Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/173/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: L E H O R spol. s r.o., so sídlom Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524, právne zastúpený: WITT & KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101517770/2018 zo dňa 07.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo dňa 02.05.2016, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 87/2016 dňa 06.05.2016, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi L E H O R spol. s r.o., so sídlom Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 07.06.2016, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 114/2016 dňa 14.06.2016, Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil do funkcie správcu Mgr. Veroniku Hetényiovú so sídlom Mostná 62, 949 01 Nitra, zn. správcu: S1668. Zároveň vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

3. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo dňa 09.01.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 15/2017 dňa 23.01.2017, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu.

4. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj "správca dane") dňa 30.05.2018 vydal rozhodnutie č. 101059818/2018 (ďalej aj "prvostupňové rozhodnutie" alebo "rozhodnutie správcu dane"), ktorým podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj "daňový poriadok" alebo "") vyrubil daňovému subjektu L E H O R spol. s r.o., so sídlom Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524, (ďalej aj "daňový subjekt") úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

5. Správca dane svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že daňový subjekt bol povinný ako platiteľ podľa 4 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „zákon o DPH“) povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím platiteľa podľa bol kalendárny mesiac. Lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 uplynula dňa 27.12.2013. Daňový subjekt podal daňové priznanie dňa 27.12.2013. Priznanú vlastnú daňovú povinnosť vo výške XX.XXX,XX eur, splatnú dňa 27.12.2013 uhradil nasledovne: dlžnú sumu XX,XX eur desiatimi platbami v dňoch 27.02.2017, 27.03.2017, 25.04.2017, 25.05.2017, 26.06.2017, 25.07.2017, 25.08.2017, 25.09.2017, 25.10.2017, 27.11.2017 a dlžnú sumu XX.XXX,XX eur, splatnú 27.12.2013, uhradil dňa 27.12.2017. Bolo preto povinnosťou správcu dane vyplývajúcou z Daňového poriadku vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania.

6. Súčasťou rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania bola tabuľka výpočtu úroku z omeškania. Správca dane tiež uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28.12.2013, t.j. k prvému dňu omeškania predstavovala 0,25 % a vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15%, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15%. Zároveň odkázal na § 161 daňového poriadku, podľa ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

7. Daňový subjekt rozhodnutie správcu dane napadol v zákonnej lehote odvolaním. V odvolaní uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016 bolo začaté reštrukturalizačné konanie spoločnosti L E H O R spol. s r.o., so sídlom Lietavská 16, 851 06 Bratislava, IČO: 35 754 524 (č. k. ). Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 87/2016 dňa 06.05.2016. Uznesením zo dňa 07.06.2016 publikovaným v Obchodnom vestníku č. 114/2016 dňa 14.06.2016 okresný súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a ustanovil správcu. Uznesením zo dňa 09.01.2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 15/2017 dňa 23.01.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu. Z týchto skutkových okolností vyplýva, že pohľadávka správcu dane vznikla pred začatím reštrukturalizácie daňového subjektu, pretože moment vzniku pohľadávky nastal preukázateľne pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „ZoKR“) prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej.

8. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku podľa § 155 ods. 2 ZoKR právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky zaniká. Keďže reštrukturalizačný plán daňového subjektu bol súdom potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči daňovému subjektu úplne zaniklo. Pripomenul tiež, že správca dane vo svojom rozhodnutí sám uviedol, že príslušné úroky z omeškania pohľadávky do začatia reštrukturalizačného konania riadne prihlásil.

9. Odvolaním zároveň namietal nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania.

10. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "žalovaný") rozhodnutím č. 101517770/2018 dňa 07.08.2018 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani správca dane, ani žalovaný nerozporuje skutočnosti ohľadne reštrukturalizačného konania voči osobe daňového subjektu, avšak spochybňuje tvrdenie daňového subjektu, že správca dane mal prihlásiť do reštrukturalizačného konania príslušné úroky z omeškania pohľadávky.

11. S odvolaním sa na § 158 ods. 1 Daňového poriadku argumentoval, že za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie je treba považovať daňový nedoplatok. Správca dane prihlásil nedoplatok vyplývajúci z podaného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške XX.XXX,XX eur splatný 27.12.2013, riadne a včas do zoznamu pohľadávok, teda prihlásil do reštrukturalizácie. Nesúhlasí s názorom daňového subjektu, že do reštrukturalizácie je potrebné v zmysle ZoKR prihlásiť pohľadávku vrátane príslušenstva k nej (úrok), v opačnom prípade právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke, voči daňovníkovi

zaniká. Vychádzajúc zo znenia § 2 písm. b/ daňového poriadku, vyrubený úrok z omeškania je daňou, t.j. istinou. Úrok z omeškania preto nemožno považovať za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, t.j. prihlásenej dane, u ktorej daňový dlžník mešká s platbou, pričom z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania sa príslušný úrok z omeškania počíta, ale úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZoKR pohľadávkou. V prípade, ak tento nárok vznikol a nebol daňovým subjektom uhradený, stane sa podľa daňového poriadku nedoplatkom.

