Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-60-2019.pdf
PDF · 172.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: GASKLIMAT s.r.o., ul. Farbiarska 25, Stará Ľubovňa, IČO: 46 166 190, právne zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, ul. Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2346,O-201/2019 zo dňa 24. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2346, O-201/2019 ako odvolací orgán príslušný podľa § 6 ods. 1 písmeno b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 278/18/O-1 zo dňa 03.04.2019, ktorým tento uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 2 písmeno a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v sume 3 000,- EUR za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 278/18/O-1 zo dňa 03.04.2019 vo výrokovej časti takým spôsobom, že uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písmeno a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 2 000,- EUR za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa účastník konania ako právnická osoba dopustil tým, že dňa 08.05.2018 o 09:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako N. I. (1964), ktorý pre účastníka konania vykonával pomocné práce pri montáži podlahového kúrenia na stavbe N. Z., J., J. a účastník konania s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších prepisov.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v období od 08.05.2018 do 03.09.2018 bola na pracovisku žalobcu: stavba N. Z., J. J. vykonaná inšpekcia práce na kontrolu dodržiavania nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené porušenie tak, ako bolo špecifikované vo výroku rozhodnutia, pričom zistené nedostatky boli zdokumentované v protokole č. : IKO-170-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 02.07.2018 v časti: Zistené nedostatky pod B1 a B2. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní protokolu a zaslal k nemu svoje písomné vyjadrenie, ku ktorému inšpektorát zaujal svoje stanovisko v Dodatku č.1 k protokolu, v ktorom ponechal zistené nedostatky v platnosti. Doručením Dodatku č.1 k protokolu žalobcovi dňa 08.09.2018 bola inšpekcia práce ukončená. Na základe uvedeného
bolo Oznámením, doručeným účastníkovi konania dňa 19.10.2018, začaté správne konanie vo veci porušenia ustanovenia § 3 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a za porušenie ustanovenia § 16 ods. 2 písmeno a) zákona o inšpekcii práce, súčasťou ktorého bola výzva inšpektorátu práce na uplatnenie si práv účastníka konania podľa § 33 správneho poriadku, a to vyjadriť sa v stanovenej lehote pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca však svoje procesné práva v stanovenej lehota ani do vydania rozhodnutia nevyužil. Následne bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie č. 278/18/O zo dňa 19.11.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 000,- EUR za to, že žalobca ako účastník konania - právnická osoba porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a to tým, že dňa 08.05.2018 o 09:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako S. I., ktorá pre neho vykonávala pomocné práce pri montáži podlahového kúrenia na stavbe N. Z., J., J. a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce a zároveň za porušenie ustanovenia § 16 ods. 2 písmena a) zákona o inšpekcii práce, ktorého sa účastník dopustil tým, že neposkytol Inšpektorátu práce Košice na požiadanie podklady potrebné na výkon inšpekcie práce (doklady o vzniku pracovnoprávneho vzťahu) požadované na základe písomnej výzvy na predloženie dokladov zo dňa 18.05.2018 adresovanej účastníkovi konania. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 22.11.2018 a tento v zákonom ustanovenej lehote podal proti nemu odvolanie. Odvolací orgán na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie, toto zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový správny orgán neaplikoval pri ukladaní pokuty absorpčnú zásadu a uložil mu, aby výrok rozhodnutia vo vzťahu k ust. § 16 ods. 2 písmeno a) zákona o inšpekcii práce formuloval tak, aby bol dostatočne presný, určitý, výstižný a zrozumiteľný.
3. Inšpektorát práce Košice viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu listom zo dňa 27.02.2019 oznámil účastníkovi konania pokračovanie v správnom konaní vo veci správneho deliktu za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a zároveň vyzval účastníka konania v zmysle ust. § 33 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie, k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhol ich doplnenie. Oznámenie spolu s výzvou prevzal žalobca dňa 04.03.2019, avšak svoje procesné práva v stanovenej lehote ani do vydania rozhodnutia nevyužil. Prvostupňový správny orgán po opätovnom preskúmaní a zhodnotení predmetnej veci vydal dňa 03.04.2009 svoje druhé rozhodnutie č. 278/18/O-1 , ktorým uložil žalobcovi účastníkovi konania pokutu vo výške 3 000,- EUR za to, že ako právnická porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a to tým, že dňa 08.05.2018 o 09:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako S. I., ktorá pre neho vykonávala pomocné práce pri montáži podlahového kúrenia na stavbe N. Z., J., J. a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 05.04.2019, ktorý proti nemu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní poukázal na to, že prvostupňový správny orgán mu uložil pokutu vo výške 3 000,- EUR, avšak v tomto novom rozhodnutí mu už neuložil pokutu za nepredloženie dokladov, preto je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že správny orgán nedostatočne vykonal dokazovanie, nakoľko žalobca navrhol vykonať dôkaz
- prepis videozáznamu z vykonanej inšpekcie, ktorý správny orgán nezamietol, iba konštatoval, že nebude vykonaný. Namietal, že v zápisnici o podaní informácie nie sú uvedené všetky informácie podané v priebehu inšpekcie práce a inšpektorát práce nevykonal autentický prepis videozáznamu vyhotoveného počas inšpekcie práce. Namietal že inšpektorát práce mu neposkytol poučenie podľa správneho poriadku v súvislosti s tým, či bol účastník konania oprávnený poskytnúť osobné údaje svojich zamestnancov bez ich súhlasu na účely inšpekcie práce, že mu neposkytol súčinnosť potrebnú na to, aby sa mohol účinne obhajovať a že poskytnuté lehoty na vyjadrenie v dĺžke trvania 3 alebo 8 dní sú v rozpore s dobrými mravmi. Namietal taktiež nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu ku ktorému uviedol, že nevyužíval závislú prácu p. I., práca tejto osoby nevykazovala znaky závislej práce, ale išlo občianskoprávnu výpomoc založenú príkaznou zmluvou.
