsudku sp. zn. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.2.2009, z ktorého vyplýva, že ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj lekárom - odborníkom v danom medicínskom odbore, a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov v danej veci. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborné stanoviská lekárov v príslušnom medicínskom odbore. Žiadny predpis neustanovuje, že znalecké posudky by mali vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné stanoviská lekárov v príslušnom medicínskom odbore. Žalovaný odborné stanoviská lekárov plne akceptuje. Predmetom činnosti žalovaného bolo zistiť, či liečebný a diagnostický postup žalobcu bol správny. Predmetom jeho činnosti nie je skúmať, či sa v danom prípade jednalo o pracovný úraz alebo individuálne zlyhanie konkrétnej osoby alebo hodnotiť závery orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný k námietke o výške uloženej pokuty uviedol, že podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. sa môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 9 958.-Eur, ak ide o právnickú osobu. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti, ktoré viedli k nežiadúcim následkom rozporným s cieľom správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá má viesť k uzdraveniu pacienta alebo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Výška uloženej pokuty bola adekvátna k porušeniu povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Žalobca zistené porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne sám potvrdil vo svojich vyjadreniach zo dňa 13.10.2010 - vyjadrenie dohliadaného subjektu k protokolu, v stanovisku
W.. M.S., prednostu chirurgického oddelenia žalobcu zo dňa 12.10.2010, ako aj vo vyjadrení žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania, ktoré bolo žalovanému doručené 10.12.2010. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pokuta je pre neho likvidačná.
18. Žalobca svoju žalobu podal na miestne nepríslušný súd a to Krajský súd v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol dvakrát, ktoré rozsudky boli rozhodnutiami najvyššieho súdu zrušené práve z dôvodu, že žalovaný pri svojom prvom úkone vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave. Následne Krajský súd v Bratislave vec odstúpil tunajšiemu súdu, pričom spis bol doručený 22.7.2019.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
20. V priebehu súdneho konania došlo k zmene procesného predpisu, ktorým sa konanie pred správnym súdnom riadi. Správny súd v súlade s ust. § 491 ods. 1 postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP).
21. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákon č. 576/2004 Z. z (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.1a)
23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. (3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
24. Podľa § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané konaie (2) Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( § 64 ods. 2).
25. Podľa § 64 ods. 2, písm. b ) zákona č. 581/2004 Z. z. (2) Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
26. Žalobca podal žalobu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 250b O.s.p. žaloba sa musela podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovoval inak. Zmeškanie lehoty nebolo možné odpustiť. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrení, v akom sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodu, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Z týchto ustanovení bezpochyby plynie, že žalobca musí uplatniť dôvody nezákonnosti vo včas
podanej správnej žalobe a na neskôr uplatnené dôvody nezákonnosti už nemožno prihliadnuť. Takisto Správny súdny poriadok neumožňuje rozširovať dôvody nezákonnosti neuplatnené v žalobe po uplynutí lehoty na podanie žaloby.
27. Správny súd je dôvodmi žaloby viazaný. To znamená, že prieskum zákonnosti môže vykonať len z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. A z týchto dôvodov skúma, či napadnuté rozhodnutie a postup, ktoré mu predchádzal, boli v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti z obsahu správneho spisu vyhľadávať a tak ich za žalobcu dopĺňať a ani všeobecné uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Konanie pred správnym súdom je ovládané dispozičnou zásadou, a teda je v rukách žalobcu, ako využije zákonom a aj ústavou zaručené právo na ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí správnych orgánov v konaní pred správnym súdom.
28. Žalobca v žalobe uviedol, že čelí žalobe zo strany príbuzných dedičov poškodeného s tým, že podľa názoru poškodených práve nemocnica žalobcu bola tým faktorom, ktorý porušil všetky povinnosti, ktoré sa týkali starostlivosti o predmetného pacienta. S takýmto záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nesúhlasíme a žiadame, aby to preskúmal súd. Takto uplatnená námietka je úplne nekonkrétna. To, že žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ku ktorým dospel na základe vykonaného dohľadu a dokazovania, nemá žiadny právny význam. Nesúhlas nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom.
