Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoCsp-11-2020.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: D. Q., V.. X.XX.XXXX, P. R. X, XXX XX Y., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpenému: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52 451 747, o vydanie bezdôvodného obohatenia 496,70 eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/62/2019-109 z 24.2.2020, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 192,70 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 304,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 496,70 eur od 23.3.2019 do 26.3.2019, zo sumy 304,- eur od 27.3.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v časti vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100% a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v rozsahu 100%.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 304,- eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 600,- eur. Žalobca mesačnými splátkami uhradil sumu 848,- eur a boli mu vykonané zrážky celkovo vo výške 248,70 eur. Žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi dňa 26.3.2019 čiastku vo výške 192,70 eur predstavujúcu sumu, ktorú žalobca uhradil žalovanému nad rámec poskytnutej istiny. Spornou zostala suma 304,- eur, keď žalovaný v konaní tvrdil, že o predmetnú sumu sa na úkor žalobcu neobohatil, nakoľko táto suma bola uhradená na zmluvu o poskytnutí finančnej služby, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou Z. K tomu bola vypočutá ako svedkyňa J. J., ktorá so žalobcom uzatvorila zmluvu a ktorá zároveň od žalobcu preberala finančné prostriedky. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že peňažné prostriedky odovzdala spoločnosti Telervis plus, a.s., pričom so spoločnosťou Z. nebola v kontakte. Ak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov, plnenie na zmluvu o poskytovaní finančných služieb predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 304,- eur.
3. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 22.3.2019. Preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 496,70 eur od 23.3.2019 do 26.3.2019 (žalovaný uhradil sumu 192,70 eura dňa 26.3.2019, kedy bola pripísaná na účet právneho zástupcu žalobcu), zo sumy 304,- eur od 27.3.2019 do zaplatenia.
4. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Dňa 17.12.2015 žalobca a spoločnosť Z. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní finančných služieb č. XXXXXXX. Spoločnosť Z. zanikla v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom bola spoločnosť T. ktorá bola zrušená rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.3 písm. b) Obchodného zákonníka a dňa 26.1.2018 vymazaná. Žalovaný nie je právnym nástupcom spoločnosti, ktorá so žalobcom uzatvorila zmluvu o poskytovaní finančných služieb a teda mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Keďže spoločnosť Z. a ani jej právny nástupca nie je stranou v konaní, súd žalobu v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol.
5. O trovách konania v časti vydania bezdôvodného obohatenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
6. O trovách konania v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku, voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Namietal, že ak by nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol by súd vyhovieť žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia aj v časti sumy, ktorá podľa Zmluvy, by mala patriť spoločnosti Z.. Ani z hmotnoprávnej, ani z procesnoprávnej úpravy nevyplýva záver, že by neprijateľnosť zmluvnej podmienky mohla byť určená len vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý bol autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z definície neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva, že ak dodávateľ, ako zmluvná strana použije nekalú obchodnú praktiku, spočívajúcu v tom, že použije na spôsobenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa vedľajšie dojednanie uzatvorené cez nastrčenú tretiu osobu, konajúcu v zhode, je namieste určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, predstavujúcej vedľajšie dojednanie, aj keď jej formálnym autorom je tretia nastrčená osoba, ak účinky takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako vedľajšieho dojednania k základnej zmluve, sa majú prejaviť v neprospech spotrebiteľa vo vzťahu k základnému právnemu vzťahu, a v súdenej veci, to je vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru, poskytnutému žalovaným, aj vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý je zmluvnou stranou základného právneho vzťahu. Preto žalovaný je pasívne vecne legitimovaný aj vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko on prostredníctvom tretej osoby túto neprijateľnú zmluvnú podmienku proti spotrebiteľovi ako vedľajšie dojednanie použil. Žalovaný začal metodiku používania spoločnosti Z. na inkasovanie predmetného poplatku používať po tom, keď už bola opakovane judikovaná ako neprijateľná, rovnaká zmluvná podmienka, uplatňovaná žalovaným priamo v jeho mene. O pravej podstate hospodárskej, resp. podnikateľskej činnosti spoločnosti Z., svedčí jej zlúčenie so spoločnosťou T. s.r.o., zlúčenie spoločnosti T. s.r.o. so spoločnosťou E. s.r.o. a zánik spoločnosti E. s.r.o. dobrovoľným výmazom.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že rozsudok je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiace výroky o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie o zaplatenie 192,70 eur zastavené, ako aj výrok, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na určenie neprijateľnosti zmluvy o poskytovaní finančných služieb uzavrel, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže zmluvnou stranou zmluvy o poskytovaní finančných služieb je spoločnosť FINWAY SK, s.r.o., ktorá v dôsledku zlúčenia zanikla, pričom žalovaný nie je jej právnym nástupcom.