4. K námietke žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia a znížil uloženú pokutu na sumu 2 000,- EUR preto, lebo Inšpektorát práce Košice pri odôvodnení výšky pokuty síce poukázal na to, že počas inšpekcie práce sa žalobca dopustil aj marenia výkonu inšpekcie práce, nakoľko nepredložil na výzvu inšpektorov práce požadované doklady, čo považoval prvostupňový orgán za
priťažujúcu okolnosť, odôvodňujúcu použitie vyššej sankcie, avšak z výroku napadnutého rozhodnutia ako aj z odôvodnenia skutkového a právneho stavu veci vyplýva, že prvostupňový správny orgán pokračoval v správnom konaní o uložení pokuty len pre jeden správny delikt a to pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri ukladaní pokuty vo výške 2 000, -Eur prihliadol žalovaný správny orgán na závažnosť porušenia povinnosti, závažnosť jeho následkov, počet kontrolovaných zamestnancov zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb a či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo o opakované zistenie toho istého nedostatku a ďalšie skutočnosti, ktoré potreboval zohľadniť. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania považuje za závažné porušenie povinností, pričom v tomto konkrétnom prípade boli na pracovisku skontrolovaní dvaja zamestnanci, nelegálne bol zamestnávaný jeden z nich, s ktorým účastník konania - žalobca založenie pracovnoprávneho vzťahu nepreukázal. Účastník konania sa tak dopustil nelegálneho zamestnávania len vo vzťahu k jednej osobe, pričom pred výkonom inšpekcie práce u neho taký nedostatok nebol nikdy zistený. Tieto okolnosti teda považoval správny orgán za poľahčujúce okolnosti, odôvodňujúce použitie spodnej hranice zákonnej sadzby a zároveň keďže ide o malého zamestnávateľa, ktorý v čase vykonania inšpekcie zamestnával len 4 zamestnancov, uloženie sankcie na spodnej hranici podľa žalovaného správneho orgánu reflektuje aj na veľkosť zamestnávateľa. Takto uložená sankcia podľa žalovaného správneho orgánu zodpovedá aplikačnej praxi správnych orgánov v obdobných veciach, je zákonná, dôvodná, minimálna a primeraná zisteným skutočnostiam a takýto postup správneho orgánu bol potvrdený aj súdmi - tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo/56/2006. Vo vzťahu k procesným námietkam mal za to, že žalobca ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený na svojich právach ani v prvostupňovom administratívnom konaní ani v odvolacom konaní a nebolo mu odňaté právo na spravodlivý proces. Bolo mu relevantným spôsobom oznámené začatie konania, a to tak prvostupňového ako aj následne po zrušení prvostupňového rozhodnutia po podaní odvolania oznámené pokračovanie v konaní a zároveň bol aj informovaný o zaobstaraných podkladoch, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia, v oboch konaniach bol vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom a na predloženie návrhov avšak účastník administratívneho konania ostal nečinný. Žalovaný v odôvodnení poukázal aj na právo účastníka zakotvené v ustanovení § 23 správneho poriadku - a to na právo nahliadať do spisu, ktoré si žalobca taktiež v ani jednom konaní neuplatnil. Poukázal aj na to, že na základe žiadosti žalobcu o náhradný termín prerokovania protokolu mu bol poskytnutý nový termín na prerokovanie, pričom na tomto prerokovaní sa žalobca mohol oboznámiť aj s videozáznamom, avšak žalobca ani tento termín prerokovania protokolu nevyužil. Mal za to, že nebola porušená žiadna zo zásad správneho konania. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho zistenia skutkového stavu a nevyhotovenia jeho doslovného prepisu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný správny orgán poukázal na to, že zistený skutkový stav zodpovedá skutočnostiam vyhotoveným na zvukovoobrazovom zázname, popísal skutočnosti zachytené na tomto zázname a uviedol, že po jeho preskúmaní nezistil žiaden rozpor medzi namietaným obsahom zápisníc o podaní informácie a vyhotoveným videozáznamom, pričom z podaných informácii zachytených v písomných zápisniciach z inšpekcie na pracovisku vyplýva, že práce vykonávané kontrolovanými osobami vykazujú znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu nadradenosti účastníka konania a podradenosti týchto fyzických osôb ako zamestnancov, nakoľko účastník konania im zadal pokyny pre prácu, ktoré vykonávali osobne pre účastníka konania u ktorého vznikla potreba práce, pri realizovaní ktorej fyzické osoby vykonávali práce pri montáži podlahového kúrenia, v jeho mene a na jeho zodpovednosť, nakoľko výsledok prác bol určený účastníkovi konania, avšak účastník konania založenie pracovnoprávneho vzťahu s jednou z týchto osôb - N. I. nepreukázal. Právne teda žalovaný správny orgán na základe zistených skutočností a podkladov vyhodnotil, že sa jedná o závislú prácu, ktorá nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnom vzťahu podľa osobitných predpisov, ale podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Preto sa nemohol stotožniť s námietkou žalobcu ohľadom toho, že správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a že sa jedná o výkon činnosti na základe príkaznej zmluvy. V tomto poukázal aj na aplikačnú prax súdov - rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2017 sp. zn. 3Sžo/11/2016, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3S/11/2018 - 77 zo dňa 22.11.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7S/65/2018 zo dňa 24.04.2019, ktoré rozhodnutia sa prikláňajú k tomu názoru, že príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka ako inštitút Občianskeho zákonníka má odlišnú povahu ako pracovná zmluva, ktorej jednotlivé náležitosti upravuje Zákonník práce, pretože jej uzavretím sa medzi zmluvnými stranami nekreuje pracovnoprávny vzťah. Žalovaný správny orgán mal za to, že inšpektorát práce prihliadal predovšetkým na zásadu materiálnej pravdy a tvrdenia o existencii občianskoprávnej pomoc