29. Podľa žalobcu je situácia záhadná v tom slova zmysle, že nebolo objasnené, akým spôsobom došlo k zraneniu predmetného pacienta, pretože v tomto smere sa všetky okolnosti a skutočnosti uvádzané pri takomto úraze rozchádzajú a nie je zrejmé, či sa jednalo o pracovný úraz, či sa jednalo o individuálne zlyhanie konkrétnej osoby a pokiaľ sa jedná o pád z lešenia, nie je žalobcovi známe, akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že všetky okolnosti mali byť v poriadku. K takýmto námietkam možno uviesť toľko, že predmetom administratívneho konania bolo zisťovanie, či žalobca pri hospitalizácii predmetného pacienta postupoval podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, alebo si povinnosti podľa tohto ustanovenia nesplnil. Potom je úplne nepodstatné, že nie je zrejmé, či sa jednalo o pracovný úraz a ani, že žalobcovi nie je známe, akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že všetky okolnosti by mali byť v poriadku. Pretože takéto námietky nesmerujú voči napadnutému rozhodnutiu. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za skutok konkrétne vymedzený vo výroku rozhodnutia. Žalobca v týchto námietkach neuvádza žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, preto z takýchto námietok nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom.
30. Žalobca v žalobe tvrdil, že smrť pacienta nebola v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri liečbe pacienta a tiež, že zistenia žalovaného nie sú dostatočné na určenie, že príčinou úmrtia bolo porušenie povinností žalobcom. Ide o všeobecné námietky predstavujúce len vyjadrenie nesúhlasu s tým, ako bolo vo veci rozhodnuté. Žalobca nič konkrétne, v čom sa má žalovaný mýliť, v námietkach neuviedol. Predovšetkým treba upriamiť pozornosť žalobcu na to, že žalovaný nerozhodoval o tom, či smrť pacienta bola v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri liečbe pacienta. Predmetom administratívneho konania bolo zisťovanie, či žalobca spáchal alebo nespáchal administratívny delikt tým, že pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Predmetom zisťovania teda bolo, či zdravotná starostlivosť, ktorá bola pacientovi poskytnutá, bola zdravotnou starostlivosťou lege artis.
31. Správny súd z obsahu správneho spisu - protokolu o vykonanom dohľade nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanou žalobcom pacientovi zistil, že u žalobcu bol pacient hospitalizovaný dňa 13.10.2010 s úrazom hlavy po páde z lešenia o výške 2,8 metra hlavou na betónovú podlahu, pričom na CT vykonanom o 10.35 hod boli zistené tam uvedené poranenia lebky a mozgu. Pacient bol pri vedomí a v čase od 12.00 hod do 15.00 hod nespokojný a v čase od 15.15 hod do 19.00 hod veľmi nespokojný až agresívny. Boli mu podané lieky na upokojenie. Podľa zistení dohliadajúceho orgánu zo zdravotnej dokumentácie pacienta a stanovísk odborných konzultantov, ktorí podali svoje odborné stanovisko v priebehu dohľadu a administratívneho konania, pacientov ťažký úraz lebky a mozgu vyžadoval neurologické vyšetrenie a sledovanie stavu vedomia testom GCS, čo znamená otvorenie očí, najlepšia slovná odpoveď, najlepšia motorická odpoveď, hybnosť a stav zreníc, charakter dýchania a to pravidelne s následným pravidelným vyhodnocovaním týchto sledovaní lekárom. Potom
údaj v zázname sestier, že pacient bol nespokojný až agresívny, nebol správne vyhodnotený, čo viedlo k nesprávnej terapii pacienta. Kvalitatívna porucha vedomia ako agresivita, nespokojnosť, ktoré sú prejavmi pokračujúceho opuchu a hypoxie, bola liečená liekom tlmiacim nepokoj a strach. Správny orgán riadne zistil skutkový stav, keď vychádzal zo zdravotnej dokumentácie pacienta a dvoch na sebe nezávislých stanovísk odborných konzultantov. Zistil, že sú známe liečebné postupy, vyšetrenia, ktoré umožňujú komplexne posúdiť zdravotný stav pacienta a poskytnúť včas adekvátnu liečbu. Pokiaľ tieto neboli vykonané, tak táto skutočnosť musí byť právne posúdená tak, že bola porušená povinnosť uvedená v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. citovanom vyššie, podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytovať starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štátnymi diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
32. Žalobná námietka, v ktorej žalobca nesúhlasil so závermi úradu, že porušil všetky povinnosti, ktoré sa týkali starostlivosti o pacienta, nemá oporu ani vo výroku ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesankcionoval žalobcu preto, že porušil všetky povinnosti, ktoré sa týkali starostlivosti o pacienta, ale konkrétne vymedzil tie, ktoré porušené boli. Žalovaný konštatoval, že žalobca správne určil diagnózu a nič nenamietal ani proti poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú pacientovi poskytovali zdravotné sestry. Naopak, boli vyhodnotené konkrétne skutočnosti a to nevykonanie neurologického vyšetrenia zodpovedajúceho ťažkému úrazu lebky a mozgu zisteného CT vyšetrením dňa 13.4.2010 o 10.35 hod, nevykonanie GCS testu a absencie priebežného sledovania pacienta lekárom, v dôsledku čoho neboli ordinované správne liečebné postupy. Proti týmto skutkovým zisteniam žalobca v žalobe nič konkrétne nenamieta, naopak v žalobe uvádza, že súhlasí s touto odbornou stránkou rozhodnutia.
