Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-29-2020.pdf
PDF · 122.41 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka L. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX K., štátny občan Slovenskej republiky a otec R. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX O., štátny občan Slovenskej republiky, o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca R. R., narodeného XX.XX.XXXX na zníženie výživného na maloletého R. R., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2020 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima s tým, že omeškané výživné 400,- Eur bude splácať po 20,- Eur. Uviedol, že vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu krízu ohľadne choroby COVID-19 stratil zamestnanie, čím došlo k poklesu jeho príjmu. V súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, jeho príjem činí dávka v hmotnej núdzi vo výške 60,- Eur. Akonáhle sa zamestná, výživné bude splácať podľa pôvodnej dohody s bývalou družkou, ktorá bola schválená Okresným súdom Lučenec v sume 150,- Eur mesačne.
2. Matka maloletého dieťaťa so znížením výživného v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.06.2020 nesúhlasila. Uviedla, že v období od 12.11.2018 do 13.10.2019 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od 01.09.2019 do 31.01.2020 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Avšak podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 24.02.2020 je matka povinná štátu vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 v sume 618,60 Eur, nakoľko otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,-Eur mesačne od 15.06.2019, ktorú povinnosť však otec neplní pravidelne a v stanovenej výške. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 24.02.2020 bol matke odňatý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 126,20 Eur mesačne od 01.02.2020. Matka bola v období od 16.03.2020 do 27.03.2020 zamestnaná v spoločnosti MAHAX SLOVAKIA, s.r.o. Štitáre, ktorý jej bol skončený z dôvodu príchodu koronavírusu. Za obdobie od 16.03.2020 do 27.03.2020 hrubá mzda matky činila 278,36 Eur a čistá mzda činila 195,27 Eur. Podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec je otec povinný prispievať na výživu maloletého syna výživným vo výške 150,-Eur mesačne od 15.06.2019. Túto povinnosť však otec neplnil pravidelne a v stanovenej výške, pretože matka v období od 11.12.2019 do 29.05.2020 dostala od otca finančné prostriedky iba štyrikrát a v celkovej výške iba 550,- Eur na výživu maloletého dieťaťa. Výška omeškaného výživného za obdobie od 15.06.2019 do 15.06.2020 činí celkovo
1.400,-Eur. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec, OO PZ vo Fiľakove vznieslo obvinenie voči otcovi maloletého dieťaťa za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Matka na nákup potravín potrebných k živobytiu maloletého syna potrebuje finančné prostriedky v sume okolo 100,- Eur mesačne. Na nákup kozmetických výrobkov, oblečenia a obuvi potrebuje cca okolo 50,- Eur mesačne. Matka musí syna mesačne vodiť na rôzne miesta, k lekárom, pretože na ľavej ruke má iba štyri prsty, pričom pri piatom prste počuť jeho pukanie, do rôznych obchodov a preto výška cestovného činí okolo 50,- Eur mesačne. Matka maloletému synovi mesačne kupuje rôzne hračky, kopačky, lopty a podobne, aby sa mohol zabávať. Výška týchto nákladov činí okolo 30,- Eur mesačne. Čo sa týka záujmu otca o svojho maloletého syna, matka uviedla, že otec oňho neprejavuje veľký záujem, pretože pre syna prichádza zo Šídu do Čakanoviec iba matka otca dieťaťa, ktorá je starou matkou maloletého R., a to iba jedenkrát mesačne. Stará matka berie syna na päť-šesť hodín a následne ho nosí späť do O. tiež iba ona, teda stará matka maloletého.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa, prečítaním potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, oznámenie o zaradení otca maloletého dieťaťa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/37/2019-80 zo dňa 15.11.2019, oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 11.06.2020, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec týkajúceho sa matky maloletého dieťaťa, potvrdenia o zamestnaní, skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a výplatnej pásky matky maloletého dieťaťa, poštových poukazov preukazujúcich úhradu výživného zo strany otca maloletého dieťaťa, upovedomenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, pokladničných blokov predložených matkou maloletého dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, lustrácie rodičov maloletého dieťaťa v katastri nehnuteľností, prehľadu voľných pracovných miest z Internetového sprievodcu trhom práce, oboznámením spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/37/2019 a zistil tento skutočný stav veci:
4. Rodičmi maloletého dieťaťa sú matka L. L., nar. XX.XX.XXXX a otec R. R., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý je jediným dieťaťom oboch rodičov.