12. Splatnosť dane, ktorá vznikla na základe vydaného rozhodnutia, je závislá odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom konanie o vyrubenom úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania je samostatným sankčným konaním a pohľadávka z tohto konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane vyrubením úroku z omeškania. Zo skutkových okolností vyplýva, že v predmetnej veci bol úrok z omeškania vyrubený až po ukončení reštrukturalizácie, a teda správca dane nemohol tvrdiť, že predmetný úrok bol zaradený do reštrukturalizačného plánu.

13. K námietke nesprávnosti výpočtu úroku z omeškania žalovaný uviedol, že do reštrukturalizačného plánu sa zaraďuje výlučne riadne prihlásené príslušenstvo patriace k pohľadávke do začatia reštrukturalizačného konania, t.j. do 02.05.2016, pričom úroky v rozhodnutí správcu dane boli vypočítané k 27.12.2017. Ak správca dane vyrubí úrok z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania, prípadne po skončení reštrukturalizácie, vyrubí tento úrok z omeškania najdlhšie za 4 roky omeškania s platbou, čo v danom prípade 4 roky omeškania uplynuli 27.12.2017. Správca dane teda postupoval v súlade so zákonom.

II.

Žaloba

14. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len "správny súd") dňa 05.10.2018 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 101517770/2018 zo dňa 07.08.2018 a rozhodnutia správcu dane č. 101059818/2018 zo dňa 30.05.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

15. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca dôvodil rovnakým právnym názorom a argumentáciou ako uviedol v odvolaní. Tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia ZoKR vo vzťahu k príslušným ustanoveniam daňového poriadku.

16. Konkrétne tvrdí, že na uvedenú právnu vec bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia ZoKR. Argumentoval ďalej žalobca, že v rámci reštrukturalizácie sa dlh spoločnosti, resp. dlžníka delí na tzv. starý a na nový dlh s tým, že starý dlh musí byť v zmysle § 120 ods. 1 ZoKR uplatnený prihláškou a bude uspokojený na základe plánu. Nový dlh predstavuje tzv. prednostné pohľadávky v zmysle § 121 ods. 2 ZoKR, pričom tento nový dlh je dlžník povinný hradiť v dohodnutých lehotách splatnosti. Rozhodujúcim momentom, ku ktorému sa dlh spoločnosti, resp. dlžníka rozdeľuje na starý dlh a nový dlh, je moment ich vzniku. Vzhľadom na obsah rozhodnutia žalovaného i správcu dane je zrejmé, že skutkové deje, z ktorých pohľadávka obsiahnutá v rozhodnutiach vyplýva, že nastali pred začatím reštrukturalizácie žalobcu. Nakoľko moment vzniku pohľadávky nastal preukázateľne pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa ZoKR prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej.

17. Pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia správcu dane a žalovaného mala byť prihlásená do reštrukturalizácie nie ako príslušenstvo k pôvodnej pohľadávke, čo je daň z pridanej hodnoty za príslušné obdobie, s ktorou je vo vzťahu akcesority, ale minimálne ako podmienenú pohľadávku podľa § 120 ods. 3 ZoKR. Neprihlásením tejto pohľadávky právo vymáhať uvedené nároky voči žalobcovi zanikli momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu.

18. Úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubil žalobcovi, predstavuje tzv. starý dlh žalobcu, nakoľko tento nárok vznikol a jeho splatnosť nastala pred dátumom 23.01.2017, kedy reštrukturalizačný plán žalobcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I potvrdený.

19. Žalobca rozporuje i názoru žalovaného, že úrok z omeškania z dane je pohľadávkou (istinou) na účely ZoKR a do reštrukturalizácie sa prihlasuje ako istina, z čoho žalovaný vyvodil záver, že vyrubený úrok z omeškania ako pohľadávka vznikla po skončení reštrukturalizácie. Žalovaný opomína, že podľa úvodnej vety § 2 písm. b/ daňového poriadku je úrok z omeškania daňou len pre účely tohto zákona, t.j. daňového poriadku. Na účely reštrukturalizačného konania je svojou povahou príslušenstvom k istine, ktoré malo byť v zmysle ustanovení ZoKR prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu.

20. Vychádzajúc z uvedeného, je rozhodnutie žalovaného a správcu dane právne neudržateľné a trpí vážnymi nedostatkami, a preto navrhol rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému rozhodnutiu na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 15.05.2019. Žalobu neuznal dôvodnou.

22. Žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených v rozhodnutí. Pripomenul, že začatím reštrukturalizačného konania, ani povolením a skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje. Teda neprerušuje sa ani vyrubovacie konanie. V zmysle § 2 daňového poriadku, daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu, t.j. konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Podmienky pre vyrubovanie sankcií sú upravené v § 154, 155, 155a a 156 daňového poriadku. Uvedené ustanovenia nevylučujú vyrubenie úroku z omeškania subjektom v reštrukturalizácii, resp. subjektom, ktoré reštrukturalizáciu ukončili. Ustanovenie § 156 daňového poriadku upravuje postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania v prípadoch, keď daňový subjekt si nesplní peňažnú povinnosť a to buď v správnej výške alebo v lehote. V procese správy daní je vyrubovanie procesný inštitút. Ak teda nastanú zákonné dôvody, je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania.

23. Postup správcu dane a žalovaného pri vyrubení úroku z omeškania a jeho výpočtu bol vecne správny a zákonný a tento je podporený rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, na rozhodnutia ktorého vo vyjadrení žalovaný odkázal (napr. rozsudok vo veci sp. zn. zo dňa 23.05.2017, sp. zn. zo dňa 24.05.2017, sp. zn. zo dňa 31.01.2018). Žalovaný má za to, že poukázané a citované rozsudky svojou komplexnou právnou argumentáciou riešia všetky relevantné vzťahy a právne problémy, ktoré pri aplikácii príslušných ustanovení daňového poriadku a vznikajú a ktoré žalobca považuje za sporné. Žalovaný preto zotrval na názore, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol a žalobcovi nepriznal trovy konania.

24. Vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 23.05.2019.

IV.

Replika

25. V replike zo dňa 29.05.2018 žalobca zopakoval dôvody a argumentáciu žalobných bodov a poukázal, že zo vzťahu ako lex specialis a ako lex generalis jednoznačne vyplýva povinnosť posúdenia veci, konkrétne podoba prihlasovania pohľadávok do konkurzu a reštrukturalizácie v režime

26. Žalobca zároveň pripomenul, že z ust. § 156 ods. 2 daňového poriadku vyplýva možnosť správcu dane priebežne vyrubiť úrok z omeškania. Správca dane mal vedomosť, že žalobca je v reštrukturalizácii a preto mal a mohol priebežne vyrubiť úrok z omeškania tak, ako to žalobca uviedol v žalobe. Nakoľko tak žalovaný nekonal, žalovaný musí znášať následok v podobe nevymožiteľnosti neprihlásenej pohľadávky.

27. Záverom preto zopakoval a navrhol, aby správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí rozhodol v súlade s petitom žaloby a napadnuté rozhodnutia zrušil.

28. Replika bola žalovanému doručená na vedomie dňa 12.07.2019.

V.

Relevantné právne predpisy

29. Daňou sa v zmysle v znení neskorších zmien a doplnkov (daňový poriadok) rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZoKR pohľadávkou.

30. Podľa § 2 písm. e) a f) cit. zákona, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani, t.j. úroku z omeškania do lehoty splatnosti a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda aj úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.

31. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona je možné len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vyberanú zrážkou alebo f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

33. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo do vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania.

34. Podľa § 156 ods. 5 daňového poriadku, ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.

35. V zmysle § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok.

36. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.

37. Podľa , (ďalej len ""),ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.

Právne posúdenie veci

38. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 101517770/2018 zo dňa 07.08.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101059818/2018 zo

dňa 30.05.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane žalobcovi vyrubil podľa úrok z omeškania v sume 6.325,30 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

39. Žalobca body žaloby vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom.

40. Z vykonaného dokazovania zadokumentovaného v administratívnom spise mal správny súd bezpečne za preukázané, že žalobca si nesplnil svoju daňovú povinnosť stanovenú , podľa ktorého bol ako platiteľ povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím žalobcu podľa bol kalendárny mesiac. Lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 uplynula dňa 27.12.2013. Žalobca podal daňové priznanie dňa 27.12.2013, avšak s úhradou priznanej vlastnej daňovej povinnosti vo výške XX.XXX,XX eur, splatnej dňa 27.12.2013 sa dostal do omeškania a túto uhradil jedenástimi platbami od 27.02.2017 do 27.12.2017 ( bod 5 tohto rozsudku). Preto Daňový úrad Bratislava, ako príslušný správca dane dňa 30.05.2018 vydal rozhodnutie č. 101059818/2018, ktorým podľa vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia bola tabuľka výpočtu úroku z omeškania, z ktorej vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do dní jednotlivých platieb a podľa počtu dní omeškania. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.08.2018 č. 101517770/2018 dňa 13.08.2018. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil.