vo forme príkaznej zmluvy sa javia ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie občianskoprávneho vzťahu a zastieraním pracovného pomeru v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce sa napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania. Vychádzajúc zo zistených skutočností a popísaného skutkového stavu mal žalovaný správny orgán za to, že porušenie predpisov bolo prvostupňovým správnym orgánom posúdené správne a je aj dostatočne zdôvodnené a poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a stotožnil sa s jeho právnym názorom a na základe zisteného nedostatku pri ukladaní pokuty uložil pokutu vo výške 2 000,- EUR s tým, že uplatnené námietky účastníka konania neboli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a zároveň ani účastník konania nepredložil nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, mal za to, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň aj za to, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a zároveň namietal aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
6. Pokiaľ ide o námietku nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti uviedol, že vo vzťahu k uloženej pokute je rozhodnutie nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko najprv bola uložená pokuta vo výške 3 000,- EUR a po odvolaní v sume 2 000,- EUR, pričom prvostupňový správny orgán nerešpektoval názor odvolacieho orgánu a porušil jednu zo základných zásad správneho trestania a to konkrétne absorpčnú zásadu. Napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné aj preto, že v jeho odôvodní žalovaný správny orgán nesprávne označil pána I. ako S. I., pričom na inom mieste je táto osoba označená ako N. I.. Nepreskúmateľné je aj preto, že odvolací orgán odôvodnil námietku žalobcu ohľadom nevykonávania závislej práce len tým, že poukázal na § 1 ods. 3 Zákonníka práce a nevysporiadal sa s námietkou, že nešlo o závislú prácu. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia tu mal žalobca za to, že činnosť, ktorú vykonával N. I. nenapĺňala znaky závislej práce, poukázal v tomto na ustanovenie § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že príkazník obstará dohodnutú vec alebo vykonáva dohodnutú činnosť podľa príkazov príkazcu ako aj na ustanovenie § 726 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príkazník je povinný vykonať príkaz osobne a na ustanovenie § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Nakoľko Občiansky zákonníka neustanovuje písomnú formu pre príkaznú zmluvu nebolo potrebné, aby ju žalobca s pánom I. uzavrel v písomnej podobe a rovnako tak sa dohodli ústne aj na výške odmeny. Preto žalobca ani nebol povinný uzatvárať s ním niektorú z dohôd o pracovnej činnosti. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj toho že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom žalobca uviedol, že za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu žiadal správny orgán o prepis vyjadrenia N. I. z videozáznamu, avšak správny orgán tomuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel. Odvolací orgán tvrdí, že skúmal predmetný videozáznam, avšak podľa názoru žalobcu postupoval protizákonne, pretože tento dôkaz mal vykonať tak, že vykoná prepis videozáznamu a tento zašle žalobcovi alebo ho opätovne predvolá za účelom prezretia si videozáznamu, pričom ani jeden z týchto spôsobov nevykonal. A pokiaľ ide o porušenie ustanovení v konaní žalobca uviedol, že žalovaný nepravdivo tvrdí, že si žalobca svoje práva neuplatnil, čo nie je pravda, nakoľko za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu navrhol prepis videa dokumentujúceho údajné porušenie a výpovede N. I. z dôvodu pochybnosti a pravdivostí čiastočného prepisu v rozhodnutiach a v protokole napadnutého orgánu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca neposkytol potrebné doklady k tomuto žalobca uviedol, že len žiadal o súčinnosť pri vysvetlení, či takto predložené dokumenty budú v súlade s GDPR a ak by sa mu dostalo rozumného vysvetlenia a poučenia, čo je povinnosťou správneho orgánu, tak by tak učinil ale napokon žalovaný správny orgán to od neho nežiadal.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uplatnené žalobné dôvody sú obdobné ako dôvody uvedené v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom konaní a vysporiadal sa s nimi v napadnutom rozhodnutí. Zhodne ako v odôvodnení rozhodnutí popísal zistený skutkový stav veci a zároveň v súlade s administratívnym spisom opísal celý priebeh správneho konania. Mal za to, že správne orgány v otázke posúdenia zákazu nelegálneho zamestnávania vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia, správne akty na oboch stupňoch boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení zákona o správnom konaní a výška pokuty bola uložená v medziach § 19 ods. 2 písmeno a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. s prihliadnutím na všetky kritériá vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný mal v odvolacom konaní po dôslednom vyhodnotení zaobstaraných podkladov (zápisníc o podaní informácie, vyhotoveného videozáznamu, protokolu a vyjadrenia k protokolu, dodatku č.1 k protokolu) preukázané, že žalobca nemal založený pracovnoprávny vzťah s jednou osobou - pánom N. I., u ktorej išlo o faktický výkon práce pre žalobcu, ktorý jednoznačne vykazoval znaky závislej práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci. Pokiaľ ide o námietku nevykonania dôkazu formou prepisu videozáznamu vo vzťahu k nej uviedol, že vykonanie dokazovania v správnom konaní podľa správneho poriadku patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť , ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pričom správny poriadok až na výnimky neupravuje spôsob vykonania dôkazu. Správne orgány oboch stupňov preskúmali obsah videozáznamu prehratím zachyteného zvukovoobrazového záznamu a vyhodnotili, skutočnosti, ktoré sú v ňom zaznamenané. Uviedol, že žalobca mal v konaní k dispozícii kópiu videozáznamu, ktoré mu bola zaslaná a teda mal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom bez jeho predpisu a overiť si jeho autenticitu. Žalobcove procesné práva v správnom konaní ostali nevyužité, mal možnosť vyjadriť sa k záznamu, avšak k tomuto sa nevyjadril ani nepredložil žiadne námietky. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce by postupoval neefektívne, ak by vykonal aj prepis videozáznamu, nakoľko tento doručil žalobcovi do jeho dispozičnej sféry, tento mal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa ku skutočnostiam tam zachyteným, čo však neučinil. Vykonanie následného prepisu videozáznamu do listinnej podoby by neprispelo samo osebe k ďalšiemu objasneniu veci, nakoľko správne orgány sú povinné v prípade skúmania prepisu kamerového záznamu si overiť aj autenticitu prehratím jeho záznamu a overiť si či je prepis správny. V konaní postupoval správny orgán v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dal im možnosť sa vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie a uplatniť svoje návrhy, žalobca však na obe výzvy správneho orgánu o vyjadrenie sa v zmysle ust. § 33 nereagoval a svoje procesné práva nevyužil ani nevyužil možnosť požiadať o odpustenie lehoty, využil iba právo podať odvolanie, v ktorom namietal že správny orgán nevykonal prepis videozáznamu. Pokiaľ ide o nariadenie ústneho pojednávania mal žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu dostatok podkladov a disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležite zistený a vypočutie tých istých osôb ku skutočnostiam, ku ktorým sa už vyjadrili a teda ktoré boli správnemu orgánu známe z dôkazov zabezpečených v priebehu inšpekcie práce, by podľa žalovaného neprispeli k ďalšiemu objasneniu veci. Žalovaný poukázal aj na to, že v zmysle judikatúry tak Ústavného súdu ako aj Súdneho dvora EÚ sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný má za to, že sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní dostatočne vysporiadal a jeho rozhodnutie je riadne odôvodnené a dáva odpoveď na to, ktoré skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný sa venoval dokazovaniu vo vzťahu k tomu, či N. I. vykonával prácu vo forme občianskej výpomoci a dbal na argumentáciu žalobcu v jeho odvolaní, avšak nemohol sa s ňou stotožniť, čo riadne uviedol vo svojom rozhodnutí. Pri posúdení právnej stránky sa žalovaný oprel o aplikačnú prax súdov, konkrétne o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 8S/26/2016 zo dňa 22. februára 2018, ako aj 8S/23/2018 zo dňa 23. augusta 2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3S/11/2018 - 77 zo dňa 22. novembra 2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžo/11/2016 zo dňa 20. septembra 2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7S/65/2018 zo dňa 24.04.2019. Tieto rozhodnutia sa v obdobných veciach prikláňajú k názoru, že príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka ako inštitút Občianskeho zákonník má odlišnú povahu ako pracovná zmluva, ktorej náležitosti upravuje Zákonník práce, pretože jej uzavretím sa medzi stranami kreuje pracovnoprávny vzťah. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn.: 3Sžú/11/2016 zo dňa 20.09.2017: „ pracovná zmluva je pritom typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovuje jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 09.01.2014. “ Žalovaný má za to, že správny orgán prvého stupňa dodržal zásadu materiálnej pravdy a úplne zistil skutočný stav veci a jednoznačne preukázal, že na strane žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a má za to, že v rámci procesu rozhodovania sa riadil zásadami správneho konania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutých správnych aktov a vráteniu veci
na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o namietanú výšku uloženej pokuty podotkol, že žalovaný ako odvolací orgán pristúpil k tejto zmene preto, aby bol dodržaný princíp legitímneho očakávania predpokladaný v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a k zníženiu pokuty pristúpil z dôvodu, že správny orgán po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie pokračoval v konaní len o jednom správnom delikte a to o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.
8. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného, ktoré prevzal dňa 30.10.2019, avšak tento naň duplikou nereagoval.
9. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd na základe návrhu žalobcu v zmysle ust. § 107 ods. 1 písmeno a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe s tým, že podľa jeho názoru sa správne orgány nedostatočne vysporiadali s tým, či bola alebo nebola vykonaná závislá práca a vzhľadom k tomu je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný taktiež zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a má za to, že s poukazom na odôvodnenie svojho rozhodnutia sa žalovaný dostatočným spôsobom zaoberal okolnosťami závislej práce a v danom prípade, vychádzajúc zo zistenia inšpektorov práce a vyjadrenia osôb, boli naplnené znaky závislej práce.
10. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasledujúce SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
11. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 08.05.2018 bola na pracovisku žalovaného: N. Z., B.. J., J. vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z výsledku kontroly bola s kontrolovanými fyzickými osobami prítomnými v tom čase na pracovisku žalobcu vyhotovená Zápisnica o podaní informácie. N. I. pri kontrole do zápisnice uviedol, že: „ Na stavbe ul. J. C. J. bytového domu pracujem ako pomocný robotník pri kladení podlahového kúrenia dnes prvý deň od 07.00 hod. spolu so Š. J. mladší, S. Q. - samostatne zárobkovo činná osoba. Na práci som sa dohodol so Š. J., konateľom, prišli sme spolu na aute, som na brigáde, on mi dal pracovné príkazy. Nemám uzavretú žiadnu dohodu ani pracovný pomer, nič som nepodpisoval. Práce budem robiť do obedu.“ Zápisnica je podpísaná N. I.. Druhá kontrolovaná fyzická osoba - Š. J. mladší uviedol do zápisnice: „Na stavbe J. C. J. bytového domu pracujem ako robotník cca 1 mesiac dnes od 07.00 hod. montujem podlahové kúrenie, priviezol som spolupracovníkov dnes a budem robiť doobeda. Otec je konateľom firmy, on nám dáva pracovné pokyny.“ Zápisnica je podpísaná Š. J. mladším. Súčasťou spisu je aj videozáznam z vykonanej inšpekcie zachytený na DVD nosiči.
