Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému U. Z., nar. XX. X. XXXX, V. trvalým pobytom S. U.. L. V. XXXX/X, H. X., o zaplatenie 1.126,90 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 33 eur a poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.126,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.126,90 eur od 22. 11. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tohto nároku rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na tunajší súd 25. 9. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu istiny vo výške 1.126,90 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 32,18 % ročne zo sumy 1.000 eur od 19. 2. 2016 do 18. 3. 2016, zo sumy 1.142,30 eur od 19. 3. 2016 do 26. 4. 2016, zo sumy 1.284,60 eur od 27. 4. 2016 do 29. 5. 2016 a zo sumy 1.126,90 eur od 30. 5. 2016 do zaplatenia, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a poplatky za upomienky vo výške 180 eur. Uvedený žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500301483 z 19. 2. 2016 poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť mu aj odplatu, ktorá v prípade riadneho splatenia úveru bola vyčíslená sumu 292,40 eur, t.j. zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.892,40 eur. V bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany sporu dohodli, že pre neuhradenie ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace sa stáva celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovaného sa stal dlh splatný 24. 9. 2016. Strany si v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru tiež dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti, zaväzuje sa zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok a stratil tak výhodu splátok a žalobca ho vyzval na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku 30 eur, pričom zaslaných upomienok bolo 6, t.j. celkovo mal zaplatiť za upomienky sumu 180 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi na záväzkoch z tejto zmluvy clekovo sumu 473,10 eur.

2. Dňa 29. 11. 2019 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobu v celom rozsahu a poukázal na to, že žalobca požaduje od neho neprimerane vysoké úroky za požičané peniaze.

3. V replike doručenej na tunajší súd 19. 12. 2019 žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného k žalobe a nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov podľa , nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Odplata je v súlade s a nariadenia vlády č. Žalobca vyslovil názor, že zmluvný úrok nie je odplatou v zmysle v spojení s uvedeného nariadenia. Daný úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 196 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 37,38 %. Výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je pritom 18,96 %, preto výška odplaty pri poskytnutých peňažných prostriedkov, je v súlade s uvedeným nariadením a neprevyšuje dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. Ak po podpise zmluvy klient nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, či úrok je vysoký, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní, čo neurobil, z čoho vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru.

4. Napriek výzve súdu sa žalovaný k replike žalobcu už nijako nevyjadril.

5. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 8. 7. 2020 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil. Žalovaný na tomto pojednávaní len odkázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe.

6. Na tomto pojednávaní súd vykonal všetky dôkazy označené a priložené k žalobe a replike žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval), z ktorých súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom 19. 2. 2016 súd zistil, že veriteľ sa zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.600 eur a spotrebiteľ sa zase zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a tiež zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne malo spolu predstavovať 292,40 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.892,40 eur, a to v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 157,70 eur, vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 19. 3. 2016. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola uvedená vo výške 0 eur, úrok vo výške 32,18 % ročne z poskytnutého úveru až do zaplatenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru malo predstavovať sumu 292,40 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola určená vo výške 37,38 %. Výška priemernej hodnoty RPMN bola uvedená vo výške 18,96 % pre daný poskytnutý spotrebiteľský úver. V rámci tejto zmluvy sa strany tiež dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehotách ich splatnosti dojednaných v tejto zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku. Účastníci zmluvy si ďalej dojednali, že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť za každú upomienku sumu 30 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru.

8. Za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa v spojení s ) mal súd skutkové tvrdenie žalobcu, že poskytol žalovanému sumu úveru vo výške 1.600 eur, a že žalovaný doteraz na úhradu všetkých záväzkov zo zmluvy zaplatil sumu 473,10 eur. V tejto súvislosti treba povedať, že podľa únijneho práva, ktorého aplikácia má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, nezaťažuje spotrebiteľa bremeno tvrdenia iba vo vzťahu k nekalým podmienkam v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam však únijné právo bremeno tvrdenia (u spotrebiteľa) nijako osobitne neupravuje, a preto v zmysle vnútroštátneho procesného práva, toto bremeno spotrebiteľa (tak ako každú inú stranu v civilnom spore) zaťažuje, resp. zaťažuje ho aj povinnosť účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany pod následkom fickie nespornosti skutkových tvrdení protistrany (podľa v spojení s .)

9. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

10. Podľa č. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 19. 2. 2016, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, f) a l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223.html>, g) až k) a m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223.html>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené S. M. V.,

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>, z) a aa) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html>,