5. Vo veci sa dňa 07.07.2020 uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom otec maloletého dieťaťa trval svojom návrhu a žiadal znížiť výživné na maloleté dieťa z dôvodu, že stratil zamestnanie, je nezamestnaný, hľadá si prácu, podal si žiadosť do rôznych fabrík (Johnson, Forbak), ktorú skutočnosť však nevedel súdu preukázať. Všade mu povedali, že sa ozvú. Otec dieťaťa je povolaním murár. Na otázku súdu, ako sa zmenili jeho pomery od predchádzajúceho rozhodnutia súdu, uviedol, že ani v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu nebol zamestnaný, ale robil v Maďarsku brigádnicky, potom dostal v Maďarsku zmluvu. Nevie kedy, asi od januára alebo februára. Predtým za brigádu dostával denne 20,- Eur, keď robil na zmluvu, znížili mu to, lebo platili za neho náklady, zdravotné a dostával 17,- Eur. Keď prišiel Covid, skončil. Teraz nikde brigádnicky nerobí, dostáva iba dávku v hmotnej núdzi, živí ho rodina, keby nie ich, už dávno je v base. V júni nezaplatil výživné na syna a nezaplatil ho ani vo februári a v marci. Minimálne výživné by platil z toho, čo dostáva, z dávky v hmotnej núdzi, z toho by platil aj zameškané výživné. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má priateľku, ale nežijú v spoločnej domácnosti.
6. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Aj doteraz platil otec výživné hocijako, teraz nezaplatil mesiac-dva. V decembri poslal 200,- Eur ako bolo určené a potom hocijako. Dieťa pôjde v septembri do škôlky, matka nerobí, bola dva týždne zamestnaná, ale prišiel vírus. Teraz si dala žiadosť do mäsokombinátu, ale ešte jej nič neprišlo. Pomáhajú jej rodičia, ale otec dieťaťa nič. Pokiaľ ide o výdavky na dieťa, matka uviedla, že teraz synovi kupovali bazén za 85,- Eur, na jedlo potrebuje do 100,- Eur mesačne, teraz vyrástol zo všetkého, kupovali nové oblečenie, botasky, tramky, nohavice, tielka, tričká, boxerky, za oblečenie na leto dali 50-60,- Eur. Syn má aj záľuby, rád chodí vonku na ihrisko, je hyperaktívny. Do Banskej Bystrice na vyšetrenie ohľadne synovho hendikepu chodia každého pol roka, na to potrebujú na cestovné asi 50,- Eur a už uvažujú nad plastikou pre syna, tú by mohol absolvovať vo veku 5-6 rokov, urobili by mu z jedného pršteka dva, ale otec dieťaťa s operáciou nesúhlasí s tým, že keď bude mať syn 18 rokov, tak si to sám rozhodne. Od septembra syn nastupuje do Materskej školy v Radzovciach, matka ešte nevedela, koľko budú platiť. U matky ani syna nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Matka je momentálne nezamestnaná, mohla by sa zamestnať na týždňovky, ale to nechce. Záverom matka dieťaťa uviedla, že aj ona dostávala dávku v hmotnej núdzi, ale teraz jej ju kvôli otcovi dieťaťa zobrali,
nemá nič, a ešte štát od nej chce, aby vrátila 600,- Eur a má na to 10 dní. Ani od otca dieťaťa nemá výživné, keby jej otec a matka nedali, nevie, čo by bolo.