12. Listom zo dňa 18.05.2018 oznámil Inšpektorát práce Košice žalobcovi začatie inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a nelegálneho zamestnávania a vyzval ho aby do 3 pracovných dní od prevzatia výzvy predložil všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, týkajúce sa zamestnancov a to dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu, prislúchajúcu prihlášku do Sociálnej poisťovne týkajúcu sa fyzickej osoby: Š. J., nar.: XX.XX.XXXX a N. I., nar.: XX.XX.XXXX. Žalobca bol zároveň poučený o tom, aké údaje je povinný poskytnúť. Výzvu prevzal žalobca dňa 21.05.2018.
13. Žalobca na to písomne oznámil Inšpektorátu práce Košice to, že požadované údaje zatiaľ nepredkladá z dôvodu, že uvedené osoby mu doposiaľ neposkytli súhlas so sprístupnením ich osobných údajov tretej osobe s tým, že v prípade, ak má Inšpektorát práce Košice opačný názor, žiada, aby mu poskytol plnohodnotné poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
14. Výzvou zo dňa 02.07.2018 vyzval Inšpektorát práce Košice žalobcu na prerokovanie protokolu č. IKO-170-3-2.4/P-A28-18 a to dňa 23.07.2018 o 09.00 hod. s poučením o následkoch neospravedlnenej neúčasti na prerokovaní protokolu, s výzvou na predloženie dôkazov ako aj s tým, za akých podmienok sa považuje protokol za prerokovaný. Žalobca prevzal výzvu dňa 07.07.2018.
15. Žalobca písomne listom zo dňa 23.07.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní protokolu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a požadoval určenie iného termínu prerokovania, na čo reagoval
Inšpektorát práce určením nového termínu prerokovania protokolu a to na deň 24.08.2018 o 09.00 hod., v ktorom oznámení bol žalobca opätovne poučený o podmienkach za ktorých sa považuje protokol za prerokovaný a zároveň bol vyzvaný na predloženie dôkazov. Oznámenie prevzal žalobca dňa 03.08.2018.
16. Z Protokolu číslo : IKO-170-3-2.4/P-A28-18 vyhotoveného Inšpektorátom práce Košice dňa 02.07.2018 o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu: GASKLIMAT s.r.o., so sídlom Farbiarska 25, Stará Ľubovňa, IČO : 46 166 190 na pracovisku: N. Z., J., J. bolo zistené, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania nelegálneho zamestnávania a pri výkone inšpekcie bolo u kontrolovaného subjektu dňa 08.05.2018 o 09.04 hod. zistené nelegálne zamestnávanie a to tým, že žalobca využíval závislú prácu zamestnanca N. I., ktorý pre zamestnávateľa vykonával pomocné práce pri montáži podlahového kúrenia na stavbe N. Z., J., J. a nemal s ním založený pracovný pomer podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, pričom nebola preukázaná ani dohodnutá odmena. To je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce popísal v Protokole aj obsah výpovedí kontrolovaných fyzických osôb zachytených v zápisniciach a zároveň uviedol, že aj keď žalobca nepredložil ako zamestnávateľ požadované doklady, z prihlásenia v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že s druhým zamestnancom, ktorého závislú prácu žalobca v tom čase využíval so Š. J. (prihlásený dňa 11.04.2016) mal žalobca vzťah založený pracovnou zmluvou. Zároveň v rozpore s ustanovením § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepredložil žalobca na výzvu požadované doklady. Žalobcovi boli zároveň uložené opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu a to do 3 dní po prevzatí protokolu.
17. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2018 k protokolu uviedol, že podľa neho znenie zápisnice nie je autentické a je v nej uvedené to, čo sa inšpektorom hodilo, nakoľko N. I. uviedol žalobcovi, že informáciu, že nepodpísal žiadnu dohodu ani žiadnu pracovnú zmluvu nemohol nikdy povedať, pretože niekoľkokrát mal s touto spoločnosťou podpísané zmluvy. V tomto konkrétnom prípade bol na danej stavbe ako občianska výpomoc formou príkaznej zmluvy, uzavretej podľa Občianskeho zákonníka. Nevykonával činnosť vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nemusel ju vykonávať osobne ani podľa cudzích pokynov, ale podľa svojej vôle a presvedčenia a v čase, ktorý si určil sám. Bolo by v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce, ak by spoločnosť donútila príkazníka do zamestnaneckého pomeru bez jeho súhlasu. Príkazník nemal záujem byť zamestnancom spoločnosti a o tejto variante ani nikdy nerozmýšľal a to aj hlavne s poukazom na uzatvorenú príkaznú zmluvu o výpomoci. Zároveň uviedol, že nie je podľa neho po právnej stránke správne, ak uvedená činnosť príkazníka bola vyhodnotená ako závislá práca, ktorej znaky sú uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 Zákonníka práce, pričom na to aby niektorá činnosť bola vyhodnotená ako závislá práca, musí spĺňať tam uvedené všetky znaky. Príkazník v tomto prípade uzavrel so spoločnosťou príkaznú zmluvu o výpomoci podľa ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka a ide tu o občianskoprávny vzťah, ktorý je medzi účastníkmi rovný, a nie je vo vzťahu nadradenosti a podradenosti a preto v tomto prípade nebol naplnený už prvý znak závislej práce - vzťah nadradenosti a podradenosti. Príkazník sa v zmysle uzatvorenej zmluvy dohodol so spoločnosťou na tom, že uvedenú činnosť vykoná vo vlastnom mene a v čase, ktorý si určí a v rozsahu podľa svojej úvahy, tak aby mohol byť naplnený účel zmluvy, uvedené síce podľa žalobcu možno považovať za „pokyn“ spoločnosti, resp. príkaz, ktorého obsah bol špecifikovaný v zmluve, avšak nemožno to považovať za pokyn v pracovnoprávnom význame. Pokiaľ ide o ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, na to, aby niektorá činnosť bola považovaná za nelegálnu nestačí tá skutočnosť, že fyzická osoba nemá s podnikateľom založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer ale muselo by ísť o závislú prácu, čo v tomto prípade nešlo.
