Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-38-2020.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľky: H. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XXX/XX, XXX XX P. L., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi navrhovateľkou a žalovaným.
Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči navrhovateľke na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu o zaplatenie splatnej časti úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX. V prípade úspechu žalovaného s podanou žalobou vo veci samej, bude neodkladné opatrenie zrušené.
Súd navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy voči navrhovateľke. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľke od žalovaného poskytnutý úver vo výške 4 200,00 Eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splatiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 105,95 Eur. Súčasne s uzavretím úverovej zmluvy uzavrel žalovaný s navrhovateľkou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“). Žalovaný žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, žiadal zamestnávateľa navrhovateľky H. S. R. K., H. N., R. R. F. X, XXX XX L., o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, a síce, že dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v dôsledku čoho je táto neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná, t. j. ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Navrhovateľka uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená navrhovateľke bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. bez možnosti akýchkoľvek úprav z jej strany. Navrhovateľka poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neuvádza presnú výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje (keďže táto dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje okrem istiny a odplaty za poskytnutie úveru domáhať sa aj zaplatenia rozličných sankčných plnení a iných plnení v neurčitej výške), čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázala vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že ako spotrebiteľka nebola žalovaným poučená o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a nemala reálnu možnosť ju odmietnuť. Keď navrhovateľka chcela uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu, musela pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka v návrhu poukázala aj na to, že na základe úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Zo znenia úverovej zmluvy vyplýva, že neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť určený počtom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, na ktoré sa úverová zmluva uzatvára. Samotná úverová zmluva takéto vymedzenie doby trvania zmluvy neobsahuje, pričom len jej slovné vymedzenie „do termínu konečnej splatnosti“ nemožno považovať za dostatočné. Na základe uvedeného je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka tiež uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný uzatváral samotnú úverovú zmluvu prostredníctvom svojho mandatára, ktorý tieto dokumenty mal aj vlastnoručne podpísať, pričom táto osoba nebola v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvu uzatváral za žalovaného jeho mandatár mal k zmluve na preukázanie jeho oprávnenia pripojiť aj dohodu o plnomocenstve, na základe ktorej je oprávnený na takéto úkony. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzatvorenia zmluvy. Na záver navrhovateľka v návrhu uviedla, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia navrhovateľke nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaný nerozhodne výkon takýchto zrážok sám na základe vlastnej vôle ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv navrhovateľky, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania potrieb navrhovateľky, ako aj jej rodiny. Navrhovateľka upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaný by bez predloženia akejkoľvek platne uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor navrhovateľky, k neoprávneným zásahom do majetku navrhovateľky a teda k porušeniu jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb navrhovateľky a jej rodiny.
3. Na výzvu súdu zamestnávateľ navrhovateľky podaním zo dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu oznámil, že zrážky zo mzdy vykonáva od júna 2018, zrážky sú mesačne vo výške 105,95 Eur a dosiaľ boli vykonané celkom v sume 4.571,04 Eur.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2, prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
12. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto mu súd vyhovel. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán sporu vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka osvedčila predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme navrhovateľky. Podľa názoru súdu vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, sa výber procesného prostriedku navrhovateľky, ktorým je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, javí súdu ako pochopiteľný a v danej situácií ako účinný prostriedok jej ochrany.
13. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť ochrana majetku navrhovateľky, teda majetková ujma spôsobená tým, že sú z jej mzdy vykonávané zrážky, a to na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, osvedčila aj svoje tvrdenie o existencii dohody o zrážkach zo mzdy a takisto aj to, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná spolu so zmluvou o úvere. Dohoda bola síce uzatvorená na samostatnej listine, ale ide o typovú formulárovú dohodu vopred pripravenú žalovaným ako veriteľom. Navrhovateľka nemala možnosť túto dohodu zmeniť alebo ju iným spôsobom upraviť. Predmetná dohoda neobsahuje označenie zamestnávateľa navrhovateľky, čo spôsobuje v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť spôsobuje aj znenie čl. III predmetnej dohody, v ktorom je uvedené, že uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Navrhovateľka podľa dohody nemala oprávnenie dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ má vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 105,95 Eur. Z podania doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX zamestnávateľ navrhovateľky oznámil, že zrážky zo mzdy vykonáva od mesiaca jún 2018 nepretržite mesačne vo výške 105,95 Eur a dosiaľ zrazil sumu vo výške 4. 571,04 Eur, t.j. viac ako bola výška poskytnutého úveru (4.200 Eur).
14. Okresný súd vzťah medzi navrhovateľkou a žalovaným vzniknutý na základe zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský. Žalovaný poskytoval úver v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľka vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter, ktorý používa žalovaný ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane.
15. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k tomuto návrhu (zmluva o úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy), súd navrhované neodkladné opatrenie nariadil. Podľa názoru súdu sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a návrh je dôvodný. Vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľky za situácie, že je dôvodne spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, hrozí navrhovateľke bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jej mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy jej neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mala vyplatenú. Navrhovateľka nemá žiadnu právnu možnosť ovplyvniť tento stav, a to napríklad daním príkazu zamestnávateľovi nevykonávať zrážky zo mzdy alebo len samotným tvrdením o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, podľa názoru súdu, nedôjde na strane žalovaného k tak závažným následkom ako na strane navrhovateľky, ktorej mzda je zdrojom jej obživy a slúži na úhradu jej výdavkov. Neodkladné opatrenie nenaruší neprimerane hospodárske funkcie žalovaného, pretože nedôjde k zásahu do jeho práva podnikať, ale ide len o pozastavenie výkonu práva na zrážky zo mzdy. Preto je, podľa názoru súdu, dôvodné a nie neprimerané, neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov sporových strán tak, že súd zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody. V tejto súvislosti súd podotýka, že pri výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti, v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa.
16. Záverom súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrený v uznesení č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. C. XXXX, a síce že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä v prípade, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy išlo by o pozbavenie účinku Smernice 93/13 EHS. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, by súd musel hodnotiť ako zlý úmysel, ktorému sa za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právna ochrana.
17. Súd zároveň poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP, že môže podať žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.
18. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na úspech navrhovateľky, súd priznal nárok na náhradu trov konania navrhovateľke voči žalovanému v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.