16. Podľa ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 19. 2. 2016, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 19. 2. 2016, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba O. G. M. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 19. 2. 2016 napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcom ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Táto zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa , pretože bola uzatváraná medzi žalobcom ako dodávateľom podľa , teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa , teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahuje dve obligatórne obsahové náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o dobe trvania zmluvy a údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver o tom, že tento spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti treba povedať, že na vyslovenie tohto záveru by postačovalo keby v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbala, čo aj len jedna z týchto dvoch obsahových náležitostí. Dobu trvania zmluvy nemožno tiež automaticky stotožňovať s termínom konečnej splatnosti úveru, inak by tieto dva termíny zákonodarca v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch takto kumulatívne neuvádzal a nerozlišovať (viď aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 8. 1. 2018, sp.zn.: .) Pokiaľ zákonodarca výslovne v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch požaduje uvedenie ako údaja o konečnej splatnosti úveru, tak aj údaje o dobe trvania zmluvy (navyše pod hrozbou následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru), nestačí iba uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru alebo iba uvedenie údaja o dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru nemusí byť vždy totožný s dobou trvania zmluvy. V danom prípade však chýbali obidva obligatórne údaje, preto tu bol dvojnásobný dôvod na vyslovenie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Prípadné „dojednania“ obsiahnuté v rámci všeobecných koncipovaných obchodných podmienok žalobcu (hoci v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je dojednané, že sa tieto obchodné podmienky budú vzťahovať na daný zmluvný vzťah), vzhľadom na okolnosť, že tieto obchodné podmienky nie sú zmluvnými stranami podpísané, nenapĺňajú podmienku písomnej formy zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto ich nemožno považovať za súčasť zmluvy (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn.: z 28. 9. 2018.)

28. Keďže sa tento spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku (od uzatvorenia zmluvy), nemal tak žalobca nikdy nárok na žiadne zmluvné úroky a poplatky. Súd preto nemohol priznať žalobcom uplatnený nárok na zmluvné úroky a poplatky za upomienky vo výške 180 eur (6 upomienok x 30 eur), a preto v tejto časti žalobu zamietol.

29. Pokiaľ ide o uplatnený nárok zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, ktorý žalobca odôvodnil skutkovými tvrdeniami súvisiacimi s poukazom na zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 10 eur za každú jednu omeškanú splátku, súd konštatuje, že žalobca dostatočne neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, pretože z jeho skutkových tvrdení nevyplýva na základe čoho vlastne dospel k sume 33 eur, keďže zmluvné pokuty v zmysle dojednania obsiahnutého v spotrebiteľskej zmluve, na ktoré poukazoval, sa majú platiť v desiatkach eur za každú nezaplatenú splátku, pričom žalobcom vyčíslený nárok na zmluvnú pokutu je 33 eur, a takisto žalobca neuviedol koľko splátok žalovaný nezaplatil, resp. v súvislosti s nezaplatením koľkých splátok si uplatňuje nárok na túto zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu (neunesenia bremena tvrdenia) preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

30. Vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.600 eur a žalovaný na úhradu záväzkov z tejto zmluvy mu celkovo uhradil sumu 473,10 eur (nie je podstatné na aké záväzky žalobca jeho jednotlivé úhrady započítal, či žalovaný tieto úhrady pri plnení určil), tak pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru od počiatku (a vzhľadom na nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu), súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch vrátiť žalobcovi len sumu istiny vo výške 1.126,90 eur (1.600 eur - 473,10 eur), a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

31. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, súd považoval úrokovú sadzbu vo výške 5 % ročne za uplatnenú v súlade s § 3 nariadenia. Takisto si žalobca správne uplatnil nárok na tieto úroky z omeškania zo sumy 1.126,90 eur ako sumy žalovanému poskytnutej a nevrátenej istiny úveru, pretože pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.600 eur a ten zaplatil na úhradu záväzkov z tejto zmluvy celkovo sumu 473,10 eur, bolo potrebné túto sumu (pri zistenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru) započítať len na istinu a uplatniť si nárok na úroky z omeškania len zo sumy nevrátenej istiny. Súd však už nemohol priznať nárok úroky z omeškania od 25. 9. 2016 (ako si uplatnil žalobca - deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti), pretože (odhliadnuc od toho, že žalobca nepreukázal okolnosti súvisiace s vyhlásením mimoriadnej splatnosti, čo však vzhľadom na v spojení s by ešte nemuselo predstavovať pre možnú nespornosť týchto skutkových tvrdení žiaden problém), však dostatočne neuniesol ani len bremeno tvrdenia vo vzťahu k úrokom z omeškania pre toto obdobie (od tohto dátumu), nakoľko z jeho skutkových tvrdení v žalobe, že v dôsledku uplatnenia zmluvného dojednania v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace, sa stáva splatným dlh okamžite k 24. 5. 2016, z ktorých skutkových tvrdení však nevyplýva, že by takémuto uplatneniu mimoriadnej splatnosti predchádzalo aj obligatórne upozornenie pre spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (vyžadované v ), mal súd za to, že skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých odvíja svoj nárok na úroky z omeškania od uplatneného dátumu (aj ak by boli preukázané) neodôvodňujú platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa , a to práve pre chýbajúce upozornenie spotrebiteľa na možnosť uplatnenia si práva podľa . Súd preto mohol priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania najskôr od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému ( ), teda od 22. 11. 2019 do zaplatenia, a vo zvyšnom rozsahu, teda pre obdobie do tohto dátumu musel žalobu zamietnuť.

32. Porovnajúc v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.126,90 eur s príslušenstvom s výrokom rozsudku, v ktorom mu súd priznal nárok na istinu vo výške 1.126,90 eur, možno dospieť k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalobca, a preto podľa v spojení s priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa súčasne vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.