18. Po posúdení tohto písomného vyjadrenia vyhotovil Inšpektorát práce Košice dňa 03.09.2018 Dodatok č. 1 k protokolu číslo IKO-170-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 01.07.2018 v ktorom zotrval na zistených nedostatkoch, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-170-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 01.07.2018. Opätovne popísal skutkový stav tak, ako bol zistený inšpektormi na pracovisku N. Z. J., J. s tým, že zápisnica o podaní informácie obsahuje informácie, ktoré pán I. uviedol bez nátlaku, bezprostredne a spontánne. Preto námietky žalobcu ohľadom zápisníc o podaní informácie považuje Inšpektorát práce za neopodstatnené. Pokiaľ zamestnávateľ vo svojom vyjadrení uvádza, že
N. I. na stavbe vykonával práce na základe príkaznej zmluvy, v tomto dodatku č.1 Inšpektorát práce Košice uviedol, že táto nebola predložená a inšpekciou práce bolo zistené, že výkon práce N. I. napĺňa znaky závislej práce, pričom v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. K námietke dĺžky lehôt s tým, že tieto sú v rozpore s dobrými mravmi Inšpektorát práce uviedol, že zamestnávateľovi boli na základe jeho žiadosti predĺžené lehoty na predloženie dokladov, preto je táto námietka nedôvodná. K námietke prepisu videozáznamu Inšpektorát práce Košice uviedol, že zo strany Inšpektorátu práce bolo umožnené dňa 23.07.2018 a na základe žiadosti zamestnávateľa aj dňa 24.08.2018 zúčastniť sa prerokovania protokolu, ktorého súčasťou je aj oboznámenie sa s videozáznamom z výkonu inšpekcie práce, ktorého sa zamestnávateľ opätovne nezúčastnil, preto vykonanie prepisu videozáznamom nebude vykonané. Dodatok č. 1 bol zaslaný zamestnávateľovi a tento ho prevzal dňa 08.09.2018.
19. Písomným oznámením zo dňa 11.10.2018 doručeným žalobcovi dňa 18.10.2018 bolo voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností v ustanovení § 3 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a ustanovenia § 16 ods. 1 písmeno a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca bol v zmysle ust. § 33 správneho poriadku poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania, navrhnúť, prípadne predložiť dôkazy, resp. ich doplnenie s tým, že v prípade ak sa nevyjadrí predpokladá sa, že nemá žiadne námietky ani návrhy a pri rozhodovaní sa bude vychádzať z podkladových materiálov, ktoré má Inšpektorát práce k dispozícii a vo veci bude rozhodnuté.
20. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 278/18/O zo dňa 19.11.2018 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3 000,- EUR a to vo výške 2 000,- EUR za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov a vo výške 1 000,- EUR za porušenie § 16 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z..
21. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 22.11.2018 a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie v ktorom namietal nevykonané navrhované dokazovanie - nevykonanie prepisu záznamu o vypočutí N. I. za účelom, či inšpektorát práce autenticky prepísal vyjadrenie N. I. do protokolu; nesprávne právne posúdenie stavu veci - vo vzťahu k určeným lehotám v dĺžke 3 až 8 dní, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi ako aj vo vzťahu k posúdeniu závislej práce; nezrozumiteľnosť rozhodnutia, nedostatok dôvodov a nedostatočne odôvodnené rozhodnutie.
22. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, zhodnotení právneho a skutkového stavu, vyhodnotení predložených listinných dôkazov a posúdení postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2346 O-11/2019 zo dňa 05.02.2019 zrušil napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie dôvodu nerešpektovania zásady ukladania trestov pri súbehu viacerých deliktov, ktoré sa s použitím analógie legis uplatňujú aj v správnom konaní ako aj z dôvodu, že Inšpektorát práce Košice nedefinoval v napadnutom rozhodnutí výrok rozhodnutia o porušení ustanovenia § 16 ods. 2 písmeno a) zákona o inšpekcii práce presne, určito a zrozumiteľne.
23. Inšpektorát práce Košice po vrátení veci na opätovné konania a rozhodnutie oznámil písomne listom zo dňa 27.02.2019 žalobcovi pokračovanie v správnom konaní vo veci správneho deliktu pre porušenie povinností ustanovených v § 2 ods. 1 písmeno a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a to pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a poučil žalobcu podľa ustanovenia § 33 zákona o správnom konaní a o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie , k spôsobu ich zisťovania ako aj o možnosti predložiť, prípadne navrhnúť dôkazy resp. ich doplnenie a to do 8 dní odo dňa doručenia oznámenia, ktoré žalobca prevzal dňa 04.03.2019.