7. Kolízny opatrovník konštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého.
8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 11.06.2020 matka maloletého dieťaťa L. L. bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.11.2018 do 13.10.2019, vyradená bola pre nespoluprácu. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur. Otec maloletého dieťaťa R. R. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.05.2020, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok.
9. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom má súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec dňa 24.06.2020 vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky L. L. na adrese O. XXX. V domácnosti bola prítomná matka, maloletý R. a starí rodičia maloletého dieťaťa A. L. a O. L.. Rodina obýva druhé poschodie rodinného domu, ktorý je v osobnom vlastníctve starých rodičov maloletého R.. Prízemie obývajú rodičia starého otca O. L., prvé poschodie obýva brat starého otca O. L. a druhé poschodie obýva matka s maloletým dieťaťom a starými rodičmi. Domácnosť pozostáva z troch izieb, ktoré predstavujú spálňu starých rodičov, obývaciu izbu, izbu pre maloleté dieťa a matku, kuchyne, chodby a kúpeľne s toaletou. Domácnosť je zariadená moderným účelovým nábytkom. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená. Vykurovanie domácnosti je zabezpečené centrálnym kúrením, plynom. Hygiena počas sociálneho zisťovania bola na veľmi dobrej úrovni. Náklady na domácnosť hradia starí rodičia maloletého dieťaťa, ktorí finančne vypomáhajú pani L.. Za elektrickú energiu a plyn rodina uhrádza sumu 250,- Eur mesačne, internet v sume 14,- Eur mesačne a za káblovú televíziu sumu 6,- Eur mesačne. Pani L. vlastní motorové vozidlo značky Porsche Cayanne, je dobrovoľne nezamestnaná, poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 Eur mesačne. Maloletý R. R., nar. XX.XX.XXXX je v celodennej starostlivosti matky, od septembra 2020 by mal nastúpiť do Základnej školy v Radzovciach (pozn. - správne malo byť uvedené „Materskej školy“). Zdravotnú starostlivosť mu zabezpečuje MUDr. Chamková, maloletý sa narodil bez jedného prsta na ľavej ruke, z toho dôvodu navštevujú aj odborníka v Banskej Bystrici. Maloletý R. bol počas sociálneho zisťovania čistý, čisto oblečený, nejavil žiadne známky zanedbávania či týrania, pôsobil pokojným dojmom a ochotne komunikoval s pracovníčkami úradu. Vo voľnom čase sa hráva so starými rodičmi a matkou, rád skáče na trampolíne, ktorú má na dvore. Maloletý s matkou má vytvorený silný citový vzťah. Matka L. L. uviedla, že nesúhlasí s podaným návrhom otca maloletého dieťaťa z dôvodu, že náklady na maloletého sa od septembra zvýšia, nakoľko maloletý nastúpi do základnej školy (pozn. - správne malo byť uvedené „materskej školy“), kde sa jej zvýšia výdavky na cestovné a školské pomôcky. Matka uviedla, že na hygienu a ošatenie dieťaťa t.č. dáva cca 120,- Eur mesačne. Pán R. sa o maloleté dieťa sporadicky zaujíma prostredníctvom sociálnych sieti, s matkou nemajú dobrú komunikáciu, avšak na stretnutí maloletého dieťaťa s otcom sa vedia dohodnúť. Matka trvá na výške výživnom tak, ako majú t.č. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu pod sp. zn. 5P/37/2019 zo dňa 15.11.2019, právoplatným dňa 11.12.2019. Úrad následne vykonal sociálne zisťovanie u otca R. R. na adrese Y. XXX. V domácnosti bol prítomný pán R. a jeho rodičia, matka C. R. a otec Y. R.. V spoločnej domácnosti býva aj jeho sestra R. V. a jej maloleté deti C. V. a E. V.. Spoločne obývajú rodinný dom, ktorý pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne, špajzy, predsiene, kúpeľne s toaletou a pivnice. Domácnosť je zariadená účelovým nábytkom. Hygiena počas sociálneho zisťovania bola na dobrej úrovni. Domácnosť sa vykuruje ústredným kúrením, pevným palivom. Náklady na domácnosť činí elektrina v sume 50,- Eur mesačne, plyn v sume 15,- Eur mesačne, internet v sume 15,- Eur mesačne, DIGI v sume 24,- Eur mesačne, pevná linka v suma 22,- Eur mesačne a za drevo uhrádzajú sumu 1.000,- Eur ročne. Pán R. na domácnosť svojim rodičom neprispieva, nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je poberateľom dávky hmotnej núdze v sume 66,30 Eur mesačne. Otec dieťaťa uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa nemajú dostatočnú komunikáciu, komunikujú sporadicky cez sociálne siete. Uviedol, že výživné platí v sume cca 50,00 -100,00 Eur mesačne. Otec trvá na svojom podanom návrhu v plnom rozsahu, tak ako ho podal na Okresný súd Lučenec. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe sociálneho zisťovania konštatoval, že podmienky u matky sú vytvorené v súlade s potrebami maloletého R., matka má vyhovujúce podmienky pre jeho výchovu a všestranný vývin a zastáva názor, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
10. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/37/2019 súd zistil, že rozsudkom č.k. 5P/37/2019-80 zo dňa 15.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2019, súd schválil rodičovskú dohodu v tom zmysle, že maloletý R. R. bol zverený do výchovy a osobnej starostlivosti matky L. L., ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.06.2019. Zročné výživné za obdobie od 15.06.2019 do 15.11.2019 v sume 750,-Eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50,-Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, počnúc mesiacom nasledujúcim po doručení rozsudku. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým R. R. výlučne za prítomnosti starej matky maloletého dieťaťa C. R., nar. XX.XX.XXXX každý prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý druhý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 14:00 hod.
11. Súd z úradnej činnosti zistil, že matka ani otec maloletého dieťaťa nie sú vlastníkmi žiadneho nehnuteľného majetku.
12. Lustráciou na webovom portáli Internetový sprievodca trhom práce súd zistil, že ku dňu súdneho pojednávania 07.07.2020 bolo pre územie Slovenskej republiky evidovaných 299 voľných pracovných miest pre profesiu „murár“, z toho 38 miest v banskobystrickom kraji.
13. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia o výživnom k maloletému dieťaťu, v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného.
25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
26. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
27. Kritérium uvedené v § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom sa vyžaduje aj určitý stupeň odkázanosti oprávneného. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinno-právnych vzťahov. Na strane oprávneného je potreba zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní.
28. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takého stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita, smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania
pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne, pričom v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.
29. Princíp potencionality príjmov je inštitútom, výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že „pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam; pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018). Rovnako súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že „zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí; (...) pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce; na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019).
31. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, prípravou na budúce povolanie, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností.
32. Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu je súd povinný skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala od jeho právoplatnosti. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti.
33. Z vykonané dokazovania má súd preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu, t. j. rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/37/2019-80 zo dňa 15.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2019, sa podstatným spôsobom nezmenili pomery ani na strane otca, matky, ani maloletého dieťaťa. V čase pôvodného rozhodovania mal maloletý štyri roky, predškolské zariadenie nenavštevoval. Matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, poberala prídavok na dieťa 24,34 Eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi v sume 123,10 Eur mesačne. Otec dieťaťa bol nezamestnaný, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (vyradený bol pre nespoluprácu), vykonával len príležitostné práce, pričom, ak pracoval, denne si privyrobil asi 20,- Eur.