33. Podstata žalobcových námietok spočívala v tom, že porušenie povinností žalobcu nebolo v príčinnej súvislosti so smrťou pacienta. Z toho žalobca vyvodil aj nedostatočne zistený skutkový stav, pretože podľa neho má správny súd vyriešiť otázku, či administratívny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie, resp. keď rozhodol bez toho, aby mal znalcom objektívne konštatované, kto a akou mierou sa pričinil o nenapraviteľný následok, čo je podľa žalobcu nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia žalovaného. K takto formulovaným námietkam treba predovšetkým uviesť, že bolo úlohou žalobcu, aby v žalobe skutkovou a právnou argumentáciou konkrétne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu namietal, v čom vidí rozpor so zákonom. Predmetom administratívneho konania bolo zisťovanie, či žalobca poskytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne. Podľa § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažností zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu. V predmetnom preskúmavanom konaní úrad zistil, že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť správne a to práve preto, že pacientovi s úrazom lebky a mozgu nevykonal neurologické vyšetrenie, nerobil mu GCS test a pravidelne podľa tohto testu nevyhodnocoval stav vedomia pacienta, následkom čoho bolo to, že pacientovi neposkytol včas adekvátnu liečbu. Administratívny orgán tak neviní žalobcu z toho, že v dôsledku porušenia povinností žalobcom došlo k smrti pacienta, resp. túto otázku v konaní nezisťoval, pretože všetky rozhodné skutočnosti potrebné na to, aby zistil, že bol spáchaný správny delikt, boli v konaní zistené. Tieto rozhodné skutočnosti potom správne právne posúdil, keď žalobcu za porušenie jeho povinností sankcionoval.
34. Podľa § 18 ods. 1, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených týmto zákonom v § 50 ods. 2, 3 a 6 1/ ukladá sankcie, 2/ podáva návrhy na uloženie sankcie, 3/ ukladá opatrenie na odstránenie zistených nedostatok, alebo ukladá povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 43 ods. 1, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o dohliadaný subjekt. Podľa odseku 3 dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov. Podľa odseku 4 dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť len zamestnanci iných právnických osôb alebo iné
fyzické osoby s ich súhlasom. Patrí teda do pôsobnosti žalovaného ako orgánu špecializovanej štátnej správy dohliadať nad správnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nemožno preto vyčítať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že sa pri výkone dohľadu a aj počas administratívneho konania, opieral o svoju odbornú špecializáciu v rámci zákonom stanovenej pôsobnosti vykonávať dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a o odborné stanoviská vybraných lekárov - špecialistov, najmä za takej skutkovej situácie, ako bola v preskúmavanej veci, kedy v administratívnom konaní nebolo sporné, že žalobca predmetné vyšetrenia nevykonal a ani to, že si tieto vyšetrenia pacientov zdravotný stav vyžadoval. V administratívnom konaní nevyvstala žiadna sporná medicínska otázka medzi žalobcom a administratívnym orgánom. V zásade nemožno vylúčiť, že i keď je žalovaný špecializovaný na posúdenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, má zákonom danú kompetenciu vykonávať dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, má v zákone stanovené kritériá na vzdelanosť ľudí, ktorí túto činnosť môžu vykonávať, môže sa opierať o stanoviská odborných konzultantov, že aj za takejto situácie môže medzi administratívnym orgánom a dohliadaným subjektom vzniknúť spor o medicínsku otázku, kedy môže byť na mieste, aby túto vyriešil znalec. Toto v danom prípade nenastalo. Ani v žalobe žalobca netvrdí, že niektorá z rozhodných skutočností, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie, predstavovala spornú medicínsku otázku.
35. Námietka žalobcu, že rozhodnúť bolo možné až potom, ako by bolo v konaní zistené, kto a akou mierou sa pričinil o nenapraviteľný následok, nemohla obstáť práve z dôvodu, že predmetom administratívneho konania bolo uloženie sankcie za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom úlohou administratívneho orgánu bolo uložiť sankciu podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia špecifikoval skutok, ktorý bol posúdený ako správny delikt tak, že žalobca nevykonal všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, špecifikoval chýbajúce zdravotné výkony a uviedol následok porušenia povinností, ktorým bolo, že nedostatočným priebežným sledovaním stavu pacienta nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patalogických vnútrolebečných zmien a tým nebola pacientovi včas poskytnutá správna liečba. Podmienky na uloženie sankcie sú upravené v § 50 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, že ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov, môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania na jeden rok.
36. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa mýli, keď sa domnieva, že podkladom rozhodnutia by malo byť zistenie, kto a akou mierou sa pričinil o nenapraviteľný následok a že len na základe takéhoto zistenia možno rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi. Takýto názor nemá oporu v citovanej právnej úprave. Aplikovaný zákon nemá ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mohol uložiť žalobcovi pokutu len v prípade, že v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti došlo k poškodeniu zdravia alebo úmrtiu pacienta. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je rozhodné, či žalobca porušil svoju povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. V konaní bolo bezpochyby preukázané, že žalobca nevykonal neurologické vyšetrenie pacienta počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení. Nevykonal GCS test žalobcovi a nesledoval pacienta počas hospitalizácie priebežne lekárom v pravidelných intervaloch ale iba zdravotnými sestrami, v dôsledku čoho nedošlo k rozpoznaniu pokračujúcich patologických vnútrolebečných zmien a tým nebola pacientovi poskytnutá včas správna liečba. Žiadna z týchto skutočností nie je v žalobe namietaná. To znamená, že žalobné dôvody nesmerujú proti výroku rozhodnutia. Takýmto žalobným námietkam nemožno vyhovieť, pretože z nich nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Zistené skutočnosti boli správne právne posúdené ako porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.. Správny orgán pri ukladaní sankcie za správny delikt zobral do úvahy závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov. Podľa správneho orgánu následkom zisteného porušenia povinností žalobcom bolo, že u pacienta neboli včas rozpoznané pokračujúce patalogické vnútrolebečné zmeny a tým nebola pacientovi včas poskytnutá správna liečba. Žalobca ani v administratívnom konaní a ani v žalobe nič proti týmto skutkovým zisteniam nenamietal. Naopak, s úplnosťou a splrávnosťou zistení súhlasil, čo v rozklade výslovne uviedol.
37. Žalobca v žalobe uviedol, že v rozklade uvádzal svoju ekonomickú situáciu. Nič iné v žalobe k výške uloženej pokuty neuviedol. V žalobe tak neuplatnil žiadnu námietku nezákonnosti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty. Správny súd je skutkovými a právnymi dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedenými v žalobe viazaný. Námietka je nekonkrétna, nie je ani právne ani skutkovo
odôvodnená. Správny súd z obsahu odôvodnení prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia zistil, že správne orgány výšku uloženej pokuty riadne odôvodnili závažnosťou zistených nedostatkov, pričom nezistili, že by pokuta mala byť pre žalobcu likvidačná. Žalobca to ničím nepreukazoval a správne orgány ju považovali za preventívnu a výchovnú, primeranú k závažnosti získaných nedostatkov a ich následkov. Tiež uviedli, v čom spočíva závažnosť zistených nedostatkov. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že bola namietaná výška pokuty, pričom predložil účtovnú závierku, ktorá mala byť podľa neho dôkazom, že sankcia bola pre žalobcu likvidačná. Tvrdil, že to vyplýva z toho, že v roku, kedy bola žalobcovi pokuta uložená v roku 2012, hospodáril so stratou mínus 632 644.-Eur. K tomu je potrebné uviesť, že hospodárenie so stratou nevypovedá o tom, či zaplatenie čiastky 9 000.-Eur by bolo pre žalobcu likvidačným. Z predloženého dokladu - účtovná závierka zostavená k 31.12.2013 vyplýva, že žalobca v roku 2012 nebol predĺžený a nezmenilo by to ani zaplatenie pokuty 9 000.-Eur. Teda nejde o dôkazy o tom, že zaplatenie 9 000.-Eur by bolo pre žalobcu likvidačným. Treba zdôrazniť, že žalobca nepodal správnemu súdu návrh na moderáciu uloženej sankcie. Žalobnej námietke o výške pokuty, ako bola uplatnená v žalobe pre jej nekonkrétnosť a tiež pre jej neopodstatnenosť, nebolo možné vyhovieť. Správny súd z úradnej povinnosti skúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v § 195 SSP, pričom zistil, že uložená sankcia a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Sankcia bola uložená v čiastke zodpovedajúcej zákonom stanovenému rozpätiu. Správny orgán pri stanovení výšky zobral do úvahy zákonom stanovené merítko a to závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov.
38. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd skúmal, či bol naplnený niektorý z dôvodov uvedený v § 195 SSP nad rámec žalobných bodov, pričom naplnenie žiadneho z týchto dôvodov zistené nebolo.
39. Ako vyplýva z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z dôvodov uplatnených v žalobe netrpí. Správny súd preto žalobu pre nedôvodnosť podľa § 190 SSP zamietol.
40. V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania len plne úspešný alebo čiastočne úspešný žalobca. Žalobca v konaní nebol úspešný, žaloba bola zamietnutá, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 SSP a contrario).
41. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.