24. V poradí druhým rozhodnutím číslo : 278/18/O-1 zo dňa 03.04.2019 Inšpektorát práce Košice uložil žalobcovi účastníkovi konania pokutu vo výške 3 000,- EUR za to, že ako právnická porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci a to tým, že
dňa 08.05.2018 o 09:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako S. I., ktorá pre neho vykonávala pomocné práce pri montáži podlahového kúrenia na stavbe N. Z., J., J. a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 05.04.2019, ktorý proti nemu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, ktoré dôvody súd uviedol vyššie v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce účinného v čase inšpekcie práce (ďalej len Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
26. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vykonania inšpekcie (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
28. Podľa § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 2 ods. 1 písmeno a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vykonania inšpekcie (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.
30. Podľa § 16 ods. 1 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce a) umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, b) poskytovať informácie o zistených neodstrániteľných nebezpečenstvách, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov alebo iných fyzických osôb, c) umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru, d) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, e) predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu k týmto osobám.
31. Podľa § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác, c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.
32. Podľa § 19 ods. 2 písmeno a) zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- EUR do 200 000,- EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- EUR.
33. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
35. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
36. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
37. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
38. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
39. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
40. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
41. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
42. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
43. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
45. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, súd má za to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu o neexistencii závislej práce a s tvrdením žalobcu ohľadom uzavretej príkaznej zmluvy a správne po právnej stránke posúdil skutok, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa pri inšpekcii práce dňa 08.05.2018 ako výkon závislej práce pre žalobcu a správne uzavrel, že sa jednalo o nelegálnu prácu v zmysle ust. § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. a že v tomto prípade teda nešlo o prácu vykonávanú na základe príkaznej zmluvy medzi žalobcom a N. I..
47. Zákonná definícia pojmu závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná:- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (vzťah subordinácie),- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,- podľa pokynov zamestnávateľa,- v mene zamestnávateľa,- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,- za mzdu alebo odmenu. Účelom zákonnej definície pojmu závislej práce je stanoviť kritériá, aby v aplikačnej praxi bolo možné objektívne rozlišovať medzi prácou jednotlivca vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu a medzi inými pracovnými aktivitami jednotlivca, ktoré v pracovnoprávnom vzťahu vykonávané nie sú. Zákonník práce tzv. pozitívnym spôsobom vymedzuje rozsah pracovnoprávnych vzťahov, v akých môže byť závislá práca vykonávaná. Ide taxatívne o pracovný pomer a o obdobné pracovné vzťahy a o tzv. iné pracovnoprávne vzťahy; výkon závislej práce v takýchto iných pracovnoprávnych vzťahoch však môže byť len výnimočný a len za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.
48. Príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka ako inštitút Občianskeho zákonníka má odlišnú povahu ako pracovná zmluva, ktorej jednotlivé náležitosti upravuje Zákonník práce, pretože jej uzavretím sa medzi zmluvnými stranami nekreuje pracovnoprávny vzťah. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 3Sžo/11/20126 zo dňa 20.09.2017 použiteľného aj pre rozhodovanie v tejto veci, ktorý rozsudok podporne pri svojom rozhodovaní použil aj žalovaný: „Pracovná zmluva je pritom typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva , ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 OZ, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 09.01.2014“.
49. Pokiaľ žalobca tvrdil v priebehu administratívneho konania, že sa jednalo o občiansku výpomoc formou príkaznej zmluvy, súd po preskúmaní administratívneho spisu poukazuje na to, že vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nenavrhol žalobca žiadne dôkazy ani ich nepredložil a tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa v rozhodnutí správne a dostatočne vysporiadali s tým, z akých dôvodov a na základe čoho považujú zistený skutok za závislú prácu, a prečo a z akých dôvodov v tomto prípade nejde o vzťah založený na príkaznej zmluve a to aj s odkazom na príslušnú judikatúru. Naviac k tomuto ešte súd uvádza, že argumentáciu žalobcu ohľadom výkonu práce N. I. na základe príkaznej zmluvy nemožno v žiadnom prípade akceptovať, nakoľko práca ním vykonávaná, ako to vyplýva z prvotného vyjadrenia N. I. zachyteného na videozázname ako aj v Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 08.05.2018, spĺňa všetky atribúty závislej práce tak, ako to uviedol žalovaný a prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. Závislá práca spočívala v pomocných prácach pri montáži podlahového kúrenia, bola vykonávaná vo
vzťahu nadradenosti a podradenosti pre osobu, ktorú N. I. presne výslovne označil, s ktorou sa na tejto práci dohodol a ktorá mu aj zadala pracovné pokyny. Na doplnenie súd ešte uvádza, že v čase kontroly sa na pracovisku nachádzal aj zamestnanec žalobcu Š. J. ml., ktorý má so žalobcom pracovnú zmluvu a ktorý do zápisnice uviedol, že na stavbe montuje podlahové kúrenie, na stavbu priviezol spolupracovníkov a že príkazy im dáva jeho otec, ktorý je konateľom firmy čo len potvrdzuje tvrdenie N. I., zachytené v zápisnici o podaní informácie. Preto nebol žiaden racionálny dôvod posudzovať právny vzťah N. I. k žalobcovi iným spôsobom ako u Š. J. ml., ktorý vykonával na základe pracovnej zmluvy rovnaké práce ako N. I.. A zároveň, ak by medzi N. I. a žalobcom bola uzavretá príkazná zmluva, túto skutočnosť by N. I. oznámil inšpektorom, tento však uviedol, že nemá uzavretú žiadnu dohodu ani pracovnú zmluvu a ani nič nepodpisoval. Na tomto mieste ešte súd poukazuje na to, že vysvetlenia o dôvode prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach zo dňa 08.05.2018 majú charakter jedinečného dôkazu a dotknuté fyzické osoby objektívnym a logickým spôsobom zdôvodnili svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku. Po oboznámení sa s administratívnym spisom mal súd za to, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný vyvodili v konaní zo zisteného skutkového stavu správne právne závery, ktoré aj v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili.
50. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, táto taktiež nebola v konaní dôvodná. Pokiaľ ide o túto námietku vo vzťahu k výške uloženej pokuty s poukazom na to, že išlo o dva skutky a bola uložená pokuta vo výške 3 000,- EUR, s touto sa dostatočne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia a uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- EUR len za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písmeno a) zákona o nelegálnej práci, nakoľko prvostupňový správny orgán pokračoval po zrušení rozhodnutia v konaní o uložení pokuty len za jeden správny delikt a to, že žalobca počas administratívneho konania nepredložil na výzvu inšpektorátu požadované doklady, považoval správny orgán správne za priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o námietku nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti vzhľadom na uvedenie osoby kontrolovanej na pracovisku žalobcu ako S. I. namiesto N. I., táto chyba v písaní bola dodatočne opravená žalovaným a to listom zo dňa 22.10.2019, ktorým žalovaný vykonal opravu svojho rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, čo aj zaslal na vedomie žalobcovi. Taktiež výkon závislej práce v tomto prípade bol dostatočne a zrozumiteľne vyargumentovaný tak správnym orgánom prvého stupňa ako aj žalovaným v jeho napadnutom rozhodnutí.
51. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a námietke, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom súd uvádza, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali z podkladov zistených počas inšpekcie práce a to z výpovede N. I., ktorá je zachytená v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 08.05.2018 ako aj z výpovede Š. J. mladšieho, ktoré výpovede ako aj celý priebeh inšpekcie na pracovisku žalobcu sú zachytené na videozázname. Tento je súčasťou administratívneho spisu vo forme DVD a po jeho vzhliadnutí má súd za to, že výpovede zachytené v zápisniciach o podaní informácie korešpondujú s týmto videozáznamom, ktorý bol v konečnom dôsledku zaslaný žalobcovi a tento sa k nemu nevyjadril, čo žalobca ani v konaní nepoprel a na dôvažok súd poukazuje aj na to, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s týmto videozáznamom pri prerokovaní protokolu na prerokovanie ktorého bol vyzvaný a to tak vo Výzve na prerokovanie protokolu zo dňa 02.07.2018, ktorú prevzal dňa 07.07.2018, ako aj v Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 11.10.2018, ktoré prevzal dňa 19.10.2018 a taktiež aj po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v Oznámení o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 27.02.2019, ktoré prevzal dňa 04.03.2019. Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodnutí aj z podkladov zistených zo Sociálnej poisťovne. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave súd dáva do pozornosti, že to, z akých zdrojov boli zistené všetky skutočnosti v priebehu inšpekcie, je zachytené aj v samotnom Protokole o výsledku inšpekcie číslo: IKO-170-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 02.07.2018 v znení jeho Dodatku č. 1. Inšpektorát práce vyzýval žalobcu na súčinnosť a na predloženie dokladov, avšak tento v konaní žiadne doklady nepredložil a svoje tvrdenia tak ničím nepreukázal. Súd má vychádzajúc z administratívneho spisu za to, že tak správny orgán prvého stupňa správne a dostačujúco postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci a zistený skutkový stav nie je v žiadnom smere v rozpore s administratívnym spisom, práve naopak, plne korešponduje so všetkými podkladmi v ňom sa nachádzajúcimi a po ich zhodnotení súd uzavrel, že vedú k správne vyvodenému záveru v rámci administratívneho konania a to k tomu, že žalobca využíval závislú prácu N. I. v čase, keď s nim nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
52. Námietka porušenia ustanovení v konaní taktiež nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní postupoval tak, že umožnil žalobcovi uplatnenie jeho procesných práv a tak dodržal zásadu úzkej súčinnosti s účastníkmi konania zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku a v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď umožnil žalobcovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako to je zrejmé z administratívneho spisu a to: z Výzvy na prerokovanie protokolu zo dňa 02.07.2018, ktorú prevzal žalobca dňa 07.07.2018 ako aj z Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 11.10.2018, ktoré prevzal žalobca dňa 19.10.2018 a taktiež aj po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z Oznámenia o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 27.02.2019, ktoré prevzal žalobca dňa 04.03.2019. Žalobca však na obe výzvy nereagoval a svoje procesné práva tak nevyužil. Taktiež bola zachovaná zásada hospodárnosti a rýchlosti konania zakotvená v ustanovení § 3 ods. 3 správneho poriadku. Z administratívneho spisu nie je zrejmé aby správne orgány postupovali v konaní nehospodárne a neefektívne, včas a riadne mu oznámili začatie inšpekcie a vyzvali ho na predloženie dokladov, včas mu oznámili na základe jeho žiadosti nový termín prerokovania protokolu, taktiež včas a riadne reagovali na jeho námietku voči protokolu vo forme Dodatku č.1 k protokolu, ktorý žalobcovi riadne zaslali a taktiež riadne boli zaslané všetky rozhodnutia v rámci administratívneho konania a bol dodržaný celý jeho postup. Hospodárne bolo aj nevyhotovenie prepisu videozáznamu, nakoľko žalobca mal možnosť oboznámiť sa s videozáznamom pri prerokovaní protokolu a tento mu bol podľa tvrdenia žalovaného aj doručený, čo žalobca nepoprel a mal možnosť sa k nemu vyjadriť, čo však neučinil. A napokon bola dodržaná aj zásada materiálnej pravdy v tomto konaní, keď bol dostatočne zistený skutkový stav, čo už súd uviedol v bode 51 odôvodnenia tohto rozsudku. Nakoľko nebolo súdom zistené porušenie žiadnych takých ustanovení administratívneho konania, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ani túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú pre to, aby správnej žalobe vyhovel.
53. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
54. Podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
55. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
56. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
57. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).