14. K tomuto odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie k nedostatočne, teda v konečnom dôsledku nesprávne zistenému skutkovému stavu.
15. Súd prvej inštancie sa obmedzil len na zistenie, že žalovaný nie je právnym nástupcom spoločnosti Z. SK, s.r.o., nezaoberal sa však skúmaním vzťahu, prepojenia týchto dvoch subjektov a následným posúdením ich konania vo vzťahu k žalobcovi, spotrebiteľovi, čo môže mať relevanciu pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvy o poskytovaní finančných služieb.
16. Za tohto stavu, keď nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu, nemožno dospieť ani k záveru o správnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
17. Žalobca už v žalobe poukazoval na spôsob kontraktácie, použitie nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní finančných služieb, prepojenie žalovaného so spoločnosťou Z. T., s.r.o., poukázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/49/2017 z 15.3.2018, 17Co/163/2017 z 30.1.2018, 13Co/35/2019 z 26.11.2019, 17Co/41/2019 z 22.8.2019, v ktorých bolo rozhodnuté, že dochádza k použitiu nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k spotrebiteľom zo strany žalovaného, ktorý používa spoločnosť Z. T., s. r.o. ako nekalý nástroj na uzatváranie zmlúv, ktoré porušujú práva spotrebiteľa a na ich základe sú od spotrebiteľov vymáhané neodôvodnené plnenia za tzv. finančné služby, ktoré však nesú všetky znaky neprijateľných zmluvných podmienok. Súdy tu poukázali na prepojenosť spoločnosti žalobcu (TELERVIS PLUS, s. r. o.) so spoločnosťou Z. T., s. r. o., pričom predmetné zmluvy (teda o spotrebiteľskom úvere i o tzv. finančných službách) sú uzatvárané jedným zástupcom - jednou osobou.
18. Predmetné konanie predstavuje spor s ochranou slabšej strany, spotrebiteľský spor.
19. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
20. Súd teda nie je v tejto veci viazaný len návrhmi na vykonanie dôkazov prednesenými stranami sporu, môže vykonať dôkazy aj ex offo s cieľom náležitého zistenia skutkového stavu tak, aby bol naplnený princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 1 CSP (Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty).
21. Je povinnosťou súdu pri posúdení veci postupovať v súlade s princípom spravodlivého rozhodovania, princípom ochrany dobrých mravov a princípom ochrany slabšej zmluvnej strany, ktorou bol v záväzkovom vzťahu žalobca ako spotrebiteľ.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň odvolací súd zrušil aj výroky o trovách konania, keďže rozhodovanie o trovách konania je rozhodovaním závislým od výsledku sporového konania, o ktorom rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie s ohľadom na celkový pomer úspechu resp. neúspechu sporových strán v konaní, pričom pri čiastočnom úspechu resp. neúspechu bude úlohou resp. povinnosťou súdu prvej inštancie náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania v prípade, ak pomer úspechu resp. neúspechu sporových strán v konaní bude rovnaký (§ 255 CSP). Rozhodovanie o trovách konania postupom ako zvolil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď o trovách konania rozhodol jednak vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, a zároveň vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach CSP upravujúcich rozhodovanie o trovách konania.
23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia postavenia spoločnosti Z. SK, s.r.o. v záväzkovom vzťahu, prepojenie tejto spoločnosti na žalovaného, za týmto účelom sa N. tiež s rozhodnutiami súdov, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní, najmä s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 17Co/163/2017 z 30.1.2018 a 9Co/49/2017 z 15.3.2018. Posúdi konanie žalovaného a spoločnosti Z. SK, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi a konzekvencie tohto konania, zistí a vyhodnotí okolnosti uzavretia zmluvy o poskytovaní finančných služieb a opätovne rozhodne o neprijateľnosti zmluvy o poskytovaní finančných služieb.
24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).