41. Správny súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.06.2016 č. k. súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka L E H O R spol. s r. o., IČO: 35 754 524, t.j. žalobcu. Ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.01.2017, č. k. súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

42. V predmetnej veci bolo potrebné primárne posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť túto pohľadávku z titulu úroku z omeškania z dôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške prihláškou do reštrukturalizačného konania.

43. Aplikujúc vyššie citované relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel správny súd k záveru zhodnému s názorom daňových orgánov, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 30.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018.

44. Daňové orgány správne vychádzali z § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa § 2 písm. e/, písm. f/ daňového poriadku daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.

45. V prípade žalobcu sa jedná o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2013 v zákonom ustanovenej lehote aj ustanovenej výške, preto správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku.

46. V tomto konaní aj podľa názoru správneho súdu bolo potrebné vychádzať z § 63 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny bolo preto záver žalovaného i správcu dane, že povinnosť žalobcu zaplatiť

úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

47. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, že úroky z omeškania predstavujú pohľadávku, ktorá sa mala v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou je neopodstatnená, pretože citovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou až dňa 13.08.2018, kedy nastala právoplatnosť rozhodnutia správcu dane, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa , doručenou správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Správny súd pripomína, že daňový poriadok v určuje, že úrok z omeškania správca dane "vyrubi", t.j. má povinnosť vyrubiť, ak daňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie. Ustanovenie až d/ daňového poriadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden sa nevzťahuje na prípad žalobcu.

48. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti argumentoval kolíziou dvoch zákonov s rovnakou právnou silou, teda , ktorý má všeobecnú platnosť (lex generali) a ako lex specialis, ktorého použitie má mať prednosť, a preto mal správca dane postupovať podľa tohto špeciálneho zákona a predmetnú pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania, s touto námietkou súd súhlasí len, že vo veci ide o stret zákonov. Pre postup je podstatným ustanovenie daňového poriadku a z neho vyplývajúca povinnosť daň vyrubiť vydaním rozhodnutia.

49. Prenesené na daný posudzovaný prípad, ako už súd vyššie uviedol, vyrubený úrok z omeškania sa stal pohľadávkou až dňa 13.08.2018, kedy nastala právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o jeho vyrubení č. 101059818/2018 zo dňa 30.05.2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 101517770/2018 zo dňa 07.08.2018, a preto správca dane nemohol postupovať podľa a pohľadávku prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie správcovi aj súdu.

50. Uvedený názor plne korešponduje s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave (napr. rozsudok č. k. -110, č. k. -37 zo dňa 12.02.2019, rozsudok č. k. -46 zo dňa 18.06.2019), ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku vo veci sp. zn. zo dňa 21.11.2018, v ktorom sa zaoberal touto problematikou, okrem iného uviedol: "Daňové orgány správne vychádzali z ustanovenia § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa ust. § 2 písm. e/ a písm. f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného krajský súd správne vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.... a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa doručenou správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie." Rozhodnutie žalovaného a správcu dane s vysloveným názorom najvyššieho súdu plne korešponduje a správny súd nevzhliadol k danej veci žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť.

51. Na tomto mieste správny súd považuje pripomenúť, že konanie pred správnym súdom sa okrem osobitných princípov vypočítaných v , riadi aj princípmi, na ktorých spočíva . Jedným z takýchto princípov je princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

52. Správny súd sa nemohol stotožniť ani s druhou námietkou žaloby, ktorou žalobca rozhodnutiu žalovaného vytýka jeho predčasnosť, pretože vydaniu rozhodnutia nepredchádzal spoľahlivo zistený skutkový stav. Administratívnym spisom žalovaného bolo preukázané, že daňové orgány vo veci

rozhodovali s dostatočnou materiálnou znalosťou veci tak v rovine daňových povinností, ako aj procesu reštrukturalizácie, čo potvrdzuje sám žalobca v podanej replike zo dňa 29.05.2018 (bod 22 tohto rozsudku). Ak v tejto súvislosti žalobca tvrdí, že daňové orgány pri znalosti veci o prebiehajúcej reštrukturalizácii žalobcu nekonali bezodkladne a úrok nevyrubili včas, súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že daňový poriadok platný a účinný v uvedenom čase nestanovil správcovi dane časový limit dokedy má úrok z omeškania platiteľovi vyrubiť. Preto ani uvedenej námietke, nebolo možné priznať relevanciu pre spochybnenie zákonnosti rozhodnutia daňových orgánov.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že vo veci úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný o náhradu trov voči žalobcovi nežiadal a tomuto ani preukázateľne žiadne nevznikli.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.