34. V súčasnosti matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie (vyradená bola pre nespoluprácu), poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur. Otec dieťaťa je naďalej nezamestnaný, od 15.05.2020 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 11.06.2020 (č.l. 26 spisu) nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych
sociálnych dávok, v čase sociálneho zisťovania (dňa 24.06.2020) však už otec uviedol, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur mesačne. Medzičasom sa obaja rodičia dočasne zamestnali, avšak v dôsledku pandémie nového koronavírusu obaja prišli o prácu, a teda sú obaja rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu nezamestnaní s tým rozdielom, že otec dieťaťa v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi, kým matke dieťaťa v dôsledku určeného výživného na maloleté dieťa bola dávka v hmotnej núdzi odňatá, pričom musí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 v sume 618,60 Eur. Na strane maloletého dieťaťa sa žiadnym podstatným spôsobom nezmenili pomery od času posledného rozhodnutia. Maloletý má štyri roky, je v celodennej starostlivosti matky, od septembra by mal nastúpiť do materskej školy. Otec maloletého dieťaťa nepreukázať súdu žiadne výdavky, keďže podľa jeho tvrdenia všetky výdavky za neho uhrádzajú jeho rodiča, ktorí ho aj živia.
35. Podľa názoru súdu aj keď otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, povolaním je murár, a hoci tvrdil, že si hľadá práci, súdu nepreukázal žiaden relevantný listinný dôkaz, z ktorého by súd zistil, že skutočne má záujem nájsť si prácu. Otec dieťaťa je pritom v produktívnom veku, má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Súd sa zaoberal počtom a štruktúrou voľných pracovných miest na trhu práce zodpovedajúcich dosiahnutému vzdelaniu otca a potenciálnym príjmom, ktorý by otec mohol dosahovať, keby sa zamestnal. Pokiaľ ide o ponuku voľných pracovných miest, súd zistil, že ku dňu rozhodnutia bolo na Slovensku v ponuke celkovo 299 voľných pracovných miest pre murárov, z toho v banskobystrickom kraji 38. Postup takéhoto dokazovania odobril napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 17CoP/5/2019-387 zo dňa 27.02.2019. V prípade, ak by otec dieťaťa dosahoval v zamestnaní aspoň minimálnu mzdu, ktorá bola od 01.01.2020 na území SR stanovená v sume 580,- Eur mesačne, pri použití internetového kalkulátora čistej mesačnej mzdy pre rok 2020 by jeho čistá mzda činila 499,46 Eur. V čase predchádzajúceho rozhodovania, kedy otec a matka maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne výživného na maloletého XX,-, si otec privyrábal len príležitostne, pričom denne mohol zarobiť 20,- Eur, tzn. pri počte cca 20 pracovných dní v kalendárnom mesiaci jeho príjem mohol dosahovať 400,- Eur a za takýchto podmienok súhlasil s výškou výživného 150,- Eur mesačne.
36. Súd má za to, že za daného stavu, kedy otec žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, má síce priateľku, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti, nič mu nebráni hľadať si prácu aj mimo regiónu, v ktorom žije a v ktorom je vysoká nezamestnanosť, keďže aj v minulosti sa otec pracovne orientoval na zahraničie (Maďarskú republiku). Správanie otca maloletého dieťaťa, keďže sám uviedol, že vo všetkom ho živia rodičia, považuje súd za ľahkovážne, a tak ako jeho výživu a všetky výdavky hradia za neho jeho rodičia, by mal byť aj on zodpovedný ako rodič a postarať sa, aby dieťaťu, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, boli zabezpečené všetky potreby súvisiace s jeho výživou a starostlivosťou, zvlášť keď sa jedná o dieťa maloleté, ktoré je odkázané svojou výživou na rodičov. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva len sporadicky, výživné si neplní pravidelne a v plnej výške, pričom posledný mesiac výživné nezaplatil vôbec, preto matka dieťaťa podala na otca trestné oznámenie.
37. Keďže súd má za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia súdu, súd návrh otca zamietol.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je vecne oslobodené od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), teda žiadny z účastníkov súdne poplatky neplatí, nemá žiadosť otca o odpustenie súdneho poplatku zo dňa 18.06.2020 (č.l. 28 spisu) svoje opodstatnenie a súd o nej nerozhodoval.
39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.